Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 6, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 19C/118/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1405206800
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Kotrecová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2012:1405206800.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Danielou Kotrecovou v

právnej veci navrhovateľa : G. R., bytom R., C. K. XXXX/X, zastúpený advokátom JUDr. Ing. Vojtech
Čipák, PhD. so sídlom 811 07 Bratislava, Vazovova 9/b proti odporkyni : R. I., bytom R., E. XXXX/X,
zastúpená advokátom JUDr. Ing. Ivanom Bojnom, so sídlom 841 04 Bratislava, Levárska 11 o určenie
neúčinnosti právneho úkonu takto

r o z h o d o l :

Žaloba o určenie neúčinnosti právneho úkonu sa z a m i e t a.

O trovách konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava IV. pod sp. zn. 19C 118/2005 zo dňa 22.10.2007 rozsudkom rozhodol tak,

že Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretá medzi dlžníkom G. I. a
odporkyňou zo dňa XX.XX.XXXX, ktorou dlžník previedol svoju majetkovú časť na nehnuteľnosti - byt č.
X na 1. poschodí v bytovom dome súpisného čísla XXXX, R., E. X s podielom na spoločných častiach
domu, spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckom podiele k pozemku vo veľkosti 6190/541599
zapísané na LV č. XXXX kat. územie N. do výlučného vlastníctva odporkyne je voči navrhovateľovi
právne neúčinná. Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie odporkyňa.

Krajský súd v Bratislave Uznesením sp. zn. 6Co 152/08 zo dňa 21.01.2010 zrušil napadnutý rozsudok
prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu v ďalšom konaní má byť v doplnení
dokazovanie ohľadom toho, či žalovaná mohla pri náležitej starostlivosti rozpoznať úmysel jej manžela
ako dlžníka, ukrátiť veriteľa tým, že dohodou o vyporiadaní BSM sa zbavil vlastníctva bytu. Teda
v tomto prípade žalovanú zaťažuje dôkazné bremeno, pričom v konaní musí preukázať, že úmysel
manžela ukrátiť žalobcu nemohla pri náležitej pozornosti rozpoznať. Krajský súd ďalej uviedol, že bude
okrem iného vhodné opätovne vypočuť účastníkov konania, manžela žalovanej a jej dcéru a vykonať

dokazovanie vypočutím svedka H. M..

Súd opätovne vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa,
odporkyne, právneho zástupcu odporkyne, oboznámil sa s písomnými vyjadreniami právneho zástupcu
navrhovateľa a odporkyne, oboznámil sa so zmluvou o pôžičke zo dňa 15.12.2000 a zo dňa 08.02.2002,
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Cb 3/03 zo dňa 01.10.2003, Listom vlastníctva č. XXXX,
pripojenýmspisomOkresnéhosúduBratislavaIVsp.zn.18C37/01najmärozsudkomzodňa27.11.2001

a ostatnými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovný skutkový stav :

Podľa zmluvy o pôžičke G. I., ktorý je manželom odporkyne uzavrel s navrhovateľom dňa 15.12.2000
pôžičku na sumu 500.000,-Sk s dobou splatnosti do 30 mesiacov a pôžičku na sumu 175.000,-Sk. KeďžeG. I. pôžičku nesplácal, navrhovateľ sa obrátil na súd, kde rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV
sp. zn. 6C 31/04 zo dňa 30.06.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.07.2005 bol G. I. zaviazaný
zaplatiť navrhovateľovi čiastku 675.000,-Sk s príslušenstvom. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava

IV č.k. 18C 37/01 zo dňa 27.11.2001 bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov G. a R. I..
Tentorozsudoknadobudolprávoplatnosť14.02.2002.OdporkyňaaG.I.uzavrelidňa15.03.2002dohodu
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa ktorej odporkyňa získala vlastníctvo k
bytu č. X na X.poschodí v R., E. X bez povinnosti výplaty G. I.. Odporkyňa popierala svoju vedomosť
o tom, že jej manžel je zadlžený a má dlhy, pretože sa jej nikdy o svojich podnikateľských aktivitách

nezmieňoval. Podľa jej názoru tu nešlo o úmysel ukrátiť manželovho veriteľa.

Vo veci bol opätovne vypočutý navrhovateľ a odporkyňa, ktorí vo svojich výpovediach uviedli zhodne
tak ako v predchádzajúcich vyjadreniach.

