Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 25, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/185/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5415201726
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5415201726.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a
členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: GOOD ANGELS
s.r.o., so sídlom Nová Ľubovňa 669, 065 11 Nová Ľubovňa, IČO: 36 473 171, zastúpeného právnym
zástupcom JUDr. Milanom Kuzmom, advokátom, so sídlom V. XX, XXX XX T., proti žalovanému:
Energotex SK s. r. o., so sídlom Radlinského 1722/60, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 44 385 421,

zastúpenému zástupcom KubalaLegal s.r.o, so sídlom Mlynárska 16, 040 01 Košice - mestská časť Juh,
IČO: 50 111 213, v konaní o zaplatenie 16.200 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 9Cb/41/2015-78 zo dňa 31.03.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 9Cb/41/2015-78 zo dňa 31.03.2016
z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol (výrokom I.). O trovách konania pred okresným
súdom bolo rozhodnuté tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy právneho zastúpenia
vo výške 1.263,45 Eur a iné trovy konania vo výške 972 Eur (výrok II. rozsudku okresného súdu).
V odôvodnení okresný súd poukázal na to, že žalobca sa žalobou domáhal zaviazať žalovaného na
zaplatenie sumy 16.200 Eur a úrokov z omeškania vo výške 9,5 % ročne a 9,25 % ročne za obdobie
a zo súm, ktoré vyjadril žalobca v podanej žalobe s tým, že v priebehu konania žalobca zmenil žalobu

a žiadal zaviazať žalovaného na úhradu úrokov z omeškania vo výške 0,05 % denne, poukazujúc na
zmluvne dohodnutú výšku úrokov z omeškania podľa čl. V bodu 5 zmluvy. Okresný súd pripustil zmenu
žaloby podľa č.l. 53 spisu.
2. Okresný súd po vykonanom dokazovaní, uplatňovaných tvrdení žalobcom a v súvislosti s námietkami
žalovaného dospel k záveru, že v danom prípade išlo o obchodný súdny spor medzi dvomi
podnikateľskými subjektmi, predmetom ktorého bolo neuhradenie ceny za reklamné služby, ktoré

žalovanému poskytol žalobca na základe zmluvy. Medzi sporovými stranami bolo zrejmé, že žalobca
takéto služby riadne a včas poskytol. Žalovaný však obranou namietal splatnosť záväzku. V tomto
smere obrany žalovaného sa okresný súd stotožnil s argumentáciou žalovaného, keď vychádzal zo
znenia predloženej zmluvy. Okresný súd poznamenal, že ustanovenie čl. V zmluvy má zjavne nesprávne
číslovanie jednotlivých bodov, keď za bodom č. 4 nasledujú ďalšie tri body číslované ako č. 3 až č. 5,
namiesto správneho označenia 5 až 7. V ďalšom texte okresný súd v záujme zrozumiteľnosti uviedol

číslovanie bodov podľa ich správneho číselného poradia. Podľa použitej formulácie dohodnutej v čl. V
bodu 5 zmluvy vyplýva, že odmena za reklamné služby je splatná naraz, „... po ukončení zmluvy ...“,
najneskôr 15.01.2014, a to až na základe vystavenej faktúry. Mesačnú splatnosť odmeny za reklamné
služby nemožno vyvodiť z čl. V bodu 1 zmluvy, keďže v tomto ustanovení nebola upravená splatnosť
odmeny, ale len jej výška. Rovnako ani námietka žalobcu ohľadom daňovej povinnosti vystaviť faktúru
do 15 dní odo dňa poskytnutia služby neobstála ako argument pre vystavenie jednotlivých mesačných

faktúr. Aj v tomto smere bolo rozhodujúce znenie zmluvy, kde bolo poskytovanie služieb dohodnuté ako
celok počas celej doby trvania zmluvy. Žalobca aj v zmysle daňových predpisov ukončil poskytovanieslužieb posledným dňom účinnosti zmluvy a to 31.12.2013, a až následne mu začala plynúť lehota na
vystavenie faktúry podľa § 19, § 73 zákona č. 222/2004 Z.z.. Odhliadnuc od toho však opäť podľa názoru
okresného súdu bolo potrebné pripomenúť, že ohľadom splatnosti zmluvnej odmeny bolo rozhodujúce

