Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 12, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/283/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011200158
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2011200158.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobcu: P. G., narodený
XX.X.XXXX, bytom K. XXX, toho času Ústav na výkon trestu odňatia slobody, so sídlom Mierové
námestie 1/1, Ilava, zastúpený advokátkou: JUDr. Alena Kaplanová, so sídlom Nám. 1. mája č. 14,
Piešťany, proti žalovanému: Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov,

so sídlom Gucmanova 670/19, Leopoldov, o zaplatenie 663,88 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného Piešťany č. k. 3C/46/2011-260 zo dňa 11.6.2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému

náhradu trov konania nepriznal.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 52 ods. 2, 3 zákona č.
475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 11, § 13
ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, § 1 písm. a), § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1 písm. a), b), c), d), § 4
ods. 1 písm. d), i), § 15 ods. 1, 4 veta druhá, § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, § 255 ods. 1, § 262 ods.
1, 2 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že dňa 11.9.2017 žalovaný vydal rozhodnutie
č. 138953/3-2-2007, ktorým bol žalobcovi uložený disciplinárny trest zákazu dvoch nákupov potravín,
vecí osobnej potreby a iných vecí okrem základných a ďalších potrieb hygieny a základných potrieb

na korešpondenciu. Žalovaný uvedený trest vykonal. Dňa 15.10.2007 žalovaný vydal rozhodnutie č.
138953/3-5-2007, ktorým rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu č. 138953/3-2-2007 zo dňa
11.9.2007 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie potvrdil. Žalobca podal dňa 22.10.2007
návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 138953/3-5-2007 zo dňa 15.10.2007 na
Krajský súd v Trnave, súčasťou ktorého bola aj žiadosť' o peňažné zadosťučinenie vo výške 20.000,-
Sk (663,90 eur). Na základe uvedeného návrhu začalo konanie sp. zn. 14S/104/2007 na Krajskom

súde v Trnave. Krajský súd v Trnave rozhodnutím č. k. 14S/104/2007-123 zo dňa 28.12.2011 vylúčil
na samostatné konanie návrh žalobcu na zaplatenie peňažného zadosťučinenia 663,90 eur z titulu
ujmy vzniknutej vykonaním sankcie uloženej rozhodnutím žalovaného č. 138953/3-5-2007 zo dňa
15.10.2007. Rozsudkom č. k. 14S/104/2007-151 zo dňa 12.5.2011 Krajský súd v Trnave rozhodnutie
žalovaného č. 138953/3-5-2007 zo dňa 15.10.2007 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok
č. k. 14S/104/2007-151 Krajského súdu v Trnave nadobudol právoplatnosť v spojení s rozhodnutím

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/46/2011 zo dňa 22.8.2012.4.Vecneargumentovalsúdprvejinštancietým,žežalobcasiuplatňujenáhradunemajetkovejujmy,ktorá
mu mala vzniknúť nezákonným rozhodnutím žalovaného spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa §
3 ods. 1 v spojení s § 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, ktorého sa mal žalovaný dopustiť

tým, že mu uložil disciplinárny trest zákazu nákupov potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí, ktorý
žalovaný vykonal a toto rozhodnutie žalovaného bolo následne právoplatným rozhodnutím súdu zrušené
čím, malo dôjsť k neoprávnenému zásahu do práv na ochranu osobnosti žalobcu, mala byť v značnej
miere znížená jeho dôstojnosť a vzniknúť mu nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške
663,90 eur. Pokiaľ k zásahu do osobnostných práv malo dôjsť rozhodnutím ústavu na výkon trestu

odňatia slobody pri vykonávaní úloh vyplývajúcich zo zákona o výkone trestu odňatia slobody, súd prvej
inštancie bol názoru, že pasívne legitimovaným subjektom v konaní o ochranu osobnosti je v takomto
prípade tiež štát. Zákon č. 514/2003 Z. z. totiž v ustanoveniach § 17 ods. 1, 2 umožňuje priznať dotknutej
osobe i nemajetkovú ujmu. Rozhodnutie ústavu na výkon trestu odňatia slobody ako orgánu verejnej
moci je totiž výsledkom výkonu verejnej moci. Ak pasívne legitimovaným subjektom v konaní o náhradu
škody spôsobenej pri výkone verejnej moci orgánmi verejnej moci je v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.

štát, potom analogicky je štát pasívne legitimovaným aj v konaní o ochranu osobnosti za neoprávnený
zásahdoosobnostnýchprávorgánmiverenejmociprivýkonetejtomoci.Súdprvejinštanciekonštatoval,
že pre nedostatok pasívnej legitimácie bolo potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

5. Súd prvej inštancie žalovanému ako procesne úspešnej strane nepriznal náhradu trov konania proti

neúspešnému žalobcovi, keďže žalovaný výslovne vyhlásil, že si trovy konania neuplatňuje.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote sám žalobca odvolanie
zo dňa 20.7.2018 a prostredníctvom advokátky odvolanie zo dňa 27.7.2018.

