Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 8, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 18C/28/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410204272
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1410204272.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci navrhovateľky: A.

Z., bytom Y. XX, S. - kúpele, zastúpená JUDr. Ivanom Jánošíkom, advokátom, Klincová 35, Bratislava,
proti odporcom: 1. W. B., bytom A., O. XX, 2. J. B., bytom I. nad I., G. XXXX/XX, 3. A. Q., rod. B., bytom
K., D. a I. XXXX/XXXX, 4. O. B. bytom S., B. XXXX/X, 5. J. B., bytom B. XXXX/X, , S., všetci zastúpení
JUDr. Drahomírom Tomčom, advokátom, Koceľova 9, Bratislava, o zaplatenie 6.000 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky na zaplatenie sumy 1.804,50 eur s 9% úrokom z omeškania od 12.04.2010
do zaplatenia z a m i e t a.
Konanie o návrhu na zaplatenie sumy 4.195,50 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 12.4.2010 do

zaplatenia sa z a s t a v u j e.
Konanie o vzájomnom návrhu sa z a s t a v u j e.
O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom domáhala zaviazať odporcov: 1. W. B., 2. U.. O. B., 3. O. B., 4. J. B. zaplatiť
jej sumu 6.000 eur a 9% úrokom z omeškania ročne odo dňa podania návrhu do zaplatenia.
Návrh odôvodnila tým, že navrhovateľka, odporkyňa v 1. rade - W. B. a W. K. sú spoluvlastníci rodinného
domu súp. č. XX, postavenom na pozemku, parc. č. XX, nachádzajúcom sa v obci G. I., okres S..
Navrhovateľka vlastní ideálny podiel na rodinnom dome v rozsahu 1, odporkyňa v 1. rade a W. K. vlastnia

každá ideálny podiel po 1. Navrhovateľka ďalej uviedla, že odporkyňa v 1. rade rodinný dom súp. č.
XX obsadila. Od roku 2002 ho celý užíva výlučne sama so svojou rodinou, t.j. s odporcami v 2. až
4. rade. Spoluvlastnícke práva navrhovateľky nerešpektujú. Navrhovateľka sa snažila vec usporiadať
uzatvorením zmluvy o nájme, jej návrh prijatý nebol a vec nie je doriešená doposiaľ. Odporcovia
obmedzujú práva navrhovateľky k nehnuteľnosti, požaduje preto od odporcov peňažnú náhradu, keď
súčasná právna úprava nepozná a neumožňuje vznik stavu, aby sa jedna osoba bez súhlasu iných
spoluvlastníkov z titulu svojho spoluvlastníckeho práva zmocnila celej veci a túto užívala ako výhradný

vlastník, event. vec užívala s ďalšími osobami, ktoré k celej veci nemajú žiadny vzťah. Peňažnú náhradu
žiada za obdobie od 1.5.2008 do 1.4.2010.
Odporkyne vo vyjadrení k návrhu zo dňa 10.1.2010 prostredníctvom ich právneho zástupcu uviedli,
že odporkyňa v 1. rade - W. B., navrhovateľka - A. Z., W. K. a O. A., ako súrodenci odporkyne v 1.
rade a navrhovateľky nadobudli do spoluvlastníctva, okrem iného aj rodinný dom so súpisným č. XX,
nachádzajúci sa v obci G. I. na základe rozhodnutia o dedičstve po poručiteľke W. A., zomr. 19.4.2002,
ktorá bola ich matkou. W. A. mala ku dňu svojej smrti 81 rokov, a posledné roky pred úmrtím potrebovala

vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný stav osobnú starostlivosť, ktorú jej odporkyňa v 1. rade, ako jej
dcéra začala osobne poskytovať v roku 1999, kedy sa k nej nasťahovala. Teda nie je pravdou, že táto
domobsadila.Niktozostatnýchsúrodencovodporkynev1.radenechcelmatketútoosobnústarostlivosť
poskytovať. W. A. preto ešte za života prehlásila, že dom s pozemkom v obci G. I., v ktorom bývala,dostane ten, kto sa o ňu postará do konca jej života. Preto W. A. ešte za života spísala darovaciu zmluvu,
ktorou darovala odporkyni v 1. rade predmetný dom s pozemkom v G. I.. Táto zmluva bola podaná na
vklad do katastra nehnuteľností, ktoré konanie sa viedlo na Správe katastra v S. pod č. V-311/2001.