znenie zmluvy, a to aj v prípade, ak by bolo v rozpore s daňovými predpismi. Z ustanovenia čl. V bodu 2,
3 zmluvy vyplynulo, že žalovaný mal len možnosť (nie povinnosť) uhrádzať odmenu za reklamu vopred,
a to na základe tzv. zálohových faktúr. V prípade, ak tak dobrovoľne urobil, získal voči žalobcovi nárok
na bonus (zľava z odmeny za reklamné služby). V prípade, ak by bola mesačná splatnosť odmeny
za reklamné služby dohodnutá ako obligatórna, nemali by tzv. motivačné ustanovenia čl. V bodu 3

a 4 zmluvy žiadnu logiku ani význam. Zmluvne dohodnuté pravidlá je možné v niektorých prípadoch
„nahradiť“ pravidlami vytvorenými tzv. obvyklou praxou. Žalobca svoje tvrdenia o údajnej obvyklej praxi
medzi žalobcom a žalovaným ohľadom mesačných splatností odmeny za reklamné služby nepreukázal,
pričom žalovaný existenciu takejto praxe v súdnom konaní poprel. Odhliadnuc od toho, že existencia
dvoch úhrad, ktoré mal žalovaný realizovať v priebehu r. 2013, nebola ani preukázaná, tak obvyklosť
postupu vo vzťahu k šiestim nezrealizovaným úhradám nemožno odvodzovať od dvoch úhrad. Uvedené

platí o to skôr, ak tieto úhrady boli realizované s niekoľko mesačným omeškaním v zmysle vyjadrení
žalobcu. Podľa názoru okresného súdu nebolo možné vôbec poukazovať na obvyklosť a obchodnú
prax medzi žalobcom a inými jeho reklamnými partnermi. Rozhodujúca a určujúca bola obchodná prax
len medzi konkrétnymi zmluvnými stranami s poukazom k ust. § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka.
Vzhľadom k týmto skutočnostiam okresný súd uzavrel, že podaná žaloba je predčasná, pretože žalobca

zatiaľ nesplnil podmienky, na ktorú je splatnosť jeho odmeny viazaná, t.j. po ukončení zmluvy nevystavil
voči žalovanému faktúru podľa čl. V bodu 5 zmluvy. Takéto zmluvné podmienky pritom sformuloval
žalobca, ktorý zabezpečil vypracovanie zmluvy, označil ju svojím logom na dolnom okraji každej strany
zmluvy a predložil žalovanému. Žalobca teda zodpovedá za prípadnú nejasnosť formulácie zmluvných
ustanovení podľa § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka.

3. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému ako úspešnej
sporovej strane bola priznaná náhrada trov pozostávajúca zo zaplateného súdneho poplatku za odpor
vo výške 972 Eur a trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v celkovej výške 1.263,45
Eur. Z dôvodu, že žalovaného, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, zastupoval advokát, je
žalobca povinný zaplatiť náhradu súdom priznaných trov priamo zástupcovi žalobcu (správne malo byť

uvedené „žalovaného“), keďže takýto spôsob úhrady priznaných trov vyplýva z § 149 ods. 1 O.s.p. v
znení platnom v čase konania rozhodovania okresného súdu. Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. v znení platnom
a účinnom do 30.06.2016 je potrebné uloženú povinnosť v rozsudku splniť do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, pričom súd môže určiť aj dlhšiu lehotu. Ohľadom povinnosti nahradiť trovy konania okresný
súd neurčil dlhšiu lehotu na zaplatenie súdom priznanej sumy, a preto sa rozsudok stane vykonateľným

márnym uplynutím zákonom určenej lehoty.
4. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, a to z dôvodov podľa § 205
ods. 2 písm. c), d), e), f) O.s.p.. Žalobca sa nestotožnil s názorom okresného súdu, že žaloba bola
podaná predčasne, keďže žalobca nemal splniť podmienky, na ktoré je splatnosť jeho odmeny viazaná,
t.j. po ukončení zmluvy nevystavil voči žalovanému faktúru podľa čl. V bodu 5 zmluvy. Pri výklade

prejavu vôle je potrebné poukázať podľa názoru žalobcu na hierarchiu (usporiadanie) jednotlivých
výkladových princípov podľa § 266 ods. 1, 2, 3, 4 Obchodného zákonníka. Úmyslom žalobcu bolo
vystavovať faktúry mesačne za poskytnuté plnenie a toto muselo byť žalovanému známe, keďže
obidve sporové strany sú platcami DPH, pretože v zmysle zákona o DPH je faktúru platiteľ takejto
dane povinný vystaviť do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti, t.j. dodania tovaru, dodania služby

