Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 29, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/42/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412218274
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1412218274.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a

členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: YNOR -
SK, s. r. o., 1383 Raková, 023 51, IČO: 43 868 959, zastúpený advokátkou: JUDr. Michaela Poláčková,
Palárikova ul. č. 88, Čadca, proti žalovanému: J.. Q. A., N.. XX. XX. XXXX, A. Za V. Č.. XA, A.,
zastúpený advokátom: JUDr. Eduard Šmelko, Polianky č. 5, Bratislava, o zaplatenie istiny 4. 995, 88
eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 07. júla
2017, č. k. 16C/289/2012 - 463, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa
domáhal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 4. 995, 88 eur s 8, 75 % úrokom z
omeškania ročne od 23. 07. 2012 až do zaplatenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 34, §
37 ods. 1, § 40 ods. 2, § 43a ods. 1, § 43c ods. 1, § 44 ods. 1, § 52 ods. 1, 3, 4, § 451 ods. 1, 2,

§ 458 ods. 1, § 631, § 632, § 633 ods. 1, 2, § 634 ods. 1, 2, § 636 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
vecne tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno ohľadne svojho tvrdenia o existencii zmluvy o dielo, ktorú mal ako zhotoviteľ uzavrieť so
žalovanýmakoobjednávateľom.Poukázalnaskutočnosť,žekvznikuzmluvyodielo(§631Občianskeho
zákonníka) dôjde ako náhle sa jej účastníci dohodnú na jej podstatných náležitostiach, ktorými sú:
charakteristika diela (označenie predmetu diela, jeho rozsah), dohoda o odmene, dohoda o tom, že
dielo bude zhotovené na nebezpečenstvo zhotoviteľa diela s tým, že ak by medzi stranami sporu

bola uzavretá zmluva o dielo, žalobca bol v zmysle § 632 Občianskeho zákonníku povinný vydať
žalovanému písomné potvrdenie o prevzatí objednávky, čo však v konaní tvrdené ani preukázané
nebolo, naopak konateľ žalobcu uviedol, že so žalovaným jednal len ústne, keď samotná absencia
uvedeného potvrdenia nemá bez ďalšieho vplyv na platnosť alebo neplatnosť dojednanej zmluvy o
dielo, keďže ide o úkon vykonávaný výlučne v záujme právnej istoty účastníkov zmluvy, pričom iba z
tejto skutočnosti nemožno vyvodiť, že nedošlo k uzavretiu zmluvy, prípadne že táto zmluva je neplatná;
nesplnenietejtopovinnostiničnemenínapovinnostizmluvnýchstránplniťpodľauzavretejzmluvy,avšak

žalobca tak musí znášať dôsledky dôkaznej núdze spočívajúce v neunesení dôkazného bremena vo
vzťahu k samotnej existencii zmluvného vzťahu so žalovaným a konkrétneho obsahu tohto zmluvného
vzťahu. Uviedol, že žalovaný v konaní predložil doklad: E. XXXX - XX, ktorý vyhodnotil ako zmluvu o
dielo, posudzujúc jeho obsah bez ohľadu na označenie uvedenej listiny (dohoda - ponuka), nakoľkoobsahuje všetky náležitosti vyžadované pre vznik takéhoto právneho úkonu - identifikáciu dodávateľa a
odberateľa, predmet diela - stavebné práce, okrem iného strojové omietky a odplatnosť diela s tým, že
podstatnou náležitosťou zmluvy o dielo nie je presné určenie ceny za vykonané dielo, ale len to, že dielo

sa bude vykonávať za odplatu, keď z cenovej dohody E. XXXX - XX zároveň vyplývajú ďalšie obsahové
náležitosti zmluvy o dielo, a to, že jeho rozsah bude určený podľa skutočne realizovanej plochy, že sa
má realizovať sádrovogletovaná a vápenno cementová omietka, t. j. akosť, cena za vykonanie diela, čas
jeho zhotovenia, teda zahájenia prác, dohodnutá záloha a poskytnutá záruka. K tvrdeniu svedka M., že
išlo len o nezáväznú ponuku na uzavretie zmluvy uviedol, že (§ 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka) z jej

obsahu nevyplýva vôľa dodávateľa, aby ňou nebol viazaný v prípade jeho prijatia, nakoľko takúto vôľu
dodávateľ - spoločnosť TOP TREND Bratislava s. r. o. žiadnym spôsobom v čase do prijatia návrhu na
uzavretie zmluvy neprejavil, až následné ústne vyhlásenie, resp. popretie záväznosti uvedenej ponuky
vo svedeckej výpovedi konateľa svedka M. nemožno považovať za takýto prejav vôle, a preto pokiaľ
žalovaný svojim podpisom prijal tento návrh na uzavretie zmluvy, okamihom prijatia návrhu (§ 44 ods. 1
Občianskeho zákonníka) vznikla písomná zmluva o dielo, ktorú možno meniť alebo rušiť len písomne,

pričom žiadny listinný dôkaz v tomto smere nebol v konaní predložený ani označený, keď z výpovede
svedkyne Z. vyplýva, že obdobné cenové dohody E. XX, XX boli považované za záväzné a žiadne
iné následné dohody za účelom potvrdenia záväznosti týchto cenových ponúk neboli uzavreté, na ich
základe boli riadne vykonané práce firmou TOP TREND Bratislava s. r. o. a svedkyňa za ne aj zaplatila,
o čom svedčia výpisy z bankových účtov. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal

na skutočnosť, že uzavretie zmluvy o dielo s konkrétnym obsahom (hoci aj ústnou formou) nevyplýva
ani z výpovede svedkov, keď svedkyňa Z. uviedla, že žalovaný dohadoval vykonanie omietok s firmou
svedkaM.,sktoroufirmoudošlokdohodeovykonaníomietok,sožalobcomneviedolobchodnéjednania
ohľadne vykonania vnútorných omietok; svedok Č. nevedel nič o tom, čo mali žalobca a žalovaný medzi
sebou dohodnuté; svedok A. uviedol, že žalovaný mal s pánom M. dohodu ohľadne ceny týchto omietok,