Toto konanie bolo zastavené, lebo W. A. dňa 19.4.2002 zomrela. Po jej úmrtí v predmetnom rodinnom
dome bývali, samozrejme, aj so súhlasom navrhovateľky, ako aj ostatných súrodencov. Od roku 2002
do 30.4.2010, kedy v rodinnom dome bývali, nikdy navrhovateľke žiadnym spôsobom nebránili, aby aj
ona mohla predmetný rodinný dom užívať ako jeho spoluvlastníčka. Nereagovala ani na jej pozvania
na návštevu. Navrhovateľka o dom nemala žiadny záujem. Odporcovia vo vyjadrení ďalej uviedli, že

navrhovateľka sa stala podielovou spoluvlastníčkou predmetného domu v podiele 1 až v roku 2007,
kedy získala ďalšiu 1 zámennou zmluvou od brata O. A.. Vo vyššom období navrhovateľka ich nikdy
písomne nevyzvala, že aj ona chce tento rodinný dom užívať a aby jej dom, alebo jeho časť uvoľnili.
Do domu mala umožnený prístup kedykoľvek, by chcela. O tento nejavila absolútne žiadny záujem, a
ani o jeho užívanie, čo i len sčasti. Nespravila tak ani vo svojej žalobe, ktorú voči nim podala. Neurobil
tak ani jej právny zástupca, ktorý listom zo dňa 8.4.2010 vyzval odporkyňu v 1. rade len na uhradenie

sumy 6.000 eur. Predmetný dom v roku 2002 nebol schopný riadneho užívania, keďže nemal WC, nemal
žumpu, a nebol dostatočne udržiavaný a potreboval preto nevyhnutné a nákladné investície. Počas
vyššie uvedeného obdobia, kedy dom užívali, doňho investovali sumu 12.281 eur, aby sa tento dom
vôbec mohol užívať. Vybudovali žumpu, do ktorej bola odvedená splašková voda z WC, kúpeľne a
kuchyne.Vybudovalikompletnenovúkúpeľňu,lebovnejuložilinovéobkladyadlažbu,sanitu,vybudovali

v nej novú kanalizáciu a rozvody vody. V dome vybudovali WC. V izbách urobili nové podlahy, osadili
nové dvere. Urobili nové elektrické vedenie, osadili nové spínače a zásuvky. Okolo domu urobili nové
oplotenie. V dome urobili množstvo búracích prác a rekonštrukcií. Preto, pokiaľ navrhovateľka aj naďalej
bude nedôvodne od nich požadovať zaplatenie sumy 6.000 eur titulom bezdôvodného obohatenia,
započítajú si voči jej pohľadávke 6.000 eur, ich pohľadávku voči nej vo výške 12.281 eur s poukazom

na ust. § 580 Obč. zák. Započítaním, ktoré urobili týmto podaním, jej pohľadávka zanikla. Návrh žiadali
ako nedôvodný zamietnuť.
Navrhovateľka vo vyjadrení zo dňa 4.4.2011 prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že vec sa
snažila usporiadať uzatvorením zmluvy o nájme nehnuteľností. Vec nie je doriešená dodnes napriek
tomu,žeodporcoviajejústnesľúbiliposkytnutienáhradyzaužívaniečastinehnuteľnostízodpovedajúcej

spoluvlastníckemu podielu navrhovateľky. Bolo nereálne, aby v uvedenom období t.j. od roku 2002 do
apríla 2010 dom užívala, keď tento užívali štyri osoby. K započítaniu pohľadávky uviedla, že existenciu
pohľadávky, ktorá sa má započítať, odporcovia nijako nepreukázali a zrejme účelovo neuviedli, kedy im
táto pohľadávka mala presne vzniknúť (kedy došlo k údajnému renovovaniu domu). Vzhľadom k stavu,
v akom mal dom byť podľa odporcov v roku 2002, zrejme k renovácii malo dôjsť v tomto období. Preto

ak takáto pohľadávka odporcov voči navrhovateľke aj vznikla (čo nebolo preukázané a navyše by sa
práce na dome, ak k nim došlo, robili bez súhlasu a vedomia ostatných spoluvlastníkov), je v dôsledku
plynutia času premlčaná.
Odporcoviavovyjadrenízodňa21.4.2011prostredníctvomprávnehozástupcuuviedli,že navrhovateľka
nikdy v minulosti a ani teraz nemala a nemá záujem o užívanie spornej nehnuteľnosti z dôvodu, že jej

