Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 27, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/345/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413224598
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1413224598.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci navrhovateľa: J.

Č., O. Š. XXXX/X, I., zastúpená JUDr. Soňa Markovičová, advokátka, Námestie SNP 13, Bratislava,
proti odporkyni: Y. X., O. Ľ. E. XX, O., zastúpená JUDr. Miroslav Ivanovič, advokát, Grösslingova 45,
Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 2.10.2013 domáhala zaviazať odporkyňu na zaplatenie sumy 5.000
eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Návrh odôvodnila tým, že dňa 17.7.2009 vložila na účet

odporkyne vedený v Tatra banke, a.s. sumu 4.000 eur. Dňa 18.7.2009 vložila na účet odporkyne sumu
1.000 eur. Spolu na účet odporkyne vložila sumu 5.000 eur. Navrhovateľka mala na prelome rokov
2008 a 2009 záujem o kúpu bytu v O.. V danom období sa zoznámila s osobou vystupujúcou ako V.
W., ktorý jej prisľúbil sprostredkovanie kúpy bytu, nakoľko sa podľa jeho slov zaoberá aj predajom a
kúpounehnuteľností.Tátoosobajejponúklasprostredkovanieohliadkyniekoľkýchbytov.Navrhovateľka
prejavila záujem o kúpu bytu na S. T. X B. O.. Osoba vystupujúca pod menom V. W. jej oznámila, že
kúpna cena bytu je 38.670,91 eur. Na základe toho od nej postupne v hotovosti vylákal sumu 22.086,24

eur, ktorú mu odovzdala v byte na B. T. B. O.. Časť sumy vo výške 5.000 eur si nechal vložiť na účet
č. XXXXXXXXXX/XXXX B. B. I. O., U..W.., s tým, že tieto peniaze idú oprávnenej osobe, ako nejaké
vyrovnanie medzi osobou vystupujúcou pod menom V. W. a vlastníkom účtu a budú započítané do
kúpnej ceny daného bytu. Navrhovateľka v dobrej viere vložila na daný účet uvedenú sumu. Kúpa
predmetného bytu sa neuskutočnila, pričom navrhovateľka sa sústavne telefonicky u osoby vystupujúcej
ako V. W. dožadovala vrátenia celej zaplatenej sumy. Napriek prísľubom tejto osoby peniaze jej vrátené
neboli. Rovnako vyzvala aj odporkyňu na vrátenie sumy 5.000 eur, ktoré boli vložené na jej účet.

Odporkyňa však reagovala tým, že voči nej nemá žiadne záväzky. Dňa 9.3.2011 podala navrhovateľka
trestné oznámenie na osobu menom V. W.. Na jeho základe bolo začaté trestné stíhanie pre zločin
podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a) Trestného zákona. Uznesením zo dňa 16.11.2012 bolo
trestné stíhanie prerušené, lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti, oprávňujúce vykonať trestné stíhanie
voči určitej osobe. V priebehu vyšetrovania sa podarilo ustáliť, že osoba vystupujúca pod menom V.
W. v registri obyvateľov SR ani v registri obyvateľov ČR neexistuje. Ďalej sa podarilo s najväčšou
pravdepodobnosťou ustáliť, že osoba vystupujúca pod menom V. W. by mohol byť štátny občan ČR V.

V., nar. XX.X.XXXX, ktorý bol na základe Európskeho zatýkacieho rozkazu zadržaný na území SR - O.
a to ešte pred vypočutím vyšetrovateľom OR PZ Bratislava III eskortovaný do Č. Y.. Súd v ČR na túto
osobu vydal Európsky zatýkací rozkaz za účelom jeho dodania do výkonu trestu odňatia slobody zaodsudzujúci rozsudok vydaný ČR. V. V., K.. XX.X.XXXX vykonáva trest odňatia slobody vo väznici Y., K.
na R., pričom predpokladané ukončenie výkonu trestu je 13.6.2015.