bolo to cca 7 eur/m2, asi bez DPH, dokonca aj podpisovali cenovú ponuku u neho v kancelárii, myslel si,
že všetko pre žalovaného robí pán M., nevedel čo bolo medzi žalobcom, žalovaným a W.. M. s tým, že
svedkovi V. žalovaný v telefonickom rozhodore (správne rozhovore, pozn. odvolacieho súdu) uviedol,
že sa ohľadne omietok dohodol s W.. M., ale nakoniec mu robil omietky žalobca a že žalovaný mal
uzavreté dve zmluvy, jednu s W.. M., druhú so žalobcom. Uviedol, že z uvedeného tvrdenia svedka o

existencii dvoch zmlúv však podľa jeho názoru nemožno vyvodiť právne závery o existencii zmluvného
záväzkuvzmyslelegálnejdefiníciezmluvyodielopodľaObčianskehozákonníkamedzistranamisporua
konkrétnom obsahu tohto záväzku, nakoľko pre zmluvu o dielo je (§ 633 ods. 2 Občianskeho zákonníka)
príznačné, že záväzok možno splniť aj prostredníctvom tretej osoby, nie je zásadne osobným záväzkom
zhotoviteľa, keď od obsahu zmluvy a povahy diela závisí, či je zhotoviteľ povinný vykonať ho osobne

alebo či je oprávnený dať dielo vykonať na svoju zodpovednosť. Uviedol, že z obsahu cenovej ponuky
E. XXXX - XX, ako aj z povahy diela - vnútorné omietky dospel k záveru, že uvedený záväzok bolo
možné splniť aj tak, že zhotoviteľ jeho vykonanie zadá s.r.o. cenovú dohodu na stavebné práce, v ktorej
si dohodol cenu omietok 6, 80 eur/m2. Vo vzťahu k úhradám súm 2. 500 eur dňa 25. 05. 2012 a dňa 08.
06. 2017 vo výške 7. 500 eur žalovaným na účet žalobcu uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal, že

žalovanému zasielal faktúry č. XXXXXXXX, XXXXXXXX, a že úhrada uvedených súm bola uskutočnená
v príčinnej súvislosti s vyhotovením týchto dokladov, nakoľko úhradu uvedených súm mal žalovaný
vykonať na základe oznámenia čísla účtu žalobcu jeho konateľom, keď žalovaný namietal, že číslo účtu
mu oznámil svedok M., a nemal vedomosť, že sa jedná o číslo účtu žalobcu, pričom A. M. vo výpovedi
uviedol, že číslo účtu žalobcu nemal a žalovanému ho nedával. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho

rozhodnutia zároveň uviedol, že skutočnosť, že žalovaný uhradil na účet žalovaného preddavky na cenu
diela za skutkového stavu aký bol v prejednávanej veci zistený, sama osebe nepreukazuje existenciu
konkrétnej zmluvy o dielo (dohoda o predmete diela, odplate a zodpovednosti zhotoviteľa za dielo) medzi
stranami sporu, respektíve nie je potvrdením zmluvy o dielo s účastníkmi dojednaným obsahom, keď nie
je pritom podstatným fakt, kto konkrétne poskytol žalovanému uvedené číslo účtu (či už konateľ žalobcu

alebo svedok M.), nakoľko úhrada primeraného preddavku na cenu diela počas vykonávania diela
vyplýva z § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a táto nemusí byť uhradená pred začatím vykonávania
diela, ako sa domnieval žalovaný, keďže žalobca začal vykonávať práce na stavbe žalovaného, podľa
výpisu zo stavebného denníka dňa 13. 05. 2012. Uviedol, že pokiaľ by sa stotožnil s argumentáciou
žalobcu, že objektívnym prejavom záväzkového právneho vzťahu medzi stranami sporu vzniknutého na

základe zmluvy o dielo sú uvedené platby, následkom takéhoto postupu by musel byť záver, že takýto
právny úkon nespĺňa základné náležitosti vyžadované právnym poriadkom pre zmluvy, keď nebolo v
konanípreukázané,naakýchpodstatnýchobsahovýchnáležitostiachzmluvyodielosamalistranysporu
dojednať, z dôvodu ktorého tento právny úkon posúdil ako neurčitý, a teda neplatný podľa § 37 ods. 1Občianskeho zákonníka. Poukázal na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania nemal preukázaný ani
vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, keďže za vykonané dielo zaplatil doplatok ceny
diela inému subjektu, s ktorým mal uzavretú písomnú zmluvu o dielo, pričom z vykonaného dokazovania

nevyplýva, že by medzi žalobcom a žalovaným boli dohodnuté iné práce, ako tie, ktoré boli predmetom
písomne uzavretej zmluvy o dielo medzi žalovaným a spoločnosťou TOP TREND Bratislava s. r. o. a
k faktúre č. XXXXXXXX, ktorou žalobca fakturoval omietku vo vyššej sadzbe 9, 92 eur s DPH/m2 z
dôvodu, že v suteréne bolo potrebné robiť dvojvrstvové omietky uviedol, že ich zhotovenie v konaní
nebolo preukázané, keď svedok Č. uviedol, že boli robené len jednovrstvové omietky, a teda samotná

odôvodnenosť žalovanej sumy v časti zvýšenej sadzby, nebola v konaní preukázaná. K námietke
nepreukázania doručenia faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 12. 07. 2012 žalovanému uviedol, že hoci v
konaní bolo preukázané, že v čase doručovania uvedenej faktúry bol žalovaný na dovolenke, nemá táto
skutočnosť vplyv na doručenie alebo nedoručenie, keďže faktúra nebola doručovaná žalovanému na
adresu trvalého pobytu, ale na adresu prevádzky spoločnosti žalovaného, pričom uvedená zásielka bola
vykázaná doručovateľom ako dodaná včas s tým, že dispozíciu s touto faktúrou nemožno stotožňovať