Opätovne bola vypočutá svedkyňa R. I. dcéra odporkyne, ktorá zotrvala na svojej pôvodnej výpovedi v

tom smere, že jej otec G. I. s odporkyňou nebýval v spoločnej domácnosti, pričom jej matka - odporkyňa
sa starala o ťažko postihnutú dcéru, teda jej sestru a otec im na domácnosť ničím neprispieval. Otec
chodil domov len sporadicky a rozhodne môže potvrdiť, že jej matka o pôžičke svojho manžela nemohla
vôbec vedieť. Tieto okolnosti potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok G. I., kde už v predchádzajúcich
výpovediach uviedol, že je pravdou, že uzavrel s navrhovateľom pôžičku dňa 15.12.2000, pričom zmluvu

o pôžičke spísal on sám s tým, že sám navrhol aké budú splátky. V tomto čase už s odporkyňou nežil,
venoval sa svojmu podnikaniu a v tom čase mal už aj priateľku. Jednoznačne uviedol, že odporkyňa
o jeho pôžičke nevedela, pretože aj keď prišiel domov o týchto veciach a hlavne o jeho podnikaní
sa nebavili a on jej žiadne peniaze na domácnosť neposkytoval, pretože všetky peniaze použil na
rekonštrukciu svojej prevádzky. Ohľadne zrušenia BSM a jeho vyporiadaniu uviedol, že so zrušením

BSM súhlasil a po jeho zrušení podpísal dohodu o vyporiadaní BSM, pričom si bol vedomí toho, že na
byte je podlžnosť a keďže v predmetnom byte bývala manželka spolu s deťmi a on na ich domácnosť
ničím neprispieval nenárokoval si na žiadnu výplatu titulom vyporiadania BSM.

K predmetnej veci bol vypočutý aj svedok H. M., ktorý uviedol, že s navrhovateľom sa pozná asi 15 rokov

a keďže tento mu spomínal, že pán I. mu je dlžný peniaze ktoré mu požičal, tak asi za dva týždne išiel za
I. a povedal mu, že G. je jeho kamarát, a že by bolo dobré keby mu peniaze vrátil. Celý rozhovor sa mal
odohrať v byte manželov I.. Súd vykonal konfrontáciu medzi svedkom a odporkyňou, pričom odporkyňa
uviedla, že svedka M. nepozná a to čo uviedol nie je pravda, pretože sa nikdy nestretli. Svedok zotrval
na svojej výpovedi v tom smere, že odporkyňu pozná z videnia.

V zmysle § 42 a ods. 1,2 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa ods. 2-5 ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky sú voči nemu
právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok voči dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vykonateľný, alebo ak už bol uspokojený. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý

dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej
strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných
troch rokoch, medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117), alebo ktoré dlžník urobil v
uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel
ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Za odporovateľné právne úkony sa považujú

tie, ktoré ukracujú pohľadávku veriteľa, ide o také právne úkony, ktorými dlžník zmenšuje svoj majetok
do tej miery, že sa tým ukracuje uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky. Pokiaľ by dlžníkovým
právnym úkonom síce došlo k zmenšeniu jeho majetku, ale jeho zostávajúci majetok by nepochybne
postačoval na uspokojenie veriteľovej vymáhanej pohľadávky, nebol by dôvod na vyslovenie neúčinnosti
takéhoto právneho úkonu. Aktívne legitimovaný na podanie odporovacej žaloby je veriteľ, ktorý má v

čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku a keď odporovateľným úkonom dlžníka
došlo k zmenšeniu majetku dlžníka v tom smere, že sa tým ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky.
Pri právnych úkonoch, ktorými bol veriteľ ukrátený a ktoré boli urobené v rozhodnej dobe medzi dlžníkom
a jemu blízkymi osobami, alebo ktoré urobil dlžník v prospech týchto osôb sa úmysel dlžníka a vedomosť
druhej strany o tomto úmysle predpokladajú.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania. Po zhodnotení všetkých dôkazov
podľa ust. § 132 OSP, kedy hodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislostimal súd preukázané po doplnení dokazovania v zmysle rozhodnutia Krajského súdu, že žaloba je v
danom prípade nedôvodná.

Súd k predmetnému záveru dospel na základe týchto skutočností : navrhovateľ s G. I., manželom
odporkyne uzavrel zmluvu o pôžičke dňa 15.12.2000 na sumu 500.000,-Sk, pričom dátum splatnosti
dlhu pripadol na deň 15.06.2003. Následne v januári 2001 uzavrel ďalšiu zmluvu na sumu 175.000,-Sk
s vrátením pôžičky ku dňu 17.11.2003. Celková dlžná suma predstavovala čiastku 675.000,-Sk. Aj keď
navrhovateľ má právoplatné rozhodnutie vo forme rozsudku, ktorý bol vydaný pre zmeškanie - teda nie

