Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 19, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8C/296/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412219390
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Rihák

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1412219390.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom JUDr. Karolom Rihákom, v právnej veci žalobcu v

I. rade: Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, zast.:
JUDr. Pavol Halaj, advokát, Námestie slobody 2, 050 01 Revúca, žalobcu v II. rade: V. C., W. XX,
A., zast.: Bukovinský & Chlípala, s.r.o., Svätoplukova 30, 821 08 Bratislava, IČO: 35 918 098 proti
žalovaným v I. rade: V. V., bytom W. XX, A., v II. rade: F. V., bytom K. 1, A., obaja právne zastúpení
JUDr. Lýdiou Ráckovou, advokátkou so sídlom Lichnerova 72, Senec, v III. rade: Lesné pozemkové
spoločenstvo v Záhorskej Bystrici so sídlom Čsl. Tankistov 134, Bratislava, IČO: 307 810 35, právne
zastúpený JUDr. Margitou Medveczkou, advokátkou so sídlom Drotárska cesta 68, 811 02 Bratislava o

určenie neplatnosti dohody o vydaní majetku z 30.08.1995, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa
28.11.2012, doplnenej Doplnkom č. 1 zo dňa 07.01.2003, o určenie, že štátny podnik LESY Slovenskej
republiky má právo správy k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Súd priznáva žalovaným v I., II. a III. rade náhradu trov konania vo výške 100%, ktorú sú povinní
zaplatiť žalobcovia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.11.2012 sa žalobca v I. rade domáhal, aby súd určil, že

dohoda o vydaní majetku z 30.08.1995, č. 1176/625-95 uzavretú v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. medzi
účastníkmi konania odovzdávajúcim (povinná osoba): Západoslovenské lesy, š.p. Odštepný závod
Smolenice, Trnavská 12, Smolenice a preberajúcimi (oprávnené osoby): Majitelia spoluvlastníckych
podielov bývalých urbarialistov v D. A. združení v Lesnom spoločenstve v D. A., zastúpení Q. A., nar.
XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX bytom C. XX, A., predseda a M. C., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/
XXX, bytom C. XX, A., tajomník, ktorej predmetom je vydanie podľa zákona č. 229/1991 Zb. pozemkov
parc. č. C KN XXXX/X, záhrada o výmere 1273 m2 a parc. č. C KN XXXX, zastavaná plocha o výmere

313 m2 v katastrálnom území D. A., vedených pôvodne na LV č. XXXX Správy katastra pre hlavné mesto
SR A., je neplatná.

2. Taktiež, že je neplatná kúpna zmluva zo dňa 28.11.2002 medzi predávajúcim: Lesné pozemkové
spoločenstvo v D. A. so sídlom C. č. XX, A., registrované podľa zákona č. 181/1995 Z. z. Okresným
úradom A. IV v registri pozemkových spoločenstiev pod č LS-1/1996, IČO: 30 781 035 a kupujúcimi: V.
V., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom W. XX, A. a V. F., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, r.č.

XXXXXX/XXXX, trvale bytom K. č. 1, A., ktorej predmetom je kúpa pozemkov - parc. č. C KN XXXX/X
záhrada 1270m2 (vrátane pôvodne samostatnej parcely č. XXXX/X), prac. č. C KN XXXX/X zastavaná
plocha o výmere 103m2, parc.č. C KN XXXX/X zastavaná plocha o výmere 148 m2 a parc. č. C KN
XXXX/X zastavaná plocha o výmere 62 m2 v katastrálnom území D. A., vedených na LV č. XXXX Správykatastra pre hlavné mesto SR A. (pôvodne Katastrálneho úradu v A., Správa katastra Bratislava IV) za
kúpnu cenu 2.374.500,- Skk.

3. Posledným požadovaným výrokom sa žalobca v I. rade domáhal určenia, že LESY Slovenskej
republiky, štátny podnik spravuje podľa § 50a ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch pozemky parc.
č. C KN XXXX/X záhrada 1270 m2, parc. č. C KN XXXX/X zastavaná plocha o výmere 103 m2, parc. č.
C KN XXXX/X zastavaná plocha o výmere 148 m2 a prac. č. C KN XXXX/X zastavaná plocha o výmere
62 m2 v katastrálnom území D. A., vedených na LV č. XXXX Správy katastra pre hlavné mesto SR A..

4. Vzhľadom na určovací charakter podanej žaloby, žalobca v I. rade naliehavý právny záujem odôvodnil
tým, že je právnym nástupcom štátneho podniku, ktorému svedčilo právo správy pozemku vo vlastníctve
Slovenskej republiky a ktorý tento pozemok i reálne užíval. Na pozemku parc. č. C KN XXXX/X sa
nachádza stavba - lesovňa - zapísaná na LV č. XXXX, ktorá je vo vlastníctve Slovenskej republiky a
je v správe žalobcu.

5. Medzi stranami sporu má byť sporná otázka vlastníctva pozemku, pričom žalovaní I. a II. sú v katastri
nehnuteľností zapísaní ako vlastníci pozemku.