Odporkyňa vo vyjadrení uviedla, že návrh navrhuje zamietnuť, navrhovateľku zaviazať na náhradu trov
konania. Uviedla, že navrhovateľka sama vo svojom návrhu uvádza, že sumu 5.000 eur vložila na účet
odporkyne z dôvodu, že ju o to požiadala osoba vystupujúca pod menom V. W. s tým, že tieto budú
započítané do kúpnej ceny bytu, o ktorý mala záujem. Sama pritom v návrhu uviedla, že tieto peniaze
mali byť vyrovnaním medzi osobou vystupujúcou pod menom V. W. a odporkyňou. Z návrhu nijako

nevyplýva, že medzi navrhovateľkou a odporkyňou vyplýva akýkoľvek právny vzťah alebo skutočnosť,
že by navrhovateľka vložila predmetné finančné čiastky na účet odporkyne omylom a táto jej následne
peniaze nechcela titulom vydania bezdôvodného obohatenia vydať. To, že odporkyňa navrhovateľku
nepozná a nie je s ňou v akomkoľvek právnom vzťahu, a teda nemá voči nej ani žiadne právne
záväzky, uviedla aj v navrhovateľkou predloženom dôkaze - jej odpovedi k výzve právneho zástupcu
navrhovateľky na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5.000 eur. Odporkyňa uviedla, že týmto

namieta nedostatok jej pasívnej legitimácie. Má za to, že pasívne legitimovaným účastníkom konania je
osoba, ktorú navrhovateľka v návrhu uvádza, ako osobu vystupujúcu pod menom V. W.. Namietala tiež
premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď navrhovateľka predmetný návrh podala
3.12.2013. K vkladom na účet odporkyne došlo v júli 2009. Predpokladá, že k zmareniu kúpy mohlo
dôjsť medzi júlom 2009 až decembrom 2009. Podľa § 107 ods. 2 Obč. zák. právo navrhovateľky tak

muselo byť premlčané v období medzi júlom 2012 až decembrom 2012. Poukazovanie navrhovateľkou
na ust. § 112 Obč. zák. považuje za bezpredmetné, pretože navrhovateľka si síce uplatnila právo u
iného príslušného orgánu, avšak nie voči odporkyni, ale práve voči osobe, ktorú navrhovateľka uvádza
v návrhu, ako osobu vystupujúcu pod menom V. W..

Súd vo veci vykonal vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, vkladovými lístkami I. O.,
a.s. zo dňa 17.7.2009 a 18.7.2009, výzvou navrhovateľky zo dňa 22.10.2013, listom odporkyne zo
dňa 8.11.2013, Uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava III zo dňa 22.1.2013, č.k. 4Pv 400/11-15,
výpisom z účtu odporkyne zo dňa 17.7.2009 a 18.7.2009, výdavkovými pokladničnými dokladmi č.
1/09 zo dňa 17.7.2009 a č. 2/09 zo dňa 20.7.2009, druhou stranou zápisnice o výsluchu odporkyne

pred vyšetrovateľom PZ zo dňa 4.8.2011, vzorom pokladničného výdavkového dokladu predloženého
navrhovateľkou, spisom Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III č. ORP - 191/OEK-B3-2011, ako aj
ostatným obsahom spisu, výsluchom účastníkov a po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. zistil tento
skutkový stav:

Navrhovateľka mala na prelome rokov 2008 a 2009 záujem o kúpu bytu v O.. V uvedenom období sa
zoznámila s osobou vystupujúcou ako V. W., ktorý jej prisľúbil sprostredkovanie kúpy bytu, nakoľko sa
podľa jeho slov zaoberá aj predajom a kúpou nehnuteľností. Táto osoba jej ponúkla sprostredkovanie
ohliadky niekoľkých bytov. Navrhovateľka prejavila záujem o kúpu bytu na S. T. X B. O.. Osoba
vystupujúca pod menom V. W. jej oznámila, že kúpna cena bytu je 38.670,91 eur. Na základe toho od

navrhovateľky postupne v hotovosti vylákal sumu 22.086,24 eur, ktorú mu odovzdala v byte na B. T. B.
O.. Časť sumy vo výške 5.000 eur si nechal vložiť na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX B. B. I. O., U..W..,
s tým, že tieto peniaze idú oprávnenej osobe, ako nejaké vyrovnanie medzi osobou vystupujúcou pod
menom V. W. a vlastníkom účtu a budú započítané do kúpnej ceny daného bytu. Navrhovateľka v dobrej
viere vložila na daný účet uvedenú sumu tak, že dňa 17.7.2009 vložila na účet odporkyne vedený v