s povinnosťou jej úhrady, prípadne zo samotného doručenia uvedenej faktúry a nečinnosti žalovaného,
ktorý uvedenú faktúru nevrátil žalobcovi, vyvodzovať existenciu konkrétneho záväzkového vzťahu medzi
stranami sporu, prípadne uznávanie nárokov žalobcu. K argumentácii žalobcu, že po vykonaní prác
vyhotovil rozpis prác, ktorý si chcel žalovaný ešte prejsť uviedol, že dané doklady nie sú podpísané ani
žalobcom ani žalovaným, nie je na nich uvedený dátum vypracovania, ani nie je zrejmé, či žalovaný

mal o nich vedomosť, resp. či ich schválil, a preto nemožno ustáliť, že úhrada žalovaného zo dňa 08.
06. 2012 bola vykonaná v súvislosti s uvedeným rozpisom, keď tento súpis prác ani nebol pripojený
k faktúre č. XXXXXXXX. Poukázal na skutočnosť, že zmluva o dielo nemusí mať obligatórnu písomnú
formu, môže byť uzatvorená ústne alebo konkludentne, vždy však musí byť jednoznačne a spoľahlivo
preukázané, že k uzavretiu zmluvy ako dvojstranného právneho vzťahu došlo s tým, že žalobca síce

tvrdil, že so žalovaným uzavrel zmluvu o dielo ústne, avšak žalovaný uzavretie zmluvy so žalobcom
poprel, keď uviedol, že mal uzavretú zmluvu o dielo so spoločnosťou TOP TREND s. r. o. (obchodné
meno tejto spoločnosti je TOP TREND Bratislava s. r. o., pozn. odvolacieho súdu), so žalobcom sa
o cenovej ponuke nerozprával, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že A. M. poslal mailom
cenovú ponuku žalobcovi (výpoveď žalovaného, ako aj obsah podanej žaloby, z ktorej vyplýva, že

cena mala byť dojednaná vzhľadom na cenovú ponuku svedka M.), ktorého sám už skôr kontaktoval s
tým, že potrebuje vykonať omietky na dome žalovaného a rovnako na dome p. V. (výpoveď žalobcu),
pričom práce na dome žalovaného mali byť vykonané v zmysle cenovej ponuky, o ktorej ustálil, že
podľa jej obsahu sa jedná o zmluvu o dielo. Uviedol, že ani na základe obsahu komunikácie medzi
žalobcom, žalovaným a svedkom M. nemožno konštatovať, že došlo k uzavretiu zmluvy o dielo práve

medzi žalobcom ako právnickou osobou a žalovaným, keď nebolo preukázané, že hoc aj ústne došlo k
dohode o podstatných náležitostiach zmluvy o dielo. Uviedol, že hoci občianskoprávne zmluvné vzťahy
sú typické svojou častou neformálnosťou, v danom prípade, keď žalobcom fakturovaná hodnota diela
presahuje cenu 14. 000 eur, bolo možné dôvodne očakávať a predpokladať, že štandardným postupom
zo strany žalobcu ako zhotoviteľa diela (ktorý naviac vystupoval v pozícii podnikateľa, u ktorého možno

očakávať určitý stupeň odbornej starostlivosti), by bolo na mieste minimálne spísanie objednávky, ktorá
by jednoznačne preukazovala, kto a aké dielo si objednal, pričom povinnosť vydať písomné potvrdenie
o prevzatí objednávky expressis verbis priamo vyplýva z ust. § 632 Občianskeho zákonníka a ak už aj
absentovalo takéto písomné potvrdenie objednávky, štandardným by bolo písomné potvrdenie o dodaní
a prevzatí diela, ktoré by jasne preukazovalo, kto komu a aké dielo dodal, avšak žalobca v konaní

žiaden takýto dôkaz preukazujúci existenciu zmluvného vzťahu medzi ním a žalovaným nepredložil.
Poukázal na skutočnosť, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu, súd
dôkazy bez návrhov strán vykonáva v zmysle Civilného sporového poriadku vo výnimočných prípadoch
s tým, že po vrátení veci na ďalšie konanie krajským súdom, umožnil stranám realizovať svoje procesné
oprávnenia a označiť, respektíve predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom strana, ktorá

neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého
rozhodnutiasúdu,ktorébudevychádzaťzoskutkovéhostavuzistenéhonazákladevykonanýchdôkazov
a rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no
hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť
skutkových tvrdení stany (správne strany). Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil právne ust. §

255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 C. s. p. a vecne úspechom žalovaného v konaní, ktorému priznal
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že nakoľko v konaní vypočul svedka H. K., ktorý
si uplatnil nárok na náhradu svedočného, o výške ktorého nebolo doposiaľ rozhodnuté, neúspešnéhožalobcu zaviazal aj na náhradu trov svedočného, keď o konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne
samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti tohto rozsudku.

2.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu, že je nezákonný, nepreskúmateľný, vecne
nesprávny, nespravodlivý a neudržateľný z hľadiska preukázaných skutočností a relevantného práva a
navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietol, že súd prvej inštancie

k podstate sporu prijal nepreskúmateľné závery, ktorým chýba zmysel a správne uvažovanie a síce
je napadnutý rozsudok rozsiahly, asi 5 strán tvoria jeho vlastné úvahy, v ktorých sa ťažko orientuje,
nakoľko skutkové aj právne argumenty splývajú natoľko, že sú zmätočné, čo jasne potvrdzuje napríklad
časť rozsudku, v ktorej sa súd prvej inštancie pokúša argumentačne vysporiadať s priamymi platbami
žalovaného žalobcovi v sume 10. 000 eur, vykonanými z účtu na účet a na jeho námietku, že platby
preukazujú priamy vzťah medzi ním a žalovaným za vnútorné omietky na základe zmluvy o dielo (strany

