Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, January 30, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/104/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114233491
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4114233491.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa a.s.,
so sídlom Bratislava, Karadžičova 17, IČO: 31 383 408, zast.: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Štefánikova 8, proti žalovanému: P. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., A. XXXX/X, o
zaplatenie sumy 744,17 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra
z 30. novembra 2017, č. k. 25Csp/173/2017-58, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti m e n í tak, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 372,08 eura s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 17.

10. 2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
372,09 eura s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 17. 10. 2012 do zaplatenia, a to do troch
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol
tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil
ust. § 39, § 427 ods. 1, 2, § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“); § 4 ods. 1, § 10

ods. 1, § 12 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zák. č. 381/2001 Z. z.“ aj „ZoPZP“). Právny vzťah medzi stranami sporu posúdil ako spotrebiteľský,
pretože zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Základnou
črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú

obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovuje, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Argumentoval, že žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia žalovanej sumy z
dôvodu, že žalovaný spôsobil dopravnú nehodu dňa 14. 06. 2012, pričom spôsobenú škodu vo výške
3.720,85 eura uhradil žalobca zo zákonného poistenia poškodenému dňa 07. 09. 2012. Žalobca si
následne uplatnil u žalovaného postih v žalovanej výške za to, že žalovaný neohlásil nehodu písomne
v zákonnej 15-dňovej lehote a požadoval 20 % z vyplatenej sumy. Po vykonanom dokazovaní dospel

k záveru, že žalobca má zákonný nárok na uplatnenie si poistného plnenia, alebo jeho časti voči
poistníkovi. Žalovaný spôsobil dopravnú nehodu a v 15-dňovej zákonnej lehote ju písomne nenahlásil
žalobcovi. Neznalosť zákona žalovaného neospravedlňuje. Dôvodil, že zákon však neurčuje za akých
konkrétnych podmienok má poisťovňa nárok voči poistníkovi v plnej výške poistného plnenia resp. častiplnenia. Vyzdvihol, že zákon o povinnom zmluvnom poistení právomoc súdu preskúmať výšku nároku
neobmedzuje a tento nemôže byť postavený len na svojvôli poisťovne, preto sa zaoberal primeranosťou
uplatneného nároku, ktorý bol v tomto prípade vo výške 20% poistného plnenia. V tejto súvislosti uviedol,

že žalobca len teoreticky v žalobe uvádzal aké sú následky včasného neohlásenia nehody. Žalobca
dostatočne včas vedel o nehode, určite najneskôr dva dni po nehode bola táto žalovaným telefonicky
nahlásená žalobcovi. Žalobca nepreukázal, že by pri telefonickom nahlásení nehody poučil žalovaného
o povinnosti písomne podať hlásenie. Žalobca nepreukázal, že by neskoré písomné hlásenie malo
vplyv na posúdenie poskytnutia poistného plnenia. Nedokladoval, žiaden zlý dopad na žalobcu z tohto

prípadu. Žalovaný nemal úmysel nehodu neohlásiť. Naopak s poisťovňou spolupracoval. V závislosti na
uvedenom považoval za primeraný čo najnižší nárok na preplatenie poistného plnenia v rozsahu 10%,
( z 3 720,85 eura), čo predstavuje sumu 372,09 eura. Úkon, ktorým si žalobca uplatňoval vyššiu sumu
ako 10%, bol jeho názoru vzhľadom na konkrétny prípad v rozpore s dobrými mravmi, a preto vo zvyšku
žalobu zamietol. Keďže sa žalovaný neplnením po výzve dostal do omeškania, priznal žalobcovi i úrok
z omeškania tak, ako to žiadal v zmysle § 517 OZ s poukazom na § 3 vl. nar. číslo 87/95 Zb. vo výške

8,75% od 17. 10. 2012 do zaplatenia, z priznanej sumy. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil
s poukazom na ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) tak, že žiadnej zo strán
sporu náhradu trov konanie nepriznal, pre ich čiastočný úspech v spore.

2. Žalobca v zákonnej lehote podal odvolanie proti výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v

časti zamietol, ako aj v jeho závislom výroku o náhrade trov konania z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadal, aby ho odvolací súd v napadnutej
časti v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
372,08 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % p. a. zo sumy 372,08 eura od 17. 10. 2012
do zaplatenia a prizná žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej

inštancie a trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Odvolanie právne oprel o ust. § 10 ods. 1 písm.
a), § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. a tým, že žalovaný mal zákonnú povinnosť písomne
oznámiť vznik poistnej udalosti žalobcovi. Zdôraznil, že zákonnú povinnosť poisteného písomne oznámiť
vznik poistnej udalosti v lehote 15 dní nemožno účinne nahradiť telefonickým upovedomením, ani
písomným oznámením tretej osoby (poškodeného). Z tohto dôvodu má poisťovateľ v súlade s § 12

ods. 1 písm. g) ZoPZP zákonný nárok na náhradu poistného plnenia. Bol toho názoru, že súd nie je
oprávnený v konaní podľa § 12 ods. 1 a 2 ZoPZP znížiť výšku požadovanej náhrady poistného plnenia
alebo jeho časti, aplikujúc zásadu primeranosti alebo iné kritériá. Zo žiadneho právneho predpisu takéto
sudcovské právo nevyplýva. Je výlučne vecou poisťovateľa, či sa rozhodne uplatniť náhradu všetkých
vyplatených súm poistného plnenia alebo iba ich časti (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.

