Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 22, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 5C/188/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415211596
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Matayová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1415211596.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci žalobkyne: F..

O. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, XXX XX G., proti žalovaným: 1/ S. A., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom O. XX, XXX XX G., 2/ Matej A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XX, XXX XX G.,
zastúpený: JUDr. Iveta Balalová, advokátka, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, 3/ H. L., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom H., o zaplatenie 2.686,05 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu 2.086,05 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 50,- Eur od 16.02.2015 do zaplatenia, zo
sumy 650,- Eur od 16.03.2015 do zaplatenia, zo sumy 650,- Eur od 16.04.2015 do zaplatenia, zo sumy

736,05 Eur od 09.06.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 52,32%.

O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 18.09.2015, doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.09.2015 domáhala,

aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 2.686,05 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 650,- Eur od 16.02.2015 do zaplatenia, zo sumy 650,- Eur
od 16.03.2015 do zaplatenia, zo sumy 650,- Eur od 16.04.2015 do zaplatenia, zo sumy 736,05 Eur od
09.06.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou
bytu č. XX nachádzajúceho sa na 2. poschodí vchodu č. X bytového domu so súpis. č. XXXX na ulici
V., postaveného na parcelách registra „C“ č. XXXX, XXXX, XXXX, zapísaného na LV č. XXXX pre
okres G. IV, obec BA - m.č. O., katastrálne územie O. s podielom na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu vo výške podielu 6631/344296. Žalobkyňa so žalovanými v 1., 2. a 3. rade uzavrela
dňa 15.04.2014 zmluvu o nájme bytu na dobu určitú. Za úhradu nájomného ručili žalovaní v 1. až 3. rade
spoločne a nerozdielne. Výška nájomného bola v zmluve dohodnutá na 620,- Eur mesačne. Nakoľko
došlo na strane prenajímateľa k zvýšeniu zálohových platieb, zmluvné strany sa dohodli na zvýšení
nájomného na sumu 650,- Eur na mesiac, s čím nájomcovia súhlasili a dohodnutý zvýšený nájom aj
uhradili. Žalovaní si nesplnili povinnosť úhrady nájmu za mesiac február 2015. Dňa 20.02.2015 žalovaná
v 3. rade doručila žalobkyni SMS správu, že opúšťajú byt a tým ukončujú nájomný vzťah. Na základe

uvedených skutočností dňom 01.03.2015 začala žalobcom plynúť dvojmesačná výpovedná doba, počas
ktorej si nesplnili povinnosť zaplatiť nájom za mesiac marec a apríl 2015. Na základe ročného zúčtovania
platieb vznikol na predmetnom byte nedoplatok v celkovej sume 736,05 Eur, ktorí boli žalovaní povinnížalobkyniuhradiť.Žalovanívšakdodňapodaniažalobydlžnénájomnéanedoplatokvzniknutýzročného
vyúčtovania žalobkyni neuhradili.

2. Žalovaný v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe potvrdil, že so žalobkyňou uzatvorili
zmluvu o nájme bytu na dobu určitú. Žalovaný v 2. rade však v predmetnom byte býval iba dva mesiace,
potom sa odsťahoval. Túto skutočnosť oznámil aj žalobkyni. Žalobkyňa to brala na vedomie a súhlasila
s tým. Všetci traja žalovaní uhradili žalobkyni zálohu, každý vo výške 200,- Eur (teda spolu 600,- Eur).
Žalovaný v 2. rade nemal vedomosť o tom, ako bol ukončený nájom ďalších dvoch žalovaných a v

akom stave bol byt odovzdaný žalobkyni. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v 2. rade býval v byte iba dva
mesiace, za ktoré riadne uhradil nájomné, a po jeho odchode, ktorý žalobkyňa akceptovala, už v byte
nebýval, mal za to, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby musel uhradiť žalobkyni trojmesačné
nájomné a nedoplatok z vyúčtovania vo výške 736,05 Eur, ktorý je za celý rok 2014. Pokiaľ by žalobkyňa
započítala zaplatenú zálohu vo výške 200,- Eur, uvedená záloha musí pokrývať jeho diel na nedoplatku
za rok 2014. Vzhľadom na uvedené žalovaný v 2. rade žiadal, aby súd žalobu voči nemu zamietol.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávania a vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými
dôkazmi, a to: zmluvou o nájme bytu z 15.04.2014, e-mailovou správou z 05.01.2015, e-mailovou
správou z 11.01.2015, výpisom z účtu na č.l. 9-12, e-mailovou správou z 22.02.2015 spolu s fotografiami,
e-mailovou správou z 01.06.2015, vyúčtovaním nákladov za užívanie bytu a služieb s tým spojených