žiaden iný vzájomný vzťah nemali a ani netvrdili) uviedol, že následkom takého postupu by musel byť
záver, že takýto právny úkon nesplnil náležitosti vyžadované právnym poriadkom pre zmluvy, pričom
ďalej pokračoval argumentáciou o nepreukázanom bezdôvodnom obohatení na strane žalovaného,
keďžežalovanýzaplatildoplatokcenydielainémusubjektustým,žetátoargumentáciasúdujednoducho
nedáva žiaden rozumný zmysel, z dôvodu ktorého z napadnutého rozsudku tak naďalej ostáva nejasné,

ako súd prvej inštancie vyhodnotil stranami nesporované platby 10. 000 eur. Namietol, že žiadny
rozumný zmysel nedáva ani argumentácia, že nie je podstatný fakt, kto konkrétne poskytol jeho číslo
účtu žalovanému s tým, že súd prvej inštancie bagatelizoval situáciu, v ktorej sa žalovaný ocitol vinou
vlastných neprávd a špekulácií, keďže mal viacero verzií, ako jeho číslo účtu získal, keď najprv tvrdil,
že mu ho dal priamo J.. W. ako jeho konateľ, potom tvrdil, že mu ho dal svedok M., keďže žalovaný ani

nevedel, že ide o jeho číslo účtu, a keď W.. M.Á. túto verziu poprel, žalovaný opäť zmenil svoje tvrdenia a
vďalšomtvrdil,žeplatbyvyúčtovalsW..M.nazálohuuvedenúvcenovejponukeE.XXXX-XX,avšaksúd
prvej inštancie všetky vzájomne odporujúce verzie žalovaného ponechal bez povšimnutia. Vytkol súdu
prvej inštancie, že pri platbách 10. 000 eur zaujal celkom iný a maximálne kritický postoj, keď uviedol, že
nepreukázal príčinnú súvislosť medzi týmito platbami a faktúrami č. XXXXXXXX P. XXXXXXXX a zadal

vymyslenú príčinnú súvislosť, ktorú mu pričítal na ťarchu, hoci dané faktúry vystavil v súlade so zákonom
č. 222/2004 Z. z., z dôvodu ktorého táto argumentácia nedáva rozumný zmysel, avšak naznačuje
nerovný prístup k stranám sporu, ktorým je poznačené aj ostatné dôkazné a právne zhodnotenie veci.
Uviedol, že nerovný prístup a nepreskúmateľnosť rozsudku sa prejavili v súdom opomenutej jeho
námietke, ktorou sa domáhal, aby súd prvej inštancie neposkytol ochranu svojvoľnému bráneniu a

zneužívaniuprávažalovaným(§5C.s.p.),keďžalovanýzaťažilsúdmnožstvomnepodstatnýchneprávd
a skreslení a za účelom svojej obrany zneužil jeho dôkazy s tým, že opomenutie nekorektných postupov
žalovaného, ktorý bol celý spor právne zastúpený, vníma ako absolútnu nespravodlivosť a porušenie
právanaspravodlivýproces,apretonepreskúmateľnosťrozsudkuvnímaakotzv.inúvadukonania,ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C. s. p.), ale aj porušenie

jeho práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p.), čím došlo k porušeniu záväzného
právneho názoru vysloveného v uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa 08. 09. 2016, sp. zn.
110Co/331/2015, v ktorom odvolací súd opakovane apeloval na hodnotu pravdy. Namietol nevykonanie
navrhovaného dôkazu opätovným vypočutím svedkyne V. Z., čím súd prvej inštancie dosiahol, že sa
vo veci neviedlo dokazovanie o dvoch zásadných rozporoch v jej svedeckej výpovedi, keď súd prvej

inštancie vychádzal z výpovede tejto svedkyne tak, ako keby bola pravdivá a vyložil ju na jeho ťarchu.
Vytkol súdu prvej inštancie, že z napadnutého rozsudku nie sú jednoznačne zistiteľné skutkové závery v
logickejpostupnostitoho,čopovažovalzanespornéasporné,keďznehovyplývaibatoľko,žeteoreticky
správne vymedzil pojem tzv. negatívnej dôkaznej teórie a pojem dôkazného bremena na každej
strane sporu, s vyvodením jej procesnej zodpovednosti v podobe neúspechu, pokiaľ svoje tvrdenia

nepreukázala, avšak zásadný problém rozhodnutia spočíva v tom, že tieto dôkazné princípy uplatnil
jednostranne, v prospech žalovaného a v jeho neprospech, čím opäť prejavil nerovný prístup k stranám
sporu. Uviedol, že prvoinštančný súd takto porušil záväzný právny názor vyslovený v zrušujúcom
uznesení odvolacieho súdu, ktorý dôvodil potrebou zachovania rovnakej právnej pozície žalovaného
ako aj žalobcu ohľadom preukázania jeho námietok (reus excipiendo fit actor), pre zachovanie „rovnosti

zbraní" predpokladanej zákonom, pričom jeho námietkam zodpovedá fakt, že súd prvej inštancie v
rozsudku nekonštatoval nasledovné nesporné skutočnosti, že vnútorné omietky zhotovil on, čo žalovaný
nepopieral, v konaní bolo nesporné, že zhotovoval vnútorné omietky v období od 13. 05. 2012 na menšej
časti dvojdomu a od 23. 05. 2012 na väčšej časti dvojdomu v zmysle zápisov zo stavebného denníka,čo žalovaný nepopieral, v konaní bolo nesporné, že zhotovoval vnútorné omietky v rozsahu výmer na
oboch častiach dvojdomu na podklade tehla spolu 1. 211, 40 m2 a na podklade betón spolu 515 m2
v zmysle zápisov zo stavebného denníka, čo žalovaný nepopieral, a napokon v konaní bolo nesporné,

