Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 15, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/30/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116206879
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4116206879.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr.

Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: K. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., o zaplatenie 448
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 10C/128/2016-76
zo dňa 06.11.2016 v časti zamietnutia žaloby, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 10C/128/2016-76 zo dňa 06.11.2016 v napadnutej
časti p o t v r d z u j e.

Odvolací súd žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 143 eur s
príslušenstvom (I. výrok). Žalobu vo zvyšnej časti zamietol (II. výrok) a žalovanej náhradu trov konania
nepriznal (III. výrok).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žalobou požadoval, aby súd
rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť mu žalovanú sumu spolu s úrokom 401,85 eura, úrokom z
omeškania 23,69 eura, poplatkom 458,80 eura, poplatkom za upomienku 10 eur, zmluvnou pokutou 33

eur, úrokom 39,15 % ročne z 448 eur od 05.03.2016 do zaplatenia a úrokom z omeškania 5 % ročne
z 448 eur od 05.03.2016 do zaplatenia a trovy mediačného konania 227,27 eura na základe zmluvy o
úvere 15.04.2014 č. 401600293 na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 800 eur, ktorý sa žalovaná
zaviazala vrátiť mu spolu s dohodnutou odplatou 458,80 eura spolu s úrokom 313,20 eura do 08.04.2015
v 12 splátkach každú vo výške 131 eur mesačne splatných k 8. dňu v mesiaci od 08.05.2014. Pretože mu
žalovaná zaplatila iba 263 eur, vyzval ju na zaplatenie celého úveru a pretože žalovaná si porušila svoje
povinnosti je povinná mu zaplatiť aj trovy mediačného konania. Žalobca k žalobe pripojil listinné dôkazy,

atozmluvu,dohoduoplnenívsplátkach,všeobecnéobchodnépodmienky,výpiszobchodnéhoregistra.

3. Žalobca na výzvu súdu uviedol, že žalovaná mu zaplatila celkom 15 platieb a 03.05.2014 sumu 131
eur, 05.06.2014 sumu 131 eur, 14.10.2015 sumu 30 eur, 05.02.2016 sumu 30 eur, 04.03.2016 sumu 30
eur, 05.04.2016 sumu 35 eur, 04.05.2016 sumu 30 eur, 03.06.2016 sumu 30 eur, 04.07.2016 sumu 30
eur, 04.08.2016 sumu 30 eur, 05.09.2016 sumu 30 eur, 05.10.2016 sumu 30 eur, 04.11.2016 sumu 30
eur, 06.12.2016 sumu 30 eur a 03.02.2017 sumu 30 eur a že žalovanej zaslal upomienku 23.09.2014 a

13.01.2014 a odôvodnil svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a nákladov spojených s uplatnením
práva podľa čl. 12 VOP.4. Súd vo veci vykonal dokazovanie, pričom zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli
15.04.2014 zmluvu o úvere č. 401600293, ktorej súčasťou majú byť všeobecné podmienky žalobcu,
ktoré súdu predložil v nečitateľnej podobe a nepodpísané žalovanou. Žalobca sa v zmluve zaviazal

žalovanej poskytnúť peňažné prostriedky 800 eur, ktoré sa mu žalovaná zaviazala vrátiť do 08.04.2015
spolu s úrokom 39,15 % ročne, t. j. 313,20 eura a zaplatiť administratívne náklady na vypracovanie
a uzatvorenie zmluvy 458,80 eura, t. j zaplatiť celkové náklady s úverom 772 eur a tak žalobcovi
vrátiť 1570 eur. V zmluve bola uvedená priemerná výška RPMN 44,79 % a RPMN úveru 96,50 %. Z
www.nbs.sk vyplýva, že v čase uzavretia zmluvy bola obvykle požadovaná odplata na finančnom trhu za

spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch 10,59 % ročne. V písomnej dohode o plnení v splátkach z
15.04.2015 sa zmluvné strany dohodli, že žalovaná je povinná vrátiť žalobcovi úver v 12 splátkach každú
v výške 131 eur mesačne splatných 8. dňa v mesiaci počnúc 08.05.2014 a že PMN je 302,67 %. Žalobca
tvrdil, že žalovaná mu vrátila celkom 657 eur, pričom do omeškania sa dostala so splátkou splatnou
08.10.2015ažejuupozornilupomienkaminamožnosťzosplatneniaúveru,čovšaknepreukázal,pretože
ani k dodatočne doloženej výzve nepripojil doručenku.

5. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou existoval záväzkový
vzťah, titulom zmluvy o úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri jej uzatváraní žalobca
konal a žalovaná, ktorá je fyzickou osobou nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Tým sa pri rozhodovaní o žalobe otvoril priestor pre aplikáciu § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných
právnych predpisoch zákona č. 634/1992 Zb., resp. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákona č.
258/2001 Z. z., resp. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalobca
poskytol žalovanej úver za odplatu (úroková sadzba je 39,15 % ročne), ktorá sama o sebe takmer
trojnásobne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu v obdobných prípadoch (10,59 %

ročne). Súd však z obsahu zmluvy o úvere dospel k záveru, že okrem tohto v časti dojednaného nároku
na zaplatenie administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy obchádza zákon vo
výške 458,80 eura žalobcom označených v žalobe ako poplatok, pretože tieto náklady predstavujú 57,35
% z poskytnutého úveru za služby dohodnuté výlučne v záujme žalobcu, ktoré náklady tak výrazne
predražuje poskytnutý úver a preto v nich súd videl skrytú odplatu z poskytnutého úveru. (viď rozsudok

Okresného súdu Veľký Krtíš z 14.03.2013 č. k. 12C/63/2012). Takto dohodnutá odplata potom dosahuje
výšku 96,50 % ročne (39,15 + 57,35 = 96,50) ročne, čo už takmer osemnásobne prevyšuje odplatu
obvykle požadovanú na finančnom trhu v obdobných prípadoch, ktorá bola v čase uzavretia zmluvy
10,59 % ročne. Dohoda o odplate musí byť v súlade s dobrým mravmi, t. j. pravidlami morálneho
charakteru, ktoré sú všeobecne platné a uznávané v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a

presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. (rozsudok Najvyššieho súdu
ČR z 15.11.2005 sp. zn. 32 Odo 1022/2004 a vo veci sp. zn. 21 Cdo 1484/2004). Pretože uvedená
dohoda odplate v celom rozsahu je v rozpore so zákonom a zákon obchádza a je aj v rozpore s dobrými
mravmi, dospel k záveru, že tieto dojednania sú podľa § 39 Občianskeho zákonníka a § 41 Občianskeho
zákonníka neplatné. Zmluva bola dojedaná ako typová zmluva, ktorej obsah žalovaná ako spotrebiteľka

nemala možnosť ovplyvniť, mala možnosť zmluvu iba ako celok prijať alebo ju odmietnuť a žalobca
nepreukázal v spore opak, hoci bolo dôkazné bremeno na jeho strane podľa § 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Uvedené zmluvné dojednanie, ktoré požaduje od žalovanej, aby plnila žalobcovi za službu,
ktorej poskytnutie žalobcom v prevažnej miere nesleduje jej záujmy je neprijateľné aj podľa § 53 ods. 4
písm. t) Občianskeho zákonníka, pretože je v nerovnováhe medzi právami a povinnosťami strán sporu

v neprospech žalovanej ako spotrebiteľky podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a pretože nebolo
preukázané, že bolo zo žalovanou dojednané individuálne podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka je
neplatné z uvedeného dôvodu aj podľa § 53 od. 5 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie bolo
síce do zákona doplnené až po uzavretí zmluvy, ale podľa § 879p Občianskeho zákonníka sa týmto
ustanovením spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13. júnom 2014. Pretože v konaní nebolo sporné,

že žalobca si splnil svoje povinnosti zo zmluvného vzťahu so žalovanou, ktorej poskytol úver 800 eur a
pretože nárok na zaplatenie odplaty za poskytnutie tohto úveru nebol medzi zmluvnými stranami platne
dojednaní a pretože žalovaná si svoje povinnosti v celom rozsahu nesplnila, pretože sa s vrátením úveru
dostala do omeškania, pričom žalobcovi vrátila iba 657 eur a preto súd rozhodol, že je povinná vrátiť
žalobcovi aj zostatok nesplateného úveru 143 eur (800 - 657 = 143) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku

a vo zvyšku žalobu zamietol.

6. Žalovaná nesplnila svoj peňažný dlh žalobcovi riadne v celej výške a včas, t. j. v dohodnutej dobe
splatnosti, dostala sa do omeškania, a preto má žalobca právo požadovať od nej popri plnení aj úrokyz omeškania. Pretože však žalobca v konaní nepreukázal, že žalovanú upozornil na uplatnenie svojho
práva požadovať zaplatenie celej pohľadávky podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré plnenie
bolo dohodnuté v splátkach, súd rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania

z jednotlivých dlžných splátok, t. j. splátky č. 10 vo výške 9,66 eura, č. 11 vo výške 66,67 eura a č. 12 vo
výške 66,67 eura (800/12 = 66,67 eura) vždy odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti, t. j. od 9, dňa, t.
j. od 09.02.2015, 09.03.2015 a 09.04.2015 v mesiaci do zaplatenia vo výške 5,05 %, pretože základná
úroková sadzba ECB bola v prvý deň omeškania 0,05 % a žalobcovi patrí úrok o 5 bodov vyšší do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšnej časti úrokov z omeškania v kapitalizovanej výške 23,69

eura a vo výške 5 % ročne z 448 eur od 05.03.2016 do zaplatenia žalobu zamietol.

