Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on Friday, October 13, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/341/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108229975
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8108229975.28

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: W. Š., I..

XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. Y. XX, proti žalovaným v 1. rade: F. H., I.. XX.X.XXXX, trvale bytom
B. XX, B., právne zastúpená: JUDr. František Komka, advokát so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, v
2. rade: X. H., I.. X.X.XXXX, trvale bytom B. XX, B., v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva
č. XXX, okres B., T. B., katastrálne územie: M., a to k parcele č. N. H. XXX/XX - záhrady vo výmere 257
m2, parcele Č.. N. H. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 143 m2 a stavbe - rodinný dom

súpisné číslo XXXX stojacej na parcele č. N. H. XXX/XX a vyporiadava ho tak, že tieto nehnuteľnosti
p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý je p o v i n n ý vyplatiť žalovaným v 1. a 2.
rade ako náhradu za ich spoluvlastnícke podiely na týchto nehnuteľnostiach, každému sumu po 25.500
EUR, v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

II. náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu osobne podanou dňa 27.11.2008 navrhol žalobca zrušiť podielové spoluvlastníctvo
účastníkov k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXX, k.ú. M., parc. č. N. XXX/XX - záhrady o výmere

257 m2, parc. č. N. XX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 143 m2, rodinný dom, súp. č. XXXX
a toto vyporiadať tak, že nehnuteľnosti zapísané na LV XXX, k.ú. M., parc. č. N. XXX/XX - záhrady o
výmere 257 m2, N. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 143 m2, rodinný dom, súp. č.
XXXX prisudzuje žalovaným do podielového spoluvlastníctva a to každému v podiele 1-iny s tým, že
žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi na úplné finančné vyrovnanie za jeho spoluvlastnícky podiel z
nehnuteľností každý po ............ z hodnoty nehnuteľnosti ustálenej znalcom súdom ustanoveným do
30 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalobca žiadal uložiť žalovaným povinnosť zaplatiť mu

za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu spoločne a nerozdielne sumu 97.500,- Sk s 8,5%-tným
ročným úrokom z omeškania za obdobie od 1.3.2008 do zaplatenia. V rámci odôvodnenia žaloby
žalobca poukázal na to, že oboch žalovaných (vtedy ešte zastúpených zákonnými zástupcami) vyzval
na uzavretie dohody na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva doporučeným listom zo
dňa 14.8.2007, na čo žalovaní reagovali listom zo dňa 22.12.2007 tak, že po vianočných sviatkoch
vyriešia dané veci k spokojnosti oboch zainteresovaných strán. Keďže žalovaní následne neprejavili
žiaden záujem o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou, žalobca podal túto žalobu. Z

odôvodnenia žaloby taktiež vyplýva, že žalovaní mali užívať celú nehnuteľnosť, bez toho aby bola medzi
nimi uzavretá zmluva o nájme bezodplatne, preto žiada žalobca za užívanie svojho podielu z titulu
bezdôvodného obohatenia, z dôvodu plnenia bez právneho dôvodu finančnú náhradu mesačne 5.000,-
Sk do 31.12.2008.Podaním súdu osobne podaným dňa 20.2.2013 žalobca rozšíril svoj návrh v časti o zaplatenie
bezdôvodného obohatenia o ďalšie obdobie a to od 1.3.2010 do budúcna mesačne po 165,97 EUR.
Suma z titulu bezdôvodného obohatenia sa teda vzťahuje na obdobie od 17.5.2007 do 31.12.2008 a za

obdobie od 1.3.2010 do budúcna. V rámci tohto podania sa žalobca taktiež vyjadril, že pokiaľ má súdu
oznámiťzakéhoprávnehotitulusiuplatňuježiadanúnáhradu,takktomuuvádza,žesvojnárokskutkovo
vymedzil a je vecou súdu a povinnosťou ako ho právne odôvodní. Pokiaľ však zisťoval, ide o § 137 a
ďalšie Občianskeho zákonníka. Uznesením zo dňa 15.4.2013 súd pripustil zmenu žaloby spočívajúcu v
jej rozšírení tak, že: „žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie

spoluvlastníckeho podielu žalobcu spoločne a nerozdielne sumu 165,97 EUR mesačne od 1.3.2010 do
budúcna“.

2. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 14.4.2010,
z ktorého vyplýva, že s návrhom súhlasia a navrhujú aby súd prikázal nehnuteľnosť do výlučného
vlastníctva oboch žalovaných, každému po 1 s tým, že žalobcovi ako odstupujúcemu spoluvlastníkovi sú

ochotní v rámci dohody vyplatiť na finančné vyrovnanie sumu 33.193,92 EUR. K nároku na zaplatenie
finančnej náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu žalovaní uviedli, že v celosti neužívajú rodinný
dom, pretože užívajú iba určité miestnosti, pričom aj v tomto smere sú prístupní k dohode a výška
finančnej náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu by mohla byť akceptovaná v sume 50 EUR
mesačne.

Podaním zo dňa 17.10.2011 už žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámili, že
nesúhlasia s odhadom nehnuteľnosti, ani so samotným návrhom a tento žiadajú zamietnuť a ponechať
nehnuteľnosť naďalej v podielovom spoluvlastníctve.

3. Súd v tejto veci pred rozhodnutím zo dňa 10.12.2014, ktorým žalobu zamietol a účastníkom náhradu

trov konania nepriznal vychádzal z tohto skutkového stavu:

4. Žalobca nadobudol vlastnícke právo (podiel jednej polovice) k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom
konania na základe kúpnopredajnej zmluvy od predávajúceho: V. H. M.. (starý otec žalovaných),
zastúpený správcom konkurznej podstaty JUDr. Dášou Komkovou, pričom vklad tejto zmluvy bol

povolený dňa 17.5.2007 pod O. XXXX/XX. Žalovaní v 1. a 2. rade nadobudli vlastnícke právo (každý
v podiele 1-iny) na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod O. XXXX/XX. Z výsluchu
žalovanej v 1. rade, resp. zákonných zástupcov žalovaných (rodičov žalovaných v 1. a 2. rade), ktorí v
konaní zastupovali ako zákonní zástupcovia žalovaných v čase keď ešte títo neboli plnoletí, vyplýva, že
žalobca sa nikdy žiadnym spôsobom nedomáhal, že chce užívať polovicu domu, pričom keď bol jediný

krát na súdnom pojednávaní, pred pojednávaním sa vyjadril tak, že žalovaní spolu s rodičmi kľudne
môžu užívať celý dom, že on s tým nemá problém. Z výsluchu rodičov žalovaných taktiež vyplynulo, že
títo sú v mimoriadne zlej finančnej situácii, keďže sú obaja nezamestnaní a nemajú prostriedky ani na
základné živobytie, preto by ani nemali z čoho vyplatiť žalobcu. Zároveň sa vyjadrili, že nemali vedomosť
o tom, že polovica rodinného domu a priľahlých nehnuteľností bola predaná za sumu 80.000,- Sk a mali

vedomosť o tom, že to malo byť za 200.000,- Sk. Taktiež poukázali na to, že dom udržiavajú, zveľaďujú
už 40 rokov, pričom žalobca sa o dom vôbec nezaujíma, nikdy nežiadal sprístupniť napr. polovicu domu,
resp. sa nijako nedomáhal užívania domu. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalovaní obývajú
dom spolu so svojimi rodičmi, pričom žalovaná v 1. rade má už 2 deti a to dcéru M., I.. X.X.XXXX a
dcéru M., I.. XX.X.XXXX. Zákonná zástupkyňa žalovaných V. H., I.. X.X.XXXX (matka žalovaných) v

rámci výsluchu pred súdom vypovedala, že žalobcu nepozná, nikdy ho nestretla, ani nevidela. Keď sa
odpredávala polovica domu, tak tam nebol a ona skutočne nevie o koho sa jedná. Rovnako potvrdila,
že sa žalobca nikdy nedomáhal žiadneho nájomného alebo nejakých iných platieb, pričom oni sa starali
o dom ako celok, teda nie iba o polovicu domu a samozrejme, že dom musia vykurovať, robiť bežnú
údržbu, pričom dom napr. maľovali, opravovali oplotenie, udržiavajú celú záhradu. Poukázala na to, že