I. O., a.s. sumu 4.000 eur a dňa 18.7.2009 vložila na účet odporkyne sumu 1.000 eur. Spolu na účet
odporkyne vložila sumu 5.000 eur. Kúpa predmetného bytu sa však neuskutočnila. Navrhovateľka sa
sústavne telefonicky u osoby vystupujúcej ako V. W. dožadovala vrátenia celej zaplatenej sumy. Napriek
prísľubom tejto osoby peniaze jej vrátené neboli. Rovnako vyzvala aj odporkyňu na vrátenie sumy 5.000
eur, ktoré boli vložené na jej účet. Odporkyňa však reagovala tým, že voči nej nemá žiadne záväzky. Dňa

9.3.2011 podala navrhovateľka trestné oznámenie na osobu menom V. W.. Na jeho základe bolo začaté
trestné stíhanie pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a) Trestného zákona. Uznesením zo dňa
16.11.2012 bolo trestné stíhanie prerušené, lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti, oprávňujúce vykonať
trestné stíhanie voči určitej osobe. V priebehu vyšetrovania sa podarilo ustáliť, že osoba vystupujúca
pod menom V. W. v registri obyvateľov SR ani v registri obyvateľov ČR neexistuje. Ďalej sa podarilo

s najväčšou pravdepodobnosťou ustáliť, že osoba vystupujúca pod menom V. W. by mohol byť štátny
občan ČR V. V., K.. XX.X.XXXX, ktorý bol na základe Európskeho zatýkacieho rozkazu zadržaný na
území SR - O. a to ešte pred vypočutím vyšetrovateľom OR PZ Bratislava III eskortovaný do Č. Y.. Súd
v ČR na túto osobu vydal Európsky zatýkací rozkaz za účelom jeho dodania do výkonu trestu odňatiaslobody za odsudzujúci rozsudok vydaný ČR. V. V., K.. XX.X.XXXX vykonáva trest odňatia slobody vo
väznici Y., K. na R., pričom predpokladané ukončenie výkonu trestu je 13.6.2015.

Navrhovateľka vypovedala, že na základe pokynu osoby vystupujúcej pod menom V. W. vložila na účet
odporkyne spolu sumu 5.000 eur. V čase vkladania peňazí na účet odporkyne, aj túto poznala, no len
povrchne, vybavovala jej v nemocnici vyšetrenie. Verila, že peniaze sa cez účet odporkyne dostanú k
V.. V. a tento jej zabezpečí byt, o ktorý mala záujem. Sumu 5.000 eur síce poslala cez odporkyňu V..
V., no zakrátko zistila, že odporkyňa je s V.. V. fakticky prepojená, keď najprv jej V.. V. povedal, že je

to jeho sesternica, potom sa jej pochválil, že majú spolu dcéru. Je názoru, že keď peniaze už posielala
prostredníctvom účtu odporkyne V.. V., títo už boli prepojení a boli spolu. Odporkyňa o jej záujme o kúpu
bytu vedela. Trestné oznámenie podala na neznámeho páchateľa.

Odporkyňa vypovedala, že o tom, že navrhovateľka prišla o nejakých 5.000 eur sa dozvedela až na
polícii, kde bola predvolaná ako svedkyňa. S čechom, pánom V. sa zoznámila náhodne, v meste, kde

jej povedal, že ho okradli, že zostal, holý, bosý, absolútne bez peňazí. Tiež jej povedal, že jeho známa
mu ponúkla pomoc, má vôľu mu poslať peniaze. Požiadal ju, či by mu peniaze od známej nemohli byť
poukázané na jej účet, s čím súhlasila. Tak sa aj stalo. Suma 5.000 eur bola poukázaná na jej účet,
peniaze z účtu vybrala a odovzdala ich V.. V.. Ten muž jej povedal, že sa volá V. W., žiadny doklad o
jeho totožnosti nevidela, bola v tom, že je to V. W.. Poukazovala na pokladničné výdavkové doklady,

na ktorých V. W. potvrdil, že prevzal od nej spolu sumu 5.000 eur. Navrhovateľka ju asi až asi po troch
rokoch oslovila a žiadala o vrátenie peňazí, sumy cca 1,2 milióna korún, načo reagovala tým, že ona
takúto sumu peňazí od nej neobdržala.

