Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 24, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/241/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614210957
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1614210957.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov

senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobcu : Bratislavská
vodárenská spoločnosť, a.s., Prešovská 48, Bratislava, IČO: 35 850 370, zast. Advokátska kancelária
Roštár - Slovák, s.r.o., Révová 7, Bratislava, IČO: 36 858 731, proti žalovanému: R.. R. V., nar.
XX.XX.XXXX, T. T. XXX, F., o zaplatenie sumy 1.862,21 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 5C/73/2016-149 zo dňa 6.júna 2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II., V. potvrdzuje.

Odvolanie žalovaného proti výroku III. odmieta.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, tak, že : I. Súd konanie v časti istiny 41,11 €
a v časti prislúchajúcich úrokov z omeškania zastavuje. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
sumu 1.701,58 € s úrokom z omeškania vo výške: 5,5% ročne zo sumy 78,83 € od 29.05.2013 do
zaplatenia, 5,25% ročne zo sumy 78,73 € od 15.05.2014 do zaplatenia, 9,25% ročne zo sumy 323,55
€ od 10.12.2011 do zaplatenia, 9,00% ročne zo sumy 31,20 € od 06.01.2012 do zaplatenia, 9,00%

ročne zo sumy 31,69 € od 09.02.2012 do zaplatenia, 9,00% ročne zo sumy 31,69 € od 08.03.2012 do
zaplatenia, 9,00% ročne zo sumy 31,69 € od 07.04.2012 do zaplatenia, 9,00% ročne zo sumy 31,69
€ od 10.05.2012 do zaplatenia, 9,00% ročne zo sumy 31,69 € od 08.06.2012 do zaplatenia, 9,00%
ročne zo sumy 31,69 € od 10.07.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 31,69 € od 09.08.2012 do
zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 31,69 € od 08.09.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 31,69
€ od 10.10.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 31,69 € od 10.11.2012 do zaplatenia, 8,75%
ročne zo sumy 83,66 € od 25.12.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 36,06 € od 15.01.2013 do

zaplatenia, 5,75% ročne zo sumy 36,58 € od 08.02.2013 do zaplatenia, 5,75% ročne zo sumy 36,58
€ od 13.03.2013 do zaplatenia, 5,75% ročne zo sumy 36,58 € od 09.04.2013 do zaplatenia, 5,50%
ročne zo sumy 36,58 € od 11.05.2013 do zaplatenia, 5,50% ročne zo sumy 36,58 € od 07.06.2013 do
zaplatenia, 5,50% ročne zo sumy 36,58 € od 10.07.2013 do zaplatenia, 5,50% ročne zo sumy 36,58
€ od 10.08.2013 do zaplatenia, 5,50% ročne zo sumy 36,58 € od 07.09.2013 do zaplatenia, 5,50%
ročne zo sumy 36,58 € od 11.10.2013 do zaplatenia, 5,50% ročne zo sumy 36,58 € od 07.11.2013 do
zaplatenia, 5,25% ročne zo sumy 43,63 € od 25.12.2013 do zaplatenia, 5,25% ročne zo sumy 37,68

€ od 11.01.2014 do zaplatenia, 5,25% ročne zo sumy 38,18 € od 11.02.2014 do zaplatenia, 5,25%
ročne zo sumy 38,18 € od 11.03.2014 do zaplatenia, 5,25% ročne zo sumy 38,18 € od 08.04.2014 do
zaplatenia, 5,25% ročne zo sumy 38,18 € od 08.05.2014 do zaplatenia, 5,25% ročne zo sumy 38,18
€ od 07.06.2014 do zaplatenia, 5,15 % ročne zo sumy 38,18 € od 08.07.2014 do zaplatenia, 5,15%ročne zo sumy 38,18 € od 07.08.2014 do zaplatenia, 5,15% ročne zo sumy 38,18 € od 09.09.2014 do
zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Súd vo zvyšku žalobu zamieta.
IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v článku VII, bod 1 písm. a) v znení: „Odberateľ je

povinný zaplatiť dodávateľovi nasledovné zmluvné pokuty vo výške 3,32 EUR (100 SKK), ak odberateľ
v lehote splatnosti nezaplatí akúkoľvek splatnú faktúru, vystavenú v zmysle zmluvy alebo týchto VZP.“
je neprijateľná zmluvná podmienka. V. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v
rozsahu 87,10%, vo výške o ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku.

