Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 24, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/217/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216203184
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1216203184.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov

senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobcu : C. H., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, D. zastúpený: BARKOCI law firm, s.r.o., so sídlom Námestie slobody
28, Bratislava, IČO: 47 247 916 proti žalovanému: N. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX/X,
D. o zaplatenie 4.000,-€ s príslušenstvom , na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava II č.k. 16C/31/2016-71 zo dňa 10.marca 2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu

vo výške 4.000,-€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4.000,-€ od 24.10.2014
do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a tiež rozhodol, že žalobcovi sa
priznáva proti žalovanému náhrada trov konania v plnom rozsahu.
1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že právny predchodca žalobcu (T. A.) sa žalobou domáhal od
žalovaného zaplatenia sumy 4.000,-€ spolu s príslušenstvom titulom Zmluvy o pôžičke, keď žalobu
odôvodnil tým, že medzi pôvodným žalobcom T. A. a žalovaným došlo k uzavretiu Zmluvy o pôžičke
ústnou formou. Na základe tejto zmluvy sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému

peňažné prostriedky vo výške 4.000,-€ a žalovaný ako dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť. Žalovaný si svoju povinnosť riadne a včas nesplnil a peňažné prostriedky nevrátil ani v
dohodnutej lehote a ani po podaní návrhu na súd. Žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi uznal písomne
čo do dôvodu aj výšky dňa 23.06.2014. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomne v ktorom podaní
uviedol, že dlh neuznáva nakoľko nevznikol. Žalovaný uviedol, že v júni XXXX prebral od T. A. motorové
vozidlo zn. K. I., rok výroby XXXX, T. K., vedené na meno T. A. s tým, že uvedené motorové vozidlo
má hodnotu 4.500,-€. Žalovaný mal vozidlo kúpiť za 4.000,-€ pričom podľa jeho názoru vozidlo takúto

hodnotu nemalo. Cena vozidla sa pohybovala okolo 1.000 až 1.500,-€. Motorové vozidlo prebral v dobrej
viere s tým, že má hodnotu 4.500,-€ a preto podpísal doklad, ktorým sa zaviazal vrátiť 4.000,-€. Tieto
peniaze nikdy neprevzal a preto žiadal súd, aby žalobu zamietol. Žalovaný zároveň žiadal súd aby zistil
cez Dopravný inšpektorát, kto bol držiteľom motorového vozidla v čase poskytnutia pôžičky. Žalovaný
však ani na výzvu súdu, aby špecifikoval označenie motorového vozidla spolu so ŠPZ tieto údaje súdu
neuviedol.
1.2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami čl. 8,15 C.s.p., § 563, § 657, § 588 Občianskeho

zákonníka , keď poukázal na spôsob hodnotenia dôkazov , keď pri hodnotení dôkazov súd v zásade
nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.
Súd vynesie rozsudok na základe svojho zisteného skutkového stavu. Dôkazná povinnosť a povinnosť
preukázania základných tvrdení uvedených v žalobe vyplýva stranám sporu priamo zo zákona. Dôkaznébremeno postihuje vždy toho, kto niečo tvrdí, teda spravidla žalobcu. Žalovaný ako druhá procesná
strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú, že právo alebo nárok
žalobcunevznikloprípadnezanikloalebosazmenilo.Tietopovinnostitvrdeniasúzákladomprebremeno

tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obidve strany. Neunesenie dôkazného bremena má potom v konaní za
následok procesný neúspech toho účastníka sporu, ktorý nedokázal preukázať ním tvrdené skutočnosti.
Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť
dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju
bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno táto strana neuniesla. Dôsledkom neunesenia

dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú sporovú stranu, na ktorej spočívalo
dôkazné bremeno a ktorá sa dostala do dôkaznej núdze, keďže neponúkla alebo nevedela ponúknuť
súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti.
Súd prvej inštancie mal s poukazom na vykonané dokazovanie za preukázané, že dňa 23.06.2014
žalovaný písomne uznal dlh voči žalobcovi T. A. vo výške 4.000,-€ , ktorý mal vyplývať zo Zmluvy
o pôžičke. Pravosť podpisu žalovaného je osvedčená pečiatkou pracovníčky notárskeho úradu dňa

24.06.2014. Žalovaný v konaní nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by preukázal svoje tvrdenia a ktoré
by odôvodňovali zamietnutie žaloby. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobe vyhovel a žalovaného
zaviazal na zaplatenie žalobcom uplatnenej istiny.
1.3. O úrokoch z omeškania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 121 ods. 3, § 517 ods. 2 v spojení § 3
nar.vl.č.XX/XXXXZ.z.(účinnéhokudňuomeškania),keď omeškaniesižalobcauplatnilod24.10.2014,

teda deň nasledujúci po dni určenom na zaplatenie dlžnej sumy uvedenom v liste - predžalobná výzva
na zaplatenie , ktorý žalobca zaslal žalovanému.
1.4. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca mal
vo veci plný úspech, a preto mu prislúcha nárok na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo
zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia, keď o výške trov konania bude rozhodnuté