6. Právoplatné rozhodnutie súdu o určení neplatnosti právneho úkonu má za následok, že správa

katastra v katastri nehnuteľností vyznačí stav pred týmto právnym úkonom. Nakoľko žalobca v I. rade
považuje za neplatnú nielen Kúpnu zmluvu zo dňa 28.11.2002, ale aj Dohodu o vydaní majetku z
30.08.1995. V prípade, že súd žalobe vyhovie, medzi účastníkmi konania sa odstráni stav právnej
neistoty spočívajúcej v spornosti vlastníctva pozemku a v katastri nehnuteľností bude vyznačený stav
pred napadnutými právnymi úkonmi.

7. K neplatnosti dohody o vydaní majetku z 30.08.1995 žalobca uviedol, že žalovaný v III. rade nebol
založený v súlade so ZoPS - nedostatok právnej subjektivity a spôsobilosti na právne úkony na strane
predávajúceho (pozemkového spoločenstva).

8. Na základe Dohody o vydaní majetku z 30.08.1995 žalovaný v III. rade nemohol platne nadobudnúť
vlastnícke právo k pozemku, pretože je právne nemožné, aby akákoľvek právnická osoba vrátane
pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, vôbec nadobudla pozemok v rámci reštitúcií podľa
zákona o pôde. Pozemok podľa tohto zákona mohli teoreticky nadobudnúť nanajvýš fyzické osoby -
jednotliví podielnici, členovia žalovaného v III. rade do podielového spoluvlastníctva.

9. Pre platnosť Dohody o vydaní nehnuteľností podľa § 9 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. o pôde sa
vyžadovalo jej schválenie právoplatným rozhodnutím príslušného pozemkového úradu. Rozhodnutie,
ktorým mala byť predmetná Dohoda schválená, je podľa právneho názoru žalobcu, zhodne s právnym
názorom Krajského úradu v Banskej Bystrici ako najbližšieho nadriadeného orgánu, ktorý predmetné

rozhodnutie vydal, nulitným právnym aktom, na ktorý nie je možné prihliadať - nulita rozhodnutia
správneho orgánu, ktorým bola Dohoda schválená.

10.KpodanejžalobesavyjadriližalovanívI.aII.radevyjadrením,ktorébolosúdudoručené31.01.2013.
V uvedenom vyjadrení žalovaní namietali nedôvodnosť podanej žaloby, keďže pre jej prejednanie

žalobca v I. rade nesplnil ani len elementrárne procesné podmienky vyžadované zákonom.

11. Aby mohla byť takáto určovacia žaloba úspešná, musia byť z procesného hľadiska splnené
predovšetkým dve základné podmienky a to súčasne. Jednou z nich je, že žalobca musí mať na
požadovanom určení naliehavý právny záujem a druhou, že žalobca musí preukázať, že účastníci

konania majú vecnú legitimáciu, t.j. aktívnu na strane žalobcu a pasívnu na strane žalovaných. Žalobca v
I. rade však nesplnil ani jednu z týchto podmienok. Naliehavý právny záujem nejestvuje, preto ho žalobca
nevie ani preukázať. Na druhej strane, pre nedostatok naliehavého právneho záujmu však žalobca nie je
ani aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Žaloba žalobcu trpí však aj ďalšími procesnými vadami. Ide
o prekážku veci právoplatne už rozsúdenej (res iudicata). Súd už raz konal o návrhu žalobcu o totožnom

predmete konania a s totožnými účastníkmi. Tento bol prejednaný a právoplatne zamietnutý.

12. V prvom rade absentuje preukázanie zákonnej podmienky konania danej pre konanie o určovacej
žalobe a to preukázanie naliehavého právneho záujmu na určení, či tu právny vzťah, alebo právoje, alebo nie je. Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení nie je procesne
prípustným nástrojom na ohranu práva a súd takýto návrh zamietne bez toho, aby sa zaoberal meritom
veci. Žalobca v I. rade síce formálne trvdí, že na určení má naliehavý právny záujem, ale argumenty

a dôkazy, na ktoré sa v tejto súvislosti odvoláva, ako aj ním určený okruh účastníkov konania, v
skutočnosti nepreukazujú existneciu naliehavého právneho záujmu predpokladaného zákonom, ale len
istý subjektívny záujem žalobcu v I. rade, ktorý s funkciou určovacej žaloby nemá nič spoločné.

O naliehavý právny záujem nemôže ísť vtedy, keď určovacia žaloba nemôže byť spôsobilým procesným

nástrojom ochrany práva. Ide najmä o prípady, kedy sa právne postavenie žalobcu požadovaným určení
nezmení, keď sa stav právnej neistoty neodstráni, resp. sa ešte viac umocní a nastolí priestor na ďalšie
súdne spory, ako aj stav, kedy nie sú účastníkmi súdneho konania všetci účastníci hmotným právom
vymedzeného vzťahu, čiže ide o nedostatok vecnej legitimácie účastníkov (aktívnej alebo pasívnej).

13. Žalovaní v I. a II. rade považujú za zavádzajúce tvrdenie žalobcu v I. rade, že vyhovením jeho

žalobe, by sa odstránil stav právnej neistoty spočívajúci v spornosti vlastníctva pozemku a že v katastri
nehnuteľností bude vyznačený stav pred napadnutými právnymi úkonmi, teda stav ešte pred uzavretím
dohody zo dňa 30.08.1995. Takouto žalobou sa nemôže odstrániť stav právnej neistoty, nakoľko by sa
ňou naopak nastolil stav absolútnej právnej neistoty, priam chaosu a vytvoril by priestor na ďalšie súdne
spory. V konečnom dôsledku ani terajšie právne postavenie žalobcu by sa nijak nezmenilo.