1.2. Svoje rozhodnutie v časti zastavenia konania odôvodnil ustanoveniami § 144, §145 ods. 2 , § 146
ods. 1 C.s.p. , keď poukázal nato, že žalobca v priebehu konania, po otvorení pojednávania vzal žalobu
vo výške 41,11 € späť a žalovaný s uvedeným súhlasil, a preto konanie v tejto časti v zmysle uvedených
ustanovení týmto rozsudkom zastavil.

1.3. Ďalej svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 15 ods. 7 písm. b/, § 16 ods. 7 písm. b)

zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, ustanoveniami § 52 ods.
1 ,3,4 § 53 ods. 1,2,3,4, § 53a, § 54 ods. 1,2, § 517 ods. 1, 2, § 544 ods. 1, 2, § 545 ods. 1,2 §
545a Občianskeho zákonníka, čl. VII bod 1 písm. a) Všeobecných obchodných podmienok, § 3 ods.
1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (účinného do 31.01.2013), ustanoveniami §

298 ods. 1,2 C.s.p. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že
medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 19.10.2010 riadne uzavretá Zmluva č . T. o dodávke pitnej
vody a odvádzaní odpadových vôd pre odberné miesto T. T. XXX, F. Platnosť Zmluvy žiadna zo strán
nerozporovala a takisto ani súd nevzhliadol žiaden dôvod, pre ktorý mala byť Zmluva neplatná. Z
uvedeného teda vyplýva, že zmluvný vzťah medzi stranami riadne trvá a teda trvá aj ich vzájomná

povinnosť plniť ustanovenia dohodnuté v Zmluve. Na základe Zmluvy žalobca ako poskytovateľ riadne
dodával na odberné miesto Pri T. XXX, F. pitnú vodu ako aj z odberného miesta riadne odvádzal
odpadové vody. Žalovaný sa za takto poskytnuté služby zaviazal zaplatiť odplatu dohodnutú v Zmluve.
Vzťah založený Zmluvou možno v danej veci označiť ako spotrebiteľský, nakoľko pri uzavieraní Zmluvy
žalobca pôsobil ako dodávateľ služby v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný

vystupoval ako fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Na uvedený vzťah
preto bolo potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a iné ustanovenia na
ochranu spotrebiteľa. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie rovnako za preukázané, že
žalovaný za riadne poskytnuté služby žalobcovi odplatu v zmysle vystavených faktúr (citovaných v
bodoch 10 až 44 napadnutého rozsudku) nezaplatil. Ak aj žalovanému vznikli preplatky, tieto žalobca

započítal na najstaršie faktúry tak, že rozdiel medzi žalovanou sumou a sumou skutočne nezaplatených
služieb bol 41,11 €, o ktorú sumu žalobca vzal žalobu späť.

1.4. V priebehu konania ani samotný žalovaný nepopieral uzavretie Zmluvy so žalobcom a nezaplatenie
vystavených faktúr. Jeho obrana spočívala v tom, že vzťah medzi ním a žalobcom označil ako vzťah

zo záväzku z bezdôvodného obohatenia a z toho dôvodu namietal aj uplynutie premlčacej doby
na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Takáto kvalifikácia právneho vzťahu
žalovaným je však nesprávna. O bezdôvodné obohatenie by išlo iba v prípade ak by došlo k plneniu bez
právneho dôvodu, z právneho dôvodu, ktorý odpadol, z neplatnej zmluvy, z nepoctivých zdrojov, alebo ak
by sa došlo k plneniu za iného. V danej právnej veci k vystaveniu faktúr voči žalovanému došlo z dôvodu,

