Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, December 13, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sp/101/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201677
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015201677.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:

W. B., bytom L. XX, N., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta
8-10, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 6.8.2015 proti rozhodnutiu odporkyne č.
5760-17/2015-BA zo dňa 17.7.2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporkyne č. 5760-17/2015-BA zo dňa
17.7.2015 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. 5760-17/2015-BA zo dňa 17.7.2015 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“)

rozhodlaodporkyňa vzmysle§88ods.3,§89ods.4a§112ods.4zákonač.461/2003Z.z.osociálnom
poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o sociálnom poistení"), že navrhovateľ, ktorý
utrpelpoškodeniezdraviavdôsledkuchorobyzpovolaniazistenejdňa16.7.2008,nemánároknazmenu
sumy úrazovej renty.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľovi bola dňa 16.7.2008 zistená
choroba z povolania - choroba šliach, šľachových pošiev a svalových úponov z nadmerného preťaženia

- ochorenie ramennej kosti, v súvislosti s ktorou navrhovateľ podstúpil komplexnú liečbu na pravom lakti,
vrátane operačného zákroku s tým, že miera poklesu pracovnej schopnosti bola určená v rozsahu 41
% od 25.7.2008 (rozhodnutie č. 29941-2/2011-BA zo dňa 28.3.2011, právoplatné dňa 27.4.2011). Dňa
27.1.2014 bola Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava, doručená žiadosť navrhovateľa o prehodnotenie
úrazovej renty z dôvodu zmeny poklesu jeho pracovnej schopnosti. Dňa 20.3.2014 bolo vydané
rozhodnutie č. 5986-10/2014-BA, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.4.2014, ktorým navrhovateľovi
nevznikol nárok na zmenu sumy úrazovej renty, nakoľko miera poklesu jeho pracovnej schopnosti bola

posudkovým lekárom určená i naďalej v rozsahu 41 %. Dňa 17.6.2015 navrhovateľ opätovne podal
žiadosť o prehodnotenie úrazovej renty z dôvodu zmeny poklesu jeho pracovnej schopnosti. O uvedenej
žiadostirozhodlaodporkyňanapadnutýmrozhodnutímtak,žeopätovnenepriznalanavrhovateľovinárok
na zmenu sumy úrazovej renty, pričom podklady jej rozhodnutia tvorila prepúšťacia správa z Kliniky
pracovného lekárstva a toxikológie LFUK a UNB v Bratislave zo dňa 10.4.2015 a lekárska správa
Sociálnejpoisťovne,pobočkaBratislavazodňa2.7.2015.Odporkyňavodôvodneníokreminéhouviedla,
ženavrhovateľbolslekárskousprávoutvoriacoupodkladrozhodnutiaasjejodôvodnenímoboznámený,

čo bez námietok potvrdil svojim podpisom.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok -
odvolanie zo dňa 6.8.2015, v ktorom konštatuje, že prvý krát žiadal o posúdenie dňa 27.1.2014 pooperácii zápästia pravej ruky, ktoré bolo prvotnou príčinou jeho zdravotných problémov. Navrhovateľ
v odvolaní ďalej uviedol, že práve problémy so zápästím pravej ruky boli prvotnou príčinou jeho
zdravotných problémov. Operáciu pravej ruky absolvoval v roku 2008 a jeho operatér MUDr. Papšo

mu chcel operovať zároveň aj zápästie, avšak nakoniec sa rozhodol operovať iba lakeť, pričom zápästie
mu robilo stále problémy a bolesti boli čoraz väčšie, až mu v ňom prasklo a v r. 2014 mu pravé
zápästie operovali. Následne v r. 2015 navrhovateľ podstúpil taktiež operáciu ľavého lakťa, po ktorej
dňa 17.6.2015 podal ďalšiu žiadosť o prehodnotenie úrazovej renty. Navrhovateľ v odvolaní vyjadruje
nesúhlas s napadnutým rozhodnutím a žiada o zmenu posudkového lekára. Nesúhlasí s tvrdením

posudkovej lekárky, že jeho problémy so zápästím spôsobil úraz a nemá súvis s chorobou z povolania.
Ďalej navrhovateľ v odvolaní namieta, že posudkovú lekárku lekárske správy lekára, ktorý uskutočnil
operáciu ruky a zápästia nezaujímali a taktiež ju nezaujímali ani jeho subjektívne ťažkosti a ústne
námietky, dokonca ho informovala, že sťažovať sa navrhovateľ môže po tom ako mu bude doručené
rozhodnutie.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 2.10.2015 navrhla napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu potvrdiť ako zákonné a vecne správne, a to s poukazom na skutočnosť, že podkladom
na rozhodnutie o žiadosti navrhovateľa doručenej odporkyni dňa 22.7.2015 bola lekárska správa zo
dňa 2.7.2015, ktorá potvrdila stanovenú mieru poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 41%, pričom
prepúšťacie správy z kontrolných hospitalizácií na Klinike pracovného lekárstva a toxikológie LFUK a