14. Žalobca v I. rade síce výslovne neuviedol, kto by mal byť vyznačený, resp. opäť zapísaný ako
vlastník sporného pozemku, z tvrdení obsiahnutých v jeho návrhu na začatie konania možno však
dôvodne predpokladať, že pod týmto vlastníkom mal evidentne na mysli Slovenskú republiku, ktorá
bola v čase pred uzavretím dohody, teda pred 30.08.1995 zapísaná ako vlastník sporného pozemku

v liste vlastníctva. Žalobca bez dôkazov tvrdí, že podľa neho je Slovenská republika i v súčasnosti
vlastníkom sporného pozemku. Žalobcovi v I. rade je však dôverne známe, že vlastníctvo Slovenskej
republiky,ktorejsvedčilzápisvkatastrinehnuteľnostík30.08.1995,bolozapísanédovtedajšejevidencie
nehnuteľností len v dôsledku administratívnej chyby zapisujúceho pracovníka Strediska geodézie
Bratislava - mesto, ktorý namiesto vyznačenia „správy“, zapísal do LV vlastnícke právo.

15. V tejto súvislosti žalovaní poukázali na súdny spor, ktorý viedol proti totožným žalovaným o totožnom
predmete konania na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 23C/231/2005. V tomto konaní sa
domáhal taktiež určenia neplatnosti oboch právnych úkonov a ďalej na rozdiel od terajšej žaloby, určenia
vlastníctva k spornej nehnuteľnosti, teda nie správy.

16. Z rozsudku vydaného konaní č. k. 23C/231/2005-356 zo dňa 21.10.2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 26.02.2010, v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava sp. zn.
14Co/181/2010-481zodňa31.05.2010,vyplýva,žežalobabolazamietnutáprenepreukázanýnaliehavý
právny záujem spočívajúci v absencii jeho aktívnej legitimácie - nepreukázaní existencie právneho titulu

vlastníctva štátu k spornému pozemku. Už v tomto konaní bolo nespochybniteľne preukázané, že štát
nikdy nebol vlastníkom sporného pozemku. Už vtedy boli zadovážené o tom listinné dôkazy:
- pozemnoknižná vložka č. XXX - k.ú. D. A., z ktorej vyplýva, že parc. č. XXXX - les, od ktorej bol
odčlenený sporný pozemok, bol spoločným majetkom bývalých urbarialistov,
- rozhodnutie odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Rady ONV Bratislava - okolie,

č. 7498/58 z 03.06.1958, ktorým bol spoločný les, medzi nimi aj parc. č. XXXX, odovzdaný do
obhospodarovania podľa § 2 zákona č. 2/1958 Zb. Krajskej správe lesov A. - W.,
- zápisnica z 09.06.1958, ktorou bol odovzdaný les do obhospodarovania Lesnému závodu B., vrátane
parc. č. XXXX,
- list Západoslovenských štátnych lesov z 23.05.1980, v ktorom sa píše, že v čase výstavby hájenky na

spornom pozemku bol pozemok evidovaný v užívaní štátnych lesov,
- hospodárska zmluva zo dňa 01.10.1980 č. p-XXXX/XXXX-XXX, ktorou bol sporný pozemok v správe
MNV D. A. odovzdaný do správy Západoslovenských štátnych lesov,
- žiadosť Západoslovenských štátnych lesov z 19.07.1983 o zápis sporného pozemku do evidencie
nehnuteľností, v ktorej sa uvádza, že Západoslovenské štátne lesy nadobudli pozemky do správy.

17. Príslušná právna úprava, vylučovala vznik vlastníckeho práva štátu k spoločne užívaným lesom.
Žalobca v žiadnom prípade nemôže ani v tomto konaní preukázať právny titul vzniku - existencievlastníctva Slovenskej republiky, o ktoré by bolo možné oprieť prípadné uplatnenie práva na
správcovstvo, ktoré chce žalobou docieliť.

18. Žalobca v I. rade sa domáha v poradí ako prvého určenia neplatnosti dohody o vydaní majetku.
V navrhovanom výroku uvádza, že predmetom tejto dohody je sporný pozemok parc. č. XXXX/X a
parc. č. XXXX. Namietanou dohodou bol však vydaný nielen ním označovaný pozemok ako sporný, ale
boli ňou vydané aj ďalšie pozemky a to parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX vtedy zapísané
v pozemnoknižnej vložke č. 418, s čím sa však v žalobe nijako nevysporiadal a ani sa určenia správy

k týmto pozemkom nedomáhal. Nepreukázal, že by k týmto pozemkom mal, alebo má štát vlastnícke
právo, od ktorého by mohol odvodiť možný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody v
tejto časti a svoju možnú aktívnu legitimáciu.

