Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 30, 2018

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7Csp/169/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217206589
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2018:8217206589.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom v spore žalobcu: Východoslovenská

energetika a.s., so sídlom Mlynská 31, Košice, IČO: 44 483 767, zastúpeného: GOREJ Legal, s.r.o.,
Krmanova 14, 040 01 Košice, IČO: 47231939, proti žalovanej: J. U., M.. X.XX.XXXX, Q. XXX XX Q., o
zaplatenie 93,78 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 51,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne od 20.10.2016 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcom rozsahu žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 10 %, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou 5.12.2017 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 93,78 Eur s 5 %
úrokom z omeškania ročne od 20.10.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o dodávke elektriny pre domácnosti č. XXXXXXX zo

dňa 8.1.2016 žalobca ako dodávateľ zabezpečil distribúciu elektriny do odberného miesta žalovanej
ako odberateľke v kvalite garantovanej technickými podmienkami prevádzkovania distribučnej sústavy.
Poskytnutéplneniežalobcavyúčtovalfaktúrouč.7240183669nasumu133,38Eursplatnou19.10.2016.
Uvádzal, že v konaní si neuplatňuje z vyúčtovacej faktúry položku 39,60 Eur označenú ako „Neuhradené
položky z Cenníka služieb“ a z predmetnej faktúry si preto uplatňuje len sumu 93,78 Eur. Ďalej
poukazoval na skutočnosť, že vystavil a žalovanej zaslal spolu 4 upomienky, za čo jej vyúčtoval poplatok
v sume 18,- Eur. Žiadal tiež priznať úroky z omeškania vo výške 5 % zo žalovanej sumy vypočítané v

súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.

3. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená postupom podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového
poriadku s účinkami doručenia k 20.7.2018. K takto doručenej žalobe sa žalovaná napriek výzve súdu
vyplývajúcej z uznesenia č.k. 7Csp/169/2017-44 zo 4.5.2018 a poučeniu o procesných právach a
povinnostiach nevyjadrila.

4. Vyhodnotiac zistený skutkový stav ako nesporný súd s poukazom na § 297 písm. b) Civilného
sporového poriadku, v zmysle ktorého pojednávanie v spotrebiteľských sporoch nie je potrebné
nariaďovať ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie
sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- Eur, spor prerokoval bez nariadeniapojednávania, keďže žalovaná pohľadávka uvedenú sumu nepresahovala a predložené listinné dôkazy
súd vzhliadol za postačujúce pre svoje rozhodnutie.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením so žalobcom predloženými listinnými dôkazmi, najmä
so zmluvou o dodávke elektriny pre domácnosť č. XXXXXXX z 8.1.2016, faktúrou č. 7240183669 z
5.10.2016, pripojenými (č.l. 15-22) a ostatnými listinnými dôkazmi, pričom vo veci zistil nasledovný
skutkový stav:

6. Dňa 8.1.2016 žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako odberateľ, uzatvorili Zmluvu o dodávke elektriny
pre domácnosti č. XXXXXXX. Na základe tejto zmluvy sa žalobca zaviazal žalovanej dodávať elektrinu
na odbernom mieste s EIC kódom XXZVSXXXXXXXXXXJ na adrese U. U. XX, XXX XX Q. a žalovaná
sa zaviazala odobrať dodávateľom dodanú elektrinu do odberného miesta a zaplatiť za dodanú elektrinu,
za distribúciu a prenos elektriny a za ostatné regulované položky, dane, poplatky podľa príslušného
cenníka Dodávateľa alebo prevádzkovateľa distribučnej siete, ako aj prípadné úroky z omeškania a

sankčné poplatky. Cena elektriny bola stanovená sadzbou v zmysel platného Cenníka elektriny pre
domácnosť. Zmluva bola uzatvorená na produkt Úspora, pri ktorom sa zmluva uzatvára na dobu
určitú a končí uplynutím 23 mesiacov od začatia poskytovania zľavy z ceny za dodávku elektriny podľa
Podmienok produktu ÚSPORA. Toto obdobie je zároveň aj dobou viazanosti.

7. Dodanú elektrickú energiu žalobca vyfakturoval faktúrou č. 7240183669, ukončený odber, splatnou
dňa 19.10.2016 na sumu 133,38 Eur (vrátane položky 41,98 Eur označenej ako „Sankcie, zmluvné
pokuty“ a položky označenej „Neuhradené položky z Cenníka služieb“ v sume 39,60 Eur). Súčasťou
týchto faktúr bola účtovná rekapitulácia a detailné vyúčtovanie spotreby elektriny. Z nich okrem iného
vyplýva, že položka sankcie, zmluvné pokuty pozostáva z poplatku za upomínanie v sume 18,- Eur a

sankcie - LED žiarovka - typ A v sume 23,98 Eur.

