Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 16, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115220107
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4115220107.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.

Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
010 11 Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: A.. J. I., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX
Y., Hlboká XXX/X, o zaplatenie sumy 2014,16 eura istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 12. júla 2017, č. k. 19C/358/2015 - 86, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a
výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej voči žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Nitra (do 30.6.2016 ako súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, ďalej len "OSP" a od 1.7.2016 ako súd prvej inštancie podľa § 12 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len "CSP") rozsudkom zo dňa 12. júla 2017, č. k.
19C/358/2015 - 86 rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2014,16 eur, úroky
vo výške 236,10 eur, úroky z omeškania vo výške 4,43 eur, ako aj úrok z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 6014,16 eur od 24.4.2015 do 5.5.2015, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
2014,16 eur od 6.5.2015 do zaplatenia, ako aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 236,10

eur od 24.4.2015 do zaplatenia, ktorú sumu jej súd umožňuje splácať v splátkach po 300 eur mesačne,
splatných do 15. teho dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku,
pod stratou výhody splátok.

1.2.Druhýmvýrokomkonanievčastiozaplatenie14,9%úrokuzosumy4000eurzaobdobieod6.5.2015
do zaplatenia, ako aj v časti úroku z omeškania vo výške 5% zo sumy 4000 eur za obdobie od 6.5.2015
do zaplatenia zastavil.

1.3. Tretím výrokom zvyšok žaloby zamietol. Žalovanej nepriznal náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 27.5.2013
uzatvorili žalobca so žalovanou Úverovú zmluvu č. XXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej
úver vo výške 8000 eur na žalovanou určený účet. Úrok bol dojednaný vo výške 14,9%, RPMN vo výške
16,76%, priemerná RPMN vo výške 11,89%, poplatok za správu úverového účtu bol 1,99 eur mesačne,

poplatok za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 4,71 eur mesačne, výška splátky bola 190,20
eur mesačne a počet splátok 60, splatných 18. deň v mesiaci, počnúc prvou splátkou dňa 18.6.2013
a poslednou splátkou dňa 18.5.2018. Žalovaná úver nesplácala riadne a včas, pričom do zosplatnenia
úveru, teda do 23.4.2015 zaplatila na istine žalobcovi sumu 1985,84 eura a dňa 5.5.2015 sumu 4000eur. Od poskytnutia úveru do zosplatnenia boli na úverový účet žalovanej pripísané platby vo výške
3920,83 eura, z ktorej sumy si žalobca započítal na istinu sumu 1985,84 eura, na úroky sumu 1789,42
eura, na poistenie sumu 51,26 eura, na poplatky za upomienky sumu 76,29 eura a na úroky z omeškania

sumu 18,02 eura.

3. Žalobca zobral žalobu v časti 14,9% úroku zo sumy 4000 eur za obdobie od 6.5.2015 do zaplatenia,
ako aj v časti úroku z omeškania vo výške 5% zo sumy 4000 eur za obdobie od 6.5.2015 do zaplatenia
späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.

4. Žalobca si po čiastočnom späťvzatí žaloby, uplatňoval sumu 2014,16 eura, titulom istiny, nezaplatené
úroky do dátumu predčasnej splatnosti vo výške 236,10 eura, nezaplatené úroky z omeškania do
zosplatnenia vo výške 4,43 eura, úrok 14,9% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 6014,16 eura od
24.4.2015 do 5.5.2015 a úrok 14,9% ročne z nezaplatenej istiny 2014,16 eura od 6.5.2015 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 6014,16 eura od 24.4.2015 do

5.5.2015 a 5% úrok z omeškania ročne z nezaplatenej istiny vo výške 2014,16 eura od 6.5.2015 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov 236,10 eura od 24.4.2015 do
zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

5. V danom prípade mal prvoinštančný súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bol založený

záväzkový vzťah z titulu poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktorý sa mal spravovať dojednanými
podmienkami. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktorý jej bol poskytnutý vo výške 8000 eur, keďže splátky úveru nesplácala riadne a včas. Do
zosplatnenia úveru zaplatila žalobcovi sumu 3920,83 eura, z ktorej sumy si žalobca započítal na
istinu sumu 1985,84 eur, na úroky sumu 1789,42 eura, na poistenie sumu 51,26 eura, na poplatky

za upomienky sumu 76,29 eura a na úroky z omeškania sumu 18,02 eura. V dôsledku porušovania
zmluvnýchpovinnostízostranyžalovanej,žalobcaúverkudňu23.4.2015zosplatniladňa5.5.2015,teda
po zosplatnení úveru žalovaná uhradila žalobcovi ešte sumu 4000 eur. Z tohto dôvodu potom žalobca
zobral žalobu v časti 14,9% úroku zo sumy 4000 eur za obdobie od 6.5.2015 do zaplatenia, ako aj v
časti úroku z omeškania vo výške 5% zo sumy 4000 eur za obdobie od 6.5.2015 do zaplatenia späť a

v tejto časti súd podľa § 145 ods. 2 CSP so súhlasom žalovanej konanie zastavil.