alebo prijatia platby pred samotným dodaním. Žalovaný prijal všetky žalované faktúry bez výhrad a
tieto nevrátil a nijakým spôsobom nerozporoval. Z faktúr bol žalovaný upozornený, že nedodržaním
lehoty splatnosti bude žalobca účtovať 0,05 % úrok za každý deň omeškania, a to nedodržaním lehoty
splatnosti uvedenej na faktúre. Vedomosť žalovaného o predmetnom úmysle žalobcu osvedčuje aj
následné konanie žalovaného podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonník, ktorý faktúru č. 2013032,

variabilnýsymbol2013032,vyhotovenúdňa5.4.2013(splatnúdňa23.4.2013)vovýške1.800Euruhradil
bankovým prevodom dňa 14.10.2013 a faktúru č. 2013020, variabilný symbol 2013020, vyhotovenú dňa
4.3.2013 (splatnú dňa 22.3.2013) vo výške 1.800 Eur uhradil bankovým prevodom dňa 28.6.2013. Tieto
fakturované sumy boli hradené z čísla účtu žalovaného, ktoré číslo účtu bolo uvedené aj v zmluve o
vykonaníreklamyaovzájomnejspolupráci.Predmetomdokazovanianiesúskutočnosti,ktorésúzhodne

tvrdené stranami sporu. Žalovaný nepoprel úhrady predmetných faktúr, a vzhľadom na uvedené, táto
skutočnosť medzi sporovými stranami nebola sporná, preto nebol dôvod, aby okresný súd požadoval
preukazovanie úhrady, keď ju žalovaný nespochybnil. I napriek uvedenému z titulu právnej istoty žalobca
predkladá tieto listiny, avšak trvá na tom, že predmetné listinné dôkazy neboli predložené nie vinoužalobcu v zmysle § 205a O.s.p.. K týmto úhradám bol vypočutý aj štatutár žalobcu, ktorý dôkaz nebol
zo strany žalovaného rozporovaný, naopak jedinou obranou zo strany žalovaného a jeho zástupcu
bolo tvrdenie, že tieto platby mali byť považované za dobrovoľné preddavkové, resp. zálohové platby,

ktoré tvrdenie podľa názoru žalobcu neobstojí. Riadne boli vystavené mesačné faktúry s variabilným
symbolom a nie zálohové faktúry, a takisto samotná výška úhrady nezodpovedá celkovej úhrade, resp.
výške kvartálnej úhrade vopred, ale naopak zodpovedá dohodnutej mesačnej úhrade 1.500 Eur s DPH.
Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že žalobcu opakovane upozorňoval počas trvania zmluvy na
to, že nebol oprávnený vystaviť čiastkové faktúry, ale mal vystaviť len jednu faktúru za celé obdobie.

Právny zástupca žalovaného sa nevedel vyjadriť k úhradám vykonaným zo strany žalovaného, no je
zrejmé, že tieto úhrady nenamietal, avšak de facto sám nahradil vôľu žalovaného, kedy tvrdil, že sa
takétoplatbymaliamohlipovažovaťzazálohovéúhrady,resp.akopreddavky,čímpodľanázoružalobcu
nemohlo dôjsť k uneseniu bremena tvrdenia, že žalovaný plnil zálohové faktúry.
5. Podľa názoru žalobcu nemožno súhlasiť s postupom okresného súdu, ktorý odignoroval spôsob
uzatvárania takýchto zmlúv aj s inými subjektmi, keď dochádza k vystavovaniu faktúr v mesačných

intervaloch. Žalobca poukázal na to, že zmluvy, ktoré má uzatvorené aj s inými subjektami, tak tieto
subjekty prikladajú význam zmluve presne taký, že má dochádzať k vystavovaniu faktúr v mesačných
intervaloch, rovnako ako to bolo aj pri žalovanom. Podľa žalobcu formulácia čl. V. bodu 5. zmluvy
nezakladá povinnosť vystaviť faktúru až po ukončení zmluvy. Toto ustanovenie sa zaoberá splatnosťou
a nie oprávnením vystaviť faktúru, čo sú dve rozdielne veci. V danom prípade bolo nutné rozlišovať