bytové pomery boli v minulosti a v prítomnosti plne zabezpečené v meste jej terajšieho bydliska S., kde
je vlastníčkou veľkého 2-bytového rodinného domu a v I. je vlastníčkou 3-izbového bytu na nábr. gen.
S.. Z predmetného domu si odsťahovala obývačku, patriacu poručiteľke A. A. a preniesla si ju na S..
Preto tvrdenia navrhovateľky, že dom v G. I. nemohla užívať sú nepravdivé a zjavne účelové. Ak by
rodinný dom v G. Borši chcela užívať, dávno by odporcov zažalovala na súde vo veci úpravy užívania

predmetného domu. Pred podaním žaloby sa s nimi nesnažila uzavrieť žiadnu dohodu. Za predpokladu,
že by naozaj mala záujem predmetný dom užívať, musela by v ňom najprv vykonať investície, opísané v
ich vyjadrení zo dňa 10.1.2011. Zo strany navrhovateľky však v dome neboli vykonané žiadne investície,
aby sa dom vôbec mohol užívať. To svedčí o tom, že navrhovateľka o predmetný dom nikdy nemala
ozajstný záujem a iba účelovo predstiera, aby súd jej návrhu mohol vyhovieť. Keby tomu tak nebolo,

už od apríla 2010, odkedy je dom prázdny, by sa doňho nasťahovala a začala ho užívať. V súvislosti
s námietkou navrhovateľky, že pohľadávka odporcov je premlčaná, poukazovali na stálu súdnu prax,
a to rozhodnutie R 37/1982 publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk NS ČSSR ročník
1982, č. 9-10 na str. 548-549, kde sa okrem iného uvádza, že právo na vydanie neoprávneného
majetkového prospechu (teraz právo na vydanie bezdôvodného obohatenia), vo výške zhodnotenia

podielov ostatných spoluvlastníkov sa premlčí v jednoročnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 1 Obč.
zák. počítanej od zániku tohto spoluvlastníctva (teraz dvojročná lehota). Preto tvrdenie navrhovateľky, že
pohľadávka odporkyne v 1. rade titulom investícií vo výške 12.281 eur do spoločného rodinného domu,ktorý odporkyňa v 1. rade jednoznačne zhodnotila je premlčaná, je vecne nesprávne a nedôvodné.
Výška zhodnotenia sa dá jednoznačne zistiť znalcom.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výpisom z LV č. XX, Rozhodnutím

Okresného úradu v S. č. V-311/01 zo dňa 1.3.2001, Osvedčením Okresného súdu I. II o dedičstve
po zomr. W. A., sp. zn. 31D 879/02, D not. 102/2002 zo dňa 5.11.2002, darovacou zmluvou zo dňa
11.9.1997, Osvedčením Okresného súdu v A. o dedičstve po zomr. U.. O. B., sp. zn. 17D 441/2014-22,
Dnot 258/2014, darovacou zmluvou zo dňa 7.2.2001, ako aj ostatným obsahom spisu, výsluchom
navrhovateľky, odporkyne v 1. rade, odporkyne v 3. rade, svedkov W. K., O. A., a po poučení podľa §

120 ods. 4 O.s.p. zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľka vo výpovedi uviedla, že v období od 1.5.2008 do 1.4.2010 jej bolo bránené v užívaní
predmetnej nehnuteľnosti. Uviedla, že žije na S., do obce G. I. chodieva na hrob svojich rodičov. Mala
záujem o jednu izbu v dome, kde by v takom prípade mala kde prespať. Odporkyňu v 1. rade o to
požiadala listom zo dňa 8.4.2010. Odporkyňa naň nereagovala. O tom, že odporkyňa v 1. rade robí v
dome stavebné úpravy nevedela. Dom sa prerábal asi v roku 2001. Odporkyňa v 1. rade sa do domu