že žalobca dodal žalovanému služby v zmysle platne uzavretej Zmluvy. Teda nárok žalobcu uplatnený
v tomto konaní je nárokom vyplývajúcim zo zmluvy, v zmysle ktorej boli následne vystavené riadne
faktúry s lehotami splatnosti. Medzi stranami teda nevznikol záväzok vydať bezdôvodné obohatenie.
K plneniu zo strany žalobcu voči žalovanému nedošlo bezdôvodne - dôvodom plnenia poskytnutého
žalovanému bola platná Zmluva. V zmysle uvedeného teda nie je možné prihliadnuť na premlčaciu

dobu uvedenú v § 107 Občianskeho zákonníka vzťahujúcu sa na nároky na vydanie bezdôvodného
obohatenia.KeďžežalovanýnesplnilsvojupovinnosťvyplývajúcuzoZmluvyaneuhradilsplatnézáväzky
z vystavených faktúr po lehote ich splatnosti, premlčacia doba, ktorú by bolo možné v konaní uplatniť
je všeobecná trojročná premlčacia doba v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. Najstaršie uplatnená
faktúra bola splatná dňa 09.12.2011, premlčacia doba teda uplynula 09.12.2014, t.j. žaloba podaná

dňa 06.10.2014 bola podaná už v časti najstaršej faktúry včas. Nárok žalobcu teda premlčaný nie je a
námietka premlčania vznesená žalovaným je nedôvodná. Preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 1.701,58 €, ktorá predstavovala sumu neuhradených faktúr za dodané služby.1.4. Nakoľko je žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu a toto omeškanie trvá, súd prvej
inštancie prisúdil žalobcovi aj úroky z omeškania. Okamih vzniku omeškania ustálil deň nasledujúci
po dni splatnosti záväzku vyplývajúceho z uplatnených faktúr. Pri určení výšky úroku z omeškania

vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky. Pri rozhodovaní o uplatnenom
úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb.

1.5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným

je vzťahom spotrebiteľským, súd prihliadol aj na ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Žalobca si v konaní voči žalovanému uplatnil aj zmluvné pokuty vo výške 3,32 € za každú nezaplatenú
faktúru. Svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty odvodzoval od čl. VII Všeobecných obchodných
podmienok, v zmysle ktorých mal byť žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške
3,32 €, ak v lehote splatnosti nezaplatil akúkoľvek splatnú faktúru. V danej právnej veci je zrejmé, že
strany uzavreli tzv. formulárovú zmluvu, ktorú má žalobca vopred pripravenú pre široký okruh svojich

zákazníkov. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený smernicou Rady XX/
XX/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s
predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred
predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Smernica Rady XX/XX/EHS si stanovila za cieľ

vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Smernica
ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami. V danom
prípade žalobca ponúkol svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných typových zmlúv,
ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť a to platí aj
pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške za každú splatnú

nezaplatenú faktúru navyše bez ohľadu na výšku dlžnej sumy. V danej veci dochádza k dvojitému
zaťaženiu v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi tak vzniká nielen zákonná povinnosť zaplatiť za
splatnú faktúru po lehote splatnosti úroky z omeškania ale aj zmluvnú pokutu 3,32 €, ktorá ho znova
sankcionuje za nedodržanie lehoty splatnosti vystavenej faktúry. Dochádza tak vo vzťahu spotrebiteľ -
dodávateľ k úprave povinností výrazne v neprospech spotrebiteľa, či je neprijateľné. Žalobca v konaní

navyše nijakým spôsobom nepreukázal, že dohoda o povinnosti žalovaného platiť zmluvnú pokutu vo
výške 3,32 € za každú splatnú faktúru obsiahnutá v čl. VII bod 1 písm. a) Všeobecných obchodných
podmienok bola medzi nimi individuálne dojednaná. Pri zmluvnej pokute dohodnutej vo Všeobecných
obchodných podmienkach mal súd za to, že žalovaný nemohol pri uzavieraní Zmluvy ovplyvniť obsah
Zmluvyatedaajvýškuzmluvnejpokuty,teda,ženebolitietozmluvnépodmienkyindividuálnedojednané.