7.Žalobcaodžalovanejvkonanípožadovalajzaplateniezmluvnejpokuty33eur,poplatkuzaupomienku
10 eur a trovy mediačného konania 227,27 eura, ktorý nárok v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty
a nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky odôvodnil s poukazom na čl. 12 VOP, ktoré súdu
predložil v nečitateľnej podobe a nepodpísané žalovanou. Uvedené VOP boli rovnako ako zmluva

pripravené vopred žalobcom a ich znenie nemala žalovaná možnosť ovplyvniť, mala iba možnosť
zmluvu a aj dojednania obsiahnuté vo VOP prijať alebo zmluvu ako celkom odmietnuť, pričom žalobca
v konaní nepreukázal opak, hoci bolo dôkazné bremeno na jeho strane, a preto ich súd nepovažoval
za individuálne dojednané. Pretože tieto dojednania sú v nerovnováhe v právach a povinnostiach
zmluvnýchstránvneprospechžalovanejakospotrebiteľky,neboliindividuálnedojednanásúneprijateľné

apodľa§53odsek5Občianskehozákonníkaneplatné.Žalobcaokremtohovkonanínepreukázalani,že
žalovanú upomínal, pretože nepredložil žiaden doklad, ktorý by hodnoverne dokazoval túto skutočnosť a
že mu vznikli náklady spojené s uplatním práva v mediačnom konaní, pretože nepredložil žiadne doklad
hodnoverne preukazujúci, že sa viedla mediačné konania. Zo všetkých uvedených dôvodov súd žalobu
v tejto časti zamietol.

8. Z právneho hľadiska súd vec posúdil podľa § 497 a § 499 Obch. zák., § 39, § 41, § 52 ods. 1 - 4, §
53 ods. 1 - 6 a 9, § 517 ods. 1, § 544 ods. 1, 2 a § 565 Obč. zák.

9. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, ale pretože v konaní úspešnejšej

žalovanej žiadne trovy nevznikli, tak jej súd ich náhradu proti neúspešnejšiemu žalobcovi nepriznal.

10. Proti tomuto rozsudku v časti zamietnutia žaloby vo zvyšnej časti (II. výrok) podal žalobca odvolanie z
dôvodu nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie.
Poukázal na to, že medzi stranami sporu bola uzatvorená dohoda o plnení v splátkach. Žalovaná sa

zaviazala poskytnutý úver vo výške 800 eur, zvýšený o príslušný poplatok 772 eur (t . j. celkovo 1 5772
eur) vrátiť v 12. pravidelných mesačných splátkach vo výške 131 eur vždy k 8. kalendárnemu dňu v
mesiaci, počnúc dňom 08.05.2014. Uvedené náležitosti boli zachované aj v zmluve, kde bolo dojednané
plnenie v jedinej splátke vo výške 1 5772 eur s termínom jej splatnosti ku dňu 08.04.2015, ktorý sa
teda zhoduje s konečným termínom splatnosti. Žalobca ďalej uviedol, že RPMN je v zmluve o úvere

uvedená správne a vypočítaná v zmysle platných právnych predpisov. Poplatok vo výške 458,80 eura
predstavuje administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere
spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, čomu slovenská právna úprava výslovne nebráni. K
zaplatenej zmluvnej pokute poukázal na čl. 7 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Žalobca preto
žiadal rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

11. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

12. Podľa § 470 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, t. j.
pred 01.07.2016 (konanie vo veci začaté dňa 16.03.2016).

13. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie

žalobcu v tejto časti nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania s tým, že miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku oznámil vopred na úradnej tabuli a webovej stránke súdu (§ 219 ods.
3 CSP).14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

15.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vo veci na

základe žalobcom predložených dôkazov vykonal dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne
právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a
konštatuje správnosť jeho dôvodov.

17.Nazdôrazneniesprávnosti napadnutéhorozsudkuodvolacísúdpoukazujeinaust.§295CSP,podľa
ktorého súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnuté pre rozhodnutie

vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí takýto dôkaz.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na výzvu súdu prvého stupňa, aby žalobca predložil platobnú
históriu žalovanej a preukázal, že ju upozornil na uplatnenie práva na zaplatenie celej pohľadávky.
Žalobca si túto povinnosť v stanovenej lehote nesplnil, ale požadované dôkazy zaslal súdu až listom zo
dňa 23.11.2017, t. j. po verejnom vyhlásení rozsudku. Odvolací súd tieto dodatočne predložené dôkazy

žalobcu považoval za prostriedok procesného útoku, ktorý v konaní pred súdom prvej inštancie nebol
uplatnený, avšak pre jeho aplikáciu v odvolacom konaní neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 366
CSP, a preto odvolací súd na tento prostriedok procesného útoku neprihliadal.

18. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej

časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej ich však nepriznal, pretože
jej žiadne odvolacie trovy nevznikli.

20. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijatí v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
akjedovolateľvsporochsochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohtozákonazastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).