za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014, správou o činnosti správcu týkajúcou sa doma za rok 2014,
tabuľkou na č.l. 18, darovacou zmluvou z 22.05.2014, poštovými poukážkami a platobným dokladom
SIPO na č.l. 54-55, SMS správou od H. L. a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že dňa 15.4.2014 bola podpísaná zmluva o nájme, kde sa všetci

traja žalovaní zaviazali, že za nájom budú platiť spoločne a nerozdielne. S týmto všetci súhlasili, keďže
to všetci podpísali. Súčasťou zmluvy bola aj fotodokumentácia a inventárny súpis. Na byt sa chodili
po dohode s podnájomníkmi pozrieť, bolo to asi raz za štvrťrok. Byt vyzeral v poriadku, bol uprataný.
Poslednú návštevu si pamätala v decembri 2014 ešte pred Vianocami. Pravidelne komunikovali s
nájomcami. Na byte bola väčšinou prítomná žalovaná v 1. a 3. rade, vo vzťahu k žalovanému v 2. rade

uvádzali, že je niekde mimo. Z jej strany nebol žiaden predpoklad, že tam nebýva, ani písomnú výpoveď
zo zmluvy nedostala. V januári 2015 sa zvýšili platby za byt. Po tom, ako boli zvýšené platby na 147,-
Eur, komunikovala so žalovanými o zvýšení platby za nájomné (s H. L.), kde jej táto potvrdila, že so
zvýšením nájmu súhlasia. Asi dňa 20.02.2015 jej H. L. napísala do SMS správy, že už nezvláda platiť
nájom a kľúče jej hodila do schránky, byt je v poriadku, čo vôbec nebola pravda a vypla si telefón. V ten

večer išla žalobkyňa so susedom, ktorý býva nad ňou, sa pozrieť do bytu, byt bol vo veľmi nelichotivom
stave, totálne zafajčený a okná dokorán, radiátory naplno pustené, vtedy si iba námatkovo pozrela,
čo všetko bolo zničené. Následne tam išla na druhý deň a spísala si škody. Poslala všetkým e-mail,
ktorý si následne vytlačila a poslala aj poštou. V e-maile bol súpis škôd, fotodokumentácia všetkého
toho, čo bolo zničené. Žalobkyňa ďalej uviedla, že na tento e-mail dostala niekoľko odpovedí od H.

L., všetky zamietavé. Taktiež sa snažila skontaktovať s ďalšími dvoma nájomníkmi prostredníctvom
telefónu, nikam to neviedlo, obaja mali zamietavé stanovisko. V júni, kedy obyčajne chodia zálohové
platby a výpis, jej došlo vyúčtovanie nedoplatkov za rok 2014 v sume -1.116,58 Eur. Z tejto sumy
na základe vyúčtovania počiatočných stavov a stavov, ktoré si napísali do zmluvy v čase, keď ju
žalovaní podpisovali, vyrátali percentuálny podiel od 15.04. do konca roka 2014 a tento výpočet spolu

s vyúčtovaním a celou dokumentáciou poslala e-mailom žalovanej v 1. a žalovanej v 3.rade s tým, že
žalovanú v 1.rade požiadala, aby toto vyúčtovanie doručila žalovanému v 2. rade. Tiež ich požiadala, aby
jej do 7 pracovných dní tento nedoplatok uhradili. Keďže žiadnu odpoveď nedostala, podala žalobu na
súd. Odvtedy so žalovanými spolu nekomunikovali. Na záver žalobkyňa uviedla, že si nepamätá žiadne
telefonáty so žalovanými o tom, že by títo nebývali v byte. O skutočnosti, že žalovaná v 1. rade v byte

nebývala sa žalobkyňa dozvedela až z SMS správy od žalovanej v 3. rade, ktorá v správe uviedla, že
S. už dva mesiace v byte nebýva. To bolo toho 20.02.2015.