UNB v Bratislave, ktoré navrhovateľ absolvoval v r. 2014 a 2015 potvrdili stacionárny stav navrhovateľa
a zmenu jeho zdravotného stavu nepotvrdilo ani to, že v dôsledku jeho zdravotných ťažkostí došlo k
reoperácii pravého zápästia. Na základe námietok uvedených navrhovateľom v podanom odvolaní zo
dňa 6.8.2015 bola jeho zdravotná dokumentácia opätovne posúdená posudkovou lekárkou pobočky
Bratislava, prizvaným nestranným posudkovým lekárom a posudkovou lekárkou odporkyne, pričom

všetci traja lekári potvrdili pôvodne stanovenú mieru poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa v
rozsahu 41%. Odporkyňa vo svojom vyjadrení taktiež poukázala na časť lekárskeho posudku zo
dňa 21.9.2015, v ktorom lekárka o. i. uviedla, že v období od priznania choroby z povolania bol
navrhovateľ každoročne hospitalizovaný na Klinike pracovného lekárstva a toxikológie LFUK a UNB
v Bratislave (naposledy v roku 2015), kde po každej hospitalizácii bol stav choroby z povolania

hodnotený ako stacionárny - nezmenený i napriek tomu, že navrhovateľ podstúpil v r. 2013 operáciu
pravého zápästia a v roku 2014 operáciu ľavého lakťa. K námietke navrhovateľa, že posudková lekárka
pobočky Bratislava nezohľadnila zdravotné následky po operácii pravého zápästia a uviedla, že tento
hendikep nesúvisí s predmetnou chorobou z povolania odporkyňa uviedla, že posudkový lekár je
odborne spôsobilá osoba, a preto sú lekárske správy posudkových lekárov pre odporkyňu záväzné.

V lekárskej správe z 2.7.2015 posudková lekárka vo vzťahu k operácii pravého zápästia uviedla, že
pri opätovnom posúdení zdravotného stavu navrhovateľa na základe žiadosti o zmenu sumy úrazovej
renty pre zhoršenie zdravotného stavu je posudkový záver nezmenený, lebo zhoršenie zdravotného
stavu nesúviselo so zistenou chorobou z povolania, čo potvrdili aj ďalší posudkoví lekári. K námietke
navrhovateľa, že mu posudková lekárka pobočky Bratislava neumožnila vzniesť voči lekárskej správe

z 2.7.2015 námietky odporkyňa vo svojom vyjadrení uviedla, že I. časť lekárskej správy - Zápisnicu,
dáva podpisovať poškodeným odborná referentka a nie posudkový lekár, preto tento nemôže dávať
poškodeným pokyny na akékoľvek úkony. Odporkyňa vo vyjadrení taktiež zdôraznila, že
navrhovateľ proti rozhodnutiu z 20.3.2014 o neprijatí nároku na zmenu sumy úrazovej renty nepodal
opravný prostriedok a preto toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.4.2014,

a teda týmto nekonaním navrhovateľ prejavil s výrokom uvedeného rozhodnutia súhlas. Záverom
vyjadrenia k podanému odvolaniu odporkyňa skonštatovala, že nespochybnila nárok navrhovateľa na
úrazovú rentu, avšak vzhľadom na postup posudkových lekárov sociálneho poistenia pri percentuálnom
stanovení poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty odvíjajúci sa od medicínskych záverov
vyplývajúcich z prepúšťacích správ Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie LFUK a UNB v Bratislave

nebolo možné určiť vyšší percentuálny pokles schopnosti ako pôvodne stanovených 41%.

K vyjadreniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ podaním zo dňa 25.9.2017 tak, že proti rozhodnutiu o
jeho žiadosti o prehodnotenie úrazovej renty doručenej odporkyni dňa 27.1.2014 v súvislosti s tvrdením
posudkového lekára, že jeho zhoršenie zdravotného stavu nemá súvis s uznanou chorobou z povolania,

pretože ide o bežný úraz, navrhovateľ nepodal odvolanie z dôvodu, že posudkový lekár sa vyjadril, že po
prepustenízhospitalizáciena KlinikepracovnéholekárstvaatoxikológieLFUKaUNBvBratislavesamá
s lekárskou správou znovu u neho objednať. Následne po operácii ľavého lakťa sa navrhovateľ objednalk posudkovému lekárovi, ktorý však neuznal súvis medzi jeho ťažkosťami a chorobou z povolania.
Navrhovateľopäťzdôraznil,žeprvotnápríčinavšetkýchjehoproblémov bolaoperáciapravéhozápästia.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len“ súd“) prejednal a rozhodol vec ako miestne a vecne príslušný súd
(§ 246a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „O. s. p.“) za prítomnosti účastníkov konania
a za použitia § 250q ods. 3 O. s. p. dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné
potvrdiť ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom.

V prejednávanej veci súd dokazovanie nedoplnil. Navrhovateľ sa v celom rozsahu pridržal svojho
písomného návrhu z 6.8.20015 a z dôvodov v ňom uvedených navrhol súdu napadnuté rozhodnutie
odporkyne zrušiť. Opätovne poukázal na fakt, že problémy s jeho pravým zápästím boli prvotnými
problémami, v dôsledku ktorých došlo k ďalšiemu ochoreniu jeho lakťa a v krátkosti opísal priebeh
ústneho pojednávania pred posudkovým lekárom odporkyne, ktorý vypracoval lekársku správu.

Odporkyňa sa tak isto pridržala v celom rozsahu vyjadrenia k návrhu zo dňa 2.10.2015 a navrhla
napadnuté rozhodnutie potvrdiť s poukazom na fakt, že na základe žiadosti navrhovateľa bol jeho
zdravotný stav štyrikrát posudzovaný posudkovými lekármi a vždy bolo konštatované, že jeho stav je
nemenný, stacionárny. Tiež poukázala na to, že už v roku 2014 odporkyňa vydala rozhodnutie obsahovo
zhodné s napadnutým rozhodnutím, voči ktorému navrhovateľ nepodal opravný prostriedok, a teda sa

s ním stotožnil.

Oboznámením sa s obsahom súdneho ako aj administratívneho spisu odporkyne súd zistil, že
navrhovateľovi bola dňa 16.7.2008 zistená choroba z povolania, konkrétne choroba kĺbov, šliach a
nervov končatín s dátumom jej priznania dňa 14.7.2010. Navrhovateľ dňa 31.1.2011 požiadal v súvislosti

s uvedenou chorobou z povolania o priznanie úrazovej renty podľa § 88 zákona o sociálnom poistení.
Odporkyňa ako vecne a miestne príslušný orgán rozhodnutím č. 29941-2/2011-BA zo dňa 28.3.2011,
právoplatným a vykonateľným dňa 27.4.2011, priznala navrhovateľovi nárok na úrazovú rentu s mierou
poklesu jeho pracovnej schopnosti 41% s dátumom vzniku od 25.7.2008.
Žiadosťou doručenou odporkyni dňa 28.1.2014 navrhovateľ podľa § 89 ods. 4 zákona o sociálnom

poistení požiadal o prehodnotenie úrazovej renty z dôvodu zhoršenia jeho zdravotného stavu.
Odporkyňa rozhodnutím č. 5986-10/2014-BA zo dňa 20.03.2014 nepriznala navrhovateľovi nárok na
zmenu sumy úrazovej renty podľa § 88 ods. 3, § 89 ods. 4 a § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení s
odôvodnením,žemierapoklesupracovnejschopnostinavrhovateľabolaopätovneposudkovoulekárkou
Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava stanovená v rozsahu 41%. Uvedené rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.4.2014.
Dňa 22.7.2015 bola Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava doručená žiadosť navrhovateľa o
prehodnotenie úrazovej renty podľa § 89 ods. 4 zákona o sociálnom poistení opätovne, z dôvodu
zhoršenia jeho zdravotného stavu v súvislosti s tou istou chorobou z povolania. Odporkyňa rozhodnutím
č. 5760-17/2015-BA zo dňa 17.7.2015 nepriznala navrhovateľovi nárok na zmenu sumy úrazovej renty

podľa § 88 ods. 3, § 89 ods. 4 a § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, vychádzajúc z lekárskej
správy posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa 2.7.2015, z ktorej vyplýva,
že navrhovateľ absolvoval kontrolnú hospitalizáciu na Klinike pracovného lekárstva a toxikológie v
Bratislave v r. 2014 a 2015, pričom prepúšťacie správy potvrdili stacionárny stav navrhovateľa. Hoci
navrhovateľovo pravé zápästie bolo reoperované, jeho ťažkosti nesúviseli s predmetnou chorobou