7. V odvolaní zo dňa 20.7.2018 žalobca uviedol, že odvolanie podáva zo všetkých odvolacích dôvodov.
V odvolaní zo dňa 20.7.2018 ďalej uviedol, že predmet žalobného návrhu je jednoduchý a zrozumiteľný
- ide o neoprávnený zásah do jeho osobnostných práv a pôvodcom zásahu je väznica Leopoldov. Podľa
rozhodnutí ESĽP aj väzeň má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, právo na ochranu súkromia
a pod.. Nič nie je väčší a horší zásah do súkromia, ak niekto z pozície svojej moci označí osobu

za vinnú z protiprávneho konania a potrestá ju, pričom osoba nič protiprávne nekonala. V danom
prípadenietžiadnychpochybnostíoneoprávnenostizásahudoprávdotknutejosobyaoopodstatnenosti
súdnej žaloby proti tomu, kto zásah vykonal. ESĽP uviedol, že odškodnenie v peniazoch je nielen
zadosťučinením pre obeť, ale aj trestom pre toho, kto práva porušil. ESĽP v prípadoch, kde konštatoval
ponižujúce zaobchádzanie priznal min. 10.000 eur. Už porušenie ľudského práva musí byť a je „iným

závažným dôvodom“, pre ktorý musí byť priznané zadosťučinenie v peniazoch. Zoberúc do úvahy
následky a okolnosti, nie je možné iné zadosťučinenie ako v peniazoch. Napokon aj Ústavný súd SR
stanovil, že zadosťučinenie v peniazoch musí prichádzať do úvahy vždy v prípadoch, kde porušenie
práva / zásah nie je možné vrátiť do stavu pred porušením práva. K neoprávnenému zásahu zo strany
väznice Leopoldov došlo tým, že z pozície svojej moci ho označila za vinného a tým, že ho potrestala

a vykonala trest za protiprávne konanie, ktorého sa nedopustil. Súd prvej inštancie tvrdil, že mala byť
vec riešená ako žaloba pre škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, čo nie je pravda, lebo zákon
v danom prípade definuje nezákonné rozhodnutie ako nezákonné rozhodnutie súdov o väzbe a pod.,
čo nie je tento prípad. Tu je predmetom žaloby to, že dotknutej osobe vznikla ujma na právach tým,
že došlo zo strany iného subjektu k neoprávnenému zásahu do jej práva do súkromia, do jej práva

na ochranu pred ponižujúcim zaobchádzaním a pod., čo je možné napadnúť len žalobou na ochranu
osobnosti. Väznica Leopoldov porušila práva tým, že ho lživo obvinila, z konaní ktorých sa nedopustil, že
ho neoprávnene potrestala a pod.. Dôkazom, že všetky tieto zásahy väznice Leopoldov boli nesprávne,
sú rozhodnutia, kde súdy rozhodli, že rozhodnutie väznice bolo nesprávne a nezákonné. To znamená,
že do úvahy prichádzajú dva druhy žalôb, a to žaloba za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a

žaloba na ochranu osobnosti. Ak sa dotknutá osoba rozhodne pre jednu z týchto žalôb, súdy ju musia
akceptovať. Súd prvej inštancie tvrdil, že nepodal žalobu na pribratie účastníka do konania na strane
odporcov dôvodiac, že v súdnom spise nenachádzajú takéto písomnosti. To, že niekto manipuluje na
súde s obsahom súdnych spisov, s dôkazmi a pod., nie je chyba účastníka konania, lebo celý systém
fungovania súdnej agendy je realizovaný tak, že neposkytuje žiadne záruky proti zneužitiu. Ak sudca

prehlási, že podania v spise nie sú, ak sú dôležité dôkazy o tom, že podania na súd zaslal, súd nemôže
vec odbaviť tým, že v spise podania nie. Naviac súd vyslovil, že podania v spise nie sú, vyslovil na
poslednom pojednávaní a hneď vyniesol rozsudok. Ak už súd takéto závery vyslovil, bol povinný dať
mu čas a možnosť si zabezpečiť a predložiť dôkazy preukazujúce opak. Žalobca podal všetky podania,návrhy,žaloby,ktorémalpodaťktomu,abybolsplnenévšetkynáležitostipotrenéktomu,abysúdžalobe
vyhovelvplnomrozsahu.Súdotýchtonávrhoch,žiadostiachnerozhodolsodôvodnením,žeonichnemá
vedomosť. Súd nemôže vyniesť rozsudok bez toho, aby o týchto návrhoch a žiadostiach o doplnenie,

rozšírenie žaloby a pribratie ďalších účastníkov do konania, bolo rozhodnuté. Žiada, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. V odvolaní zo dňa 27.7.2018 žalobca uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej

inštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci,žesúdprvejinštancienevykonalnavrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V odvolaní zo dňa 27.7.2018 uviedol, že rozhodnutím
prvostupňového správneho orgánu č. 138953/3-2-2007 zo dňa 11.9.2007 bol žalobcovi uložený
disciplinárny trest zákazu dvoch nákupov potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí okrem základných
a ďalších potrieb osobnej hygieny a základných potrieb na korešpondenciu. Uvedené rozhodnutie