od leta roku 2010 je nezamestnaná a spolu s manželom a maloletým synom poberajú sociálnu dávku
v sume 240 EUR, pričom sa snaží privyrobiť si na dohodu a takto zarobí ešte asi 100 EUR mesačne.
Ohľadom výdavkov uviedla, že inkaso predstavuje sumu 120 EUR (elektrina, plyn, voda), pričom kúria
drevom, keďže je to lacnejšie. V. H., I.. XX.XX.XXXX (otec žalovaných) v rámci výsluchu poukázal na to,
že žalobcu videl iba raz na pojednávaní. Pôsobil naňho ako slušný a ochotný človek, pričom sa vyjadril

v tom zmysle, že dom môžu naďalej užívať, že on im v tom nebude brániť a nikdy sa nevyjadroval
o tom, že by mu mali platiť nejaké nájomné. Potvrdil, že zabezpečujú údržbu domu a nejaké menšie
opravu, konkrétne vysprávky, pretože zatekalo zo strechy, maľovanie, taktiež sú nútení každoročne
opravovať strechu, keďže nemajú na novú strechu a v tejto súvislosti je potrebné zakupovať asfaltovúhmotu. Zároveň poukázal na svoje zdravotné problémy a to, vysoký tlak, chronickú DNU, chronickú
pankreatitídu, cukrovku, hluchotu. Poukázal tiež na to, že oni skutočne iné možnosti bývania ani nemajú.
Obdobne aj žalovaná v 1. rade potvrdila, že žalobcu nikdy nevidela, našla si ho iba na internete ako

vyzerá, pričom nikdy ju neoslovil a nikdy od nej nežiadal žiadne nájomné a o dom, resp. záhradu sa
vždy staral jej otec. Uviedla, že poberá rodičovský príspevok 203 EUR a prídavky na dve deti 46 EUR,
teda spolu má príjem 250 EUR.
Z predložených listinných dôkazov taktiež vyplýva, že žalobca vyzval žalovaných prostredníctvom ich
zákonných zástupcov na zrušenie spoluvlastníctva dohodou s tým, že nehnuteľnosti by boli prikázané do

podielového spoluvlastníctva žalovaných, každému po jednej polovici, za čo požaduje finančnú náhradu,
ktorej výška by bola stanovená znaleckým posudkom.
Z výsluchu žalobcu cestou dožiadaného súdu (žalobca sa na súdne pojednávanie dostavil iba raz, kedy
súhlasil s návrhom právneho zástupcu žalovaných, že vec bude vysporiadaná mimosúdne) vypovedal,
že nehnuteľnosti kupoval aj za účelom, aby odkúpil aj ďalší podiel, ale okolnosti sa zmenili, pričom sa
nevedel vyjadriť, či by súhlasil s prikázaním nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva.

Právny zástupca žalobcu sa vyjadril, že jeho klient nemá záujem o prikázanie nehnuteľnosti do
jeho výlučného vlastníctva, pričom pokiaľ má vedomosť, tak ani nemá prostriedky na to, aby vyplatil
žalovaných. Taktiež uviedol, že prostredníctvom tejto nehnuteľnosti si žalobca nechce riešiť svoju bytovú
otázku, keďže má svoju bytovú otázku vyriešenú.
Účastníci sa zároveň zhodne vyjadrili, že reálna deľba nehnuteľností nie je možná a pokiaľ by mala byť

pripustená takáto teoretická možnosť, tak v tejto súvislosti by bolo potrebné vynaložiť značné náklady,
pričom žalovaní sa vyjadrili, že oni na to prostriedky nemajú a žalobca nemá záujem vynakladať značné
finančné prostriedky na tento účel.