8. Žalobca tiež predložil kópiu upomienky zo 7.6.2016, 7.7.2016, 4.8.2016 a 7.9.2016, ktorými mal
opakovane upomínať žalovanú na zaplatenie splatných dlžných súm za dodávku elektrickej energie a
ďalšie položky, vrátane ním uplatňovaných sankcií. Doručovanie týchto upomienok žalobca v konaní

nepreukazoval.

9. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (OZ) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

10. Podľa § 491 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených, môžu sa však týkať aj iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba
použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

11. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho
sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

12. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

13. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň

predávajúcemu dohodnutú cenu.

14. Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike zmluvu o dodávke sa zaväzuje dodávateľ
elektriny dodávať elektrinu v dohodnutom množstve a v dohodnutom časovom priebehu výkonu
odberateľovi elektriny a odberateľ elektriny sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi elektriny cenu za dodanú

elektrinu.

15. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.16. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

17. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného po 31.1.2013, výška úrokov z
omeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu je čiastočne dôvodný. Vykonaným
dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá zmluva o dodávke
elektriny. Týmto vznikol medzi stranami sporu záväzkový vzťah, na základe ktorého vznikla žalobcovi
okrem iného povinnosť dodávať na odberné miesto žalovanej elektrinu a zároveň mu vzniklo právo
požadovať zaplatenie ceny za vykonané dodávky. Na druhej strane žalovanej okrem iného vzniklo právo
na dodávku elektriny a zároveň povinnosť za dodané elektrinu zaplatiť dohodnutú cenu. Z vykonaného

dokazovania mal súd preukázané, že žalobca si svoju povinnosť dodávať elektrinu plnil až do dňa
ukončenia odberu 28.9.2016, kým žalovaná si svoju povinnosť uhrádzať cenu za poskytované služby
zálohovýmiplatbamiodistéhočasuprestalaplniť.Pokiaľtedažalobcažiadalzaplateniecenyzadodávku
silovej elektriny a za distribúciu a regulované položky, t.j. v sume 51,80 Eur, súd v tejto časti žalobe
vyhovel. Rovnako v tejto časti vyhovel aj návrhu na priznanie úrokov z omeškania v uplatnenej výške,

keďže tá bola vyúčtovaná v intenciách objektívne platného práva - v zmysle § 3 ods. 1 nariadenia vlády
v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške 5 % ročne.

19. Pokiaľ ide o fakturované sankcie - zmluvné pokuty vo výške 41,98 €, okresný súd žalobe nevyhovel
z nasledovných dôvodov.

20. Je teda nepochybné, že dohoda o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu, inak je neplatná
s poukazom na § 40 ods. 1 OZ. Každá zmluva je pritom ukončená podpismi jej účastníkov, čo
znamená, že účastník svojim podpisom potvrdzuje uzavretie dohody s tým obsahom, ktorý sa nachádza
nad jeho podpisom. Zo zmluvy o združenej dodávke elektriny však nevyplýva, že by sa žalovaná

zaviazala zaplatiť zmluvnú pokutu a nie je v nej ani špecifikovaná právna povinnosť, za porušenie
ktorej by žalobca bol oprávnený zaplatenie tejto zmluvnej pokuty požadovať. Pre prijatie záveru o
písomnej dohode účastníkov ohľadom zmluvnej pokuty je nepostačujúci odkaz uvedený v zmluve o
povinnosti odberateľa platiť sankčné poplatky, ktoré nie sú v zmluve riadne dohodnuté. Zo zmluvy ani
nevyplýva taká inkorporačná doložka o záväznosti ďalších zmluvných dokumentov pre spotrebiteľa

okrem zmluvy a o oboznámení sa spotrebiteľa s podmienkami stanovenými takouto nadväzujúcou
zmluvnou dokumentáciou, ktorá by odôvodňovala nárok žalobcu na tieto účtované položky. V konaní
nebolo tiež preukázané, že by žalovaný podpísal obchodné podmienky na ktoré sa žalobca v žalobe
odvoláva a ktoré z jeho strany do spisu ani neboli predložené.

21. V tejto súvislosti možno poukázať aj na právny záver vyslovený v náleze Ústavného súdu ČR sp.
zn. I.US 3512/11 zo dňa 11.11.2013. Podľa neho v rámci spotrebiteľských zmlúv dohody o zmluvnej
pokute zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. VOP, ale len samotnej spotrebiteľskej zmluvy (listiny, na ktorú
spotrebiteľ pripája svoj podpis). Ústavný súd zdôraznil, že dodávateľ má sa chovať k spotrebiteľovi, ktorý
je slabšou zmluvnou stranou poctivo, v opačnom prípade mu nie je možné poskytnúť právnu ochranu.