5. Žalovaná v 1. rade na pojednávaní uviedla, že nesúhlasí s podanou žalobou, pretože od septembra
2014 v byte nebývala a majiteľke bytu to telefonicky oznámila. Nepovažovala za potrebné jej ukončenie

nájmu aj písomne potvrdiť, keďže v zmluve je uvedené, že výška nájomného bude rovnaká bez ohľadu
napočetnájomníkov.Takistoodseptembra2014prišlaoprácuapresťahovalasomsakbratovi,ktorýmá
byt v V.. Brat je momentálne odcestovaný vo Švajčiarsku a požiadala ho, aby jej túto skutočnosť písomne
potvrdil. Momentálne čaká na jeho odpoveď. Tiež nesúhlasila s tým, aby sa kaucia 200,- Eur použila naškody, nakoľko o týchto škodách nemá vedomosť, keďže v byte od septembra 2014 nebývala. Žiadala,
aby sa kaucia započítala na nedoplatky na nájomnom v čase od uzavretia zmluvy do septembra 2014.

6. Právna zástupkyňa žalovaného v 2.rade na pojednávaní žiadala žalobu voči žalovanému v 2. rade
zamietnuť z dôvodu, že síce bol jedným z nájomcov ktorí podpísali nájomnú zmluvu z apríla 2014,
žalovanému v 2. rade však jeho otec daroval v júni 2014 rodinný dom v Y., kde sa žalovaný v 2. rade
odsťahoval v júli 2014. Úhrady do októbra uhrádzal cez svojho otca, ktorý bol pôvodným vlastníkom
nehnuteľnosti, a až potom si dal prepísať všetky úhrady na seba. Žalovaný v 2. rade oznámil túto

skutočnosť telefonicky žalobkyni, ale vzhľadom na to, že v nájomnej zmluve je uvedené, že pokiaľ
sa zmení počet nájomcov v byte, výška nájomného sa nebude meniť, neoznamoval túto skutočnosť
písomne, lebo v tom čase v byte ešte bývala žalovaná v 1. a 3. rade. Pokiaľ sa týka zálohy, ktorú uhradil
vo výške 200,- Eur, aj v nájomnej zmluve je uvedené, že prenajímateľ môže použiť túto zálohu na krytie
neuhradeného nájomného vrátane nedoplatkov za služby. Vzhľadom k tomu, že žalovaný býval v tomto
byte necelé dva mesiace, mal za to, že táto záloha prevyšuje nedoplatok, ktorý vznikol za rok 2014 z

vyúčtovania a ktorý je aj predmetom žaloby. Ďalej právna zástupkyňa žalovaného v 2. rade poukazovala
na to, že aj podľa samotnej žaloby, bolo nájomné za úhrady za prenajatý byt uhrádzané do januára
2015, a e-mailová komunikácia, ktorú založila žalobkyňa do súdneho spisu, bola vedená výlučne so
žalovanou v 3. rade. V období keď vznikol nedoplatok na nájomnom v r. 2015 už v tomto byte žalovaný
v 2. rade nebýval.

7. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že dňa 15.04.2014 uzatvorili žalovaní v 1., 2. a 3. rade
ako nájomcovia zmluvu o nájme bytu č. XX v Bratislave, na ulici Ľudovíta Repašského 8 so žalobkyňou
ako prenajímateľom. V zmysle uvedenej nájomnej zmluvy boli žalovaní povinní platiť žalobkyni nájomné
vo výške 620,- Eur mesačne vopred najneskôr do 15. dňa mesiaca predchádzajúcemu príslušnému

mesiacu. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú - na jeden kalendárny rok do 15.04.2015. V zmysle
článku V ods. 9 nájomcovia spoločne a nerozdielne zložili pri podpise zmluvy zálohu vo výške 200,-
Eur k rukám prenajímateľa. Druhú a tretiu splátku zálohy (400,- Eur) mali zložiť nájomcovia spolu s
ďalšími dvomi splátkami nájomného. Následne žalobkyňa zaslala dňa 05.01.2015 žalovanej v 3. rade e-
mail, v ktorom uviedla, že jej zdvihli zálohové platby na sumu 147,- Eur od 01.01.2015, v dôsledku čoho

musí zdvihnúť žalovaným nájom o 30,- Eur, čiže na sumu 650,- Eur s tým, nech sa žalovaní poradia,
či s uvedenou sumou súhlasia. Žalovaná v 3. rade e-mailovou správou zo dňa 11.01.2015 potvrdila, že
súhlasia so zvýšením nájomného a v byte ostávajú.

8. Z výpisov z účtu žalobkyne na č.l. 9-12 spisu súd zistil, že dňa 16.12.2014 bola na účet žalobkyne

vložená suma 620,- Eur a následne dňa 21.01.2015 bola na účet žalobkyne vložená suma 650,- Eur.