Nakoľko teda žalobca individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal, možno takúto zmluvnú
podmienku vyhlásiť za neprijateľnú a s poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za neplatnú.
Nemožno teda z takto dohodnutej zmluvnej podmienky žalobcovi plnenie priznať. Pokiaľ si teda uplatnil
dodávateľ nárok na zmluvnú pokutu titulom neprijateľnej zmluvnej podmienky, takéto konanie je v
rozpore s ochranou spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Na základe uvedeného súd žalobu žalobcu
v tejto časti zmluvnej pokuty vo výške 3,32 € za každú splatnú faktúru s príslušenstvom zamietol. V
zmysle § 298 ods. 1 a 2 C.s.p. súd prvej inštancie aj určil zmluvnú podmienku uvedenú v čl. VII bod 1
písm. a) Všeobecných obchodných podmienok za neprijateľnú.

1.6. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 256
C.s.p., a to tak, že prvom rade rozhodoval o trovách konania v zastavenej časti konania vo výške 41,11
€. V tejto časti mal súd za to, že zastavenie konania zavinil žalovaný, nakoľko v dôsledku čiastočných
úhrad - preplatkov vzal žalobca žalobu späť. V zastavenej časti konania má nárok na náhradu trov
konania žalobca v zmysle § 256 C.s.p.. Vo zvyšnej časti žaloby (1.821,10€) bol úspešný žalobca len

čiastočne, a to v sume 1701,58 €, nakoľko mu súd priznal len túto časť žalovanej sumy. Žalobca bol
neúspešný v časti sumy 119,52 €, ktorá predstavovala nepriznanú zmluvnú pokutu za uplatnené faktúry.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania bol teda žalobca úspešný v časti o zaplatenie sumy 1.701,58
€ a späťvzatej časti 41,11 € s príslušenstvom, t.j. 93,55 % a žalovaný v časti o zaplatenie sumy 119,52
€ s príslušenstvom, t.j. 6,45 % (neúspech žalobcu je úspechom žalovaného). Keďže pomer úspechu

žalobcu bol vo výške 87,10 % (92,55% - 6,45% = 87,10%) rozhodol súd tak, že žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 87,10 %.2. Proti rozsudku okrem výroku IV. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, vec vrátil prvoinštančnému súdu, alebo aby sám rozhodol
tak, že žalobcovi nárok neprizná a žalobu zamietne. Mal zato, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil

skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil. Trval na tom, že prípade nezaplatenia faktúr za
dodávku pitnej vody je bezdôvodným obohatením a preto sa vzťahujú na ne ustanovenia Občianskeho
zákonníka o bezdôvodnom obohatení a taktiež sa na ne vzťahujú kombinované doby premlčania a
to subjektívna doba 2 roky a objektívna doba v trvaní 3 rokov podľa § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Vo svojom odvolaní poukázal na predpoklady vzniku bezdôvodného obohatenia, ktorými

sú: 1. Obohatenie (majetkový prospech) na strane určitého subjektu (obohateného); 2. Ujma iného
subjektu; 3. Existencia príčinnej súvislosti medzi získaním majetkového prospechu jedného subjektu
a ujmou iného subjektu; 4. Bezdôvodnosť obohatenia. Žalovaný tiež uviedol, že Občiansky zákonník
okrem uvedených skutkových podstát obsahuje aj všeobecne formulované ustanovenia ( § 451 ods.
1), podľa ktorého každý, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, je povinný obohatenia vydať a toto
ustanovenia tým získava povahu generálnej glauzuly bezdôvodného obohatenia.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý považoval odvolanie žalovaného za nedôvodné.
Uviedol, že mu nie je zrejmé, prečo žalovaný považuje „ prípad nezaplatenia faktúr za dodávku
pitnej vody“ za bezdôvodné obohatenie. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že
medzi stranami sporu bola uzatvorená písomná zmluva, pričom žalovaný túto žiadnym spôsobom
nerozporoval.