z povolania, a preto miera poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa zostala naďalej v rozsahu
41%. Následne boli závery posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava boli potvrdené
aj nestranným posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava a posudkovou lekárkou
odporkyne v lekárskej správe z 21.9.2015.
Podľa § 88 ods. 1

zákona o sociálnom poistení: Poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu
alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť
zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol
priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 88 ods. 3
zákona o sociálnom poistení: Pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti
s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2 , alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo
v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa
predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa

neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.

Podľa § 89 ods. 4 zákona o sociálnom poistení: Ak u poškodeného došlo k zmene poklesu pracovnej
schopnosti z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania, doterajšia suma

úrazovej renty sa upraví v pomere novej percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti k doterajšej
percentuálnej miere poklesu pracovnej schopnosti odo dňa zmeny poklesu pracovnej schopnosti.

Podľa§112ods.4zákonaosociálnompoistení:Výplatadávkysazastaví,uvoľníalebosadávkavypláca
v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky

Podľa § 153 ods. 4 písm. a) zákona o sociálnom poistení: Lekárska posudková činnosť úrazového
poistenia zahŕňa a) posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti, b) posudzovanie zdravotnej
spôsobilosti poškodeného absolvovať pracovnú rehabilitáciu alebo rekvalifikáciu na účely opätovného
zaradenia do pracovného procesu, c) kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z
povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných

prípadoch,d)posudzovanieúčelnostivynaloženýchnákladovspojenýchsliečením,zaktorésapovažujú
náklady na liečivá a lieky, zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny a doprava poškodeného spojená
s liečením.

Podľa § 195 ods. 2 zákona o sociálnom poistení: Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy

a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo
známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

Podľa § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení: Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a
objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania

a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických
osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe
z činnosti Sociálnej poisťovne.

Podľa § 196 ods. 4 zákona o sociálnom poistení: Účastník konania, fyzická osoba alebo právnická osoba

zúčastnená na konaní, ktorí majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu organizačnej
zložky Sociálnej poisťovne tieto listiny predložiť.

Podľa § 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení: Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na
podporu svojich tvrdení. organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú.

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania
nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

Podľa § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení: Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.

Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku: Konania podľa tretej hlavy
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa
dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa ust. § 250q ods. 3 O.s.p. prvá veta: O opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým
preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Súd vyhodnotil námietky vznesené navrhovateľom ako nedôvodné. Ako to vyplýva z citovaných
zákonných ustanovení, odporkyňa pri posudzovaní nárokov na priznanie ako i pri prehodnocovaní výšky

úrazovej renty z dôvodu zmeny poklesu pracovných schopností poškodených osôb vychádza najmä z
lekárskychsprávaposudkov,nakoľkomierupoklesupracovnejschopnostiprijednotlivýchpoškodeniach
zdravia v dôsledku chorôb z povolania zákon neurčuje.Ako súd zistil z lekárskych správ a posudkov nachádzajúcich sa v
administratívnom spise odporkyne, problémy navrhovateľa so zápästím nesúvisia s jeho chorobou z
povolania, čo je zrejmé aj z lekárskej správy jeho ošetrujúceho lekára traumatológa MUDr.

Tomáša Hegera zo dňa 13.1.2014. Z uvedenej správy vyplýva, že problémy navrhovateľa sú dôsledkom
vyvrtnutia a natiahnutia zápästia.

Súd po preskúmaní obsahu administratívneho spisu odporcu a samotného napadnutého rozhodnutia
má za preukázané, že k následnej zmene poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa z dôvodu tej istej

choroby z povolania nedošlo, a preto neexistuje dôvod na úpravu doterajšej sumy úrazovej renty, keďže
nedošlo k určeniu novej percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa, táto zostala
zachovaná v pôvodnom rozsahu (41%).

Súd sa stotožňuje so závermi odporkyne uvedenými v napadnutom rozhodnutí, vyplývajúcimi z
lekárskych posudkov a správ, poukazujúc na § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nakoľko išlo o

dôkazy objasňujúce skutkový stav veci vydané odborne spôsobilými osobami. Posudkoví lekári sú podľa
zákona č 578/2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch,
stavovských organizáciách v zdravotníctve osoby, ktoré zložili odbornú skúšku a spĺňajú podmienky
na výkon lekárskej posudkovej činnosti. Podľa § 153 ods. 4 písm. a) zákona o sociálnom poistení
lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti.