nasťahovala ešte za života ich matky. O prvej darovacej zmluve sa dozvedela ešte za života matky.
Jednalo sa o darovanie celého domu s pozemkom. Keď sa to dozvedela, rozplakala sa, vyjadrila sa,
že s darovacou zmluvou nesúhlasí. Dohodu o odplate za užívanie nehnuteľnosti nemali. Až jej právny
zástupca listom zo dňa 8.4.2010 oslovil odporkyňu. Po smrti matky sa na dome už ďalšie rekonštrukčné
práce nerealizovali. Čakala iniciatívu zo strany odporkyne v 1. rade v tom smere, že sa vyjadrí, tak

zdedili sme dom, treba sa vyporiadať. Nepamätá si, kedy odporkyni v 1. rade uviedla, že má záujem časť
predmetného domu užívať. S odporkyňou v 1. rade spolu nekomunikujú, odkedy ich matka zomrela. Ona
sama písomne sestru nikdy neoslovila. Od smrti matky v apríli 2002 až do roku 2007 v G. I. nebola. V
roku 2009 sa tam zastavila aj s bratom. Videli, že dom sa užíva. Je pravdou, že v minulosti vzťahy medzi
ňouaodporkyňou1bolinadštandardné.Ichvzťahsanaštrbilvroku2000pripodpísaníodporkyňouprvej

darovacej zmluvy. Keď v roku 2009 vošla do domu, videla, že je zhnitý, podmočený, s problematickou
elektrinou, dom až v katastrofálnom stave. Nevie si predstaviť, ako v takomto dome odporcovia vôbec
mohli bývať.
Odporkyňa v 1. rade vypovedala, že navrhovateľka ju nikdy nevyzvala k plateniu nájomného za užívanie
predmetnej nehnuteľnosti. Potom, ako ju navštívila, navrhovateľka prejavila záujem o nábytok, ktorý

si aj zobrala a tým ich dohovory skončili. Neskôr navrhovateľka prejavila záujem stať sa podielovou
spoluvlastníčkou domu v podiele 1. Povedala jej, že ona má záujem postaviť si svoj vlastný dom na
vedľajšom pozemku. O platení nájomného nerokovali. V predmetnom dome bývali od roku 1999 do
marca 2010. Uviedla, že má k dispozícii doklady, preukazujúce jej investície do predmetného domu.
Do domu investovala ešte za života jej matky a s jej súhlasom. Dom bolo nutné skultúrniť a mala

tiež snahu matke uľahčiť život. Chodila o barlách, bolo ju treba kúpať, chodiť po lekároch. Viackrát
navrhovateľku vyzývala, aby prišla do rodičovského domu, pýtala sa jej, či ju to neťahá domov. Ale ona
nechcela prísť. Nikdy súrodencom nebránila v tom, aby chodili do domu. Spočiatku od roku 2001 v
predmetnom dome bývala len s manželom. V roku 2007 sa k nim prisťahovala aj ich dcéra s rodinou.
V roku 2007, keď navrhovateľka nadobudla aj 1 domu (zámennou zmluvou od brata), sa z polovice

rodinného domu odsťahovali. Táto polovica zostala prázdna. Až do apríla 2010, kedy sa z predmetného
domu odsťahovali, obývali už len polovicu domu. Navrhovateľka začala prejavovať záujem o predmetný
dom v roku 2007, keď sa stala jeho spoluvlastníčkou v 1. Asi v roku 2007 sa snažila s navrhovateľkou
riešiť celkovú situáciu, vysporiadanie nielen predmetného domu, ale aj aj ďalších pozemkov v obci G.
I.. Navrhovateľka to však odmietla, vyjadrila sa, že má dom na S. a do I. sa vrátiť bývať nemieni. Po

uzavretí zámennej zmluvy jej však brat povedal, že navrhovateľka sa do I. chce vrátiť. Nerozumela tomu,
keď navrhovateľka si z I. vzala aj nábytok. V roku 2009 prisľúbila navrhovateľke, že keď sa mieni do
I. vrátiť, že jej dom uvoľnia. Nikdy jej nebránila v tom, aby prišla kedykoľvek do domu. O tom, že jej
údajne bráni v užívaní nehnuteľnosti sa dozvedela až z návrhu na začatie konania. V minulosti mala so
sestrou - navrhovateľkou pekný vzťah. Vždy jej pomáhala. A, pomáhala jej aj vtedy, keď jej zdravotný