9. Z SMS správy zo dňa 22.02.2015 súd zistil, že žalovaná v 3. rade zaslala žalobkyni krátku
textovú správu, v ktorej uviedla: „Ahoj, keďže Miška už 2 mesiace nebýva so mnou, nezvládam platiť
nájom sama, tak som sa dnes narýchlo presťahovala na ubytovňu...mrzí ma to, ale iné riešenie som

nemala...byt je uprataný okrem okien. Je mi ľúto, že to tak dopadlo. Kľúče sú v schránke, prepáč.“

10. Z darovacej zmluvy zo dňa 22.05.2014 súd zistil, že Juraj Grígel, nar. 04.03.1967, daroval
nehnuteľnosť vedenú katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava, na LV č. 1462, pre k.ú.
Trnávka, a to: rodinný dom, súp. č. 3866 postavený na pozemku parcely registra „C“ parc. č. 14379 o

výmere 151 m2 a parc. č. 14378 o výmere 95 m2 do výlučného vlastníctva žalovaného v 2. rade. Z
poštových poukážok spolu s dokladom SIPO na č.l. 54 - 55 súd zistil, že žalovaný v 2. rade poukázal
za mesiace september až november 2014 platby spoločnosti ZSE Energia, a.s. a v októbri 2014 uhradil
spoločnosti Rozhlas a televízia Slovenska platbu za koncesionárske poplatky.

11. Ďalej mal súd z listinných dôkazov za preukázané, že za rok 2014 - obdobie od 01.01.2014 do
31.12.2014 vznikol na byte, ktorý bol predmetom nájmu, nedoplatok nákladov za užívanie bytu a služieb
s tým spojených vo výške 1.116,58 Eur. Žalobkyňa na základe stavu plynu, studenej vody, teplej vody a
energií, ktoré boli odpísané ku dňu uzavretia zmluvy o nájme bytu, t.j. k 15.04.2014 a ku dňu 31.12.2014,
teda ku koncu zúčtovacieho obdobia vypočítala podiel žalovaných na uvedenom nedoplatku, a to vo

výške 736,05 Eur, o čom zaslala žalovaným v 1. rade a 3. rade e-mailovú správu (a následne aj poštou),
v ktorej ich žiadala, aby uvedený nedoplatok uhradili do siedmich pracovných dní. Zároveň požiadala
žalovanú v 1. rade, aby o nedoplatku informovala aj žalovaného v 2. rade. Uvedené vyúčtovanie žalovaní
v priebehu konania nerozporovali.12. Súd zamietol návrh na vykonanie dokazovania odpoveďou od brata žalovanej v 1. rade z dôvodu, že
s ohľadom na vykonané dokazovanie a doteraz zistený skutkový stav túto listinu pre rozhodnutie súdu v

predmetnej veci nepovažoval za potrebné. Na viac súd poukazuje na skutočnosť, že žalovanej v 1. rade
bola daná lehota na predloženie tohto dôkazu do 31.12.2016, pričom žalovaná v 1. rade uvedený dôkaz
nepredložila ani do dňa konania pojednávania, súd preto zamietol návrh na vykonanie tohto dôkazu aj
s ohľadom na sudcovskú koncentráciu podľa § 153 ods. 2 CSP.

13. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

14. Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť
iba písomne.

15. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.

16. Podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi
prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.

17. Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež

uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

18. Podľa § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu
uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi

písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane
použijú ustanovenia osobitného predpisu.

19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného k prvému dňu omeškania, dlžníka ak ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z

omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

20. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Podľa článku IV bod 2 zmluvy o nájme bytu nájom končí uplynutím doby nájmu, dohodou zmluvných
strán, zničením predmetu nájmu alebo budovy a uplynutím výpovednej doby.

22. Podľa čl. IV bod 3 zmluvy o nájme bytu prenajímateľ i nájomcovia môžu túto zmluvu jednostranne
vypovedať. Výpovedná doba je dvojmesačná a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po
doručení písomnej výpovede druhej zmluvnej strane.

23. Podľa čl. V ods. 9 zmluvy o nájme bytu nájomcovia spoločne a nerozdielne pri podpise tejto zmluvy

zložili 1. splátku zálohy vo výške 200,- Eur k rukám prenajímateľa. Druhú a tretiu splátku zálohy (spolu
400,- Eur) zložia nájomcovia prenajímateľovi s dvomi ďalšími splátkami nájomného. Výsledná suma
zálohy je 600,- Eur. Prenajímateľ môže použiť zálohu na krytie neuhradeného nájomného vrátane
nedoplatkov za služby ponúkané s nájmom po splatnosti, resp. na opravu poškodení predmetu nájmu.