že v rozsahu uvedených výmer zhotovil jednu vrstvu vnútorných omietok, v jednotkovej cene 6, 80 eur/
m2 (8, 16 eur/m2 s DPH), čo žalovaný nepopieral, keď z uvedených nesporných skutočností je zrejmé,
že jeho nárok bol nesporný v sume 4. 202, 40 eur s prísl., pričom zvyšok nároku v sume 908, 46 eur
robila sporným námietka žalovaného, že nevyhotovil druhú vrstvu omietok na betónovom podklade stien
a stropov dvojdomu. Vytkol súdu prvej inštancie, že danú námietku žalovaného prijal nekriticky, keď

z výpovede p. Č. účelovo vybral len časť, v ktorej sa vyjadril, že robil jednovrstvové omietky a pritom
zamlčal, že W.. Č. následne dovysvetlil, že do stavebného denníka rozpísal podklady tehla a betón
práve kvôli rôznej cene omietok, keď ani nevyhodnotil dôkazy o trhovej cene jedno aj dvojvrstvových
omietok v zmysle nezávislých cenových kalkulácií, ktoré v konaní predložil, ako aj o cenách, ktoré
účtoval iným zákazníkom (napr. spoločnosti DAYTON Development s.r.o.). Žalobca vo svojom odvolaní
ďalej uviedol, že jeho námietke týkajúcej sa nesprávne zisteného a uplatneného dôkazného bremena

zodpovedá fakt, že súd prvej inštancie skonštatoval neunesenie dôkazného bremena o existencii
ústnej zmluvy o dielo na jeho strane bez toho, aby sa riadne zaoberal dôkazným bremenom, ktoré
zaťažovalo žalovaného ohľadom popretia tejto zmluvy tvrdením o údajnej subdodávke prostredníctvom
spoločnostiTOPTRENDBratislavas.r.o.,keďabsolútnenekriticky,jednostranneavrozporesprincípmi
dokazovania prijal skutkový záver, že tvrdenému subdodávateľskému vzťahu zodpovedajú reklamácie

žalovaného a oznámenie žalovaného o úhradách za omietky vykonané voči spoločnosti TOP TREND
Bratislava s. r. o., nakoľko v skutočnosti sa v spise nenachádza žiaden dôkaz o reklamácii žalovaného,
a ani žiaden dôkaz o oznámených úhradách žalovaného menovanej spoločnosti. Namietol, že súd
prvej inštancie rovnako nekriticky a nesprávne vyhodnotil žalovaným tvrdený subdodávateľský vzťah
z hľadiska výpovede svedka p. M., výpoveď tohto svedka vyhodnotil ako účelovú a na jeho dôkaznú

ťarchu, pričom rovnako nekriticky a nesprávne vyhodnotil žalovaným tvrdený subdodávateľský vzťah z
hľadiska ním predložených písomností - cenovej ponuky E. XXXX-XX zo dňa 05. 05. 2012, príjmového
pokladničného dokladu zo dňa 20. 06. 2012 na sumu 500 eur a príjmového pokladničného dokladu zo
dňa 25. 06. 2012 na sumu 2. 000 eur, keď písomnosť „E. XXXX-XX" vyhodnotil ako zmluvu o dielo,
čo sa javí ako právny záver, ku ktorému však nepriradil žiadne zodpovedajúce právne normy a navyše

z tejto písomností nevyhodnotil údaj o zálohe 6. 000 eur, o ktorej sám žalovaný ani netvrdil, že ju
niekedy zaplatil. Uviedol, že súd prvej inštancie takisto z tejto písomnosti nevyhodnotil údaj o údajnej
záruke 5 rokov na materiál a tento nedal do vzájomnej spojitosti s preukázanou skutočnosťou, že všetky
materiály na omietky objednával on, k čomu prijal nezrozumiteľný skutkový záver. Namietol, že napriek
tomu, že v konaní preukázal nezmyselnosť príjmového pokladničného dokladu zo dňa 20. 06. 2012 na

sumu 500 eur, ktorý zodpovedá odvozu odpadu v rozsahu niekoľkých ton, ktoré jednoducho nemohli
vzniknúť z vnútorných omietok, sa prvoinštančný súd vysporiadaniu tejto jeho logickej námietky úplne
vyhol, a v rozsudku o nej nie je žiadna zmienka a vyhol sa aj vyhodnoteniu príjmového pokladničného
dokladu zo dňa 25. 06. 2012 na sumu 2. 000 eur, ktorý posúdil ako doklad o doplatku za omietky,
napriek tomu, že formou priamych otázok na žalovaného na pojednávaní dňa 20. 03. 2017 preukázal,

že tento doklad sa nevzťahoval k písomnosti „E. XXXX-XX", a nebol schválený podpisom žalovaného.
Uviedol, že súd prvej inštancie rovnako nekriticky a nesprávne vyhodnotil ďalšie dôkazy svedčiace v
prospech žalovaného, a to nevrátenie žalovanej faktúry žalovaným v čase jej splatnosti, ale až v príčinnej
súvislostispredžalobnouvýzvounazaplatenie;ďalejkvalitnézhotovenieomietokpotvrdenésvedeckými
výpoveďami svedkov W.. Z., J.. V., použitie 8 odvlhčovačov v pivničných priestoroch žalovaným v zmysle

jeho výpovede, ďalej vŕtanie elektroinštalácie do hotových omietok v pivničných priestoroch v zmysle
výpovede svedka p. K. a nakoniec slovami svedka J.. V. preukázané tvrdenie, že sám žalovaný sa mu
v telefonickom rozhovore priznal, že má problémy s platením, že uzavrel dve zmluvy, jednu s W.. M. a
druhú s ním, na čo mu svedok J.. V. vyčítal, že toto sa nerobí, avšak súd prvej inštancie sa vysporiadaniu
s týmito preukázanými skutočnosťami úplne vyhol, a v rozsudku o nich nie je žiadna zmienka.