stav bol vážny. Za predpokladu, že by to bola sestra chcela, nebol problém uvoľniť jej nielen jednu izbu,
ale aj polovicu domu.
Odporkyňa v 3. rade vypovedala, že do predmetného domu sa nasťahovala s dcérou v roku 2007.
Obývali jednu izbu. V dome nemali rozdelené, ktoré izby, kto bude užívať. V apríli 2010 s mamou a otcom
z domu odišli. Vlastní byt v I. - B. na J. ulici. Jej rodičia vlastnili byt v I. - B. na S. ulici. Na rekonštrukcii

predmetného rodinného domu v G. I. sa podieľali všetci, t.j. mama, otec, ona napríklad fyzickou prácou.
Svedkyňa W. K., sestra navrhovateľky a odporkyne v 1. rade vypovedala, že odporkyňa v 1. rade ešte za
života ich matky chodievala z I. za mamou do G. I.. Za mamou chodievala preto, lebo boli v prírode, bola
tam záhrada, a aj sa postarala o mamu, navarila jej, oprala, upratala. Vzťahy medzi nimi súrodencamiboli dobré. V roku 2000 si ich zavolala mama s tým, aby sa rozhodli, kto s ňou bude bývať. Všetci sa
vyjadrili, že nemôžu. Len odporkyňa v 1. rade sa vyjadrila, že príde. Bol to starý dom v katastrofálnom
stave. Bolo nutné, aby si ho odporkyňa v 1. rade dala do poriadku. Vedela o darovacej zmluve, ale mama

im sľúbila, že ony dostanú peniaze. Keďže, ale mama zomrela, nestalo sa tak. Nevie o údajnom záujme
navrhovateľky, prísť bývať do I.. Keď aj navrhovateľka prišla do I., nezostala tam spať, ale išla naspäť
na S.. Volala ju nielen ona, ale vie, že ju k sebe volala aj odporkyňa v 1. rade. Svedkyňa uviedla, že
mala prístup do predmetného domu. A, má vedomosť o tom, že prístup do predmetného domu mala aj
navrhovateľka. Najviac sa zdržiavala v kuchyni. Za predpokladu, že by navrhovateľka mala záujem v

dome zostať, mohla tak urobiť. Nemusela si odtiaľ brať nábytok na S., ale mohol tam zostať a ona tiež.
Myslí si, že odporkyňa nikdy nebránila navrhovateľke v užívaní predmetného domu. Tak, ako tam mohla
byť ona, mohla tam byť aj navrhovateľka.
Svedok O. Ďuriš, brat navrhovateľky a odporkyne v 1. rade vypovedal, že predmetný rodinný dom je
dom rodičovský, ku ktorému vždy mal a má vzťah. Do roku 2000 žila mama v dome sama. Asi v roku
2001 do domu prišla bývať odporkyňa v 1. rade. Nevie, aké rekonštrukčné práce tam mohla robiť,

keď v dome bolo všetko, okrem WC. Ak aj robila nejaké rekonštrukčné práce, tak to robila pre seba.
Mama to nepotrebovala. Zámennou zmluvou riešil svoje potreby. O darovacej zmluve, ktorú mala urobiť
mama so sestrou W.- odporkyňou v 1. rade sa dozvedel až neskôr od navrhovateľky a sestry A. K..
Darovacia zmluva sa mu nepáčila. On, ani navrhovateľka od rodičovského doku nemali ani kľúče. Myslí
si, že navrhovateľke bolo bránené užívať predmetný dom. Sťažovala sa mu, že sa do domu nevedela

dostať. Jeho vzťahy so sestrami boli dobré. Bolo mu jedno, ktorá v dome zostane bývať. Týmto súdnym
pojednávaním sa ich vzťahy narušili. Nikdy nebol prítomný situácie, že by odporkyňa v 1. rade bránila
navrhovateľke vstúpiť do domu. On nepotreboval kľúče od predmetného domu. U sestry v 1. rade sa
zastavil, dal si kávu, pokecal a šiel ďalej. K sestre W. chodieval keď bola doma, vtedy mala auto
zaparkované vo dvore. Mama za života nebola odkázaná na pomoc iných . Bola sebestačná. Len, napr.

on ju vozil k lekárovi, jeho manželka ju tam odprevádzala. Mamu volal, aby išla žiť k nim. Je to v podstate
susedná obec. No ona nechcela odísť. V G. I. mala svoj domov, zvyky, susedov. Dom od roku 2002
užívala len sestra W. s rodinou. Kto ho užíva dnes, uviesť nevie. Navrhovateľka ho ale neužíva.
Podaním doručeným tunajšiemu súdu vzali odporcovia vzájomný návrh späť, konanie o ňom navrhli
zastaviť.