5. Ako už bolo konštatované, súd v tejto veci prvotne rozhodol rozsudkom zo dňa 10.12.2014 tak,

že zamietol žalobu v časti o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s poukazom na
ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa videl v
tom, že žalovaní nemajú inú možnosť bývania a sú existenčne odkázaní na bývanie v predmetnej
nehnuteľnosti. Taktiež zamietol žalobu v časti o priznanie náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu
žalobcu žalovanými z dôvodu, že žalobca sa nikdy nedomáhal užívania týchto nehnuteľností, žalovaní

mu v tom žiadnym spôsobom nebránili a dobrovoľná nerealizácia oprávnenia užívať nehnuteľnosť,
nemôže zakladať nárok na náhradu za užívanie svojho spoluvlastníckeho podielu.

6. Na základe odvolania žalobcu krajský súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a rozhodnutie. Z odôvodnenia odvolacieho súdu okrem iného vyplýva, že nárok o vydanie

bezdôvodného obohatenia uplatnený ako náhrada za to, že žalovaní užívajú celú nehnuteľnosť, nie je
možné priznať do budúcna, ale možno priznať iba platby za predchádzajúce obdobie, pričom petit, ktorý
je predmetom žaloby je neurčitý a nejasný, preto bude povinnosťou súdu aplikovať ustanovenie § 43
O.s.p. a vyzvať žalobcu na odstránenie vád návrhu. Z odôvodnenia odvolacieho súdu ďalej vyplýva, že
otázka deliteľnosti stavby a pozemkov je odbornou otázkou, ktorej úspešne zodpovedanie nie je možné

bez súčinnosti znalca a nemožno ju nahradiť zhodným tvrdením účastníkov o nedeliteľnosti stavby, resp.
tvrdením účastníkov, že na prípadné rozdelenie stavby by boli potrebné vysoké náklady, ktoré nie je
ochotná znášať ani jedna zo strán sporu. V tejto súvislosti zároveň odvolací súd poukázal na záväznosť
poradia zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva s tým, že zamietnutie žaloby o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z dôvodov hodných osobitných zreteľa je možné iba v

prípade, pokiaľ nie je možné rozdelenie nehnuteľnosti. Vzhľadom na rozdielnosť rozsahu dokazovania
v každom jednom uplatnenom nároku odvolací súd upriamil pozornosť prvostupňového súdu na možnú
aplikáciu ustanovenia § 112 ods. 2 O.s.p.

7. Na základe pokynu odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vyzval žalobcu na odstránenie vád

neurčitého žalobného návrhu uznesením zo dňa 12.01.2016. Na základe podaní žalobcu zo dňa
27.01.2016, súd pripustil zmenu žaloby v tomto znení: „zrušuje podielové spoluvlastníctvo účastníkov
k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, k.ú. M., B.. Č.. N. XXX/XX - záhrady o výmere 257 m2,
parc. Č.. N. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 143 m2, rodinný dom súp. Č.. XXXX a toto
sa vyporiadava tak, že nehnuteľnosti zapísané na LV Č.. XXX, k.ú. M., parc. č. N. XXX/XX - záhrady o

výmere 257 m2, N. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 143 m2, rodinný dom súp. Č.. XXXX
prisudzuje žalovaným v 1. a 2. rade do podielového spoluvlastníctva, a to každému v podiele 1-iny.
Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi na úplné finančné vyrovnanie za jeho
spoluvlastnícky podiel 1 sumu 51.000 EUR do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi finančnú náhradu za užívanie jeho
spoluvlastníckeho podielu za obdobie od 17.5.2007 do 31.12.2007 1.406,98 EUR, za obdobie r. 2008
2.307,24 EUR, za obdobie od 1.3.2010 do 31.12.2010 2.060,60 EUR, za obdobie r. 2011 2.482,68 EUR,

za obdobie r. 2012 2.583,48 EUR, za obdobie r. 2013 2.679,96 EUR, za obdobie r. 2014 2.679,96 EUR,
za obdobie r. 2015 2.679,96 EUR, spolu 18.881,86 EUR, všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.“

8. Uznesením zo dňa 21.04.2016 súd zároveň nárok žalobcu na zaplatenie finančnej náhrady za
užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti vylúčil na samostatné konanie.