3.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že nakoľko súd prvej inštancie predmet sporu
vecne správne posúdil a dospel k správnym skutkovým zisteniam na základe vykonaného dokazovania,

odvolacie dôvody žalobcu sú účelové a podané odvolanie je nedôvodné, a navrhol odvolanie zamietnuť
a napadnutý rozsudok potvrdiť, ak nebude oneskorene podané odvolanie odmietnuté. Poukázal na
skutočnosť, že podľa pečiatky podateľne súdu na písomnom doklade (č. l. 485) založeného v súdnom
spise žalobca doručil súdu prvého stupňa (od 01. 07. 2016 súd prvej inštancie, pozn. odvolaciehosúdu) naskenované odvolanie dňa 25. 07. 2017, pričom daný rozsudok súdu si právni zástupcovia
sporových strán prevzali osobne na pojednávaní dňa 07. 07. 2017, na ktorom bol vyhlásený, avšak
zákonná 15 dňová lehota na podanie odvolania uplynula žalobcovi dňa 22. 07. 2017 a nakoľko v

tento deň bola sobota, odvolacia lehota skončila v pondelok dňa 24. 07. 2017. Uviedol, že žalobca
doručil súdu prvého stupňa (súd prvej inštancie) písomné odvolanie poštou dňa 27. 07. 2017, ktorý
uviedol, že podanie vykonané formou mailovej správy s obsahom naskenovaného odvolania došlo
do podateľne dňa 25. 07. 2017 a poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13. júna
2012, sp. zn. 2 Sži 3/2012, v ktorom sa vyjadril k okamihu doručenia elektronického podania súdu.

Uviedol, že argumentácia žalobcu v podanom odvolaní o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku
predstavuje iba jeho súkromný názor, ktorý nemá oporu v právnom základe a nestotožnil sa s jeho
tvrdením, že argumentácia súdu prvej inštancie nedáva žiadny zmysel, nakoľko prvoinštančný súd
správne uviedol, že preddavky na cenu diela samy o sebe nepreukazujú existenciu konkrétnej zmluvy o
dielo (dohoda o predmete diela, odplate a zodpovednosti zhotoviteľa za dielo), pričom tieto preddavky
nie sú potvrdením zmluvy o dielo s účastníkmi dojednaným obsahom s tým, že odvolací súd ešte v

zrušovacom uznesení č. k. 10Co/331/2015 - 325 zo dňa 08. 09. 2016 uviedol, že zmluva o dielo má
charakter konsenzuálnej zmluvy a vznikne v momente jej uzavretia a vznik tejto zmluvy predpokladá
dohodu strán, najmä dohovor o jej podstatných obsahových zložkách, t. j. o predmete zmluvy a odmene
zhotoviteľa, keď zaplatením preddavku nemôže dôjsť k vzniku zmluvy o dielo s konkrétnym obsahom,
teda zaplatením preddavku nevzniká dohoda o obsahu zmluvy a o odmene, z dôvodu ktorého súd

prvého stupňa správne uviedol, že je nepodstatné, kto mu poskytol číslo účtu, teda či žalobca alebo
A. M., nakoľko poskytnutie preddavku nezakladá záväzkový vzťah. Namietol, že odvolanie žalobcu je
konštruované na obviňovaní súdu a jeho s tým, že základom jeho právnej argumentácie nie sú a k
námietke o nevykonaní navrhovaného dôkazu súdom prvej inštancie poukázal na ustálenú judikatúru
Najvyššieho súdu SR, z ktorej vyplýva, že je vecou konajúceho súdu rozhodnúť, že sa dokazovanie

o všetkých navrhnutých dôkazoch nevykoná. Poukázal na skutočnosť, že odvolateľ v konaní, či už
ústne alebo písomne neodôvodnil opakované vypočutie svedkyne V. Z. v súvislosti s preukázaním
právneho vzťahu medzi stranami sporu s tým, že táto podľa neho mala byť opakovane vypočutá
k okolnostiam, ktoré nie sú potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností v zmysle § 365 ods. 1
písm. e) C. s. p., a preto súd prvého stupňa správne rozhodol o nevykonaní opakovaného výsluchu

svedkyne V. Z.. K tvrdeniu žalobcu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam uviedol, že bolo povinnosťou žalobcu v konaní uniesť dôkazné
bremeno a preukázať, že medzi nimi vznikol záväzkový vzťah, avšak nenavrhol vykonanie takých
dôkazov, ktoré by vznik zmluvného vzťahu medzi stranami sporu preukazovali, a to či už písomného
alebo ústneho. Poukázal na skutočnosť, že mal pri vyhotovovaní vnútorných omietok na stavbe jeho

rodinného domu status spotrebiteľa, preto požíva zvýšenú ochranu podľa Občianskeho zákonníka a
aj podľa C. s. p., z dôvodu ktorého odvolateľ nedôvodne vytýka súdu, že rovnosť zbraní uplatňoval
jednostranne, keďže predovšetkým žalobca mal v rámci dokazovania preukázať, že si voči nemu splnil
povinnosti ustanovené v zákone, teda že vyhotovil písomné potvrdenie (§ 632 Občianskeho zákonníka),
že mu odovzdal záručný list (§ 646 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a že mu zápisnične odovzdal

dielo, avšak žalobca tieto dôkazy nikdy nepredložil, naopak od neho požadoval potvrdenie, že medzi
stranami sporu vznikla ústna zmluva o dielo. Poukázal na skutočnosť, že odvolateľ v priebehu celého
konania tvrdil, že vyhotovil na jeho dome dvojvrstvové omietky, pričom v odvolaní už uvádza, že je
nesporné, že zhotovil iba jednu vrstvu vnútorných omietok, z dôvodu ktorého je rozporné tvrdenie na
strane odvolateľa a nie na jeho strane s tým, že zároveň vytýka súdu prvého stupňa, že nevyhodnotil

dôkazy o trhovej cene jedno a dvojvrstvových omietok v zmysle ním predložených kalkulácii, pričom
v tejto časti odvolania sa teda opäť opiera o dvojvrstvové omietky, hoci v bode 12. odvolania ich už
vylúčil s tým, že v zmysle ustanovenia § 636 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak cenu pri uzavretí
zmluvy nemožno dojednať pevnou sumou, musí sa určiť aspoň odhadom a ak by žalobca nebol dokázal
uviesť pevnú sumu ceny diela, mal ju uviesť odhadom a túto odhadnutú cenu mal uviesť v písomnom