4. Zo strany žalovaného replika k vyjadreniu žalobcu podaná nebola.
5. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu

podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného treba čiastočne odmietnuť (v časti výroku III.) a vo zvyšku odvolaniu
žalovaného (výroky I., II. V.) nemožno priznať úspech.
7. Žalovaný sa odvolal voči rozsudku súdu prvej inštancie okrem výroku IV. a svojim odvolaním tak

napadol aj výrok, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol.
7.1. Podľa § 359 C.s.p. odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
7.2. Civilný sporový poriadok v § 359 výslovne priznáva právo podať odvolanie iba tej strane sporu,
v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané. Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie, či je určité
rozhodnutie v prospech alebo neprospech strany, je porovnanie posledného procesného návrhu žalobcu

vkonanísvýrokomrozhodnutiasúduprvejinštancie,ktorébolonapadnutéodvolaním.Vzásadeplatí,že
pokiaľ výrokom bolo vyhovené procesnému návrhu žalobcu, takéto rozhodnutie sa považuje za vydané v
prospech žalobcu a v neprospech žalovaného. V dôsledku toho subjektom oprávneným podať odvolanie
je žalovaný a nie žalobca. Ak naopak výrokom nebolo vyhovené procesnému návrhu žalobcu, stranou,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, je žalobca. Žalobca je v takomto prípade subjektom

oprávneným podať odvolanie.
7.3. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nakoľko súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol, žalovaný
nebol vzmysle§359C.s.p.oprávnenýpodaťodvolanieajvočizamietajúcemuvýrokurozsudku,nakoľko
nejde o rozhodnutie vydané v jeho neprospech. Odvolací súd jeho odvolanie preto musel v tejto časti
(výrok III.) ako podané neoprávnenou osobou odmietnuť.

8. Osobitne je odvolaním napadnutý aj výrok súdu prvej inštancie o zastavení časti konania (výrok III.)
v dôsledku účinného späťvzatia žaloby v časti zaplatenia časti istiny 41,11 € a v časti prislúchajúcich
úrokov z omeškania, sledovaný cieľ ktorý odvolaciemu súdu vzhľadom na dôvody uvedené v odvolaní
uniká.
8.1. Späťvzatím žaloby sa rozumie procesný úkon žalobcu z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že

na prejednávanej veci celkom, alebo čiastočne nemá žalobca záujem a že je uzrozumený s tým, že súd
nebude o žalobnom návrhu v tomto rozsahu meritórne konať. Vyhovieť odvolaniu voči uzneseniu, ktorým
bolo konanie zastavené pre späťvzatie žaloby bude možné iba výnimočne, a to v prípade, ak došlo k
nesprávnemu hodnoteniu prejavu žalobcu, alebo ak súd nezobral do úvahy vážne dôvody žalovaného,
pre ktoré nesúhlasil so späťvzatím, o aký prípad v súdenej veci sa nejedná.

8.2. V prejednávanej veci došlo k späťvzatiu časti žaloby na pojednávaní dňa 14.3.2017 (č.l.118 spisu),
keď žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil. Keďže boli splnené všetky podmienky pre
postup v zmysle 146 C.s.p. správne súd prvej inštancie postupoval, keď konanie v časti zaplatenia
istiny 41,11 € a v časti prislúchajúcich úrokov z omeškania zastavil.9. Následne sa odvolací súd zaoberal odvolaním žalovaného, ktoré smerovalo proti výrokom II., V. a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
10. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade,

že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť
len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd zato, že preskúmavanej veci rozhodnutie

súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle
§ 220 C.s.p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový
stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci,
výsledky vykonaného dokazovania riadne zhodnotil, keď dôsledne rozviedol ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých jednotlivých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil. Súd prvej inštancie citoval jednotlivé ustanovenia zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných

vodovodoch a verejných kanalizáciách, Občianskeho zákonníka, Všeobecných obchodných podmienok,
ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery a prijaté právne
závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie s ohľadom na vykonané dokazovanie primerane vysvetlil, prečo

považoval nárok žalobcu v časti zaplatenia sumy 1.701,58€ s príslušenstvom za dôvodný a primerane
vysvetlil vzhľadom na obranu žalovaného v konaní, ktoré spočívala vznesenej námietke premlčania,
prečo túto nepovažoval za dôvodnú, keďže sa nejedná o bezdôvodné obohatenie. Súd prvej inštancie
teda svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2,3 C.s.p. ) na ktoré odôvodnenie
poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje.