9. Uznesením zo dňa 18.05.2016 taktiež nariadil znalecké dokazovanie za účelom zistenia skutočnosti,
či je možná reálna deľba stavieb a pozemkov, ktoré sú predmetom tohto konania.
Zo znaleckého posudku R.. B. W., ktorý bol súdu doručený dňa 23.03.2017 vyplýva, že reálne vertikálne
rozdelenie stavieb nie je možné, pričom sa jedná o rodinný dom s jedným obslužným schodiskom
a garážou na 1. nadzemnom podlaží, v zmysle stavebného zákona nie je možné rozdeliť na dve

samostatné stavby. Zo znaleckého posudku taktiež vyplýva, že reálna deľba nehnuteľnosti má preto
prívlastok reálna, že je to výsledok najreálnejšieho, najekonomickejšieho a technicky najjednoduchšieho
riešenia. V tomto prípade takéto riešenie nie je možné.

10. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o

zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť,
dohoda musí byť písomná.
Podľa § 141 ods. 2 OZ, každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné
potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní písomnú formu.

Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak
nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,

súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Podľa § 142 ods. 2 OZ, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada
spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

11.Nazákladevykonanéhodokazovaniamalsúdzapreukázané,žeúčastnícisúpodielovíspoluvlastníci

nehnuteľností (rodinný dom, záhrada, zastavané plochy a nádvoria), evidovaných na LV č. XXX, N..Ú..
M., T. B., T. B. s tým, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1-ice a každý zo žalovaných v
podiele 1-iny. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX R.. Ľ.S. I. vyplýva, že všeobecná hodnota uvedených
nehnuteľnostípredstavujesumu102.000EUR.Žiadnazostránsporuuvedenúsumužiadnymspôsobom
nespochybnila, preto ju súd považoval pre rozhodnutie v tejto veci za nespornú. Už v konaní, ktoré

predchádzalo vyhláseniu prvotného rozsudku mal súd za preukázané, že žalovaní resp. ich rodičia sú
v podstate nesolventní a nemajú prostriedky na prípadnú výplatu žalobcu, ktorý tento záver taktiež
nerozporoval. Žalobca v podaní zo dňa 03.05.2017 konštatuje, že žalovaná v 1. rade má množstvo
exekúcií, čo nasvedčuje tomu, že nebude schopná vyplatiť ho. Súd doplnil dokazovanie opätovným
výsluchom žalobkyne v 1. rade a zistil, že táto sa naďalej stará spolu so svojím druhom o dve maloleté

deti vo veku 4 a 7 rokov, pričom od februára roku 2017 býva so svojím druhom v podnájme a to aj
z dôvodu, aby si deti doma až tak nezvykli, pokiaľ by sa mali z domu vysťahovať. Aj keď uviedla, že
je nezamestnaná, súdu doklad o evidencii nepredložila, predložila iba doklady týkajúce sa poberanie
nemocenskýchdávokvčase,keďbolapráceneschopnáataktiežajdohoduovykonaníprácenaobdobie
3 mesiacov. Sama sa vyjadrila, že pracuje na dohodu 10 hodín týždenne a vie si tak privyrobiť 120

EUR mesačne, jej druh pracuje iba na polovičný úväzok a jeho príjem je 220 EUR mesačne, pričom
si ešte privyrába nejakými brigádami. Žalovaný v 2. rade sa vyjadril, že je nezamestnaný, ale súdu
nemôže predložiť doklad o evidencii, pretože bol z evidencie vyradený, keďže v čase, keď si hľadal
prácu v zahraničí mal absolvovať nejaké výberové konanie, ktorého sa nezúčastnil. Uviedol, že naďalej
býva s rodičmi v predmetnom rodinnom dome a tak ako on, ani rodičia nie sú schopní vyplatiť prípadnú