Právna zástupkyňa navrhovateľky poukazovala na rozpory vo výpovedi odporkyne, keď na rozdiel od

výpovede pred súdom, pred vyšetrovateľom vo výsluchu dňa 4.8.2011 vypovedala odlišne, keď okrem
iného uviedla, že s osobou menom V. W. žije v spoločnej domácnosti. Je to jej priateľ, s ktorým žije na
K. T. B. O.. Vie, že sprostredkovával pre J. Č. kúpu bytu v W. Q.. Išlo o byt po nejakom neplatičovi. V júli
2009 ju požiadal, či J. Č. môže poslať na jej účet peniaze, s čím súhlasila. Následne potom, ako J. Č.
poslala na jej účet peniaze, tieto vybrala a odovzdala ich V.. Išlo o celkovú sumu 5.000 eur. Potvrdenie

o tom, že tieto peniaze odovzdala V. nemám žiadne.

Zo spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave III č. ORP-191/OEK-B3-2011 súd zistil,
že dňa 9.3.2011 podala navrhovateľka trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, pre podozrenie zo
spáchania podvodu. Do zápisnice uviedla, že v roku 2009 prostredníctvom svojej sestry spoznala muža,

ktorý jej prisľúbil, že jej zoženie lacnejšie byt. Jej sestra, ktorá toho muža poznala asi rok, jej povedala,
že je to V. W.. Potom, ako jej tento muž ukázal byt na S. T. B. O., o ktorý prejavila vážny záujem, a
súhlasila i s cenou bytu 38.670,91 eur, postupne mu zaplatila sumu 36.513,31 eur. Väčšinu peňazí mu
vyplatila v hotovosti na B. T. B. O.. Časť peňazí mu poslala na účet odporkyne. Keď osobu, ktorú poznala
pod menom V. W. kontaktovala, povedal jej, že papiere budú dlhšie trvať. Ona však zistila, že byt o ktorý

mala záujem je predmetom záložného práva. Asi v lete v roku 2010 jej V. W. začal ponúkať iný byt, ktorý
bol o 700.000,-Sk drahší a údajne mal patriť jeho známej pani V.. S jeho návrhom súhlasila, aj o tento byt
záujem mala, avšak cenu mienila doplatiť až potom, ako bude zapísaná ako jeho vlastníčka v katastri. K
tomuto však nikdy nedošlo a muž vystupujúci pod menom V. W. jej žiadny byt nezabezpečil a ani sumu
1.100.000,-Sk jej nevrátil. Týmto konaním jej neznámeho muža sa cíti byť podvedená a poškodená.

Zo zápisnice zo dňa 13.6.2011 označenej ako doplnenie trestného oznámenia súd zistil, že
navrhovateľka svoju výpoveď pred orgánom polície doplnila a uviedla, že potom, ako povedala W., že
byt na S. T. je predmetom záložného práva, jej povedal, že jej zoženie iný byt, s čím však nesúhlasila
a žiadala o vrátenie peňazí. Povedal jej, že peniaze jej vráti, no momentálne ich nemá. Ponúkol jej

možnosť kúpy bytu v Y., ktorý mal patriť Y. X.. Potom, ako bola na ohliadke tohto bytu jej povedal, že byt
je ale drahší o 800.000,-Sk. Jej reakcia bola, že toľko peňazí nemá a opätovne ho žiadala o vrátenie jej
peňazí. Povedal jej, že momentálne peniaze nemá, ale vráti jej ich. V lete 2010 sa situácia opakovala,
keď jej onen muž zatelefonoval s tým, že má pre ňu byt na Q. T. B. O.. Na ohliadku bytu šla spolu so
svojim otcom. Byt mal údajne patriť pani V.. Táto sa pred V. W. vyjadrila, že ona byt predá tak, ako povie

pán W., ktorý jej povedal, že za kúpu tohto bytu treba doplatiť 700.000,-Sk. O byt záujem mala, avšak
sumu 700.000,-Sk mienila doplatiť až potom, ako bude zapísané jej vlastnícke právo v katastri. V. W. sa
však odvtedy neozval, komunikoval už len s jej otcom. Z kúpy bytu napokon zišlo, pretože mu odmietladoplatiť požadovanú sumu. V okt´bri 2010 sa W. dohodol s jej otcom na splátkovom kalendári, doposiaľ
jej však zo sumy 1.100.000,-Sk nezaplatil žiadnu sumu.