Zásada poctivosti sa prejavuje aj tým, že zmluvné dojednania nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré
vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú
slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nutné do každej zmluvy prepisovať ujednania technického a
vysvetľujúceho charakteru a naopak nesmú slúžiť k tomu, aby v nich dodávateľ skryl ujednania, ktoré
sú pre spotrebiteľov nevýhodné a o ktorých predpokladá, že ujdú jeho pozornosti. S odkazom na tieto

myšlienky súd poukazuje na to, že pokiaľ žalobca zmluvnú pokutu a ostatné sankčné poplatky žalobca
upravil v rozsiahlych a neprehľadných obchodných podmienkach a zrejme aj v cenníku, ktorý v konaní v
písomnej podobe taktiež nepredložil, ide teda o typický príklad nepoctivého správania dodávateľa voči
spotrebiteľovi.

22. Súd zároveň uvádza, že žalobca nárok na vyúčtované sankcie, resp. zmluvnú pokutu vysvetľoval
len pokiaľ ide o sumu 18,- Eur, ktorej dôvod vzniku má spočívať v upomínaní žalovanej upomienkami zo
7.6.2016, 7.7.2016, 4.8.2016 a 7.9.2016. Žalobca však nepreukázal, či v konaní predložené upomienky
žalovanej skutočne doručoval a aké sú skutočné oprávnené náklady na ich vystavenie, ktoré byeventuálne mohli odôvodňovať uznanie ich účtovania súdom. Z obsahu žaloby v prípade poplatku
takéhoto typu nevyplýva, že by za túto hodnotu dodávateľ spotrebiteľovi poskytol nejaké protiplnenie.
Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami

dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku je v dôsledku
toho možné považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.
V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu
(BrandenburgischesOberlandesgericht)z21.júna2006sp.zn.7U17/06,vktoromsauvádza,žeužtaké
poplatky ako poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej forme,

skúmanie a preverovanie pomerov a upomienky sú neprijateľné.

23. K ostatnej časti uplatnených sankčných poplatkov žalobca ani neuviedol o aké zmluvné porušenie
povinnosti zo strany žalovanej konkrétne išlo a na základe čoho si zaplatenie tejto časti žalovanej sumy
vlastne uplatnil. V sporovom konaní pritom platí zásada dispozičná a prejednacia (dané konanie je
nepochybne sporové), a preto je zásadne vecou účastníka konania tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy

k preukázaniu svojich skutkových tvrdení. Žalobca už vo svojej žalobe je povinný uviesť rozhodujúce
skutočnosti,zktorýchvyvodzujeuplatňovanéprávoamusíktomuuviesťpotrebnédôkazy(§132C.s.p.).
Tútopovinnosťtvrdeniaadôkaznúpovinnosťmážalobcaajvpriebehukonania.Každýzúčastníkovteda
musí v závislosti na hypotéze príslušnej právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe
ktorých bude môcť súd rozhodnúť v jeho prospech (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno). Povinnosť

tvrdenia a dôkazná povinnosť sú vo vzájomnej jednote. Rozsah dôkaznej povinnosti je zásadne určený
rozsahom povinnosti tvrdiť skutočnosti, pretože aby mohol účastník nejakú skutočnosť preukázať, musí
ju najskôr tvrdiť. Pri splnení povinností tvrdenia nastupuje dôkazná povinnosť, čo znamená, že účastník
musíoznačiťdôkazypotrebnénapreukázaniesvojichtvrdení.Vopačnomprípadenesiezapredpokladu,
že ním tvrdené skutočnosti neboli preukázané nepriaznivé dôsledky v tom smere, že bude rozhodnuté v

jeho neprospech z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Uvedenú povinnosť si podľa názoru súdu
žalobca ohľadne zvyšnej časti žalovaného nároku nesplnil a preto v tejto časti súd žalobu zamietol.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a 2 CSP, v zmysle
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, pričom ak mala strana

vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo. Výrok o trovách konania tak vychádza zo záveru, že žalobca
bol procesne úspešný len čiastočne (v rozsahu 55 %) a žalovaná v rozsahu 45 %, preto súd rozhodol,
že pomerne úspešnejší žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 10 %.
25. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa §

262 ods. 2 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde

(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,
dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach
so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o

samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť
ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o

príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého

rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.