po právoplatnosti rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p..
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Trval na tom, že
uvedený dlh vo výške 4.000,-€ vôbec nevznikol a ide o podvod. Poukázal nato, že dlh vznikol tak ako
to uviedol vo svojom vyjadrení k žalobe. Žiadal aby súd vo veci vypočul tzv. poškodeného T. A. od
ktorého prevzal motorové vozidlo K. I. , za ktoré vznikla uvedená dlžoba 4.000,-€ a aby tento uviedol

pravdivo veci na správnu mieru, oznámil súdu ŠPZ tohto vozidla a súd si následne overil na dopravnom
inšpektoráte,akotonaozajbolosprepisomuvedenéhomotorovéhovozidlavčasekedyvzniklauvedená
dlžoba 4.000,-€.
3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.
4. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok platný

a účinný od 1.7.2016 / ďalej len „C.s.p.“/ ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v zmysle
§ 379, 380 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozsahu (výrok vo veci samej) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219

ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
6. Pôvodný žalobca T. A. sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 4.000,- € titulom zmluvy
o pôžičke, ktorú sumu žalovaný uznal ako dlh dňa 23.6.2014 (č.l. 2014 spisu). K zámene strany sporu
na strane žalobcu došlo Uznesením č.k. 16 C 31/2016-34 zo dňa 21.6.2016 z dôvodu postúpenia
pohľadávky.

6.1. Inštitút uznania dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka plní zabezpečovaciu funkciu tým, že
zakladá právnu domnienku o existenciu dlhu v čase jeho uznania a tým sa v spore posilňuje procesná
pozícia navrhovateľa, keďže nemusí dokazovať vznik dlhu, jeho trvanie v čase, kedy k uznaniu došlo.
Naopak je na dlžníkovi, ktorý namieta, že dlh nevznikol, že bol splnený, alebo zanikol inak, aby svoje
tvrdenie preukázal. Uznaním dlhu teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka.

6.2. Súd prvej inštancie v zmysle vyššie uvedených zásad správne postupoval, keď na základe
výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre uznanie
dlhu, keďže žalovaný uznanie dlhu vlastnoručne podpísal (podpis bol aj úradne overený), listina
obsahuje dôvod dlhu a teda možno dôvodne predpokladať, že dlh žalovaného v čase uznania trval.
Uznaním dlhu sa zakladá právna domnienka, že dlh v čase jeho uznania existoval, ktorá je však

vyvrátiteľná dôkazom opaku (§ 192 C.s.p.), t.j., že skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená
domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.
V konaní, v ktorom je uplatnený nárok na základe uznania finančného záväzku, môžu nastať len dve
situácie a to skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná domnienka, sa považuje za preukázanú alebo vkonaní vyšiel najavo jej opak, keď obsah domnienky bol vyvrátený dôkazom opaku. V žiadnom prípade
nemožno zo situácie platného uznania záväzku robiť záver, že oprávnený veriteľ neuniesol dôkazné
bremeno a to ani vtedy, keď dlžník popiera takúto skutočnosť negatívnymi tvrdeniami (rozsudok NS ČR

z 26. augusta 2004 sp. zn. 32 Obdo 1160/2003).
6.3. Z uvedeného vyplýva, že obrana žalovaného uplatnená v odvolaní, že dlh vo výške 4.000,-€ vôbec
nevznikolaideopodvod,keďžalovanýlen vtomtosmerenavrholdokazovaniejeprávnebezpredmetná,
pretože v prípade ak bol uznaný záväzok, súd nemôže svoje rozhodnutie oprieť o to, že je nemožné
zaujať spoľahlivý záver, že medzi stranami sporu existuje právny vzťah, ale musí vychádzať z toho, či

bolavkonanívyvrátenádomnienkaexistenciezáväzku.Nejasnéokolnosti,takakoichpopisujeodvolateľ
v odvolaní vzniku záväzku, samy osebe na vyvrátenie domnienky nestačia (rozsudok NS ČR z 25.
októbra 1999 sp. zn. 29Cdo 2854/1999).
7. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zastáva názor, že v preskúmavanej veci súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, náležitým spôsobom opísal
priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval

na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o dôvodnosti žaloby
dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil a odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď na
skutkovoaprávnerelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany,keďvdostatočnomrozsahu
zodpovedalo, prečo bolo žalobe vyhovené. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám
kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., s odôvodnením ktorým sa

odvolacísúdplnestotožňuje(§387ods.2C.s.p.)a nazdôrazneniesprávnostinapadnutéhorozhodnutia
odvolací súd nemá viac čo uviesť, pretože by iba zopakoval správnosť skutkových a na jeho podklade
správne prijatých právnych záverov súdu prvej inštancie.

8. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie podľa §387 ods.1,2 C.s.p.
ako vecne správne potvrdil.
9. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalovaného nevyhovel a napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mal žalobca v odvolacom konaní plný úspech a vznikol mu

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262
ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,

§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).