polovicu hodnoty rodinného domu, ktorá bola určená v tomto konaní t.j. sumu 51.000 EUR. Obdobne sa
vyjadrila aj žalovaná v 1. rade, ktorá sa zároveň vyjadrila, že by boli schopní zabezpečiť si na prípadnú
výplatu nejaké finančné prostriedky, avšak iba vo výške 80.000,- Sk teda vo výške sumy, za ktorú bola
polovica domu kúpená žalobcom spolu s nejakými súdnymi trovami, pričom si pozerala na katastri, žežalobca má vlastné bývanie a jemu nejde o nič iné, iba vyťažiť z toho. Súd preto požiadala, aby vo
veci rozhodol tak, aby im bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu, za ktorú to kúpil žalobca.
Obaja žalovaní sa zhodne vyjadrili, že pokiaľ by mala byť žalobcovi vyplatená suma 51.000 EUR, tak

toto vôbec neprichádza do úvahy. Na druhej strane žalobca sa v rámci písomného vyjadrenia zo dňa
12.07.2017 vyjadril, že je solventný a je finančne schopný vyplatiť žalovaným finančnú náhradu za ich
spoluvlastnícke podiely vo výške, ako bude určená súdom. Vo svojich vyjadreniach sa viacnásobne
vyjadril, že napriek vylúčeniu nároku týkajúceho sa náhrady za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu,
žiada zohľadniť pri prípadnej výplate žalovaných ním určenú sumu za užívanie jeho spoluvlastníckeho

podielu žalovanými. Ako už ale súd konštatoval, tento nárok vylúčil na samostatné konanie.

12. V predmetnom konaní mal súd na základe vykonaného znaleckého dokazovania za preukázané,
že rozdelenie nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania nie je dobre možné, preto vec prikázal
za primeranú náhradu určenú taktiež znaleckým dokazovaním, žalobcovi, ktorý s takýmto prikázaním
súhlasil a zároveň sa vyjadril, že je solventný a je schopný vyplatiť podiely žalovaných. Vo vzťahu k

žalovaným súd poznamenáva, že za sumu 51.000 EUR je možné zabezpečiť si základné bývanie napr.
zakúpením menšieho bytu a takto riešiť bytovú otázku, navyše žalovaná v 1. rade má už vlastnú rodinu
a momentálne býva s druhom v podnájme. Vzhľadom na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania
nepochybne vyplynulo, že žalovaní nie sú schopní vyplatiť náhradu za spoluvlastnícky podiel žalobcovi,
čo minimálne vo vzťahu k žalovanej v 1. rade konštatoval aj samotný žalobca a na druhej strane mal súd

z vyjadrení žalobcu za preukázané, že tento je schopný vyplatiť žalovaných, súd rozhodol v predmetnej
veci tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, teda zrušil podielové spoluvlastníctvo strán
sporu a vyporiadal ho tak, že nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu s jeho povinnosťou
vyplatiť žalovaným v 1. a 2. rade náhradu za ich spoluvlastnícke podiely.

13. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

14. S poukazom na skutočnosť, že súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným relatívne vysokú
sumu, určil aj dlhšiu 60-dňovú lehotu na plnenie.

15. Žalobca zároveň, vzhľadom na údaje o začatých exekúciách uvedených na LV č. XXX N..Ú.. M.
navrhoval vyžiadať od jednotlivých exekútorov vyčíslenie dlhov žalovanej v 1. rade resp. vyžiadať
od spoločnosti SPP distribúcia informácie o neoprávnenom odbere plynu. Súd však tieto návrhy na
vykonanédokazovanieneakceptoval,keďženebolirelevantnéprerozhodnutievtejtoveci.Vpodstateuž

žalobcom uvedené skutočnosti o zadĺženosti žalovanej v 1. rade svedčia iba o tom, že táto je skutočne
nesolventná a teda nie je schopná vyplatiť prípadnú náhradu žalobcovi.

16. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

17. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pričom má
za to, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je v záujme oboch strán sporu, čo vyhodnotil ako
dôvod hodný osobitného zreteľa a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu, na
Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).