Z uznesenia OR PZ Bratislava III zo dňa 29.6.2011, ČVS: ORP-191/OEK-B3-2010 súd zistil, že
vyšetrovateľpolíciezačaltrestnístíhaniezazločinpodvodupodľa§221ods.1,ods.3písm.a)Trestného
zákona, preto, že doposiaľ nezistený páchateľ vystupujúci ako V. W. v presne nezistenom čase v rokoch
2008 až 2009 uviedol do omylu poškodenú J. Č. a to tým spôsobom, že sa prezentoval ako vlastník bytu
na S. T. Č.. X B. O., ktorý jej ponúkol na predaj za sumu 38.670,91 eur (1.165.000,-Sk) a na základe

tohto od nej postupne vylákal celkovú sumu 36.513,31 eur (1.100.000,-Sk), z ktorej časť v celkovej sume
25.903,54 eur (780.370,-Sk) mu poškodená postupne odovzdala v byte na B. T.. Č.. XX B. O., časť v
celkovej sume 5.000 eur mu zaslala na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX a časť v celkovej sume 5.609,77
eur (169.000,-Sk) mu zaslala na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, pričom k predaju uvedeného bytu
nedošlo a peniaze poškodenej napriek viacerym výzvam nevrátil, čím takto svojim konaním spôsobil
poškodenej J. Č., K.. X.X.XXXX, I. O. Š. XXXX/XX, I. celkovú škodu v sume 36.513,31 eur (1.100.000,-

Sk).

Zo zápisnice o výsluchu navrhovateľky pred orgánom polície dňa 4.8.2011 ako svedkyne a poškodenej
súd zistil, že navrhovateľka sa po poučení v zmysle § 46 Trestného zákona pripojila k trestnému stíhaniu
a žiadala o náhradu škody vo výške 28.513,31 eur.

Z uznesenia OR PZ Bratislava III zo dňa 16.11.2012, ČVS: ORP-191/OEK-B3-2011 súd zistil, že
predmetné trestné stíhanie bolo prerušené, lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať
trestné stíhanie voči určitej osobe. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku, zákon č.
40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (OZ) konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým,

kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 OZ). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,

musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 OZ) tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 OZ). Musí sa vydať všetko,
čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie
spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 OZ). Podľa § 456 OZ predmet
bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal,
nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto obohatenie
nie je právny dôvod, žiadna zmluva resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o obohatenie
neoprávnené, v minulosti sa tiež nazývalo neoprávnený majetkový prospech. Bezdôvodné obohatenie
teda nie je každé obohatenie sa dlžníka, napríklad z dôvodu prevzatia dodaného tovaru a následného
nevyplatenia faktúry.

Pre vznik zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie je nevyhnutné, aby k tomuto obohateniu došlo
úmyselne alebo nejakým protiprávnym úkonom (napríklad trestným činom krádeže alebo sprenevery),
aj keď to nie je vylúčené. Samotné zákony však predpokladajú určité situácie, kedy konaním, ktoré je
práveže v súlade s právom, vzniká bezdôvodné obohatenie. K vzniku bezdôvodného obohatenia môže
dôjsť aj úplne bez vôle zúčastnených subjektov (napríklad v dôsledku zmeny právnej úpravy, v dôsledku

nepredvídanej udalosti nezávislej na vôli účastníkov a i.).
Je neprípustné, aby sa niekto obohacoval na úkor druhého bez toho, aby na to mal nejaký právny
dôvod, preto je nevyhnutné, aby ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, musel obohatenie vydať.
Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho
sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným

obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch (napríklad vo
vykonaní určitých prác), teda ak plnenie malo nehmotný charakter, prípadne ak sa predmet obohatenia
zničil, musí sa poskytnúť relutárna, teda peňažná náhrada.
O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy,
ak dodatočne odpadol.