19. Žalovaní v I. a II. rade ďalej vo svojom vyjadrení namietali existenciu vecnej legitimácie. Vecnú
legitimáciu v konaní, o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je má predovšetkým ten,

kto je zúčastnený právneho vzťahu alebo práva, o ktoré sa v konaní jedná. Ide teda o stav vyplývajúci
z hmotného práva, podľa ktorého je účastník subjektom práva, alebo povinnosti, ktoré je predmetom
konania. Nedostatok vecnej legitimácie preto znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom
hmotného oprávnenia alebo o ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je
nositeľom oprávnenia alebo povinnosti, o ktorých sa koná. Aktívnou vecnou legitimáciou je existencia

tvrdeného práva na strane žalobcu a pasívnou vecnou legitimáciou je existencia tvrdenej povinnosti
na strane žalovaného. Žalobcovo právne postavenie však nemôže byť neisté, keď štát nikdy nebol
legitímnym vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Táto skutočnosť svedčí o nedostatku vecnej legitimácie
žalobcu, ktorý podľa ustálenej súdnej praxe vylučuje súčasne danosť naliehavého právneho záujmu
žalobcu na požadovanom určení.

20. Z hľadiska pasívnej legitimácie podľa žalovaných možno tiež hovoriť o vade žaloby. Okrem
žalovaných v I., II. a III. rade existuje ešte bližšie neurčený okruh vlastníkov, ktorých vlastnícke práva sú
žalobou v časti určenia neplatnosti dohody ohrozené, však nie sú účastníkmi konania (cca 300 osôb). Aj
z takejto vady vo vecnej legitimácii možno vyvodiť nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení.

21. V rozpore s ustanovením § 159 ods. 3 OSP, podľa ktorého len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo,
nemôže sa prejednávať znova, žalobca podal na súd opakovane totožnú žalobu. Vec právoplatne
rozsúdená zamietnutím žaloby, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 23C/231/2005.
Rozdiel medzi oboma návrhmi spočíva iba v tom, že vo veci sp. zn. 23C/231/2005 sa žalobca

domáhal určenia vlastníctva k spornej nehnuteľnosti a v tomto konaní len jej správy. Tento rozdiel však
neznamená, že nejde o totožnú vec. Výsledok, ktorý bol požadovaným určením sledovaný z aspektu,
z akého základu toto určenie malo vychádzať a aký cieľ sa určením mal dosiahnuť, mal byť v podstate
rovnaký - získať také právo k spornej nehnuteľnosti, ktorým by žalobca mohol vykonávať práva vlastníka.
V predošlej žalobe takým požadovaným právom bolo vlastnícke právo a v tejto žalobe právo správy, pri

predpoklade, že by súd potvrdil rozsudkom (zrejme len v odôvodnení) žalobcovo tvrdenie vlastníckeho
práva štátu. Ide teda o nepatrný rozdiel v oboch žalobách, právne irelevantný.

22. K žalobe sa vyjadril aj žalovaný v III. rade písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa
31.01.2013. Obsahom uvedeného vyjadrenia obdobne ako u vyjadrenia žalovaných v I. a II. rade bol

výpočet argumentov na zamietnutie žaloby najmä: námietka nedostatku naliehavého právneho záujmu,
námietka vydržania, prekážka právoplatne skončenej veci, námietka aktívnej legitimácie žalobcu.

23. Odvolávajúc sa na ustálenú judikatúru NS ČR (rozsudok NS ČR sp. zn. 30Cdo/1333/2002, sp. zn.
22Cdo/1597/2001,sp.zn.30Cdo/1677/2007)žalobcanemánaliehavýprávnyzáujemnatakomtourčení,

ak výrok rozsudku, ktorého sa domáha, nebude zaväzovať osoby, ktoré sú ako vlastníci zapísané v
katastri nehnuteľnosti, teda, ak tieto osoby nie sú účastníkmi konania. Táto podmienka v tomto konaní
nie je splnená.

24. Predmetom Dohody o vydaní veci z 30.08.1995 nie sú len parcely, ktoré opisuje žalobca vo svojom

žalobnom návrhu, ale aj iné parcely, ktoré boli pôvodne zapísané na PK vložke 418, k.ú. D. A., teda na
základe Dohody o vydaní z roku 1995 boli vydané tieto nehnuteľnosti (ďalej len „predmetné pozemky“,
resp. „predmetné nehnuteľnosti“): parc. č. XXXX/X - pasienok, parc. č. XXXX/X - pasienok, parc. č.
XXXX/X - cesta, parc. č. XXXX - les, parc. č. XXXX/X - záhrady, parc. č. XXXX - zastavaná plocha.25.Tietopozemkyparc.č.XXXX/X-pasienok,parc.č.XXXX/X-pasienok,parc.č.XXXX/X-cesta,parc.
č. XXXX - les, boli na základe geometrických plánov prevedené z parciel registra „E“ na parcely registra

„C“ a boli im pridelené nové parcelné čísla. Súdu boli predložené kópie príslušných geometrických
plánov, z ktorých vyplýva nové označenie parciel, vydaných Dohodou o vydaní v roku 1995. Tieto parcely
sú zapísané v katastri nehnuteľností, vedenom Správou katastra pre hlavné mesto SR A. v katastrálnom
území D. A. na LV č. XXXX, XXXX, a XXXX vo vlastníctve členom Lesného pozemkového spoločenstva
v D. A.. farebne.

26. Na danom liste vlastníctva je zapísaných viac ako 300 osôb, ktoré sú spoluvlastníkmi predmetných
nehnuteľností a ktorých vlastníctve práva sú v tomto spore ohrozené.

