Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 11, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/141/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3618010056
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3618010056.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. marca 2019
prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske v trestnej veci obžalovaného

L. R.,

nar. X.X.XXXX v A. trvale bytom A., S. P.XXX/XX, na verejnom zasadnutí neprítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Partizánske, sp. zn. 2T/20/2018 zo dňa 17. septembra 2018
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný L. R. podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodený spod
obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske, sp. zn. Pv 432/17/3305 zo dňa 3.4.2018, v
ktorej mu bolo kladené za vinu, že sa mal dopustiť prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods.
2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na §§ 138 písm. a), 122 ods. 3 Tr. zák. na tom skutkovom základe,
že dňa 04.11.2017 v čase okolo 05:00 hod. v priestoroch herne O. Y. na D. Z. č. XXXX/XB v A. pod

vplyvom alkoholu po predchádzajúcej slovnej roztržke a fyzickom konflikte poškodeného H. A. s bratom
obžalovaného napadol poškodeného H. A. tak, že k nemu zozadu pristúpil a jedenkrát ho sklenenou
fľašou udrel do temena hlavy a následne z miesta odišiel preč, čím poškodenému H. A. spôsobil tržné
zranenia hlavy, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie, pretože skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor, ktoré zahlásil do zápisnice o

hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Následne prokurátor odvolanie písomne odôvodnil.
Podľa názoru prokurátora z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní jednoznačne vyplynulo,
že žalovaný skutok je trestným činom a tento spáchal obžalovaný L. R.. Prokurátor ďalej uviedol dôvody,
o ktoré samosudca súdu prvého stupňa oprel svoje rozhodnutie o tom, že obžalovaný konal v nutnej
obrane. Ďalej prokurátor urobil vlastný opis zabezpečeného obrazového záznamu z miesta skutku zo
dňa 4.11.2017 v časti od 06:26:27 hod. do 06:32:00 hod. Okrem iného tu prokurátor najmä uviedol,

že obžalovaný udrel poškodeného H. A. do oblasti hlavy na zátylok, avšak v tom čase už poškodený
H. A. M. R. bezprostredne nenapádal, neudieral, teda útok poškodeného na M. R. nepokračoval a je
otázne, či hrozil. Taktiež tvrdenie, že sa poškodený vyhrážal zabitím bratovi obžalovaného, nevyplýva
z výpovede žiadneho svedka. Obžalovaný mal pritom úmysel pokračovať v útoku na poškodeného,
pretože vzal fľašu do rúk aj druhýkrát. Takéto konanie obžalovaného preto nemožno právne posúdiť
ako nutnú obranu, nakoľko nutná obrana musí prebiehať súčasne s útokom. Ak by totiž útok už skončil,

mohlo by ísť o odplatu, ktorá nie je nutnou obranou. Prokurátor taktiež nesúhlasil s názorom súdu prvého
stupňa v tom, že použitiu ustanovenia o nutnej obrane nebráni ani použitie zbrane - fľaše obžalovaným.Prokurátor k tomu uviedol, že použitím zbrane mohlo dôjsť k závažnejším zraneniam poškodeného,
ktorý zaútočil na brata obžalovaného bez použitia akejkoľvek zbrane. Prokurátor tiež poukázal na to, že
z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by sa obžalovaný akýmkoľvek iným spôsobom snažil zabrániť

poškodenému v napádaní jeho brata. V závere prokurátor uviedol, že obžalovaný na začiatku hlavného
pojednávania vyhlásil, že sa cíti byť vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe podľa § 257
ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré vyhlásenie navrhli prokurátor aj obhajca prijať, avšak súd napriek tomu
vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 7 Tr. por. neprijal. Prokurátor navrhol rozsudok súdu prvého
stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušiť a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátiť súdu prvého

stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, obhajca obžalovaného navrhol odvolanie prokurátora
podľa§319Tr.por.akonedôvodnézamietnuť.Prokurátorkakrajskejprokuratúrynavrhlazrušiťrozsudok
súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), ods. 3 Tr. por. a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec
vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ prokurátor v odvolaní namietal procesný postup súdu prvého stupňa, pokiaľ tento podľa § 257
ods. 7 Tr. por. neprijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinným zo spáchania skutku uvedeného v
obžalobe, tejto vytýkanej chybe odvolací súd neprisvedčil. Je v súlade so základnou zásadou trestného
konania, aby súd v záujme svojho spravodlivého konania a rozhodnutia (§ 2 ods. 7, 10 Tr. por.) neprijal
také vyhlásenie obžalovaného, ak je toho názoru, že odsudzujúce rozhodnutie o vine obžalovaného v

súlade s obžalobou neprichádza do úvahy.