potvrdení o prevzatí objednávky (§ 632 Občianskeho zákonníka), z dôvodu ktorého je právne irelevantné
a nedôvodné, aby súd určoval cenu diela podľa cenových kalkulácii spoločnosti DAYTON Development
s.r.o. Uviedol, že žalobca ho nikdy neoboznámil s cenou diela a nikdy túto cenu si s ním ani nedohadoval
pred uzatvorením zmluvy, preto v tomto prípade ide o neprijateľnú podmienku, ktorá je neplatná (§
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Uviedol, že odvolateľ nevyvrátil jeho procesnú obranu týkajúcu sa

reklamácie vád omietky, vyúčtovania ceny diela (príjmový pokladničný doklad z 25. 06. 2012 na sumu 2.
000eur),vyúčtovaniacenykontajnerazaodvozstavebnéhoodpadupoomietkach(príjmovýpokladničný
doklad z 20. 06. 2012 na sumu 500 eur) a aj existencie písomnej zmluvy o dielo medzi žalovaným
a obchodnou spoločnosťou TOP TREND Bratislava s. r. o. (Cenová dohoda - stavebné práce č. E.XXXX-XX zo dňa 05. 05. 2012) s tým, že nakoľko Cenová dohoda - stavebné práce č. E. XXXX-XX zo
dňa 05. 05. 2012 bola uzavretá písomne, iba písomne ju bolo možné zrušiť, čo sa nestalo, z dôvodu
ktorého je výpoveď A. M.X. účelová, ak sa touto dohodou necítil byť viazaný, keď až na pojednávaní

dňa 04. 03. 2014 účelovo zmenil svoje hodnotenie tejto dohody, keďže dovtedy svedok A. M. Cenovú
dohodu - stavebné práce č. E. XXXX-XX zo dňa 05. 05. 2012 považoval za platnú a spravoval sa ňou,
o čom svedčí niekoľko skutočností, napríklad vyúčtovanie ceny omietok, odvoz stavebného odpadu,
vybavenie reklamácie (oprava opadanej omietky), pravidelný pobyt na stavbe za účelom vykonávania
kontroly pracovníkov vykonávajúcich vnútorné omietky a ďalšie. Poukázal na skutočnosť, že konateľ

žalobcu J.. Q. W. mu nikdy neoznámil, že fyzicky omietky vykonáva obchodná spoločnosť YNOR - SK,
s.r.o. do momentu, kedy mu právna zástupkyňa žalobcu doručila list zo dňa 16. 10. 2012, ktorým ho
vyzvala na zaplatenie žalovanej faktúry s tým, že odvolateľ v rámci dokazovania nepreukázal existenciu
vzájomných kontraktačných rokovaní, a preto nemôže tvrdiť, že medzi stranami sporu bola uzavretá
ústna zmluva, J.. Q. W. pri stretnutí s ním nevystupoval ako konateľ, ale iba ako neurčitá fyzická
osoba, preto sa dôvodne domnieval, že pri vyhotovovaní diela plní pokyny svojho zmluvného partnera,

teda obchodnej spoločnosti TOP TREND Bratislava s. r. o. Namietol, že s prihliadnutím na negatívnu
dôkaznú teóriu a na článok 6 ods. 1 C. s. p. a na § 5 ods. 4 písm. i) nemá povinnosť niesť dôkazné
bremeno, že pred vyhotovovaním vnútorných omietok rokoval s obchodnou spoločnosťou YNOR - SK,
s.r.o., takúto povinnosť aj s prihliadnutím na článok 8 C. s. p. má iba odvolateľ/žalobca. Namietol, že
odvolateľ nedôvodne obviňuje súd z nekritickosti a nesprávneho vyhodnotenia jeho tvrdení, nakoľko

medzi ním a obchodnou spoločnosťou TOP TREND Bratislava s. r. o. existovala písomná zmluva o dielo
(Cenová dohoda - stavebné práce č. E. XXXX-XX zo dňa 05. 05. 2012), preto túto písomnú zmluvu bolo
možné zrušiť iba písomne a nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že súd prvej inštancie písomnosti č. E.
XXXX-XX nepriradil žiadne zodpovedajúce právne normy, nakoľko uviedol, že daná cenová dohoda má
náležitosti zmluvy o dielo (§ 631 a § 632 Občianskeho zákonníka). K tvrdeniu žalobcu, že suma 500

eur nesúvisí s odvozom odpadu, poukázal na výpoveď svedka A. M. na pojednávaní dňa 04. 03. 2014,
v ktorej uviedol, že touto sumou mu zaplatil za odvoz odpadu a týka sa nákladov za kontajner, ktorým
sa odviezol odpad, vzniknutý pri zhotovovaní vnútorných omietok na jeho rodinnom dome. Uviedol, že
pokiaľ žalobca v odvolaní namietol, že príjmový pokladničný doklad zo dňa 25. 06. 2012 na sumu 2.
000 eur sa netýkal Cenovej dohody - stavebné práce č. E. XXXX-XX zo dňa 05. 05. 2012, ale iného

zmluvného vzťahu, bolo jeho povinnosťou dané tvrdenie preukázať. Za nedôvodnú považoval žalovaný
námietku žalobcu, že faktúru nevrátil v čase jej splatnosti, nakoľko dokazovaním bolo preukázané, že
ju neobdržal od kuriérskej spoločnosti, keďže bol v tom čase na dovolenke v Š., z dôvodu ktorého ju
nemohol vrátiť v dobe splatnosti, a preto dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že faktúra mu
nebola doručovaná na adresu trvalého pobytu, ktorá je uvedená v kolónke poštová adresa. Namietol

tvrdenia svedka J.. Q. V. v jeho výpovedi, že existovali dve zmluvy, keďže mu nikdy nepovedal, že
má uzavretú zmluvu aj s obchodnou spoločnosťou TOP TREND Bratislava s. r. o. a aj s obchodnou
spoločnosťou YNOR - SK, s.r.o. s tým, že v súvislosti s jeho výpoveďou na pojednávaní dňa 11. 11. 2014
jeprávnevýznamnátáskutočnosť,žetentosvedokvypovedal,žežalobcabolsubdodávateľomvprípade
vnútorných omietok na jeho rodinnom dome, pričom zmluvným dodávateľom bola obchodná spoločnosť