27. Keďže žalobca v I. rade žiada určenie neplatnosti Dohody o vydaní veci z roku 1995, ktorá bola
titulom nadobudnutia nehnuteľností v spoluvlastníctve členov Lesného pozemkového spoločenstva,

že nie je možné obísť spoluvlastníkov parciel, vydaných Dohodou o vydaní z roku 1995. Dohodu
o vydaní z roku 1995 je potrebné riešiť ako celok, pretože nárok by sa mal vzťahovať na všetky
pozemky, predmetnou Dohodou vydávané. Ako je uvedené v samotnej Dohode o vydaní majetku z
roku 1995, Lesné pozemkové spoločenstvo v D. A. v nej zastupovalo majiteľov spoluvlastníckych
podielov bývalých urbarialistov v D. A., a títo sa stali vlastníkmi vydaných nehnuteľností. Podľa názoru

žalovaných v I. a II. rade, ak by chcel byť žalobca vo svojom návrhu úspešný, musia byť všetci
vlastníci spoluvlastníckych podielov nehnuteľností, ktorí sú ku dňu rozhodovania súdu zapísaní v katastri
nehnuteľnosti na príslušnom liste vlastníctva ako vlastníci nehnuteľností, ktorých vydanie sa stalo
sporným podaním tejto žaloby, účastníkmi konania. Ďalší dôvod pre nedostatok naliehavého právneho
záujmu vyplýva z toho dôvodu, že Slovenská republika podľa platných právnych predpisov nebola

vlastníkom predmetných pozemkov a preto nie je dôvod na určenie žalobcu ako správcu daných
nehnuteľností.

28. Žalovaný v III. rade taktiež vzniesol námietku vydržania nakoľko na základe Dohody o vydaní z
roku 1995 bolo členom Lesného pozemkového spoločenstva vydaných pôvodne šesť veľkých parciel,

ktoré títo dobromyseľne prevzali do svojho užívania a od tejto doby predmetné nehnuteľnosti užívajú a
nakladajú s nimi ako s vlastnými, teda vedomí si svojich vlastníckych práv k daným nehnuteľnostiam. Aj v
prípade posudzovania platnosti či neplatnosti právnych úkonov treba brať do úvahy ten fakt, že členovia
Lesného pozemkového spoločenstva v D. A., ktorí sú spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, tieto
nerušene a dobromyseľne užívali po dobu dlhšiu ako 10 rokov.

Podľa ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa „oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť“.

29. Žalobca v I. rade uvádza vo svojom návrhu, že vlastníkom pozemkov je Slovenská republika,
čomu mal svedčiť výpis z príslušného listu vlastníctva, ktorý predložil. Žalovaní v I. a II. rade
namietali, že uvedené nie je pravdivé nakoľko vlastníctvo Slovenskej republiky bolo na list vlastníctva
zapísané bez právneho titulu. V súlade s platnými právnymi predpismi Slovenská republika nemala
byť nikdy vlastníkom daných nehnuteľností, pretože na ňu podľa ust. § 2 zák. č. 2/1958 Zb. prešlo

obhospodarovanie, teda právo užívania, a nie vlastnícke právo!

30. V samotnej dohode o vydaní majetku z roku 1995, je v čl. 2 uvedené: „Pozemky prešli na štát bez
právnehodôvodu(§6ods.1písm.p/)Hospodárskouzmluvouoprevodesprávynárodnéhomajetkučíslo
P-1912/1983-152 z Miestneho národného výboru D. A. na Západoslovenské štátne lesy A., pričom ich

MNV nemohol spravovať“. Z uvedeného je zrejmé, že neexistoval právny titul na zapísanie vlastníckeho
práva, a že došlo k omylu, keď sa právo správy nehnuteľnosti zapísalo ako vlastnícke právo. Slovenská
republika sa ako vlastník týchto nehnuteľností nikdy nesprávala, práve naopak, vydala ich orpávneným
vlastníkom.

31. Dôsledkom požadovaného rozhodnutia by bolo, že by sa štát nútene stal vlastníkom sporných
pozemkov, keďže by sa obnovil právny stav spred uzavretia sporných právnych úkonov a žalobca v I.
rade by sa stal správcom tohto majetku. Štátu však nemožno nanútiť isté vlastníctvo, pritom štát ani
nie je stranou sporu.32. Na žalobcu v I. rade ako štátny podnik sa vzťahuje zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení
neskorších predpisov. V zmysle § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona o štátnom podniku: “Podnik spravuje veci a

majetkové práva zverené mu pri jeho založení, ako aj veci a majetkové práva nadobudnuté v priebehu
podnikania. Veci a majetkové práva, ktoré podnik spravuje, sú majetkom štátu. Podnik konaní v mene
vlastníka majetku, ktorý spravuje podľa odseku 1, v konaní pred súdom a orgánmi verejnom správy;
obdobne je oprávnený konať v mene štátu vo veciach, ak vlastnícke právo štátu je sporné.“

33. Žalovaní majú za to, že žalobca v prvom rade tak ako je v žalobe označený, nie je aktívne vecne
legitimovaný na podanie žaloby. Aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie tejto žaloby by
mohla byť jedine Slovenská republiky v zast. Lesy Slovenskej republiky, š.p..

34. Podaním, ktoré bolo súdu doručené 03.11.2014 navrhol žalobca pripustenie ďalšieho žalobcu do
konania pána V. C., ktorý je nájomcom bytu v stavbe ,,R. -T. dom“. Uvedená stavba je vo vlastníctve

Slovenskej republiky v správe žalobcu, nachádza sa predmetných pozemkoch.