24. Podľa čl. VII bod 1 zmluvy o nájme bytu akékoľvek zmeny tejto zmluvy vyžadujú formu písomného
dodatku podpísaného oboma zmluvnými stranami.25. Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, a dospel k záveru,
že podaná žaloba je dôvodná.

26. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dňa 15.04.2014 došlo medzi žalobkyňou a
žalovanými k uzavretiu písomnej nájomnej zmluvy, predmetom ktorej bol nájom k bytu č. XX v G.., na
ulici V. V zmysle uvedenej nájomnej zmluvy boli žalovaní povinní platiť prenajímateľovi nájomné vo
výške 620,- Eur mesačne vždy do 15. dňa mesiaca predchádzajúcemu príslušnému mesiacu. Zmluva
bola uzatvorená na dobu určitú - jeden kalendárny rok do 15.04.2015. Žalovaný v 2. rade v priebehu

konania uvádzal, že v byte býval len 2 mesiace a následne sa presťahoval do rodinného domu, ktorý mu
daroval jeho otec. O odchode telefonicky informoval aj žalobkyňu, ktorá však túto skutočnosť popierala.
Obdobne žalovaná v 1. rade uvádzala, že od septembra 2014 v byte nebývala a majiteľke bytu to
telefonicky oznámila. Aj v tomto prípade žalobkyňa popierala, že by jej bolo zo strany žalovanej v 1. rade
telefonicky oznámené, že z bytu odchádza. Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané,
že dňa 20.02.2015 zaslala žalovaná v 3. rade žalobkyni SMS správu, v ktorej jej oznámila, že z bytu

odchádza, keďže Miška (žalovaná v 1. rade) s ňou už dva mesiace nebýva a nie je schopná sama splatiť
nájom.

27. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka súd konštatuje, že nájom k bytu
v prípade uzavretia zmluvy na dobu určitú je možné ukončiť tromi spôsobmi: a/ písomnou dohodou

medzi prenajímateľom a nájomcom, b/ jednostranným právnym úkonom - písomnou výpoveďou alebo
c/ uplynutím doby, na ktorú bola zmluva uzavretá. Nakoľko nájomná zmluva medzi žalobkyňou a
žalovanýmibolauzavretávpísomnejforme,jejzmeny,doplnkyprípadnezrušeniebolomožnésohľadom
na ustanovenie § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka urobiť len písomnou formou. Pokiaľ by sa aj
žalobkyňa so žalovanými v 1. a 2. rade dohodla ústne na ukončení nájomnej zmluvy, takýto úkon by bol

absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko nebola dodržaná forma úkonu, ktorú vyžaduje zákon.
Pokiaľ chceli žalovaní ukončiť nájom bytu, bolo potrebné, aby tak urobili v písomne forme. Ak k dohode
so žalobkyňou nedošlo, žalovaní mali možnosť formou jednostranného právneho úkonu - písomnej
výpovede ukončiť nájomnú zmluvu a túto doručiť na adresu žalobkyne. Na samotnú existenciu nájomnej
zmluvy a z nej plynúcich práv a povinností nemá vplyv skutočnosť, že žalovaný v 2. rade byt užíval

len 2 mesiace a následne sa z bytu odsťahoval. Obdobne skutočnosť, že žalovaná v 1. rade odišla z
bytu pred ukončením nájomného vzťahu nemá vplyv na platnosť nájomnej zmluvy, ktorá nebola z jej
strany riadne ukončená. Za riadne ukončenie nájomnej zmluvy súd považoval SMS správu žalobkyne
v 3. rade, ktorá oznámila písomne žalobkyni, že z bytu odchádza. Uvedenú správu súd považoval za
jednostranný právny úkon zo strany žalovanej v 3. rade, ktorým ukončila nájomnú zmluvu výpoveďou,

pričom výpovedná doba začala plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca po doručení predmetnej
výpovede. Zároveň vo vzťahu k ostatným žalovaným súd dospel k záveru, že k ukončeniu nájomnej
zmluvy došlo uplynutím doby nájmu.