na základe zisteného právneho stavu, súd v danom prípade zistil, že v zmluve síce bol uvedený najbližší
deň splácania prvej splátky 15-ty deň toho ktorého mesiaca, ale aj sám navrhovateľ uviedol, že on sám
sa nezaujímal o to, či pôžička je splácaná, pretože až v roku 2004 sa vrátil zo zahraničia a dokonca
na zmluve bolo uvedené neúplné číslo účtu na ktoré sa mal dlh splácať. Súd ďalej zistil, že dohoda o
vyporiadaní BSM bola uzatvorená z iniciatívy a na návrh odporkyne, ktorá nesúhlasila s podnikateľskými
aktivitami svojho muža, pričom skutočnosť, že samotné vyporiadanie BSM a uzatvorenie dohody o

vyporiadaní BSM iniciovala odporkyňa potvrdil aj G. I.. Sám svedok G. I. vo svojej výpovedi uviedol, že
po prerobení prevádzky na G. ul. v R. predpokladal, že dlžobu riadne splatí.

Na druhej strane je však potrebné uviesť, že podstata odporovateľnosti právneho úkonu spočíva v tom,
že odporovaný právny úkon, ktorý je inak platným právnym úkonom, stráca na základe právoplatného

rozhodnutia súdu v stanovených prípadoch účinnosť iba voči veriteľovi. Platnosť odporovateľného
právneho úkonu voči tretím osobám tak zostáva naďalej zachovaná. Odporovať možno právnemu úkonu
dlžníka nielen ak bola pohľadávka veriteľa už vymáhateľná v dobe, keď bol odporovateľný právny úkon
urobený, ale aj predtým, než sa veriteľova pohľadávka stala vymáhateľnou. Nie je pritom rozhodné,
či je pohľadávka splatná alebo nie. Pre uplatnenie odporovateľnosti je právne významné, že veriteľ je

skutočne veriteľom dlžníka, a že urobil ukracovací právny úkon.

Odporkyňa v tomto konaní na základe ďalšieho dokazovania preukázala, že vzhľadom k okolnostiam
v akých sa jej manželstvo nachádzalo nemohla a nemala sa ako dozvedieť o pôžičkách svojho
manžela. O svoje, vtedy maloleté deti z toho jedno ťažko postihnuté sa starala sama, nevedela akými

podnikateľskými aktivitami sa zaoberá jej manžel, pričom jednoznačne preukázala, že v podstate
od roku 1999 spolu nežili a nehospodárili a jej manžel v tom čase už mal známosť s inou ženou.
Úmyslom odporkyne pri zrušení a následnom vyporiadaní BSM bola len snaha chrániť rodinu pred
prípadnými rizikovými dôsledkami podnikania jej manžela a to už vzhľadom na okolnosť, že má ťažko
postihnutédieťa,ktorévyžadujedvadsaťštyrihodinovústarostlivosť.Objektívnenemohlaaniprináležitej

starostlivosti poznať prípadný úmysel ukrátiť veriteľa, nakoľko pohnútky a dôvody, ktoré ju viedli k
vyporiadaniu BSM boli úplne iné ako ukrátenie veriteľa. Zároveň však využila zákonom určený ochranný
inštitút a to zrušenie BSM za trvania manželstva v prípade, že jeden z manželovou nepodniká. Ďalším
dôkazom, ktorý potvrdzuje okolnosti, že dlžník pri uzatváraní Dohody o vyporiadaní BSM nemal úmysel
ukrátiť veriteľa svedčí aj skutočnosť, že manžel odporkyne - teda dlžník, pracoval v prevádzke na G.

ulici, pričom z príjmov na tejto prevádzke mal postupne vyplácať pôžičku, ktorú mal od navrhovateľa.

V danom prípade aj svedecké výpovede svedka M. a svedkyne A. sa javia súdu menej vierohodné
vzhľadom na ich odlišné vyjadrenia, ktoré podľa súdu nekorešpondovali so zisteným skutkovým stavom.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že v danom prípade odporkyňa predložila súdu
dôkazy, ktoré preukazujú, že úmysel jej manžela ukrátiť navrhovateľa nemohla rozpoznať a z toho
dôvodu súd žalobu zamietol.

Vzhľadom k tomu, že žaloba bola plnom rozsahu zamietnutá bolo by nadbytočné, aby sa súd zaoberal

úvahami, ktoré právny zástupca odporkyne uvádzal na pojednávaní dňa 13.05.2010, kedy navrhol
konanie prerušiť a tento návrh bol zamietnutý.

O trovách konania súd rozhodne s poukazom na ustanovenie § 151 ods.3 Občiansko súdneho poriadku
do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Bratislava

V odvolaní sa musí uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa , rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený, to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/doteraz zistený skutkový stav, neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§205a/

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
g/ súd prvého stupňa neprihliadal na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3,časť prvej vety za bodkočiarkou,
h/rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov/§205 ods.2 O.s.p./

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.