35. Súd rozhodol uznesením č. k. 8C/296/2012-342 o pripustení navrhovaného žalobcu v druhom
rade do konania, nakoľko boli splnené zákonom predpokladané podmienky na vstup do konania a
novonavrhnutý žalobca vyjadril súhlas so vstupom do konania.

36. Žalobca v II. sa ku konaniu vyjadril písomne pričom svoj naliehavý právny záujem odôvodnil tým, že
v prípade úspechu v tomto súdnom konaní a následne vyznačením stavu v katastri nehnuteľností spred
napadnutých neplatných právnych úkonov, vznikne mu priamy nárok na prevod Lesovne - rodinného
domudojehovlastníctvanazákladezákonač.326/2005Z.z.aSmerniceMPRVSRč.10970/2010-250a

Smernice LSR š.p. SM-O 014, čo žalobca v I. rade aj deklaroval v liste č. 10775/2012 zo dňa 01.03.2012.

37. Žalobca v II. rade je podielnikom v Lesnom pozemkovom spoločenstve v D. A., ktoré je žalovaným
v III. rade. Akýkoľvek prírastok alebo úbytok na spoločnej nehnuteľnosti má prirodzene priamy vplyv
na právne a ekonomické postavenie žalobcu v II. rade ako jej spoluvlastníka. To platí na II. strane aj o

akomkoľvek nezákonnom prírastku alebo nezákonnom úbytku na spoločnej nehnuteľnosti.

38. Dohoda o vydaní majetku z 30.08.1995 - v rámci reštitúcií malo pôvodne dôjsť k prírastku na
spoločnej nehnuteľnosti k prospechu všetkých jej spoluvlastníkov, fyzických osôb, vrátane žalobcu v II.
rade resp. jeho právnej predchodkyne, k čomu však nikdy nedošlo.

39. Naliehavý právny záujem žalobcu v II. rade má byť nesporne daný aj preto, lebo bez tohto určenia je
ohrozené a spochybnené vlastníctvo žalobcu v II. rade k pozemku, nakoľko nesporne pozemok v rámci
reštitúcií nemohla nadobudnúť právnická osoba, ale len fyzické osoby (vrátane žalobcu v II. rade) a bez
tohto určenia je právne postavenie žalobcu v II. rade neisté a je spochybnené jeho nesporné vlastnícke

právo k pozemku.

40. Podľa žalobcu v II. rade v prípade úspechu v spore (neplatnosť Dohody a Kúpnej zmluvy) bude
nesporne priaznivo ovplyvnené jeho právne postavenie voči žalovaným.

41. K námietke vydržania žalobca v II. rade uviedol, že dobromyseľnosť žalovaného v III. rade
ohľadne oprávnenosti držby Pozemku nie je daná, nakoľko samotná Dohoda sa výslovne odvoláva na
zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku.
Nedobromyseľnosť v držbe Pozemku žalovaným v III. rade je daná teda tým, že žalovaný v III. rade
mal nesporne vedomosť o existencii Reštitučného zákona, o jeho obsahu, teda musel vedieť, alebo

mal vedieť, že v rámci reštitúcie môžu byť pozemky navrátené len fyzickým osobám a nie právnickým
osobám, ako to bolo v prípade žalovaného v III. rade. V zmysle uvedeného nie je možné hovoriť
o oprávnenej držbe pozemku žalovaným v III. rade, nakoľko so zreteľom na všetky vyššie uvedené
okolnosti nemohol byť dobromyseľný o tom, že mu Pozemok po práve patrí.

42. Na pojednávaní konanom 23.09.2016 po prednesoch strán sporu, súd vzhľadom na potrebu
vyriešenia primárnej otázky v prejednávanej veci - existencie naliehavého právneho záujmu žalobcov
vyzval strany sporu, aby označili dôkazy na preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu,
žalobca v I. rade označil a navrhol vykonať nasledovné dôkazy: administratívneho spisu OÚ A. IV z13.03.1998, č.j. 407/97/10/J06 (395/95/PÚ), v ktorom bolo vydané rozhodnutie o schválení Dohody o
vydaní, obstaraním výpisu z originálu LV č. XXXX pre k. ú. D. A. a administratívneho spisu, v ktorom
došlo k povoleniu vkladu žalovaných v I. a II. rade k sporným nehnuteľnostiam, pripojenie spisov OS BA

IV: 4C/102/1999, 9NcC/2/2003, 20C/108/2003 a 23C/231/2005.

43. Súd nevykonal dôkaz čítaním navrhovaných listinných dôkazov s výnimkou oboznámenia súdneho
spisu tunajšieho súdu sp. zn. 23C/231/2005. Pre posúdenie otázky existencie naliehavého právneho
záujmu súd nepovažoval za relevantné a hospodárne vykonávať označené dôkazy nakoľko ich

vykonanie by nemohlo mať vplyv na posúdenie tejto otázky.

44. Rozhodujúcim faktorom pre posúdenie veci bolo teda zistenie či žalobcovia majú naliehavý právny
záujemnapožadovanomurčení.Povykonanomdokazovanívtomtosmereaprávnejúvahesúdumožno
jednoznačne konštatovať, že žalobcovia nemôžu mať naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej ,,C.s.p.“) žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

Nutnosť existencie naliehavého právneho záujmu v obdobných žalobách je teda zrejmý, vyplýva priamo

zo zákona.