Taktiež je neprípustné, aby zákonná právna kvalifikácia konania obžalovaného uvedeného v obžalobe
bola odôvodňovaná aj z vyhlásenia obžalovaného o vine, ak predtým súd takéto vyhlásenie neprijal (§
333 ods. 4 Tr. por. per analogiam).

Ďalej k skutkovým a právnym záverom súdu prvého stupňa z pohľadu vytýkaných chýb v odvolaní
prokurátora, uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Z pohľadu skutkových zistení je nepochybné,
že to bol práve poškodený H. A., ktorý sa v predmetnej dobe choval v priestoroch herne ako jediný
agresívne, útočne, násilnícky, pričom z obsahu obrazového záznamu bez akýchkoľvek pochybností

vyplýva, že z takéhoto správania poškodeného „išiel strach“. Návštevníci predmetnej herne, ktorí tam
boli spolu s obžalovaným, nijako nedali príčinu, aby ich poškodený čo i len slovne napadol, nehovoriac
už o opakovanom fyzickom napadnutí M. R. Napokon pre tento záver svedčí aj okolnosť, že samotný
poškodený H. A. bol v predchádzajúcom trestnom konaní právoplatne odsúdený za vyššie uvedené
konanie pre prečin výtržníctva (rozsudok Okresného súdu Partizánske, sp. zn. 2T/27/2018 zo dňa

20.6.2018).

Senát odvolacieho súdu po oboznámení sa s obsahom obrazového záznamu (č. l. 90) bez akýchkoľvek
pochybností prisvedčil dôležitému skutkovému záveru súdu prvého stupňa v tom, že obžalovaný úderom
fľaše po hlave poškodeného reagoval na už opakované napadnutie svojho brata poškodeným päsťami,

keď krátko predtým mu dal poškodený niekoľko faciek. Obrana obžalovaným svojho brata prebiehala
prakticky súčasne s útokom poškodeného.

Z predmetného obrazového záznamu pritom vyplýva, že poškodený H. A., ktorý je robustnej postavy, sa
vpredmetnejdobechovalakoby„odtrhnutýzreťaze“,keďtentonajprvbezdôvodneslovnenapadolbrata

obžalovaného, zaútočil na neho, keď tento sedel fackami, vyzliekol sa aj donaha v hornej polovici tela,
odstrčil stolík, päsťami znovu napadol brata obžalovaného. Názor prokurátora v odvolaní, že obžalovaný
sa nesnažil zabrániť v napádaní svojho brata iným spôsobom, vôbec nezapadá do prebiehajúceho
skutkového deja. Rovnako to platí aj pre použitie fľaše na obranu ako zbrane, keď spravidla sa
poškodený v takýchto prípadoch bráni tým, čo má „po ruke“. Už zo samotnej povahy „nutnej obrany“

vyplýva, že táto môže byť aj „závažnejšia“ ako z pohľadu použitých prostriedkov, tak aj z pohľadu
možného následku, ako je následok, ktorý hrozil z útoku. Riziko následku, ktorý vznikne z obrany pred
útokom, musí znášať útočník.Ustálená súdna prax týkajúca sa použitia okolnosti vylučujúcej protiprávnosť v podobe nutnej obrany
podľa § 25 Tr. zák. pripúšťa, keď napadnutý „bráni“ spôsobom (použitie zbrane obrancom, zranenie
útočníka), ktorý je proti útoku účinný, ak nejde o zjavnú neprimeranosť útoku. Súd prvého stupňa

napokon správne poukázal aj na ustanovenie § 25 ods. 3 Tr. zák., ktoré v dôsledku silného rozrušenia v
dôsledku zmätku, strachu alebo zľaknutia, vylučuje trestnú zodpovednosť aj v prípade „neprimeranosti“
obrany útoku podľa § 25 ods. 2 Tr. zák. Už vyššie senát odvolacieho súdu uviedol, že poškodený svojím
násilným, výtržníckym konaním „šíril strach“.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.