oprávnenie vystaviť faktúru a samotnú splatnosť, kedy z čl. V. bod 5. zmluvy nevyplýva, že by žalobca
nebol oprávnený vystaviť čiastkové faktúry, keďže predmetné ustanovenie rieši len splatnosť, v dôsledku
čoho, aj keby sa žalobca stotožnil s názorom okresného súdu, že odmena je splatná až k 15.1.2014,
tak žalované faktúry boli vystavené v súlade so zmluvou a žalobca mohol byť maximálne neúspešný
v priznaní úrokov z omeškania. Žalobca bol preto oprávnený vystavovať faktúry aj skôr, presne tak,

aký bol jeho skutočný úmysel, ktorý bol žalovanému známy, pričom ust. § 266 Obchodného zákonníka
uprednostňuje pred jazykovým výkladom predovšetkým subjektívne kritérium a kladie dôraz na úmysel
konajúcej strany. Ide o kogentné ustanovenie, od ktorého sa zmluvné strany nemôžu odchýliť ani
vzájomnou dohodou. Zo strany žalovaného nebolo spochybnené, že k plneniu zo strany žalobcu došlo,
táto skutočnosť nebola sporná, preto pre okresný súd bol záväzný stav v čase vyhlásenia rozsudku.

V čase vyhlásenia rozsudku 31.3.2016 bola odmena nepochybne splatná a na uvedenom nemení nič
skutočnosť, či bola alebo nebola vystavená konečná faktúra, kedy zmluva spôsob vystavovania faktúr
neupravuje, upravuje len najneskoršiu možnú splatnosť odmeny. Žalobca nesúhlasil ani so spôsobom
výkladu čl. V bodu 3 a 4 zmluvy okresným súdom. Podľa názoru žalobcu motivačné ustanovenia hovoria
o tom, že mala byť vopred zaplatená buď celková odmena za reklamu, kedy by mal žalovaný zľavu 40

% alebo v prípade, že by žalovaný uhradil vopred sumu zodpovedajúcu kvartálnemu plneniu, mal by
nárok na zľavu vo výške 25 %, z čoho vyplýval zámer žalobcu, aby bolo hradené za poskytnutie plnenia
v zmysle zmluvy čím skôr - dokonca vopred, a preto bol neakceptovateľný záver, že úmyslom bolo
vyčkávať na protiplnenie (finančné) až do ukončenia zmluvy a navyše v rozpore s daňovými zákonmi.
ŽalobcasúčasnepoukázalnanoveluObchodnéhozákonníkapodč.9/2013platnúod1.2.2013,vzmysle

ktorej pre záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi bola zadefinovaná maximálna lehota splatnosti v trvaní
60 dní s možnosťou individuálneho dojednania aj dlhšej lehoty splatnosti peňažného záväzku dlžníka,
ktorá však bola podmienená tým, že takéto dojednanie nebude značne nevýhodné pre veriteľa.
6. Žalobca v odvolaní poukázal na ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka a čiastočné plnenie
žalovaným, ktoré hodnotí ako uznanie aj zvyšnej časti v sume 16.200 Eur s príslušenstvom, a preto

úhradou záväzku v čiastočnej výške došlo k uznaniu záväzku, s ktorou skutočnosťou okresný súd sa
absolútne nezaoberal. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi sumu 16.200 Eur spolu s 0,05 % denným úrokom z omeškania zo sumy 1.800 Eur
od 25.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.800 Eur od 19.6.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.800 Eur od
23.7.2013 do zaplatenia, s 0,05 % denným úrokom z omeškania zo sumy 1.800 Eur od 21.8.2013

do zaplatenia, zo sumy 1.800 Eur od 25.9.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.800 Eur od 16.10.2013 do
zaplatenia, zo sumy 1.800 Eur odo dňa 20.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.800 Eur od 18.12.2013
do zaplatenia, zo sumy 1.800 Eur od 15.1.2014 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku spolu s náhradou trov súdneho konania.
7. K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril

8. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalobcu podľa § 379, 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania a rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP a podľa §391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním
v pomere hlasov 3:0.