bolo vykonateľné, nakoľko odvolanie proti rozhodnutiu nemalo odkladný účinok. Trest bol vykonaný a
žalobca podal odvolanie, ktoré už nemohlo nič zmeniť na vykonanom treste a ešte bolo aj nezákonne
zamietnuté. Z dôvodu právnej ochrany žalobca podal dňa 22.10.2007 na Krajský súd v Trnave žalobu,
ktorou sa domáhal zrušenia predmetného rozhodnutia o disciplinárnom treste a ochrany osobnosti,
pričom zároveň požiadal ako poškodený o peňažné zadosťučinenie. Krajský súd v Trnave rozhodol

rozsudkom č. k. 14S/104/2007-151 zo dňa 15.5.2011 o zrušení rozhodnutia o disciplinárnom treste a
vrátení na ďalšie konanie. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil rozhodnutie Krajského
súdu v Trnave rozsudkom sp. zn. 2Sžo/46/2012 zo dňa 22.8.2011. Uvedené rozhodnutia deklarovali, že
rozhodnutie o disciplinárnom treste nebolo vydané na základe dostatočne a úplne zisteného skutkového
stavu veci. Krajský súd v Trnave sa teda zaoberal jednou časťou celého problému, a to nezákonným

rozhodnutím. Druhá časť problému zostala nevyriešená a mala byť predmetom súdneho konania na
Okresnom súde Piešťany - vykonaný trest na základe rozhodnutia, voči ktorému nebolo možné využiť
právo na účinný opravný prostriedok. Nakoľko trest už bol vykonaný a žalobca nemal právo na účinný
opravný prostriedok, je potrebné konštatovať, že konaním žalovaného orgánu došlo k neoprávnenému
zásahu do práv na ochranu osobnosti žiadateľa. Neoprávneným zásahom je vykonanie trestu na

základe rozhodnutia, voči ktorému nebolo možné podať účinný opravný prostriedok, nakoľko zasahuje
do práv chránených právnym poriadkom. Žalobca trvá a trval na tom, že došlo k neoprávnenému
zásahu do práv na ochranu osobnosti žiadateľa a žiadosťou na poskytnutie primeraného zadosťučinenia
sa žalobca domáhal priznania nemajetkovej ujmy - pretože jeho osobnostné právo bolo porušené,
nakoľko zásah do jeho práv už nemožno odčiniť obnovením pôvodného stavu. Z tohto dôvodu je

potrebné uložiť zadosťučinenie vo forme majetkového plnenia - plnenia v peniazoch, nakoľko v prípade
žalobcu by morálne zadosťučinenie nebolo postačujúce a dostatočne spôsobilé účinne vyvážiť následky
neoprávneného zásahu, keďže protiprávnym zásahom do práv žalobcu, bola v značnej miere znížená
jeho dôstojnosť. Za primeranú považuje sumu vo výške 663,90 eur. Finančné zadosťučinenie vo výške
663,90 eur považuje žalobca za primerané vzhľadom na okolnosti, že disciplinárny trest už je vykonaný,

na dĺžku času, ktorá uplynula od spôsobenia ujmy ešte v roku 2007 a skutočnosti, že žalobca sa do
dnešného dňa ešte nedočkal žiadnej formy zadosťučinenia. Taktiež jedným z dôvodov uplatňovania si
finančného zadosťučinenia je aj intenzita nepriaznivých dôsledkov v prípade žalobcu, a to ich trvanie,
rozsah, spôsob zásahu a charakter dotknutej hodnoty, nakoľko pre eliminovanie ujmy vzniknutej na
osobnostných právach by ospravedlnenie nebolo v danom prípade postačujúce. Je potrebné, aby súd

vzniknutú ujmu posudzoval nielen s ohľadom na žalobcovo subjektívne vnímanie, pretože vzniknutú
ujmu by ako závažnú pociťoval každý subjekt nachádzajúci sa v postavení a na mieste dotknutej osoby,
nakoľko žalobca nijakým spôsobom nemal možnosť odvrátiť dehonestujúci zásah do jeho práv, keďže
o opravnom prostriedku sa rozhodovalo až po vykonaní samotného disciplinárneho trestu. Zásahu do
osobnostných práv sa dopustila žalovaná právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach,

právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb v oblasti verejnej správy a tá rozhodla
takým spôsobom a takým rozhodnutím, že došlo k porušeniu práva na účinný opravný prostriedok, čím
konala v rozpore s článkom 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalovaný je
pasívne legitimovaný, pokiaľ ide o osobnostné práva žalobcu. Ústav na výkon trestu odňatia slobody
a Ústav na výkon väzby Leopoldov má spôsobilosť na právne úkony, je právnickou osobou. V časti,