28.Sohľadomnauvedené,keďsúdmalzapreukázané,žežalovaníneplatilinájomnéznájomnejzmluvy

zo dňa 15.04.2014 za obdobie február, marec a apríl 2015 až do ukončenia nájomnej zmluvy výpoveďou
zo strany žalovanej v 3. rade a uplynutím doby nájmu v prípade žalovaných v 1. a 2. rade, súd zaviazal
žalovaných na zaplatenie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

29. Pokiaľ ide o samotnú výšku nájmu, ktorá na základe pôvodnej zmluvy bola 620,- Eur mesačne a

následne došlo k jej zvýšeniu zo strany žalobkyne na 650,- Eur mesačne, súd poukazuje na e-mailovú
správu žalovanej v 3. rade, ktorá potvrdila, že žalovaní súhlasia so zvýšeným nájmom. Skutočnosť,
že žalovaní so zvýšením nájomného súhlasili preukazuje aj výpis z účtu žalobkyne, z ktorého vyplýva,
že dňa 21.01.2015 žalovaní uhradili už zvýšený nájom v sume 650,- Eur. Na viac súd poukazuje, že
zvýšenie ceny nájmu žalovaní v priebehu konania ani nerozporovali.

30. Súd zároveň zaviazal žalovaných aj na zaplatenie nedoplatku za rok 2014 v sume 736,05 Eur,
ktorú žalobkyňa vypočítala na základe stavu plynu, studenej vody, teplej vody a energií, ktoré boli
odpísané ku dňu uzavretia zmluvy o nájme bytu, t.j. k 15.04.2014 a ku dňu 31.12.2014. Uvedenú sumu
nedoplatku žalovaní v konaní nerozporovali. Poukazovali len na to, že v predmetnom byte nebývali. Táto

skutočnosť ich však nezbavuje povinnosti uhradiť nedoplatok na platbách spojených s užívaním bytu,
keďže samotné tvrdenie, že byt opustili nemalo vplyv na platnosť nájomnej zmluvy, a s tým súvisiacu
povinnosť uhradiť nedoplatok v súlade s ustanovením čl. V ods. 2.31. Pokiaľ ide o zálohu vo výške 600,- Eur, ktorú žalovaní zaplatili žalobkyni, túto sumu súd započítal na
nedoplatok na nájomnom za obdobie februára 2015. V tomto smere súd vychádzal z ustanovenia čl. V
bod 9 zmluvy o nájme bytu, z ktorej vyplýva, že prenajímateľ môže použiť zálohu na krytie neuhradeného

nájomného vrátane nedoplatkov za služby poukázané s nájmom, resp. na opravu poškodení. Z uvedenej
zmluvy vyplýva spôsob započítania zálohy a poradie, na čo sa záloha započítava najskôr. Pokiaľ si
žalobkyňa túto sumu započítala na údajné škody spôsobené žalovanými, súd konštatuje, že s ohľadom
na uvedené ustanovenie zmluvy bola žalobkyňa povinná započítanie vykonať najskôr na neuhradenom
nájomnom a až následne v prípade, ak by suma záloh pokryla sumu neuhradeného nájomného, mohla

pri poradí započítania postupovať ďalej podľa uvedeného ustanovenia zmluvy a túto sumu započítať
na prípadné škody. Na viac súd poukazuje na to, že údajné škody spôsobené žalovanými ani neboli
predmetom tohto konania a nebola preukázaná ich výška.

25. Nakoľko sa žalovaní dostali s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ich zaviazal v zmysle
citovaného ustanovenia zákona aj k zaplateniu úrokov z omeškania (dňom nasledujúcim po splatnosti

nájomného). Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. -
k uplatnenému dňu omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,05% + 5
percentuálnych bodov.

26. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP

podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo. Žalobkyňa žiadala uložiť povinnosť
žalovaným zaplatiť jej sumu 2.686,05 Eur spolu s príslušenstvom. Súd priznal žalobkyni sumu 2.086,05
Eur s príslušenstvom. Úspech žalobkyne v pomere k žalovanej pohľadávke teda činí 77,66 % (2.086,05
Eurz2.686,05Eur).Úspechžalovanýchvpomerekžalovanejpohľadávkepotomčiní22,34%(600,-Eur

z 2.686,05 Eur). Odrátaním úspechu žalovaných od úspechu žalobkyne vyjde čistý úspech žalobkyne
v pomere 52,32 %. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa bola v konaní úspešná, súd jej priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 52,32% O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1
CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na

vykonanie exekúcie.