V priebehu konania dňa 6.8.2014 odporca v 2. rade U.. O. B. zomrel. Z osvedčenia o dedičstve sp.
zn. 17D 441/2014, Dnot 258/2014, vydaného dňa 4.11.2014 notárom O.. A. A., na základe poverenia
Okresného súdu v A., súd zistil, že dedičmi po zomretom poručiteľovi sa stali: pozostalá manželka W.
B. a deti O. B. bytom S., B. XXXX/X, J. B., bytom I. nad I., G. XXXX/XX a A. Q., rod. B., bytom K., D.
a I. XXXX/XXXX.

Na pojednávaní konanom dňa 17.05.2016 právny zástupca navrhovateľky uviedol, že aktuálne navrhuje
zaviazať odporcov na zaplatenie peňažnej náhrady v sume 1.804,50 eur s 9% úrokom z omeškania
ročne od podania návrhu do zaplatenia a na náhradu trov konania.
Na uvedenom pojednávaní právny zástupca odporcov uviedol, že súhlasí s čiastočným späťvzatím
návrhu.

Podľa § 3 ods. 1 výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len Obč. zák.), vlastník je v medziach zákona oprávnený
predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 136 ods. 1 Obč. zák. vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa § 137 ods. 1 Obč. zák. podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Obč. zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.Získané bezdôvodné obohatenie teda môže spočívať nielen vo veciach a výkonoch, ale aj v tom, že
majetok zodpovednostného subjektu sa nezmenšil, hoci k takémuto zmenšeniu byt došlo, ak by plnil
svoju povinnosť.

Podľa § 456 Obč. zák. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 Obč. zák., musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak
to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná

náhrada.

Zvyššiecitovanýchzákonnýchustanovenívyplýva,žeobsahomvlastníckeho(spoluvlastníckeho)práva,
je okrem iného, aj oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. Vec môže byť v spoluvlastníctve
aj viacerých osôb, pričom spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na vzťahu k
spoločnej veci. To znamená, že vyjadruje aj mieru účasti, pokiaľ ide o užívanie spoločnej veci. Každý

zo spoluvlastníkov je v zmysle § 137 ods. 1 OZ oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu svojho
spoluvlastníckeho podielu.
V prípade, že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho
spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného
plnenia. Tomuto právu potom korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec užíva, takéto plnenie

spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť. Treba zdôrazniť, že aj keď medzi
podielovými spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o užívaní spoločnej veci a jeden alebo viacerí z nich ju
užívajú, nie je možné dospieť k záveru, že vec je
užívaná bez právneho dôvodu (o to viac, takýto záver neprichádza do úvahy, ak sa spoluvlastníci
na spôsobe užívania dohodli). Právnym dôvodom na užívanie veci je aj v takomto prípade ich

spoluvlastnícke právo. Spoluvlastnícky podiel vyjadrujúci mieru účasti spoluvlastníka na právach a
povinnostiach k spoločnej veci nie je totiž podiel na veci reálne vymedzený tak, ale je len podielom
ideálnym. V rámci neho nie je možné preto oddeliť, čo je výlučne podiel jedného spoluvlastníka a čo
je výlučne podiel druhého spoluvlastníka, resp. podiely ostatných spoluvlastníkov. Ak sa teda podielový
spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že

neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového
spoluvlastníctva osobitne v Občianskom zákonníku upravený.

Uvedený nárok voči odporkyni v 1. rade teda nemožno právne kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného
obohatenia. Ustanovenia o bezdôvodnom obohatení majú len podpornú povahu a ich použitie nemožno

preto rozširovať na práva, ktoré sa opierajú o osobitné zákonné ustanovenia. Napokon, v prípade práva
podielového spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom
jeho spoluvlastníckeho podielu, nie je splnená ani jedna zo skutkových podstát vzniku bezdôvodného
obohatenia. Nejde totiž a to ani vtedy, ak spoluvlastník vec v celosti užíva bez dohody s ostatnými
spoluvlastníkmi, o užívanie veci bez právneho dôvodu a teda o majetkový prospech získaný bez

právneho dôvodu, ani o majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu, plnením
z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol, prípadne získaný z nestatočných zdrojov (porovnaj
rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2000 sp. zn. 2 Cdo 141/99).