9. Primárne krajský súd uvádza, že v štádiu svojho konania a rozhodovania aplikoval zákon č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok („CSP“), hoci odvolanie žalobcu bolo uskutočnené podaním zo dňa 18.
mája 2016, keďže v zmysle ust. § 474 CSP tento zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2016 a podľa
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. V zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

11. Vzhľadom k odvolacím dôvodom žalobcu, obsiahnutých v písomnom podaní zo dňa 18. mája
2016, bolo zrejmé, že žalobca nesúhlasil so spôsobom výkladu zmluvy uzavretej medzi žalobcom a
žalovaným, a to Zmluvy o vykonaní reklamy a o vzájomnej obchodnej spolupráci zo dňa 28.01.2013

(ďalej len „Zmluva“), konkrétne čl. V. bodu 3, 4, 5 tejto Zmluvy, keď okresný súd mal za to, že žaloba
je predčasná s odôvodnením, že žalobca nesplnil podmienky stanovené pre splatnosť jeho odmeny,
ktorá splatnosť bola viazaná na ukončenie Zmluvy a na vystavenie faktúry voči žalovanému, konkrétne v
zmysle čl. V. bodu 5 Zmluvy. Žalobca namietal, že okresný súd nesprávnym spôsobom použil výkladové
pravidlá obsiahnuté v § 266 Obchodného zákonníka, keď primárne neakceptoval hierarchiu týchto

výkladových pravidiel, neprihliadol na prejavenú vôľu žalobcu a na skutočnosť, že podľa správania
žalovaného, ktorý čiastočne plnil, bola táto vôľa žalobcu žalovanému známa. Žalobca namietal aj to,
že okresný súd neprihliadol k zmluvným vzťahom, ktoré mal žalobca uzavreté s tretími subjektmi,
ktoré zmluvné podmienky boli rovnako koncipované ako so žalovaným, pri ktorých aj týmto tretím
subjektom bola zrejmá vôľa žalobcu vystavovať faktúry po vykonaní služieb a povinnosť aj žalovaného

tieto faktúry uhrádzať, t.j. bol zrejmý úmysel žalobcu, známy žalovanému, faktúry za poskytnuté plnenie
vystavovať mesačne a povinnosť žalovaného tieto faktúry uhrádzať. Žalobca namietal aj to, že okresný
súd pri rozhodovaní nevychádzal zo záväzného stavu v čase vyhlásenia rozsudku okresným súdom
dňa 31.03.2016, keď podľa Zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným bola už odmena žalobcu
nepochybne splatná, na čom nemení nič skutočnosť, že nebola vystavená konečná faktúra, vzhľadom k

zmluvnému dojednaniu, ktoré upravuje najneskoršiu možnú splatnosť odmeny, a to po ukončení Zmluvy,
ktorá bola na dobu určitú do 31.12.2013.

12. K odvolacím dôvodom žalobcu, prijatým záverom súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku,
sa krajský súd oboznámil s uzavretou Zmluvou medzi žalobcom a žalovaným, ako aj s rozhodným čl.

V. tejto Zmluvy, ktorý je označený ako Odmena a platobné podmienky. Medzi stranami sporu nebolo
rozporné to, že žalobca plnenie žalovanému poskytol. Sporné bolo, či nastala splatnosť vyúčtovanej
odmeny žalobcom žalovanému.

13. Podľa čl. IV. bodu 1 Zmluvy, táto zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to od: 01.02.2013 - 31.12.2013.

14. Podľa čl. V. bodu 1 Zmluvy, zmluvné strany sa v súlade so zákonom č. 18/1996 Z.z. o cenách dohodli
na odmene za vykonanie reklamy pre klienta nasledovne, v celkovej výške: 1.500,- Eur/mesačne
Slovom: Tisícpäťsto euro.

15. Podľa čl. V. bodu 2 Zmluvy, k dohodnutej odmene bude účtovaná príslušná DPH.

16. Podľa čl. V. bodu 3, 4 Zmluvy, klient má, v prípade úhrady celkovej odmeny za reklamu vopred
na základe zálohovej faktúry, právo na 40 % zľavu. Klient má, v prípade úhrady odmeny za reklamu
kvartálne vopred na základe zálohovej faktúry, právo na 25 % zľavu.

17. Podľa čl. V. bodu 5 Zmluvy ako správneho číslovania, odmena je splatná najneskôr do 15. dňa
mesiaca nasledujúcom po ukončení zmluvy na základe vystavenej faktúry.

18. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu a záverov okresného súdu o predčasnosti podanej žaloby,

keď nemali byť splnené zmluvne dohodnuté podmienky splatnosti odmeny za poskytnuté plnenie, ak
splatnosť odmeny bola viazaná na ukončenie Zmluvy vystavením faktúry žalovanému, krajský súd
považoval za potrebné v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať na citáciu rozhodných dojednaní
Zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným.19.Takvčasekonaniapredokresnýmsúdom(§154ods.1O.s.p.),akoajvštádiukonaniapredkrajským
súdom (§217ods.1vetaprváCSP)prerozsudokjerozhodujúcistavvčasejehovyhlásenia.Krajskýsúd

malzato,žetakvčasekonaniapredokresnýmsúdom,atovčasevyhláseniarozsudkuokresnýmsúdom
dňa 31.03.2016, ako aj v štádiu konania pred krajským súdom na základe podaného odvolania žalobcu,
bolo nevyhnutné prihliadnuť na stav, ktorý tu bol v čase konania, rozhodovania. V zmysle čl. IV. bodu 1
Zmluvy, sa Zmluva medzi žalobcom a žalovaným uzavrela na dobu určitú, od 01.02.2013 do 31.12.2013.
Podľa čl. V. bodu 5 Zmluvy odmena bola splatná najneskôr do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po

ukončení zmluvy na základe vystavenej faktúry. Splatnosť odmeny preto bola viazaná na ukončenie
Zmluvy, keď v zmysle čl. V. bodu 5 Zmluvy bola koncipovaná tak, že odmena za plnenie žalobcu je
splatná najneskôr do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po ukončení zmluvy na základe vystavenej faktúry.
Skutočnosť ukončenia Zmluvy, pokiaľ táto trvala na dobu určitú do 31.12.2013, tu nastala, a z tohto stavu
bolo potrebné, aby vychádzal krajský súd, pričom už na túto skutočnosť mal prihliadnuť v štádiu svojho
konania a rozhodovania aj súd prvej inštancie. Podľa doložených a vykonaných listinných dôkazov, a

to jednotlivých faktúr, bolo zrejmé, že žalobca faktúry vystavoval, t.j. že sú tu faktúry, avšak podľa čl. V.
bodu 5 Zmluvy účinok splatnosti nastal v zmysle tohto rozhodného bodu Zmluvy, t.j. vyjadrenej splatnosti
najneskôr do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po ukončení Zmluvy na základe vystavenej faktúry.
Vzhľadom k zistenému skutkovému stavu, uzavretej Zmluvy a dohodnutých podmienok tak platobných,
ako aj podmienky splatnosti, bolo nevyhnutné prihliadnuť k vystaveniu faktúr, avšak splatnosť odmeny

nastala až podľa dohody v zmysle čl. V. bodu 5 Zmluvy. Už v štádiu konania pred súdom prvej inštancie
boli splnené podmienky čl. V. bodu 5 Zmluvy, keď podľa obsahu spisového materiálu sú tu faktúry
vystavené žalobcom, pričom podľa čl. V. bodu 5 Zmluvy splatnosť odmeny, ktorá bola účtovaná, nastala
najneskôr do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po ukončení Zmluvy, čo rovnako bolo splnené vzhľadom k
času plnenia Zmluvy na dobu určitú do 31.12.2013. Na tento účinok dohodnutej lehoty ako najneskoršej

lehoty splatnosti odmeny vystavených faktúr vo vyvolanom odvolacom konaní prihliadol krajský súd so
záverom o splnení podmienok splatnosti žalovanej pohľadávky, a tým odlišného záveru od okresného
súdu, keď sa nejednalo o predčasnú žalobu, preto bolo nevyhnutné rozsudok okresného súdu zrušiť a
vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Okresný súd v rámci svojho konania nevychádzal zo stavu platného
v čase vyhlásenia rozhodnutia, neprihliadol na účinok splatnosti vystavených faktúr podľa čl. V. bodu 5

Zmluvy, preto došlo k zrušeniu rozhodnutia okresného súdu a vráteniu veci na ďalšie konanie.

20. Okresný súd v rámci nového konania bude vychádzať z vyššie uvedeného právneho záveru
odvolacieho súdu za aplikácie ust. § 391 ods. 2 CSP, od ktorého je možné sa odchýliť, ak by sa
zásadným skutkovým a právnym smerom zmenila sporová právna vec. Za nezmeneného skutkového

a právneho stavu preto okresný súd bude dôsledne aplikovať ust. § 391 ods. 2 CSP pri svojom
opätovnom rozhodovaní (§ 391 ods. 3 CSP). Krajský súd dodáva, že v zmysle odvolania žalobcu a
postupu okresného súdu, ktorý vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, neaplikoval stav
platný už v čase jeho konania, rozhodovania, neboli preto splnené podmienky ani na potvrdenie a ani
na zmenu rozhodnutia okresného súdu, a tým bolo namieste rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a

vec vrátiť na ďalšie konanie.

21. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.