Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 31, 2013

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 23Er/186/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2103896258
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Belašičová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2103896258.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Sociálna poisťovňa -
pobočka Trnava, V. Clementisa 24/A, 917 01 Trnava, proti povinnému: R. M., C.. XX.XX.XXXX, vedenej
súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Roman Liščák so sídlom Nám. Sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec, v konaní
o vymoženie sumy 12,68 eur a trov exekúcie takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

Oprávnený je p ov i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 28,66 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 019889 zo dňa 15.8.2003 bol súdny exekútor JUDr. Ing.
Roman Liščák poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe vykonateľného
rozhodnutia NÚP - OÚP Trnava, č.k. 3976/1780-P/2002 zo dňa 16.5.2002, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 11.6.2002 a vykonateľnosť dňa 26.6.2002.

Dňa 19.11.2013 doručil súdny exekútor na tunajší súd podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu úmrtia
povinného.

V zmysle § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „Občiansky

súdny poriadok“), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa vždy
uznesením.

Súd v zmysle § 103 Občianskeho súdneho poriadku prihliada kedykoľvek za konania, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci. Ak súd zistí, že nedostatok, ktorý bráni konaniu vo veci, je

neodstrániteľný, v zmysle § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku konanie zastaví.

V zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Súd dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci. Jednou

z podmienok konania je spôsobilosť byť účastníkom konania tak na strane oprávneného ako aj na strane
povinného. Je povinnosťou oprávneného označiť účastníkov konania v zmysle § 39 ods. 1 Exekučného
poriadku. Nakoľko súd zistil, že povinný zomrel a dedičské konanie po povinnom č. k. 26D/370/2013
bolo právoplatne ukončené vydaním uznesenia o zastavení dedičského konania pre nemajetnosť, súd
má za to, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku došlo k naplneniu
podmienok uvedených v § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a preto exekúciu zastavil.V zmysle § 197 Exekučného poriadku trovy exekúcie v zásade uhrádza povinný, výnimky z tohto pravidla
sú vymedzené v § 203 ods. 1 a 3, v zmysle ktorých je na náhradu trov zaviazaný oprávnený a to v
prípade, kedy zastavenie exekúcie sám zavinil a/alebo bol na majetok povinného vyhlásený konkurz.

Nakoľko v tomto prípade zjavne nejde o zavinenie oprávneného alebo o vyhlásenie konkurzu s
následkom zastavenia exekúcie, tunajší súd má za to, že s poukazom na § 196 ods. 1 Exekučného
poriadku prvá veta je nutné analogicky aplikovať § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého
v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného znáša trovy exekúcie oprávnený.

Povinný síce ako subjekt exekučného konania zanikol, v prípade jeho majetnosti by však exekučný súd v
zmysle§107ods.3Občianskehosúdnehoporiadkuvkonanípokračovalsjehodedičmi,prípadnestými,
ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali dlh, ktorého vymoženie je predmetom exekučného
konania.

Dedičské konanie č.k. 26D/370/2013 bolo však zastavené v zmysle § 175h ods.1 Občianskeho súdneho

poriadku, t.j. povinný ako poručiteľ nezanechal po sebe žiaden majetok. Je teda vylúčené, aby záväzok,
ktorého vymoženie je predmetom exekučného konania, prešiel na dedičov povinného. Následkom
uvedeného sa musí exekučné konanie zastaviť, pričom dôvodom na zastavenie exekúcie je de facto
nemajetnosť poručiteľa, ktorým je povinný.

Na tento prípad možno metódou per analogiam aplikovať § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v
zmysle ktorého v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného znáša trovy exekúcie
oprávnený.

Súdny exekútor nárokoval priznať odmenu vo výške 13,28 eur v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č.

288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.4.2008 (ďalej len „vyhláška“),
6,64 eur v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky, 2,64 eur v zmysle § 23 vyhlášky a 3,96 eur v zmysle § 22
ods. 1 vyhlášky. Vyčíslené trovy súdny exekútor navýšil o DPH v zmysle § 196 druhá veta Exekučného
poriadku.

V zmysle § 4 ods. 1 vyhlášky, základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej
činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymáhanej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené
inak (§ 6, § 14 až 16).

V zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu

súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

V zmysle § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur za

každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov
exekučnej činnosti.

V zmysle § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.

V zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,

e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Súdny exekútor si v rámci odmeny vyčíslenej v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky nárokoval odmenu
za 2 hodiny účelne vynaložené na exekúciu, t.j. 20 minút na vydanie žiadosti o vydanie poverenia, 20minút na vypracovanie a vydanie upovedomenia všeobecného o začatí exekúcie, 30 minút na vyčíslenie
trov pri zastavení exekúcie a 20 minút na písomné vrátenie poverenia a úkony s tým súvisiace, t.j.
spolu 90 minút, 2 začaté hodiny vynaložené na exekúciu. Súd súdnemu exekútorovi priznal súdnemu

exekútorovi túto odmenu v plnej výške, t.j. 13,28 eur za čas účelne vynaložený pri výkone exekúcie.

Pokiaľ ide o odmenu súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky, súdny exekútor
si v zmysle vyčíslenia nárokoval odmenu vo výške určenej v § 14 ods. 3 vyhlášky za 2 úkony
exekučnej činnosti špecifikovaných podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, t.j. za získanie poverenia a za doručenie

upovedomenia o začatí exekúcie. Súd túto odmenu súdnemu exekútorovi v celej výške priznal, t.j.
odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky v celkovej sume 6,64 eur.

Súd však nemohol súdnemu exekútorovi priznať odmenu vyčíslenú v zmysle § 23 vyhlášky (náhrada za
stratu času za osobné doručovanie písomností - upovedomenie o začatí exekúcie, žiadosť o udelenie
poverenia), a to z dôvodu, že súdny exekútor riadne nepreukázal účelnosť takéhoto výkonu exekučnej

činnosti - podľa názoru tunajšieho súdu nie je účelné a v súlade so zákonom, aby súdny exekútor
doručoval každú písomnosť osobne, a to najmä v prípade, ak je adresát písomnosti v inom meste a
osobná prítomnosť súdneho exekútora či jeho zamestnanca nie je nevyhnutná (napr. ako v prípade
súpisu majetku).

V zmysle § 23 ods. 1 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch
vykonávanýchvmieste,ktoréniejesídlomjehoexekútorskéhoúradualebokancelárie,azačasstrávený
na ceste do tohto miesta a späť.

V zmysle § 23 ods. 2 vyhlášky, náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eur za každú aj len začatú polhodinu.

V zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov predstavujúcich poštovné v celkovej výške 3,96 eur (1,16 eur
za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, 1,40 eur za vyčíslenie trov a 1,40 eur za
vrátenie poverenia), súd ich súdnemu exekútorovi v plnej výške priznal, nakoľko po preskúmaní súdneho
a exekútorského spisu má za to, že ich vznik súdny exekútor riadne preukázal.

Súd teda súdnemu exekútorovi priznal odmenu v celkovej výške 19,92 eur a náhradu hotových výdavkov
vo výške 3,96 eur, t.j. trovy exekúcie v celkovej výške 23,88 eur.

V zmysle § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej

hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Trovy exekúcie priznané súdnemu exekútorovi aj s DPH teda predstavujú sumu 28,66 eur.

V zmysle citovaných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené v druhom výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého smeruje.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote
15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, podané písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie
smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže
v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa;
ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané

v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičnéhočakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania
zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).