Na druhej strane bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa

na úkor iného bezdôvodne obohatil a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Má sa vydať to, o čo sa
doterajšímajetokobohatenéhorozmnožil(novémajetkovéhodnoty),prípadneoto,očosajehodoterajší
majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo, keby si obohatený bol plnil svoje povinnosti. Bezdôvodné
obohatenie je teda zamerané na to, aby sa vydalo tomu, na úkor koho bolo získané. V súlade s ust. § 451
anasl.Obč.zák.osoba,ktorásnaúkorinéhobezdôvodneobohatí,musíobohatenievydať.Povinnýteda

musí vydať všetko, čo získal, eventuálne náhradu toho, o čo sa majetok zodpovednostného subjektu
nezmenšil, hoci k takémuto zmenšeniu by došlo, ak by si plnil svoju povinnosť.

V posudzovanej veci je nesporné, že navrhovateľka a odporkyňa v rozhodujúcom čase boli podielovými
spoluvlastníkmi dotknutej nehnuteľnosti, navrhovateľka v podiele 1 a odporkyňa v podiele 1, (W. K.,

ktorá je sestrou navrhovateľky a odporkyne v 1. rade v podiele 1), že nehnuteľnosť užívali v celosti
odporcovia, a že navrhovateľke náhradu vo forme peňažného plnenia neposkytli.Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že v posudzovanom období, t.j. od 1.5.2008 do 1.4.2010
navrhovateľka predmetnú nehnuteľnosť - rodinný dom v obci G. I. neužívala, užívala ju odporkyňa
v 1. rade s rodinou - odporcami v 2. až 4. rade. Napriek uvedenému, súd zastáva názor, že nárok

navrhovateľky na zaplatenie peňažného plnenia od odporcov nie je dôvodný a nemožno mu vyhovieť.
V konaní totiž nebolo preukázané, že navrhovateľka bola z užívania predmetnej nehnuteľnosti
vylúčená, že odporcovia navrhovateľke v užívaní predmetnej nehnuteľnosti bránili. Podľa názoru súdu,
navrhovateľka v posudzovanom období nemala záujem uvedenú nehnuteľnosť užívať, pričom takúto
reálnu možnosť mala. Odporkyňa v 1. rade s rodinou sa do domu so súhlasom matky a všetkých

súrodencov nasťahovala v roku 2001 z titulu potreby starostlivosti o matku. Nepochybne si bola vedomá
výšky svojho spoluvlastníckeho podielu na dome a rešpektovala výšku spoluvlastníckeho podielu
navrhovateľky, a teda práva navrhovateľky užívať predmetný dom v rozsahu svojho spoluvlastníckeho
podielu. Za predpokladu, že navrhovateľka mala záujem predmetný dom užívať, bolo na nej, aby
predostrela odporkyni v 1. rade svoju predstavu o užívaní rodičovského domu. Súd je toho názoru, že
navrhovateľka vobdobí,zaktorésadomáhapeňažnejnáhradynemalazáujempredmetnúnehnuteľnosť

užívať, ktorému záveru súdu zodpovedá aj jej výpoveď pred súdom, keď uviedla, že si nepamätá,
kedy odporkyni v 1. rade povedala, že má záujem časť rodičovského domu užívať. V tejto súvislosti
súd poukazuje aj na výpoveď odporkyne, ktorá uviedla, že od roku 2007, keď sa navrhovateľka
stala spoluvlastníčkou domu v podiele 1 (zámennou zmluvou od brata), sa z polovice rodinného
domu odsťahovali. Táto polovica zostala prázdna a bolo tomu tak až do apríla 2010, kedy sa z

predmetného domu odsťahovali. Navrhovateľka teda mala reálnu možnosť predmetnú nehnuteľnosť
užívať. Súd tiež poukazuje na výpoveď svedkyne W. K., sestry navrhovateľky i odporkyne v 1. rade,
ktorá uviedla, že odporkyňa v 1. rade nikdy nebránila navrhovateľke v užívaní predmetného domu.
Naopak, má vedomosť o tom, že navrhovateľka do predmetného domu prístup mala. Tak, ako v
dome mohla byť ona, mohla tam byť aj navrhovateľka. Taktiež svedok O. A., brat navrhovateľky a