12. Súd prvej inštancie správne použil na daný prípad ust. §§ 100 - 101 Občianskeho zákonníka
o všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, keďže sa nejedná o vydanie bezdôvodného obohatenia,
ale predmetom žaloby je zaplatenie sumy 1.701,58€ s príslušenstvom titulom neuhradených faktúr
za poskytnuté služby - dodávky pitnej vody a odvádzanie odpadových vôd z dôvodu, že žalobca
ako prevádzkovateľ verejného vodovodu a verejnej kanalizácie uzavrel so žalovaným dňa 19.10.2010

Zmluvu č. T. o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd, ktorej súčasťou Zmluvy boli aj
Všeobecné obchodné podmienky.
12.1. Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo - objektívne posudzované -
vykonať (uplatniť) po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať
podaním návrhu (žaloby) na súde, teda keď je actio nata. Actio nata nastáva vo väčšine prípadov

zročnosťou (splatnosťou) dlhu, t.j. dňom, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením.
V prejednávanej veci najstaršie uplatnená faktúra bola splatná dňa 09.12.2011, premlčacia doba teda
uplynula 09.12.2014. Žaloba bola podaná na súd dňa 06.10.2014 , to znamená, že bola podaná už v
časti najstaršej faktúry včas a námietka premlčania vznesená žalovaným je potom nedôvodná.
13. V odvolaní žalovanými neargumentuje novými skutočnosťami a dôkazmi s ktorými by sa súd prvej

inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal. Vo svojom odvolaní sa obmedzil na
vysvetlenie predpokladov vzniku bezdôvodného obohatenia, nijakým spôsobom však tieto neaplikuje
na predmetnú spornú vec. Žalovaný odvolaní ďalej ani nevysvetľuje, prečo považuje predmetný
prípad za bezdôvodné obohatenia a prečo by bolo potrebné pri posudzovaní námietky premlčania
aplikovať ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Obsah odvolania žalovaného teda nie

je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska
odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také
rozhodujúce skutočnosti alebo predložené nové dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového
stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje
rozhodnutie.

14. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie napadnutých
častiach (výrok I., II.) podľa § 387 ods.1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil vrátane výroku o náhrade
trov konania (výrok V.). O náhrade trov konania súd prvej inštancie správne rozhodol podľa § 255 ods.
2 C.s.p. v spojení s § 256 C.s.p., keď skúmal úspech strán sporu v časti zastavenia konania, vyhovenia
a zamietnutia žaloby a rovnako správne potom určil pomer úspechu žalobcu v konaní vo výške 87,10 %.

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. a analogicky aj podľa § 256 ods. 1 C.s.p.. Civilný sporový poriadok nemá osobitnú
úpravu pre rozhodovania o trovách konania v prípade odmietnutia odvolania, ustanovenie o náhrade
trov konania v prípade zastavenia konania (§ 256 ods. 1 C.s.p.) upravuje situáciu najbližšiu odmietnutiupodania (odvolací súd vec meritórne neprejednal). Žalobcovi teda vzniklo právo na náhradu trov
odvolacieho konania v časti, v ktorej bolo odvolanie žalovaného odmietnuté, nakoľko žalovaný podaním
odvolania proti výroku, voči ktorému nebol oprávnený odvolať sa, procesne zavinil, že sa jeho odvolanie

muselo odmietnuť. Vo veci samej bol v odvolacom konaní plne úspešný znovu žalobca, preto mu voči
žalovanému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady
trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).