Percentuálnu mieru poklesu pracovnej schopnosti pri jednotlivých poškodeniach zdravia v dôsledku
pracovného úrazu alebo choroby z povolania zákonom neurčuje. Pracovné postupy posudkových
lekárov sú v tomto smere upravené metodickými predpismi Sociálnej poisťovne a je na odbornom
zhodnotení konajúceho posudkového lekára, akú konkrétnu mieru poklesu pracovnej schopnosti určí v
rámci zákonom stanoveného rozmedzia 0% až 100%. Posudkový lekár pritom vychádza zo zdravotnej

dokumentácie poškodeného obsahujúcej doložené odborné nálezy z vyšetrení a hospitalizácií, ako aj
z objektívneho vyšetrenia poškodeného vykonaného priamo posudkovým lekárom. Pri posudzovaní
poklesu pracovnej schopnosti poškodeného vrátane stanovenia konkrétnej percentuálnej miery tohto
poklesu posudkový lekár zohľadňuje stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom pracovného
úrazu alebo choroby z povolania; pracovnú náplň - profesiogram pracovného zaradenia, v ktorom

pracovný úraz alebo choroba z povolania vznikli a kvalitu pracovného prostredia, v ktorom sa pracovné
činnosti vykonávali; percento pracovných úkonov popísaných v profesiograme, ktoré môže poškodený
s daným funkčným postihnutím vykonávať; zohľadnenie, či bol poškodený preradený na výkon inej
práce z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, resp. či bol s poškodenými ukončený
pracovný pomer pre poškodenie zdravia alebo či poškodený môže vykonávať inú prácu; možnosť

ďalšieho uplatnenia poškodeného u zamestnávateľa, kde poistná udalosť vznikla, ako aj možnosť
uplatnenianatrhuprácesprihliadnutímnadosiahnutévzdelaniepoškodeného.Priposudzovanípoklesu
pracovnej schopnosti posudkový lekár skúma iba pokles pracovných schopností poškodeného voči
doterajšiemu pracovnému zaradeniu, v ktorom vznikol pracovný úraz, či choroba z povolania, nie voči
všetkým pracovným zaradeniam, ktoré by mohol potenciálne vykonávať. A preto pokles pracovnej

schopnostinaúčelyúrazovejrentymôžebyťohodnotenýinýmpercentompoklesupracovnejschopnosti,
ako bude miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely invalidity na to isté zdravotné
postihnutie.

V súvislosti s uvedeným súd zdôrazňuje, že ako v administratívnom, tak ani v súdnom konaní neboli

okremtvrdenínavrhovateľazáveryodporkynevyplývajúcezlekárskychposudkovasprávinýmidôkazmi
vyvrátené, či spochybnené.

Súd predovšetkým zdôrazňuje, že ako to vyplýva z vykonaných vyšetrení, zhmotnených v lekárskych
správach a posudkoch, podobne ako aj z lekárskej správy ošetrujúceho lekára navrhovateľa,

navrhovateľove problémy so zápästím nesúvisia s chorobou z povolania, ktorá bola u navrhovateľa
zistená 16.7.2008. Práve naopak - z lekárskej správy z 13.1.2014 (MUDr. Heger - traumatológ) je zrejmé,
že problémy so zápästím sú dôsledkom vyvrtnutia a natiahnutia zápästia navrhovateľa. Podobne zo
žiadnej lekárskej správy, posudku či iného vyšetrenia nie je zrejmé tvrdenie navrhovateľa, že problémy
s jeho pravým zápästím boli prvotnou príčinou ochorenia, ktoré bolo uznané ako choroba z povolania.

Nakoľko odporkyňa dostatočným spôsobom zistila stav veci a správne vyhodnotila, že v danej veci
neboli splnené podmienky podľa § 89 ods. 4 zákona o sociálnom poistení na zmenu percentuálnej miery
poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa v dôsledku choroby z povolania a zároveň uvedený záverriadne odôvodnila, pričom tento vyplýva z obsahu administratívneho spisu a vykonaného dokazovania
a žiadna z námietok navrhovateľa nebola dôvodná, súd napadnuté rozhodnutie odporkyne potvrdil ako
vecne správne a zákonné.

O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2
O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, a preto mu ich náhradu
súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd

Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet

rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého

stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).