11. 2004 sp. zn. 1 M Cdo 3/2004). Úprava inštitútu postihu podľa § 12 ods. 1 ZoPZP neumožňuje
súdu znížiť uplatnenú výšku náhrady poistného plnenia. Nejde totiž o nárok na náhradu škody, ale o
originálny druh právneho nároku, ktorý vzniká ex lege, ak nastane niektorá zo skutočností podľa § 12
ods. 1 ZoPZP. Z dikcie uvedeného ustanovenia vyplýva iba to, že jediným oprávneným subjektom na
určenie výšky náhrady poistného plnenia, resp. jeho časti, je poisťovateľ, ako nositeľ tohto subjektívneho

práva, vyplývajúceho z poistného pomeru. Výška požadovanej náhrady poistného plnenia, na ktorú
vznikne poisťovateľovi nárok, je limitovaná výlučne požiadavkou vyplývajúcou z ustanovenia § 12 ods.
3 ZoPZP, t.j. nesmie presahovať úhrn poistných plnení, ktoré poisťovateľ vyplatil z dôvodu poistnej
udalosti. Osobitne zvýraznil, že v prejednávanej veci sa žalobca voči žalovanému nedomáha náhrady
poistného plnenia v celom poskytnutom rozsahu, t.j. vo výške 3 720,85 eura, ale iba vo výške 744,17

eura. Z uvedeného možno abstrahovať, že žalobca vo vzťahu k svojmu nároku prihliadol na všetky
skutkové okolnosti, a preto požaduje iba 20 % poskytnutého poistného plnenia, hoci mohol požadovať
celú sumu.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), po zistení, že odvolanie
podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP s verejným vyhlásením rozhodnutia, pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP

a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Pri posudzovaní veci samej a pri rozhodnutí o nej
vychádzal súd prvej inštancie zo skutkových zistení ustálených v konaní súdom prvej inštancie (§ 383
CSP). Vyhovujúci výrok pre absenciu odvolania nadobudol právoplatnosť.5. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

6. V spornej veci sa žalobca svojou žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 744,17 eura s
8,75% úrokom z omeškania od 17. 10. 2012 do zaplatenia spolu s trovami konania na tom skutkovom
základe, že žalovaný spôsobil dopravnú nehodu dňa 14. 06. 2012, pričom spôsobenú škodu vo výške
3 720,85 eura uhradil žalobca zo zákonného poistenia poškodenému. Žalobca si následne uplatnil u
žalovaného postih v žalovanej výške za to, že neohlásil nehodu písomne v zákonnej lehote tak, ako to

ustanovuje ust. § 10 ods. 1 písm. a) zák. č. 381/2001 Z. z. tvrdil, že žalovaný si túto povinnosť splnil až
dňa 10. 08. 2012. Súd prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom žalobe v časti sumy 372,09 eura s
príslušenstvom vyhovel a v zostávajúcej časti žalobu zamietol.

7. Odvolací súd v prvom rade poznamenáva, že súd riadne a správne zistil skutkový stav veci, vo veci
vykonal dostatočné dokazovanie. Zmluvný vzťah medzi stranami sporu posúdil ako spotrebiteľský, ktorá

skutočnosť nebola namietaná ani jednou zo strán sporu, v tomto smere podal i rozsiahly teoreticko-
právny výklad, na ktorý odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje.

8. Z obsahu spisu a z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi stranami sporu bola uzavretá poistná
zmluvač.606/276391-2opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou

motorového vozidla typu M., EČ: N. XXX H., so začiatkom poistenia od 16. 03. 2011. Dňa 14. 06. 2012
došlo k poistnej udalosti, ktorú žalovaný oznámil žalobcovi dňa 10. 08. 2012 a žalobca z titulu poistnej
udalosti poškodenému vyplatil náhradu škody v celkovej výške 3 720,85 eura. Žalobca sa žalobou
domáha od žalovaného zaplatenia sumy 744,17 eura s 8,75% úrokom z omeškania od 17. 10. 2012 do
zaplateniaspolustrovamikonania,ktorápredstavuje20% zožalobcomvyplatenejsumypoškodenému,

z dôvodu, že žalovaný neohlásil nehodu písomne v zákonnej lehote 15 dní. Žalovaný v konaní namietal,
že o povinnosti nahlásiť nehodu písomne nevedel, nehodu nahlásil telefonicky, avšak toto svoje tvrdenie
preukázať nevedel.

9. Odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že i keď dokazovanie v sporovom konaní po prijatí

Civilného sporového poriadku je naďalej ovládané prejednacou zásadou, napriek tomu je potrebné
zdôrazniť, že sudca sa nestáva pasívnym arbitrom, ktorý je pri zisťovaní skutkového stavu odkázaný
na tvrdenia a dôkazné návrhy strán, pretože nový civilný proces sporový sa hlási k sociálnej
koncepcii civilného procesu, ktorá sa prejavuje v tom, že prejadnacia zásada sa prelamuje a súdu je
umožnené viesť konanie materiálne. Je predovšetkým povinnosťou strán tvrdiť a navrhovať dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení, avšak v istej miere môže do procesu dokazovania vstúpiť aj súd (napr.
§ 150 ods. 2, § 181 ods. 2, 4 a pod.), pretože cieľom sporového konania je zistiť skutkový stav,
zefektívniť dokazovanie a rozhodnúť v primeranom čase a spravodlivo. I keď dokazovanie v sporovom
konaní je postavené na prejednacej zásade, Civilný sporový poriadok obsahuje ustanovenia, ktoré
sú materiálnym korektívom prísne kontradiktórneho konania. Zásada, že každý musí preukázať svoje

tvrdenie, je v skutkovo a právne zložitých sporoch niekedy ťažko naplniteľná. Aj ústavný súd vo svojom
rozhodnutí IV. ÚS 35/2012 už konštatoval, že posúdenie dôkazného bremena je súčasťou zisťovania
skutkového stavu a hodnotenia dôkazov (pozri II. ÚS 400/09), avšak zahŕňa aj aplikáciu a interpretáciu
hypotézy hmotnoprávnej normy, od ktorej sa odvíja rozloženie dôkazného bremena. Správne rozloženie
dôkazného bremena vedie k vymedzeniu zisťovaných skutočností a je nevyhnutným predpokladom

na správne uplatnenie zodpovednosti účastníka za unesenie dôkazného bremena a tým priamo aj k
obsahu výroku rozhodnutia vo veci samej. Nesprávne rozloženie dôkazného bremena spravidla vedie k
diametrálne odlišnému výroku rozhodnutia. Za určitých okolností môže byť potom táto procesná chyba
vo svojich účinkoch prejavom svojvôle, t.j. arbitrárnosti zo strany konajúceho súdu, ktorý napr. neúmerne
zaťaží dôkazným bremenom jedného účastníka, nesprávne uplatní jeho zodpovednosť za neunesenie

dôkazného bremena a následne rozhodne v neprospech tohto účastníka.

10. Aj Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach dospel k záveru, že samotná skutočnosť, či účastník
konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť
rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena

tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí od toho, ako vymedzuje právna norma
práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť
žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a
dôkazné bremeno vystihuje tak aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania a v priebehu sporu samôže meniť a dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Hoci súd v zásade vykoná iba dôkazy označené
účastníkmi konania, zákon dáva súdu možnosť vykonať aj iné dôkazy ako navrhnuté, ak je ich vykonanie
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Rozhodujúce bude zistenie, či skutkové závery vyplývajúce

z vykonaného dokazovania umožňujú záver, ktorý v konečnom dôsledku bude zodpovedať cieľu
sledovanému základnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku (teraz základnými článkami
Civilného sporového poriadku), pretože iba súdny proces s nimi súladný je možné označiť za konanie
zabezpečujúce právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Nemožno preto označiť za súladné nevykonanie dôkazu, ktorý môže mať rozhodujúci význam

pre ozrejmenie skutkového stavu zodpovedajúcemu objektívnej pravde.

11. Podľa § 2 písm. e) zákona č. 381/2001 Z. z,. na účely tohto zákona sa rozumie poistníkom ten, kto
uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti.

12. Podľa § 2 písm. f/ zák. č. 381/2001 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie poisteným ten, na koho

sa vzťahuje poistenie zodpovednosti.

13. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

14.Podľa§10ods.1písm.a)zák.č.381/2001Z.z.,poistenýjepovinnýpísomneoznámiťpoisťovateľovi
vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky.

15. Podľa § 12 ods. 1 písm. g) zák. č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu
poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou

motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa
porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4.

16. Podľa § 12 ods. 3 zák. č. 381/2001 Z. z., výška náhrady poistného plnenia alebo jej časti, na ktorú
vznikne poisťovateľovi nárok podľa odseku 1 alebo 2, nesmie presiahnuť úhrn poistných plnení, ktoré

poisťovateľ vyplatil z dôvodu poistnej udalosti.