kde došlo k porušeniu práva na účinný opravný prostriedok a k situácii, že trest bol vykonaný skôr, ako
mohol byť použitý účinný opravný prostriedok, ide o zásah do práva podľa Občianskeho zákonníka. Tu
žalobcovi patrí ochrana bez ohľadu na to, či bolo alebo nebolo rozhodnutie zrušené, pretože k zásahu
do osobnostných práv nedošlo preto, že rozhodujúci orgán porušil zákonom stanovený postup, ale pretože nastala situácia, ktorá by v právnom štáte ani nemala nastať a to situácia, že došlo k porušeniu práva
na účinný opravný prostriedok (trest sa vykonal skôr ako bolo možné použiť účinný opravný prostriedok.
Okresný súd Piešťany riešil len otázku zrušeného rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa nedostatočne

zaoberal návrhmi na dokazovanie, nedostatočne sa zaoberal predloženými a označenými dôkazmi,
vyslovil záver, že sa označené dôkazy na súde nenachádzajú, nedal žalobcovi možnosť predložiť
dôkazy, čo je závažné porušenie zákona a práva sporovej strany. Žalobca má za to, že boli porušené
tiež jeho práva v tom, že hoci uviedol na pojednávaní, že vo výkone trestu nemá možnosť prehrávať a
počúvať zvukový záznam z hlavného pojednávania a poprosil o vyhotovenie a odpis zápisnice, súd prvej

inštancie zápisnicu na hlavnom pojednávaní, na ktorom bol žalobca prítomný nevyhotovoval (rozhodol,
že nebude zápisnicu vyhotovovať) a tak žalobca nemal možnosť po hlavnom pojednávaní z odstupom
času sám sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany, pričom na ďalšom pojednávaní,
kde žalobca prítomný nebol, súd prvej inštancie rozhodol, že bude vyhotovovať zápisnicu. Navrhuje, aby
odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. K odvolaniam žalobcu sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení uviedol, že súhlasí s právnym názorom
obsiahnutom v napadnutom rozsudku. Zároveň akcentuje, že predmetné konanie je ďalším z desiatky
obdobných konaní, ktoré inicioval žalobca voči žalovanému a v ktorých žalobca úmyselne zahlcuje
súd svojimi zmätočnými podaniami v rámci konania, opakovane pristupuje k zmene a dopĺňaniu
petitov žaloby, opakovane uvádza svoje laické právne názory bez jasného uvedenia, čo žalobou žiada,

opakovane neurčite opisuje „že tu nejde o predmet konania, ale ide o iný predmet konania“, resp. „že
tu nejde o predmet konania, ale ide o iný nárok“, opakovane sa vyjadruje aj k iným súdnym sporom
- spisovým značkám, bez zrejmej logickej nadväznosti k danému konaniu. Takáto formulácia návrhov
žalobcu, ku ktorej pristupuje opakovane, napriek skutočnosti, že je v konaní zastúpený advokátom, je
zmätočná,nejasná.Predmetnážalobajeďalšímzprejavovšikanyazahlcovaniasúdovaorgánovštátnej

správy zo strany žalobcu. Celý obsah predmetného podania je založený na pocitoch a domnienkach a
preukázateľne zavádzajúcich vyjadreniach žalobcu, bez akýchkoľvek relevantných dôkazov, resp. bez
akejkoľvek preukázanej snahy žalobcu podložiť svoje tvrdenia relevantnými dôkazmi. Poukazuje na
skutočnosť, že žalobca sa v tejto veci, ako aj v obdobných veciach, opakovane obracal na štátne orgány,
súdy nie za účelom ochrany svojich subjektívnych práv, ale len pre konanie samotné. Neúnosným

množstvom podnetov z malicherných dôvodov nad únosnú mieru zaťažuje kapacitu beztak preťažených
súdov, prokuratúry, orgánov štátnej správy. Takéto správanie možno pokladať za obštrukčné, ligitiózne
a rozporné s dobrými mravmi.

10. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniam sa vyjadril žalobca prostredníctvom advokátky vyjadrením zo

dňa 7.9.2018 a sám žalobca vyjadrením zo dňa 7.9.2018. Vo vyjadreniach uviedol, že súd prvej inštancie
sa nezaoberal zásahom do osobnostných práv, ktorý vznikol tým, že žalobca nemal právo na účinný
opravný prostriedok v čase, keď mu bol uložený trest, ktorý musel vykonať hneď, bez ohľadu na to, že
podľa článku 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má právo na účinný opravný
prostriedok. Žalobca od počiatku poukazuje na to, že nie možné po vydaní rozhodnutia o treste okamžite

nariadiť výkon trestu a neumožniť využitie účinného opravného prostriedku. Žalovaný neuviedol nič, čím
by jeho odvolanie vyvrátil alebo spochybnil, teda odvolanie je dôvodné.

11. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolania
boli podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v

ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po
skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a
že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie (§ 365 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), g), h) Civilného
sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného

sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného
sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadeniaodvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že
odvolania žalobcu sú dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

13. Predmetom konania je požiadavka žalobcu na uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť mu náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 663,88 eur (pôvodne 20.000,-Sk) z dôvodu, že konaním
žalovanéhodošlokneoprávnenémuzásahudoprávnaochranuosobnostižalobcu.Vzhľadomnarozsah

a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania preskúmanie správnosti postupu a
rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol.

14. Jednou z odvolacích námietok žalobcu, pritom však zásadnou bolo, že súd prvej inštancie sa
opomenul v napadnutom rozsudku vysporiadať s tvrdeniami žalobcu, že k neoprávnenému zásahu do
práva na ochranu jeho osobnosti došlo vykonaním trestu bez práva podať účinný opravný prostriedok.

Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že namieta (mimo iného) skutočnosť, že neoprávnený zásah do
jehoosobnostnýchprávžalovanýneuskutočnilzrušenýmrozhodnutímžalovaného,alevykonanímtrestu
bez možnosti podať účinný opravný prostriedok v čase, keď mu bol uložený trest. Z obsahu uvedených
odvolacích námietok je zrejmé, že žalobca výslovne namieta nezodpovedanie jeho argumentácie v
žalobe o existencii neoprávneného zásahu do jeho osobnostných práv, čo bezpochyby zakladá odvolací

dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku.

15. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom,
spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť
rozhodnutiaakocelku,ktorámôžebyťdôsledkomobsahovejagramatickejnezrozumiteľnosti,neurčitosti

alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa
o zmätočné rozhodnutie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí
byť logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a

obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a
právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.

16. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,

ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

17. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie nevyhotovil napadnutý rozsudok v súlade s ustanovením § 220 ods. 2
Civilného sporového poriadku. Tu je potrebné dať za pravdu žalobcovi, že z odôvodnenia napadnutého
rozsudku vôbec nie je zrejmé, akým spôsobom sa súd prvej inštancie vysporiadal s tvrdením žalobcu,

že žalovaný zasiahol do jeho osobnostných práv vykonaním disciplinárneho trestu bez toho, aby
mal žalobca možnosť podať účinný opravný prostriedkom proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho
trestu skôr, ako bol tento disciplinárny trest vykonaný. Odôvodnenie napadnutého rozsudku sa totiž
týka nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mala vzniknúť žalobcovi nezákonným rozhodnutím
žalovaného tým, že žalovaný uložil žalobcovi disciplinárny trest zákazu nákupov potravín, vecí osobnej

potreby a iných vecí, ktorý žalovaný vykonal a toto rozhodnutie žalovaného bolo následne právoplatným
rozhodnutím súdu zrušené (porovnaj odsek 33. preskúmavaného rozsudku). Súd prvej inštancie dospel
k záveru, pokiaľ k zásahu do osobnostných práv malo dôjsť rozhodnutím žalovaného pri vykonávaní
úloh vyplývajúcich zo zákona o výkone trestu odňatia slobody, že pasívne legitimovaným subjektom v
konaníoochranuosobnostijevtakomtoprípadeštát(porovnajodsek36preskúmavanéhorozsudku).Tu

odvolací súd uvádza, že nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu, že k zásahu do osobnostných
práv žalobcu malo dôjsť nezákonným rozhodnutím žalovaného, sa však žalobca nedomáhal. Z obsahu
žaloby zo dňa 16.10.2007 vyplýva, že žalobca sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu, že bol
potrestaný, pričom zároveň došlo k vykonaniu sankcie a až po vykonaní sankcie bolo riešené odvolaniea nie je predsa možné vykonať sankciu a až potom osobe umožniť sa odvolať (porovnaj č. l. 6 spisu).
V doplnení žaloby zo dňa 25.11.2015 žalobca uviedol, že neoprávneným zásahom je vykonanie trestu
na základe nezákonného rozhodnutia, ktoré bolo zrušené, nakoľko zasahuje práva chránené zákonom

(porovnaj č. l. 72 spisu) a žalobca namieta porušenie inštitucionálnych záruk spravodlivého procesu
garantovaného článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a porušenie práva
na účinný opravný prostriedok v zmysle článku 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, nakoľko sankcia bola vykonaná pred tým, ako mu bolo umožnené podať opravný prostriedok
(porovnaj č. l 73 spisu). Aj vo vyjadrení žalobcu zo dňa 15.11.2017 žalobca opakovane uviedol, že k

neoprávnenému zásahu do práv na ochranu osobnosti žalobcu došlo konaním žalovaného, nakoľko
trest už bol vykonaný skôr, ako mal žalobca možnosť podať účinný opravný prostriedok, čím došlo k
porušeniu inštitucionálnych záruk pre spravodlivý proces podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (porovnaj č. l. 162 spisu). Napokon i na pojednávaní konanom dňa 21.3.2018
žalobca vo svojej výpovedi zdôraznil, že „k zásahu došlo konaním, postupom a tvrdeniami väznice“ a
„predmetom žaloby nie je rozhodnutie ale konanie odporcu“ (porovnaj zvukový záznam z pojednávania

konaného dňa 21.3.2018, úradný záznam o uskutočnení pojednávania dňa 21.3.2018 založený na č.
l. 209 spisu). Odvolaciemu súdu nezostáva nič iné len konštatovať, že súd prvej inštancie nevystihol
podstatu sporu, nakoľko sa vo svojom rozsudku venoval dôvodom pre zamietnutie žaloby na náhradu
nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím žalovaného č. 138953/3-5-2007 zo dňa
15.10.2007, ktoré bolo zrušené rozsudkom Krajskému súdu v Trnave č. k. 14S/104/2007-151 zo dňa