45. Súd vykonal dokazovanie listinami - Dohoda č. 1176/625-05 zo dňa 30.08.1995, LV č. XXXX, XXXX,
kúpna zmluva zo dňa 28.11.2002 s dodatkom, Rozhodnutie Okresného úradu A. IV č. 407/97/10/J06 zo
dňa 13.03.1998 , Rozhodnutím Krajského úradu v A. č. PPLH-473/3/2001, rozsudkom tunajšieho súdu

č.k. 23 C /231/2005-365.

46. K absencii naliehavého právneho záujmu v prvom rade súd uvádza, že skutočne nie je neisté
právne postavenie strán sporu. Toto postavenie je podľa názoru súdu úplne zrejmé a po dlhý čas od
uzavretia dohody o vydaní majetku ani nebolo nijakým spôsobom žalobcom spochybňované. Je zrejmé

a vyplývajúce priamo z dohody o vydaní majetku z roku 1995, že predmetné pozemky prešli na štát bez
právneho dôvodu (§ 6 ods. 1 písm. p/) Hospodárskou zmluvou o prevode správy národného majetku
číslo P-1912/1983-152 z Miestneho národného výboru D. A. na Západoslovenské štátne lesy A., pričom
ich MNV nemohol spravovať. Uvedenú skutočnosť uviedol v dohode sám právny predchodca žalobcu
v I. rade. Skutočnosť, že neexistoval právny titul na zapísanie vlastníckeho práva Slovenskej republiky

k predmetným pozemkom možno teda považovať za nespornú skutočnosť. Je teda pravdivé tvrdenie
žalovaných, že Slovenská republika sa ako vlastník týchto nehnuteľností nikdy nesprávala, práve
naopak, vydala ich oprávneným vlastníkom. Rozhodnutie o schválení dohody pritom nebolo napadnuté
odvolaním osoby povinnej, nebolo zrušené ani na základe mimoriadnych opravných prostriedkov.

47. Rozhodnutie Krajského úradu v A. zo dňa 26.10.2001 č. PPLH-473/3/2001, ktorým bolo zrušené
rozhodnutie Okresného úradu Bratislava IV, odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného
hospodárstva, č.j. 476/01-10/J01, zn. 231/99-10/J01, nemôže súd považovať za relevantnú skutočnosť,
na základe ktorej by mohol žalobe vyhovieť. V odôvodnení uvedeného rozhodnutia je na strane tri
uvedené, že dohoda č. 1176/625-05 je absolútne neplatná z dôvodov, že podľa § 9 ods.1,2 zákona o

pôde môže dôjsť k vydaniu nehnuteľnosí na základe dohody uzavretej medzi oprávnenou a povinnou
osobou, ktorá je schválená správnym orgánom formou rozhodnutia vydaného v správnom konaní. Podľa
§ 4 zákona o pôde môže byť oprávnenou osobou len osoba fyzická, nikdy nie právnická osoba. Je
zrejmé,žezobsahuodôvodneniatohtorozhodnutiavychádzaližalobcoviapriodôvodňovanítejtožaloby.
K uvedenému súd stručne poznamenáva, že právomoc rozhodovať o platnosti respektíve neplatnosti

právnych úkonov patrí výlučne súdu, nie správnemu orgánu.

48. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaných, že ak by sa žalobca v I. rade chcel úspešne domáhať
práva správy majetku Slovenskej republiky, mal by najprv preukázať, či samotná Slovenská republika
má naliehavý právny záujem na získaní vlastníctva pozemkov žalovaných v I. a II. rade. Takýto naliehavý

právny záujem štátu taktiež nebol vôbec preukázaný a je pochybné či by takýto naliehavý právny záujem
štát mohol preukázať čo i len v teoretickej rovine, keďže je zrejmé, že v minulosti predmetné pozemky
prešli na štát bez právneho dôvodu.49. Tvrdenia žalobcu v II. rade o existencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení,
nakoľko žalobou chce docieliť, aby o vydaní pozemkov bolo nanovo rozhodované správnym orgánom
v súlade so zákonom, sú zjavne bez právneho základu. Je vylúčené domáhať určovacím petitom

stavu, ktorý keby nastal, mal by iný orgán rozhodnúť (teoreticky) o istých právach. Výsledok tohto
rozhodovacieho procesu by mal byť podľa očakávania žalobcu v II. rade v jeho prospech. Zmyslom
určovacej žaloby pritom je vniesť istotu do neistých právnych vzťahov, ak k zodpovedajúcej náprave
nemožno dospieť inak. Jej výsledkom má byť vytvorenie pevného právneho základu právnych vzťahov,
ktorým sa eliminujú prípadné budúce spory zúčastnených strán.

50. Bez ďalšieho je zrejmé, že prípadné vyhovenie žalobe by spôsobilo špirálový efekt ďalších súdnych
sporov a právneho chaosu, čo by bolo v príkrom protiklade s účelom a zmyslom určovacej žaloby.
Vzhľadom k dnešnému počtu vlastníkov nehnuteľností (cca 300), na ktorých by mal pozitívny výrok súdu
v tejto veci dopad, je len ťažko čo i len predstaviteľný rozsah súdnych sporov.