6. Súd nepovažoval za dôvodnú žalobu v časti uplatnených dojednaných úrokov po zosplatnení
úveru, pretože žalobca v dôsledku porušenia zmluvných povinností zo strany žalovanej pristúpil k
zosplatneniu dlhu, čím žalovaná stratila výhodu plniť dlh v splátkach a celý dlh sa stal splatným ku

dňu 23.4.2015. Uvedené má za následok, že žalobca má nárok na zmluvný úrok z úveru, teda zo
sumy vyčerpaných prostriedkov len do dňa zosplatnenia dlhu a následne môže požadovať už len
sankcie spojené omeškaním dlžníka, t.j. úroky z omeškania. Zmluvné dojednania, ktoré sa od takejto
úpravy odchyľujú v neprospech spotrebiteľa predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53
Občianskeho zákonníka. V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k.

6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015, v zmysle ktorého cit.: "Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa
vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za
tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané
cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii,
nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný

spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku“.

7. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu
dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov
v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody

splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi
vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu
zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má
právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho
strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s

peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele
spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov
spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúcek skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru
poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru).

8. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a
tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu
oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý
a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom
vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu

spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom
vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ
čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom
vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval
založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže
nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa

a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Navyše podporila by sa nielen hrubá nadvládu veriteľa, ale zároveň by sa podporoval aj stav v
ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho
potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo.

9. Takéto konanie veriteľa však nepožíva v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani
preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi
povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu
zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným
jednostrannýmpredčasnýmzosplatnenímúveru.Sprotiprávnymstavomsaprirodzenespájajúvýhradne

sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom
sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom
oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy.

10. Poukázal aj na rozsudok NS SR č.k. 4Obo/143/1998 zo dňa 25.10.2013 v zmysle ktorého podľa

ustálenej súdnej praxe vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria
len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.
Takýto záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu
spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov
z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi zmluvy. Pokiaľ

veriteľ (v danom prípade žalobca) pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie
úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru.

11.1. Prvoinštančný súd považoval žalobu žalobcu za dôvodne podanú v časti sumy 2014,16 eura,
úrokov vo výške 236,10 eura, úrokov z omeškania vo výške 4,43 eura, ako aj úroku z omeškania vo

výške5%ročnezosumy6014,16eura od24.4.2015do5.5.2015,úrokuzomeškaniavovýške5%ročne
zo sumy 2014,16 eura od 6.5.2015 do zaplatenia, ako aj úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
236,10 eura od 24.4.2015 do zaplatenia, v ktorej časti žalobe vyhovel. Poukázal na majetkové pomery
žalovanej, ktorá dosahuje príjem 860 eur v čistom, býva u rodičov, ktorým prispieva na bývanie sumou
100 eur mesačne, za telefón platí 50 eur, Slovenským elektrárňam spláca bezúročnú pôžičku vo výške

90 eur, v júni 2017 v rámci exekúcie splatila spoločnosti AB 2 B.V. sumu 1287,99 eura, príslušenstvo a
trovy exekúcie a nevlastní žiaden hnuteľný, ani nehnuteľný majetok, umožnil žalovanej splácať vyššie
uvedenú sumu v splátkach po 300 eur mesačne, splatných do 15.teho dňa v mesiaci, počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok s poukazom na vyššie
citované zákonné ustanovenie.

11.2. Žalobcovi priznal aj úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 1, 2 OZ a s poukazom na nariadenie
vlády č. 87/1995 Z.z. odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, kedy sa žalovaná dostala s plnením
do omeškania.

12. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, a keďže žalobca sa v konaní domáhal okrem
sumy 2014,16 eura ďalších nárokov a jeho žaloba nebola dôvodná v časti, v ktorej zobral žalobu späť,
teda úrokov (14,9% zo sumy 4000 eur za obdobie od 6.5.2015 do dňa rozhodnutia súdu 12.7.2017
= 1304,66 eura), úrokov z omeškania (5% zo sumy 4000 eur za obdobie od 6.5.2015 do 12.7.2017= 437,80 eura), a súd žalobu zamietol v časti úrokov po zosplatnení úveru (14,9% zo sumy 2014,16
eura od 6.5.2015 do 12.7.2017 = 656,12 eura), potom bol žalobca úspešný v rozsahu 45,63%, od
ktorého úspechu je potrebné odpočítať jeho neúspech v rozsahu 54,37% a celkový úspech je na strane

žalovanej. Žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila a keďže jej žiadne trovy nevznikli, súd jej za
použitia čl.17 CSP náhradu trov konania nepriznal.

13. Zistený skutkový stav právne posúdil podľa ustanovení § 497, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka,
§ 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, 2, §
54 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2, Občianskeho zákonníka (OZ), § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

14. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti (týkajúceho sa zmluvného úroku) a výroku o náhrade trov
konania podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu a žalovanú zaviazal

zaplatiť náhradu trov konania.

15. S poukazom na ust. § 497, § 502, § 503 ods. 3, § 505 ObZ uviedol, že povinnosť dlžníka platiť úrok
trvá až do doby vrátenia úveru. V tom zmysle upravuje trvanie povinnosti platiť úrok aj § 503 ods. 3.
Vzhľadom na dispozitívnosť ustanovenia, strany si môžu vznik a zánik povinností platiť úroky, t.j. dobu,

počas ktorej má dlžník platiť úroky, v zmluve o úvere dojednať odchylne.

16. Z ustanovenia § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka vyplýva, že povinnosť platenia úrokov sa spája
s obdobím skutočnej držby požičaných peňažných prostriedkov. Uvedené potvrdzuje aj ustanovenie
§ 16 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZS), v zmysle ktorého, ak spotrebiteľ
splatí spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne pred dohodnutou lehotou splatnosti, je povinný uhradiť
úrokanákladyvzniknutélenzačasovéobdobieodposkytnutiaspotrebiteľskéhoúverudojehosplatenia.

17. Samotné zosplatnenie úveru ešte neznamená, že veriteľ má požičané prostriedky k dispozícii. Ak by

tomu tak bolo. veriteľ by nebol nútený uplatňovať si nárok súdnou cestou a nevznikol by mu ani nárok na
úrok omeškania. Pokiaľ dlžník úver nesplatí ani po vyhlásení predčasnej splatnosti veriteľom, požičané
prostriedky má stále k dispozícii dlžník a tieto môže užívať a požívať, teda realizovať úžitkovú hodnotu
veci. Toto oprávnenie má dve stránky. Jednak je to užívanie, t.j. prisvojovanie si podstaty a úžitkových
vlastností veci, a jednak prisvojovanie si úžitkov a plodov veci.

18. Obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré
nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov,
predstavujú cenu úveru, dlžník ich je povinný platiť od okamihu ich reálneho poskytnutia až do okamihu
ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv

omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka,
samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje.

19. Odstúpenie nespôsobuje zánik záväzku ex tunc. Ako to vyplýva priamo z dikcie ustanovenia, naďalej
trváprávoveriteľa,abydlžníkvrátildlžnúsumusúrokmi,tátopovinnosťodstúpenímodzmluvynezaniká.

Ide o právny inštitút určený na ochranu veriteľa, a jeho využitím sa veriteľ nemôže dostať do horšieho
právneho postavenia, v akom bol pred odstúpením od zmluvy, situácia totiž nastala pre neplnenie si
povinností dlžníka.

20. Poukázal na rozhodnutie NS ČR č.k. 33Cdo/212/2014 zo dňa 21.8.2014 a kriticky sa vyjadril

použiteľnosti rozhodnutia NS SR 4Obo143/98.

21. V závere poukázal na legislatívny zámer zákonodarcu v podobe návrhu zákona novelizujúceho
Občiansky zákonník, ktorý mal výslovne upraviť úpravu úrokov nárokovateľných do zosplatnenia, pričom
taká úprava nakoniec prijatá nebola. Uvedené má dokazovať argumenty v prospech nároku na úrok aj po

zosplatnení. Namietal tiež, že súd nemal pri posudzovaní úspechu pri náhrade trov konania vzchádzať
aj z príslušenstva pohľadávky.

22. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila nesúhlasne.23. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len "CSP") po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej

lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario CSP, keď
v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred
jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a o trovách konania podľa § 387 ods.
1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.

24. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
"CSP"), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý

znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom
účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

25.1. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

25.2. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

25.3. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

26. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 187 ods. 2 CSP).

27. Koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 387 ods. 2 CSP vychádza

zo situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol,
ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením,
v takom prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 CSP, ale
obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň
môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia.

28. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, skutkové zistenia sú
postačujúce aj pre odvolací súd, správne tiež aplikoval právne predpisy ako aj judikatúru a vo veci aj
správne a v súlade so zákonom rozhodol, preto sa odvolací súd stotožňuje s presvedčivými a správnymi
závermi napadnutého rozhodnutia rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí zvyšku žaloby, uvedenými

v jeho odôvodnení.

29. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

30. Na margo vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozsudku odvolací súd iba dodáva, že zmluvný
úrok je plnenie, ktoré má akcesorickú povahu a je spojený s istinou úveru, od ktorej závisí aj samotný

zmluvnýúrok.Zmluvnýúrokjevlastneodmenaveriteľazaposkytnutiefinančnýchprostriedkovdlžníkovi.
Ak teda veriteľ poskytne dlžníkovi úver, má nárok na vrátenie poskytnutej sumy úveru ako aj právo
na zmluvné úroky, ak sa tak s dlžníkom dohodli, a to v dohodnutej výške. Úrok z omeškania je však
odlišným právnym inštitútom oproti úroku z úveru a je definovaný v ustanovení § 517 ods. 1 Občianskehozákonníka,vzmyslektorého"Akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis".

31. V preskúmavanej veci predmetom odvolania bol úrok z úveru vo výške 14,90% ročne zo sumy
6014,16 eura od 24.4.2015 do 5.5.2015 a zo sumy 2014,16 eura od 6.5.2015 do zaplatenia (k
zosplatneniu došlo výzvou zo dňa 23.4.2015).

32. Splatením úveru sa rozumie vrátenie úveru veriteľovi aj s úrokmi z úveru, ak boli dohodnuté medzi
veriteľom a dlžníkom, pričom úroky z úveru treba chápať ako odplatu za poskytnutý úver. Zosplatnením
úveru je však treba rozumieť určenie splatnosti celého dlhu, ktorého plnenie bolo dohodnuté v splátkach.
Pri zosplatnení úveru s dohodnutými úrokmi z úveru teda dochádza k zrušeniu povinnosti splácať dlh v
splátkach,vktorýchbolizakomponovanéúrokyzúveruaveriteľovivznikánároknajednorazovévrátenie
istiny úveru, vrátane úrokov z úveru, ktoré boli kapitalizované ku dňu zosplatnenia úveru. Veriteľ má tak

právo získať hneď späť požičanú peňažnú sumu a dlžník, v danom prípade spotrebiteľ, už nemá žiaden
právny titul na to, aby mal naďalej veriteľom poskytnuté finančné prostriedky a veriteľ už nemá právo,
aby si voči dlžníkovi uplatňoval nárok na úroky z úveru, ktoré by mu patrili, keby ich naďalej mal u seba
dlžník, v danom prípade spotrebiteľ. Odvolací súd zastáva právny názor, že po zosplatnení
úveru už veriteľ nemá nárok na úroky zo splátok úveru po zosplatnení, keďže od zosplatnenia úveru

nastupuje režim platenia úrokov z omeškania.

33. Ak teda spotrebiteľ už po zosplatnení úveru nemá právny titul mať u seba peňažné prostriedky z
úveru, potom už ani nie je dôvod na to, aby dodávateľ (veriteľ) inkasoval úroky z úveru, ktoré by mu
patrili len vtedy, ak by ich oprávnene mal a užíval ich dlžník (spotrebiteľ). V opačnom prípade

by došlo k ústavne nekonformnému a nezákonnému stavu, kedy by sa de facto popreli účinky veriteľom
vyvolanej zmeny v obsahu záväzku (zosplatnenie úveru) a veriteľ by mal právo na úroky,
ako keby k zmene záväzku nedošlo, avšak spotrebiteľ by nemal garantované žiadne práva, ktoré by
mu vyplývali zo zmluvy pred takouto zmenou.

34. Jednorazovým zosplatnením úveru zo strany dodávateľa vzniká spotrebiteľovi povinnosť vrátiť celú
sumu poskytnutého úveru, navýšenú o úroky ku dňu zosplatnenia a ak sa potom (po zosplatnení)
spotrebiteľ omešká s plnením, má dodávateľ (veriteľ) nárok len na z omeškania zo sumy uvedenej v
zosplatnení.

35. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že ak by došlo k dohode medzi dodávateľom (veriteľom)
a spotrebiteľom (dlžníkom) o tom, že spotrebiteľ má popri úrokoch z omeškania platiť po splatnosti
pohľadávky aj úroky z úveru od zosplatnenia až do splatenia úveru, takáto dohoda by spôsobovala
značnú nerovnováhu na škodu spotrebiteľa, ktorého postavenie by výrazne zhoršovala a tak by
vyvolávala hrubú nerovnováhu v neprospech slabšej zmluvnej strany, ktorou spotrebiteľ nesporne je.

V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak
v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo
vzťahoch medzi stranami sporu. Na tomto výklade sa ustálila aj súdna prax nič na tom nemení ani
citované ustanovenie § 6 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, o ktoré opiera
svoje odvolanie žalobca, podľa ktorého spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok za časové obdobie od

poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Tento výklad považuje za ústavne akceptovateľný
aj Ústavný súd Slovenskej republiky (pozri uznesenie IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.
septembra 2012).

36. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie vo vzťahu k zamietavej časti výroku rozsudku zodpovedajú

vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

37. K tvrdeniu žalobcu v odvolaní, že žalobca má nárok na odplatu v podobe riadnych úrokov
dohodnutých v zmluve v zmysle Obchodného zákonníka odvolací súd poznamenáva, že toto právo

mu nebolo upreté, pokiaľ ide o dohodnuté úroky do zosplatnenia istiny, avšak iná je situácia, pokiaľ
ide o nárok na úroky z úveru po zosplatnení úveru, na ktoré už nárok nemá, keďže úrok z úveru je
cena peňažných prostriedkov, ktoré poskytovateľ úveru dáva do dispozície toho, kto úver prijíma na
dohodnutú dobu, a teda ak dôjde k zosplatneniu úveru, dochádza tým aj k zmene v obsahu tohtozáväzkového vzťahu ohľadne dohodnutej doby, a práve preto už nemôže veriteľ požadovať úroky z
úveru po zosplatnení, ale má nárok len na úroky z úveru do zosplatnenia úveru, keďže na všetky právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy majú použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj

keby sa mali použiť normy obchodného práva, v danom prípade Obchodného zákonníka.

38.1.AjpodľarozsudkuNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyz21.apríla2015,sp.zn.3MCdo14/2014
"Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj

keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
jeho účinnosťou".

38.2. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na Nález Ústavného súdu Českej republiky z 21.
novembra2016,č.k.I.ÚS913/16,vzmyslektorého:„Priposudzovaníplatnostispotrebiteľskejzmluvysa
všeobecné súdy musia zaoberať celkovou vyváženosťou práv účastníkov zmluvy a vychádzať z princípu

ochrany spotrebiteľa ako jedného z kľúčových princípov súčasného občianskeho práva. Opačný postup
vedie k porušeniu práva na spravodlivý proces zaručenému článkom 36 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd.

39. Vzhľadom k hore uvedeným právnym záverom odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a výroku o náhrade trov konania
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

40. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom (t. j. víťazstvom) v spore. Plný
úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci

samej. Plný úspech v spore môže mať žalobca aj žalovaný. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy,
ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo
veci samej (v prípade žaloby na plnenie ide nielen o istinu, ale aj o príslušenstvo), t. j. ak sa jeho
žalobe vyhovelo v celom rozsahu. (Števček. M, Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková,
J., Tomašovič, M., a kol Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 926 s.).

41. Niet žiadny dôvod nezohľadniť na účely pomeru úspechu a neúspechu aj úroky z omeškania, ktoré
pri ich kapitalizovaní dosahujú rozsah uplatnenej istiny(rozsudok Krajského súdu Prešov z 27. januára
2011, sp. zn. 6Co 95/2010).

42. Pokiaľ ide o napadnutý výrok o náhrade trov konania, odvolací súd poukazuje na to, že v
situácii uplatneného nároku žalobcu tzv. príslušenstvo pohľadávky nezriedka prevyšuje hodnotu istiny.
Nemožno sa pri vyporiadaní trov konania vyhnúť porovnaniu žalobnej žiadosti a priznanej sumy s tým, že
neúspešná zložka uplatneného nároku žalobcu (hoci aj príslušenstvo pohľadávky) je potrebné na účely
náhrady trov konania vziať do úvahy. Vzhľadom na uvedené odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj

výrok napadnutého rozsudku týkajúci sa náhrady trov konania.

43. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP) odvolací
súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože jej v odvolacom konaní preukázateľne
žiadne trovy nevznikli.

44. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§
393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručeniaopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).