12.5.2011, hoci sa žalobca svojho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z tohto dôvodu nedomáhal.
Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie mal v rozhodnutí venovať tvrdeniu žalobcu,
že k neoprávnenému zásahu došlo konaním žalovaného spočívajúceho vo vykonaní disciplinárneho
trestu uloženého žalobcovi jeho rozhodnutím skôr, ako mal žalobca možnosť podať účinný opravný
prostriedok, čím malo dôjsť k porušeniu inštitucionálnych záruk pre spravodlivý proces podľa článku

6 a článku 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odvolací súd zdôrazňuje,
že súd nemôže argumentáciu strany bez povšimnutia odmietnuť, naopak je povinný odpovedať na
argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci a vyžaduje si špecifickú odpoveď. Argumenty súdu musia
byť jasné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne. Rozhodnutie súdu bez zodpovedania podstatných
argumentov strán je nesprávne a jeho odôvodnenie nemožno považovať za dostatočné. O takýto prípad

išlo aj v súdenom spore a hoci odôvodnenie napadnutého rozsudku je rozsiahle, súd prvej inštancie
v napadnutom rozsudku vôbec nereagoval na predmetné skutkové tvrdenie žalobcu obsiahnuté už v
samotnej žalobe, v doplnení žaloby i v ďalšom vyjadrení žalobcu vo veci a neposkytol mu žiadnu repliku
na ním predostreté právne otázky týkajúce sa tohto skutkového tvrdenia. Za týchto okolností rozsudok
súduprvejinštancieniejevsúladesustanovením§220ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku,keďžesúd

prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom, odňal žalobcovi možnosť
konať pred súdom a tým tiež bola naplnená dôvodnosť odvolacej argumentácie žalobcu.

18. Za týchto okolností neostávalo odvolaciemu súdu len konštatovať, že rozsudok súdu prvej inštancie
niejevsúladesustanovením§220ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku,keďžesúdprvejinštanciesvoje

rozhodnutie neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom a odňal stranám možnosť konať pred súdom.
Len dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie môže zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť
rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne rozhodnutie a náležite odôvodnené
rozhodnutie napĺňa ústavné kritéria vyplývajúce preň z Ústavy SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) v
spojení s § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

19. Vychádzajúc zo základného práva na prístup k súdnej ochrane je potrebné zdôrazniť, že
nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť (tiež označovaná ako zmätočnosť) súdneho rozhodnutia, musí byť

v opravnom konaní napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu (§ 389 ods. 1 písm. b)
Civilného sporového poriadku); konvalidácia tohto nedostatku (zmätočného rozhodnutia) súdom vyššej
inštancie neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy tiež pre zachovanie princípu
dvojinštančnosti. Tomu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku, ktoré
odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú

splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku), ani na jeho zrušenie
(§ 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pokiaľ existujú dôvody pre zrušenie (kasáciu) rozhodnutia,
čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť. Žiada sa dodať vo
vzťahu k odvolacej námietke žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci, že u nepreskúmateľnéhorozhodnutia nemožno hodnotiť správnosť relevantných právnych otázok, ani vady prvoinštančného
konania, preto bolo nutné tento rozsudok zrušiť a otvoriť súdu prvej inštancie procesný priestor pre
vydanie nového rozhodnutia, ktoré nebude postihnuté zmieneným deficitom. Rovnako nemôže byť

žiadnej pochybnosti o tom, že nahrádzanie faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere
činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je prieskum
správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním
dokazovania, čo vylučovalo prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou platnosťou.

20. Nad rámec dôvodov na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné
vyjadriť sa i k niektorým ďalším odvolacím námietkam žalobcu namietajúcim nesprávnosť procesného
postupu súdu prvej inštancie.