17. Z obsahu spisu je nepochybné, že žalobca sa domáha voči žalovanému „postihového práva“ v
zmysle § 12 ods. 2 písm. g/ zák. č. 381/2001 Z. z. V súdenej veci zaťažovalo dôkazné bremeno
žalobcu preukázať splnenie podmienok ust. § 12 zák. č. 381/2001 Z. z. V konaní bolo nesporné, že

žalovaný ako vodič spôsobil dopravnú nehodu a že pri nehode došlo k škode spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla. Nesporné bolo aj to, že žalobca nahradil poškodenému spôsobenú škodu vo výške
3 720,85 eura, pričom v predmetnom spore si uplatňuje len časť vyplateného poistného plnenia a to vo
výške 20 % z uhradenej sumy, teda sumu 744,17 eura. Súd prvej inštancie konštatoval, po vykonanom
dokazovaní, že žalobca mal zákonný nárok na uplatnenie si poistného plnenia, alebo jeho časti voči

poistníkovi, pretože žalovaný spôsobil dopravnú nehodu a v 15 dňovej zákonnej lehote ju písomne
nenahlásil žalobcovi, ale za primeraný považoval čo najnižší nárok na preplatenie poistného plnenia v
rozsahu 10%. Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie v tom smere, že žalobca
v konaní uniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho nároku, teda, že vznikla škoda spôsobená
žalovaným pri prevádzke motorového vozidla, že na základe zmluvy medzi stranami sporu nahradil

škodu poškodenému, ako aj nesplnenie zákonnej povinnosti žalovaným v zmysle ust. § 10 ods. 1 písm.
a) zák. č. 381/2001 Z. z. žalovaný v tomto smere nepreukázal, že by v zákonnej 15-dňovej lehote nahlásil
škodovú udalosť a teda žalobcovi preukázateľne vznikol nárok na uplatnenie postihového práva voči
žalovanému v zmysle ust. § 12 ods. 2 písm. g/ zák. č. 381/2001 Z. z. Odvolací súd však v otázke
výšky priznaného nároku považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne. Je tomu tak z dôvodu, že

podľa § 12 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z. z. má poisťovateľ nárok na náhradu poistného plnenia alebo
jeho časti, pričom rozsah a výška náhrady poistného plnenia nesmie presiahnuť úhrn poistných plnení,
ktoré poisťovateľ vyplatil z dôvodu poistnej udalosti (ods. 3 citovaného ustanovenia). Ust. § 12 ods. 1
písm. g) zák. č. 381/2001 Z. z. neobmedzuje rozsah plnenia, ktoré je poisťovňa oprávnená požadovať,
ak nastane zákonná podmienka uvedená v tomto ustanovení a stanovuje jej právo aj na náhradu

celého plnenia. V danom prípade si žalobca uplatňoval regresný nárok len vo výške 20% poskytnutého
poistného plnenia, pričom zároveň neprekročil výšku uvedenú v § 12 ods. 3 zák. č. 381/2001 Z. z.
Nárok upravený v § 12 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. nie je nárokom na náhradu škody vzniknutej
poškodenému (nie je odvodeným nárokom od práva poškodeného) proti tomu, kto škodu spôsobil ale ideo osobitný(originálny) nárok poisťovateľa vyplývajúci z poistného vzťahu založeného poistnou zmluvou
(rozsudok NS SR z 22. 09. 2010, sp. zn. 3 Cdo/326/2009). Na základe uvedených právnych záverov
odvolací súd konštatuje, že bolo právom žalobcu žiadať od žalovaného nižšie, než za neho poskytnuté

plnenie, teda sumu 744,17 eura, a preto žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi aj sumu
372,08 eura /suma 372,09 bola žalobcovi právoplatne priznaná napadnutým rozsudkom, teda polovica
uplatnenej sumy/. Odvolací súd záverom poznamenáva, že k obrane žalovaného súd prvej inštancie
zaujal správne stanovisko, že neznalosť zákona ho neospravedlňuje.

18. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, a preto žalobcovi vzniklo
právo na zaplatenie úroku z omeškania. O výške úroku z omeškania odvolací súd rozhodol v zmysle
ust. § 517 ods. 2 OZ a ust. § 3 ods. 1 Nar. vl. 87/1995 Z. z. a žalobcovi preto priznal zákonný úrok z
omeškania tak, ako ho žiadal, vo výške 8,75 % od 17. 10. 2012 do zaplatenia.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej

časti podľa § 388 CSP zmenil spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia, keď neboli splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

20. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP a s ohľadom na plný úspech žalobcu v spore, mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom

rozsahu. O výške náhrady trov konania (prvoinštančného aj odvolacieho) rozhodne súd prvej inštancie
poprávoplatnostitohtorozsudkusamostatnýmuznesením,ktorévydásúdnyúradník(§262ods.2CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).