odporkyne v 1. rade vypovedal, že nikdy nebol prítomný situácie, že by odporkyňa v 1. rade bránila
navrhovateľke vstúpiť do domu. On sám nepotreboval kľúče od predmetného domu. U sestry v 1. rade
sa zastavil, dal si kávu, porozprávali sa a šiel ďalej. K sestre W. - odporkyni v 1. rade chodieval
keď bola doma, vtedy mala auto zaparkované vo dvore. Súd je toho názoru, že za predpokladu, že
by navrhovateľke bolo bránené v užívaní predmetného domu, že by nemala možnosť tento užívať,

bezpochyby by o tejto skutočnosti vedeli minimálne títo vypočutí svedkovia, jej súrodenci W. K. a
O. A.. Svedeckými výpoveďami týchto svedkov však tieto tvrdenia navrhovateľky preukázané neboli.
Ani inými dôkaznými prostriedkami navrhovateľka tieto svoje tvrdenia nepreukázala. Navrhovateľka
nepreukázala, že odporcovia v posudzovanom období užívali predmetnú nehnuteľnosť nad rozsah
spoluvlastníckeho podielu odporkyne v 1. rade na úkor navrhovateľky. Odporcom nevznikla právna

povinnosť a navrhovateľke právny nárok na finančné vyrovnanie .

Záverom súd nemôže nepoukázať na darovaciu zmluvu zo dňa 7.2.2001, ktorou matka navrhovateľky
a odporkyne v 1. rade pani W. A. predmetné nehnuteľnosti darovala odporkyni v 1. rade a jej
manželovi. Hoci konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bolo (po

jeho predchádzajúcom prerušení, na základe určitých nedostatkov) rozhodnutím zo dňa 18.6.2002
zastavené, V- 311/2001 s odôvodnením, že nakoľko darujúca pani W. A. dňa 19.4.2002 zomrela a
účastníci nemajú záujem odstrániť nedostatky návrhu na vklad, keď majú záujem na tom, aby predmetná
nehnuteľnosť bola predmetom dedičského konania. Podľa názoru súdu, aj s prihliadnutím na túto
darovaciu zmluvu, hoci nezavkladovanú, z dôvodov uvedených vyššie, starostlivosť odporkyne v 1.

rade o matku, nárok navrhovateľky domáhať sa predmetnej peňažnej náhrady od odporkyne v 1.
rade a jej rodiny, v súčasnosti už aj ďalších právnych nástupcov súd považoval za nedôvodný a
aj s poukazom na konanie odporkyne v 1. rade, ktorej nič nebránilo v tom, aby darovacia zmluva k
predmetnej nehnuteľnosti bola zavkladovaná. Táto však chcela, aby predmetný rodičovský dom titulom
dedenia nadobudli všetky deti poručiteľky a tým sa podieľali na jeho užívaní a využívaní. Aj uvedené

konanie odporkyne v 1. rade nasvedčuje tomu, že chcela, aby sa aj navrhovateľka podieľala na výkone
spoluvlastníckych práv k predmetnej nehnuteľnosti. Mala teda záujem na tom, aby aj navrhovateľka
mala možnosť predmetnú nehnuteľnosť - rodičovský dom užívať.

Na základe uvedených skutočností súd uzavrel, že navrhovateľka nemá nárok na požadované peňažné

plnenie .
Vzhľadom na späťvzatie návrhu v časti prevyšujúcej sumu 1.804,50 eur s príl. súd konanie podľa § 96
ods. 1, 2 O.s.p. zastavil.S poukazom na späťvzatie vzájomného návrhu, súd aj v tejto časti konanie v súlade s týmto
dispozitívnym prejavom odporcov zastavil.
O trovách konania súd podľa § 150 ods. 3 O.s.p. rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia na tunajšom súde, písomne, v piatich vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postu súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Podľa § 204 O. s. p. účinného do 30.6.2016; t.j. v čase vyhlásenia rozsudku je proti tomuto rozsudku
prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom

podpísaného súdu, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Ak odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho
výkon podľa osobitných predpisov.
Podľa § 362 CSP. s. p. účinného od 1.7.2016; t.j. v čase vyhotovenia a doručovania rozsudku je proti
rozsudku prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku
smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len

proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).