Podľa § 107 ods. 1 Obč. zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí
za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil. Táto tzv. subjektívna premlčacia doba je však limitovaná objektívnou premlčacou dobou,
a najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide oúmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Pri práve na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia je teda stanovená dvojitá kombinovaná premlčacia doba, a to:
subjektívna, ktorá je dvojročná, a objektívna trojročná, resp. desaťročná.

Ich začiatok je stanovený odlišne a ich vzájomný vzťah je taký, že sú na sebe nezávislé čo do svojho
plynutia, jeho začiatku aj konca. Ak skončí plynutie niektorej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na
druhú premlčaciu dobu (ak je vznesená námietka premlčania).
Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva. Prípadný nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie znamená, že podľa hmotnoprávnych ustanovení nie je žalovaný subjektom tvrdenej

povinnosti a žaloba proti nemu nemôže byť preto úspešná.
Ktojevrámcizodpovednostizabezdôvodnéobohateniepasívnelegitimovaný,vyplývaz§451Obč.zák.
Je ním ten, ktorého majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil alebo u koho nedošlo k zmenšeniu
majetku, hoci k tomu malo v súlade s právom dôjsť. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu
občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je
povinný takto získaný prospech vrátiť.

Vzhľadom k tomu, že zo skutkového stavu mal súd preukázané, že suma 5.000 eur bola poukázaná
na účet odporkyne, táto uvedenú sumu od navrhovateľky prevzala, súd dospel k záveru, že osoba
vystupujúca pod menom V. W., políciou ustálené, že s najväčšou pravdepodobnosťou sa jedná o osobu
menom V. V. nie je v predmetnom spore o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia pasívne vecne
legitimovaný, pretože ako už bolo vyššie uvedené, peniaze sumu 5.000 eur prevzala od navrhovateľky

odporkyňa. Odporkyňa je subjektom, ktorý sa na úkor navrhovateľky bezdôvodne obohatil plnením bez
právneho dôvodu. Otázka, či odporkyňa V. W., alebo V. V. sumu 5.000 eur odovzdala, je už otázkou
vzťahu medzi týmito dvomi subjektmi.
Vzhľadom na navrhovateľkou vznesenú námietku premlčania sa súd zaoberal otázkou, či nárok
navrhovateľky nie je premlčaný.

Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 OZ).
V odseku 1 tohto ustanovenia je upravená tzv. subjektívna premlčacia doba. Vzájomný vzťah týchto

dvoch premlčacích dôb je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich a je vznesená námietka premlčania,
právo sa premlčí a nemožno ho priznať. Premlčanie nevedie k zániku práva (pohľadávky), bráni len jeho
vymáhateľnosti.
Pre stanovenie začiatku behu objektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 2 Obč. zák. je
rozhodujúci okamžik, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo. K splneniu predpokladov pre začiatok behu

subjektívnej premlčacej doby (§ 107 ods. 1 Obč. zák.) potom nemôže dôjsť predtým, než bezdôvodné
obohatenie vôbec vzniklo. Subjektívna premlčacia doba preto môže začať plynúť najskôr s počiatkom
lehoty objektívnej. Bezdôvodné obohatenie získané plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, vzniká
okamžikom, kedy odpadol právny dôvod už poskytnutého plnenia.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 17.7.2009 a dňa 18.7.2009 navrhovateľka

vložila na účet odporkyne vedený v I. O., U..W.. Č. XXXXXXXXXX/XXXX spolu sumu 5.000 eur a
odporkyňa túto sumu prijala, táto suma sa stala bezdôvodným obohatením vo chvíli, keď muselo
byť navrhovateľke zrejmé, že bližšie neidentifikovaný byt v W. Q., na kúpu ktorého zaplatila mužovi
vystupujúcemu pod menom V. W. sumu 1.165.000,-Sk, vrátane sumy 5.000 eur poukázaných na účet
odporkyne, ani byt v Y. a ani byt na S. T. B. O. jej predaný nebude, resp. muselo jej byť zrejmé, že