21.Vovzťahuk odvolacejargumentáciižalobcu,vktorejnamietalmanipuláciusosúdnymspisom,keďže
sa tam podľa žalobcu nemali nachádzať návrhy na pribratie účastníka do konania na strane odporcov a

návrh na zmenu žaloby, odvolací súd uvádza, že je nenáležitá. Žalobca predložil súdu prvej inštancie
na pojednávaní konanom dňa 21.3.2018 kópie rôznych podaní a kópie podacích lístkov, keď tvrdil, že
uvedené podania zaslal súdu prvej inštancie v rokoch 2012, 2013, čo majú preukazovať práve kópie
podacích lístkov. Súd prvej inštancie konštatoval, že originály predmetných podaní nie sú súčasťou spisu
v prejednávanej veci a nebolo ani zistené, že by sa uvedené podania nachádzali v iných spisoch na

súde prvej inštancie, kde žalobca vystupuje ako strana sporu. Odvolací súd má za to, že žalobcom
predložené kópie podacích lístkov nepreukazujú, že poštové zásielky adresované súdu prvej inštancie
obsahovali skutočne ním predložené kópie podaní v prejednávanej veci a nepreukazujú ani len to, či
boli skutočne zásielky (s neurčeným obsahom) doručené súdu prvej inštancie. Podacie lístky, resp. ich
kópie predložené žalobcom, nemožno akceptovať ako doklady o doručení konkrétnej zásielky, a preto

zodpovednosť za údajné manipulovanie so súdnym spisom spočívajúce v tvrdenom nezaložení podaní
žalobcu, nemôže žalobca prenášať na súd prvej inštancie, keď on sám nie je schopný preukázať ani
len doručenie ním označených zásielok súdu prvej inštancie a už vôbec nie je schopný preukázať ich
obsah. Nie je ani pravdou tvrdenie žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie vyslovil na pojednávaní,
že podania žalobcu nie sú v spise a hneď vyhlásil rozsudok. Súd prvej inštancie po predložení kópií

podaní žalobcu, ktoré podľa tvrdení žalobcu už súdu zaslal v rokoch 2012, 2013, na nasledovnom
pojednávaní konanom dňa 11.6.2018 o nich rozhodol tak, že návrhy žalobcu na zmenu žaloby a návrhy
žalobcu na pristúpenie ďalších subjektov do konania na strane žalovaného podľa ustanovenia § 235
Civilného sporového poriadku zamietol uznesením vyhláseným verejne na tomto pojednávaní. V odseku
12.preskúmavanéhorozsudkusúdprvejinštancietentosvojpostupzdôvodnilzachovanímprávnejistoty

žalobcu. Tvrdenia žalobcu o manipulovaní so súdnym spisom neboli žiadnym spôsobom preukázané a
pochybenia v procesnom postupe súdu prvej inštancie neboli zistené.

22. Ani ďalšia odvolacia námietka žalobca, že súd prvej inštancie nerozhodol o jeho návrhoch a
žiadostiach,niejeopodstatnená.Predovšetkýmodvolacísúdpoukazuje,žetátoodvolaciaargumentácia

žalobcu je značne neurčitá, keď sám žalobca v odvolaní nešpecifikuje, o ktorých konkrétnych podaniach
a žiadostiach súd prvej inštancie nerozhodol. Z predchádzajúceho odseku tohto rozhodnutia vyplýva, že
súd prvej inštancie o návrhoch žalobcu na žalobcu na zmenu žaloby a o návrhoch žalobcu na pristúpenie
ďalších subjektov do konania na strane žalovaného predložených súdu prvej inštancie žalobcom na
pojednávaní konanom dňa 21.3.2018 rozhodol na nasledujúcom pojednávaní vo veci konanom dňa

11.6.2018azároveňnatomtopojednávanírozhodolverejnevyhlásenýmuznesenímozamietnutínávrhu
žalobcu na spojenie vecí prednesom na pojednávaní dňa 21.3.2018. Okrem toho súd prvej inštancie
uznesenímč.k.3C/46/2011-120zodňa23.6.2017vyhotovenýmpísomnerozhodolozamietnutínávrhov
žalobcu, aby do konania vstúpil žalovaný v 2. rade: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo
spravodlivosti SR, žalovaný v 3. rade: Ministerstvo spravodlivosti SR, žalovaný 4. rade: Slovenská

republika, v mene ktorej koná Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov,
žalovaný v 5. rade: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorý návrh na pristúpenie
subjektov na strane žalovaného urobil žalobca podaním zo dňa 25.11.2015 doručeným súdu prvej
inštancie 26.11.2015. Z obsahu spisu nevyplýva, že by okrem týchto vyššie uvedených návrhov na
zmenu žaloby, na spojenie vecí a na pristúpenie ďalších subjektov na strane žalovaného, urobil žalobca

v súdenom spore akékoľvek iné procesné návrhy, o ktorých by mal súd prvej inštancie rozhodnúť pred
vydaním rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd konštatuje vo vzťahu k tejto odvolacej námietke, že
súdprvejinštancievdanejvecipostupovalzákonompredpísanýmspôsobom,neporušilprocesnénormy
a nedopustil sa vád konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.23. Žalobca v odvolaní tiež namietal, že nemal možnosť predložiť dôkazy, ktoré uviedol na pojednávaní.
Rovnako i táto odvolacia argumentácia žalobcu je neurčitá, keďže žalobca neuviedol, aké ním navrhnuté