51. Nosným dôvodom na zamietnutie žaloby bola teda absencia naliehavého právneho záujmu u
žalobcov na požadovanom určení. Súd však nemôže nespomenúť aj ostatné dôvody, ktoré by sami o
sebe boli spôsobilými dôvodmi na zamietnutie žaloby.

52. Súd považoval za potrebné v tomto prípade zahrnúť do rozsudku širším a vyčerpávajúcejším

spôsobom jednotlivé vyjadrenia strán sporu najmä žalovaných, nakoľko sa súd s právnymi argumentmi
obsiahnutými v týchto vyjadreniach stotožňuje a poukazuje na ne. Súd za ďalšie dôvody na zamietnutie
žaloby považuje namietané vydržanie, nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. V ďalšom texte sa k nim
vyjadrí len heslovite.

53. K námietke vydržania súd uvádza, že sa stotožňuje s právnym názorom žalovaných, že aj v prípade
ak by došlo k určeniu neplatnosti dohody o vydaní majetku a následnej kúpnej zmluvy, boli by splnené
zákonom predpokladané podmienky na vydržanie vlastníctva predmetných nehnuteľností.

54. K namietanej prekážke veci rozhodnutej súd uvádza, že napriek skutočnosti, že podľa jeho názoru

v prejednávanej veci táto prekážka neexistuje priamo, rozhodnutie tunajšieho súdu v konaní č.k.
23C/231/2005-356 má pre posúdenie prejednávanej veci veľký význam, nakoľko uvedeným rozsudkom
súd rozhodol o zamietnutí žaloby o určenie vlastníctva identických nehnuteľností, ktorých určenie
správy je predmetom tohto konania. V konaní pod sp. zn. 23 C/231/2005 bol pritom žalobca štát
zastúpený Lesy SR š.p. a žalovaní boli identickí ako v tomto konaní. Vykonaným dokazovaním v

tomto mal súd preukázané, že predmetné nehnuteľnosti boli v období pred ich vydaním žalovanému
v I. rade prevedené právnemu predchodcovi žalobcu, teda štátu, len do správy, čo nezakladá vznik
vlastníckehopráva,ktoréboloajnapriektejtoskutočnostivevidenciinehnuteľnostízapísanéažalocatak
nadobudol vlastníctvo bez právneho titulu. Na určení vlastníctva a z toho dôvodu aj neplatnosti právnych
úkonov - dohody o vydaní nehnuteľnosti a kúpnej zmluvy, žalobca teda nepreukázal naliehavý právny

záujem. Uvedeným právoplatným rozsudkom súdu bol teda jednoznačne deklarovaný vlastnícky vzťah
k uvedeným nehnuteľnostiam, ktorý je teda nepochybný.

55. Keďže je nepochybný vlastnícky vzťah k nehnuteľnostiam, ďalším samostatným dôvodom na
zamietnutie žaloby by bola skutočnosť, že žalobca v I. rade nie je aktívne vecne legitimovaný na

podanie takejto žaloby. Na žalobcu v I. rade ako štátny podnik sa vzťahuje zákon č. 111/1990 Zb. o
štátnom podniku v znení neskorších predpisov. V zmysle § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona o štátnom podniku:
„Podnik spravuje veci a majetkové práva zverenú mu pri jeho založení, ako aj veci a majetkové práva
nadobudnuté v priebehu podnikania. Veci a majetkové práva, ktoré podnik spravuje, sú majetkom štátu.
Podnik konaní v mene vlastníka majetku, ktorý spravuje podľa odseku 1, v konaní pred súdom a orgánmi

verejnom správy; obdobne je oprávnený konať v mene štátu vo veciach, ak vlastnícke právo štátu je
sporné“.

56. Zo znenia citovaného zákonného ustanovenia jednoznačne teda vyplýva, že žalobca spravuje
majetok štátu, alebo štát zastupuje ak je vlastníctvo sporné. Ako už súd viackrát uviedol, v prejednávanej

veci vlastníctvo nehnuteľností sporné nie je, tým pádom žalobca v I. rade nemá aktívnu vecnú legitimáciu
na podanie takejto žaloby. Súd pritom nespochybňuje právo žalobcu v I. rade domáhať sa určovacím
petitom správy majetku štátu, ale iba v tých prípadoch ak je vlastníctvo štátu nepochybné a istýchprávnych dôvodov, alebo skutočností by nevykonával správu nad týmto majetkom, ktorú by v zmysle
zákona vykonávať mal.

57. Súd poukazuje taktiež na namietanú vadu žaloby z pohľadu pasívnej legitimácie. Okrem žalovaných
v I., II. a III. rade existuje totiž ešte bližšie neurčený okruh vlastníkov predmetných nehnuteľností, ktorých
vlastnícke právo bolo žalobou v časti určenia neplatnosti dohody ohrozené, avšak neboli žalobcami
označený ako žalovaní. Vlastníci pozemkov, ktorých vlastnícke právo by prípadným pozitívnym
rozhodnutím súdu bolo dotknuté pritom podľa § 77 Csp tvoria nerozlučné spoločenstvo. Ide o procesné

spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na
každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný.

58. Z uvedených dôvodov súd o žalobe ako nedôvodnej rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto
rozsudku.

59. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane sporu náhradu
trov konania podľa jej úspechu vo veci, pričom žalovaní mali plný úspech v konaní.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.