zamýšľaná kúpna zmluva sa nebude realizovať. Týmto okamihom odpadol právny dôvod, na ktorého
základe okrem iného navrhovateľka poukázala na účet odporkyne aj sumu 5.000 eur. Ako vyplýva zo
skutkových zistení, navrhovateľke muselo byť už v lete 2009, najneskôr 20.2.2010 (čl. 11 vyšetrovacieho
spisu) zrejmé, že kúpna zmluva predmetom ktorej mal byť vyššie uvedený byt uzavretá nebude.
Suma 5.000 eur, ktorú navrhovateľka poukázala na účet odporkyne sa stala bezdôvodným obohatením

získaným ako plnenie, ktorého právny dôvod dodatočne odpadol v dôsledku čoho mala možnosť
domáhať sa jej vrátenia. Beh subjektívnej premlčacej doby sa začal okamžikom, kedy sa navrhovateľka
dozvedela, že zamýšľaná kúpa nebude realizovaná, teda v lete 2009, najneskôr 20.2.2010, kedy sa
dozvedela,ževkatastrijenabytenaS.T.B.O.vyznačená,resp.naňomviazne ťarcha,vdôsledkučoho
opakovane žiadala muža vystupujúceho pod menom V. W. o vrátenie zaplatenej sumy. Týmto okamihom

odpadoldôvod,nazákladektoréhodošlokplneniuazaplatenásumasastalabezdôvodnýmobohatením
získaným ako plnenie, ktorého právny dôvod dodatočne odpadol a navrhovateľka sa môže domáhať
jej vrátenia. Plynutie objektívnej premlčacej doby sa odvíja od okamihu, kedy bol navodený stav, keď
bolo navrhovateľke zrejmé, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedôjde, čím odpadol dôvod na plnenie adošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Ako už bolo vyššie uvedené, navrhovateľke toto muselo
byť zrejmé najneskôr v lete 2010. Predmetný návrh na začatie konania bol podaný dňa až 3.12.2013,
teda oneskorene.

Nemožno prisvedčiť ani názoru navrhovateľky, že dňom 9.3.2011 došlo k prerušeniu plynutia premlčacej
doby.
Podľa § 112 vety prvej Obč. zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného
príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu
konania neplynie.

Inštitút spočívania plynutia premlčacej doby zabezpečuje nemožnosť premlčania práva počas doby,
počas ktorej sa účastník právneho vzťahu domáha svojho práva na súde (prípadne na inom príslušnom
orgáne),t.j.podobusúdneho(iného)konania,aakvňomúčastníkriadnepokračuje,neplyniepremlčacia
doba vo vzťahu k právu, ktoré sa v tomto konaní uplatňovalo. Prípadom takéhoto konania je aj tzv.
adhézne konanie, teda konanie o nároku na náhradu škody v rámci trestného konania.
Pokiaľ poškodený podá návrh v období, ktoré pripúšťa Trestný poriadok, je riadne podaný z hľadiska

doby podania návrhu, aby však takýto návrh spĺňal náležitosti riadneho návrhu poškodeného na náhradu
škody v adhéznom konaní a mal za následok spočívanie plynutia premlčacej doby, musí z neho byť
zrejmé,zakýchdôvodov,vakejvýškeavočikomusauplatňuje.Zariadneuplatnenienárokupretosúdna
prax nepovažuje napríklad vyjadrenie poškodeného v tom smere, že sa pripája k trestnému konaniu s
požiadavkou na náhradu škody, ako bude orgánmi činnými v trestnom konaní zistená. Obdobne treba

uviesť, že riadnym uplatnením nároku na náhradu škody v adhéznom konaní nie je samo podanie
trestného oznámenia, ak neobsahuje požiadavku, aby konkrétnej osobe bola uložená povinnosť na
náhradu škody v určitej výške.
Vposudzovanejvecivšaknavrhovateľkapodalatrestnéoznámeniezazločinpodvodupreto,žedoposiaľ
nezistený páchateľ vystupujúci ako V. W. uviedol do omylu poškodenú J. Č., čím jej spôsobil škodu vo

výške 36.513,31 eur (1.100.000,-Sk), trestné oznámenie teda nebolo podané na odporkyňu.
S poukazom na vyššie uvedené nebolo možné návrhu navrhovateľky vyhovieť.
O trovách konania súd podľa § 150 ods. 3 O.s.p. rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postu súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.