dôkazy mu nebolo umožnené predložiť. Odvolací súd zistil, že na pojednávaní konanom dňa 21.3.2018
sa žalobca vyjadril tak, že „do ďalšieho pojednávania sa pokúsi zabezpečiť všetky tie dôkazy, že zásielky
boli doručené a prípadne na ďalšie pojednávanie by doručil všetky tie veci“, pričom v nadväznosti na
to bol sudcom prejednávajúcim vec poučený, že je to jeho právom navrhovať a predkladať dôkazy.
Pojednávanie nariadené na deň 21.3.2018 bolo odročené na deň 11.6.2018, na ktoré pojednávanie

sa žalobca nedostavil s tým, že netrvá na jeho osobnej účasti na pojednávaní a prítomná bola jeho
advokátka, ktorá žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nemala. I keď žalobca na pojednávaní
konanom dňa 21.3.2018 nemal žiadne konkrétne návrhy na doplnenie dokazovania, vyjadroval sa
značne vágne o akýchsi dôkazoch majúcich preukázať doručenie bližšie nešpecifikovaných zásielok
súdu, došlo k odročeniu pojednávania o 12 týždňov, ktorý časový priestor odvolací súd považuje
za dostatočný na predloženie návrhov žalobcu na doplnenie dokazovania v súdenom spore. Navyše

žalobcabolzastúpenývsúdenomsporeadvokátkou,ktorárovnakoakoonsámmohlaamalapredkladať
návrhy na doplnenie dokazovania na preukázanie tvrdení žalobcu a neurobila tak. V rámci dokazovania
totiž platí zásada, že každá strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí
dokazuje. V prejednávanom prípade však žalobca sám, ani jeho advokátka, konkrétne návrhy na
doplnenie odkazovania nemali, teda nemohlo byť ani žalobcovi zabránené súdom prvej inštancie

predkladať dôkazy, ktorých vykonanie ani nenavrhol.

24. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu vo vzťahu k splneniu podmienok na náhradu škody
spôsobenú nezákonným rozhodnutím, je táto odvolacia irelevantná, keďže žiadnym spôsobom
nekorešponduje dôvodom zamietnutia žaloby a rozhodovanie o nároku na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím nie je ani predmetom konania (žalobca si uplatnil nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy za vykonanie mu uloženého tretsu skôr, ako mohol podať účinný opravný
prosttiedok).

25. Napokon žalobca v odvolaní namietal, že jeho práva boli porušené tým, že súd prvej inštancie

na pojednávaní konanom dňa 21.3.2018 nevyhotovoval zápisnicu o pojednávaní a on je vo výkone
trestu, kde nemá možnosť počúvať zvukový záznam z pojednávania. Ustanovenie § 98 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, podľa ktorého o procesných úkonoch, pri ktorých súd koná so stranou alebo
vykonáva dokazovanie, sa vyhotovuje záznam technickým zariadením určeným na zaznamenávanie
zvuku, predpisuje obligatórne zaznamenanie procesného úkonu zvukovým záznamom, korý sa po

skončení pojednávania pripojí k súdnemu spisu. V zmysle ustanovenia § 99 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, podľa ktorého, ak to súd považuje za vhodné a účelné, spisuje sa o procesných úkonoch
aj zápisnica, stanovuje spisovanie zápisnice o procesných úkonoch len fakultatívne. Ak súd prvej
inštancie priebeh pojednávania konaného dňa 21.3.2018 zaznamenal technickým zariadením určeným
na zaznamenávanie zvuku, nepochybil, konal v súlade s procesným predpisom, pričom odvolací súd

zdôrazňuje, že zvukový záznam je najlepším (resp. najpresnejším) prostriedkom na zaznamenanie
priebehu procesného úkonu. Navyše žalobca je v spore zastúpený advokátkou, ktorá bola a je
oprávnená vykonávať procesné práva a povinnosti za žalobcu, dokonca sama tak učinila, keď si
vyžiadala doručenie predmetného zvukového záznamu z pojednávania zo dňa 21.3.2018 podaním zo
dňa 22.3.2018 (č. l. 212 spisu) a tento jej bol zaslaný dňa 29.3.2018 (č. l. 220 spisu). Bez pochybností

možno konštatovať, že ani táto odvolacia námiteka žalobcu nie je náležitá.

26. Pozornosti odvolacieho súdu neunikla chyba v písomnom vyhotovení rozsudku, keď súd prvej
inštancie nesprávne uviedol v záhlaví preskúmavaného rozsudku predmet konania 663,90 eur, hoci
predmet konania pôvodne predstavujúci požiadavku o zaplatenie sumy 20.000 eur predstavuje po

prepočte konverzným kurzom na eura voči korune sumu 663,88 eur.

27. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa §
391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, bude opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok vychádzajúc
z výsledkov vykonaného dokazovania, pričom výsledky vykonaného dokazovania je nevyhnutné

komplexne vyhodnotiť vychádzajúc zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov zakotveného
v čl. 15 Základných princípov Civilného sporového poriadku a v ustanovení § 191 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty
odvolateľa, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom voveci znova rozhodnúť. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného
sporého poriadku odôvodniť.

28. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania pred
súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

29. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).