TOP TREND Bratislava s. r. o. Nestotožnil sa s argumentáciou žalobcu, že podľa súdu prvej inštancie
nevystavenie písomného potvrdenia znamená dôkaznú núdzu žalobcu, keď písomné potvrdenie by
predstavovalo písomný dôkaz, ktorý by nespochybniteľne preukázal zmluvný vzťah medzi stranami
sporu, a nakoľko takéto potvrdenie neexistuje, žalobca musel preukazovať tento zmluvný vzťah inými
dôkaznými prostriedkami (§ 187 C. s. p.), avšak takýto dôkaz nepredložil, preto nepreukázal existenciu

zmluvy o dielo a neuniesol dôkazné bremeno. Poukázal na skutočnosť, že žalobca v odvolaní neuviedol
dôvod, pre ktorý napadol rozhodnutie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, keď Potvrdenie
o odovzdaní a prevzatí diela by bolo právne relevantné iba v prípade existencie zmluvy o dielo, pričom
jehoodmietnutiekomunikáciesožalobcomneznamená,žeporušovalsvojezmluvnézáväzkyvsúvislosti
s odovzdaním diela, keďže zmluva o dielo medzi stranami sporu neexistovala, preto nemohol porušovať

zmluvný záväzok z neexistujúcej zmluvy a nakoľko medzi stranami sporu zmluva o dielo neexistovala,
nemôže existovať ani jeho záväzok na zaplatenie zostatkovej ceny diela, ani povinnosť dielo odovzdať
a zaplatiť cenu diela. Uviedol, že žalobca v odvolaní neuviedol takú právnu argumentáciu, ktorá by
preukázala opodstatnenosť odvolacích dôvodov s tým, že súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil
presvedčivo v súlade s ust. § 220 ods. 2 C. s. p.

4.Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu uviedol, že trvá na namietaných
dôvodoch nepreskúmateľnosti rozsudku a na tom, že skutkové a právne argumenty súdu splývajú a
sú zmätočné, keď nemožno porozumieť argumentu súdu o nepreukázanom bezdôvodnom obohatení

žalovaného, ktoré malo spočívať v tom, že cenu diela doplatil inému subjektu, ako aj na tom, že
preddavkové platby žalovaného spolu 10. 000 eur preukazujú priamy právny vzťah medzi ním a
žalovaným za vnútorné omietky na základe zmluvy o dielo, pretože žiaden iný právny vzťah strany
medzi sebou nemali a ani netvrdili. Uviedol, že trvá aj na tom, že súd bagatelizoval pochybné tvrdenia
žalovaného, ako sa dostal k jeho číslu účtu a prečo mu na toto číslo zaplatil preddavky 10. 000

eur, nakoľko súd prvej inštancie nevysvetlil, ako mohol považovať doklad „E. XXXX-XX" za platnú
zmluvu o dielo, keď záloha v nej uvedená znela na sumu 6. 000 eur a žalovaný nikdy ani len netvrdil,
že ju zaplatil s tým, že trvá aj na tom, že súd kriticky a nesprávne posudzoval príčinnosť medzi
časom platieb preddavkov 10. 000 eur a ich zúčtovaním na preddavkové faktúry č. XXXXXXXX a
XXXXXXXXvkonečnejfaktúreč.XXXXXXXX,pretožeišloofakturáciuvsúladesozákonomč.222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Ohradil sa proti tvrdeniam žalovaného, že v odvolaní opakovane

obviňoval súd z neprávd a výmyslov, že súd urážal, a že sa týmto približoval krivému obvineniu a
k porušovaniu stavovského práva Slovenskej advokátskej komory, nakoľko podal slušné a neútočné
odvolanie s vecnými námietkami, ktorými popieral rozsudok pre jeho nezákonnosť, nespravodlivosť
a vecnú nesprávnosť a nemožno mu vyčítať, že otvorene poukázal na nepravdy, zavádzanie a
klamstvá zo strany žalovaného, ktorých je celý spis a nakoľko nekorektné postupy žalovaného spísal

a požiadal súd o ochranu podľa čl. 5 C. s. p. a súd prvej inštancie mu ju bez jediného vysvetlenia
neposkytol, označil rozsudok za prejav nespravodlivosti a porušenej rovnosti. Uviedol, že trvá na
námietkeopätovnéhonevypočutiasvedkyneV.Z.,akoajnanámietkachnesprávnychskutkovýchzistení
a neuznal argumentáciu žalovaného, že ako spotrebiteľ nemá podľa negatívnej dôkaznej teórie niesť
dôkazné bremeno, že pred vyhotovením vnútorných omietok s ním rokoval a že takúto povinnosť má iba

on z dôvodu, že táto argumentácia je v rozpore so všeobecnými princípmi rovnosti a kontradiktórnosti
sporu a so záväzným právnym názorom odvolacieho súdu o rovnakej právnej pozícii strán ohľadne
preukázania svojich námietok s tým, že odkazu žalovaného na ochranu spotrebiteľa podľa procesných
ustanovení (čl. 6 C. s. p.) chýba rozumný zmysel, pretože žiadna zo zákonom pred pokladaných
situácií so špeciálnou úpravou pre spotrebiteľa v tejto veci nenastala (§ 290 - § 300 C. s. p.), pričom

odkaz žalovaného na hmotnoprávnu úpravu ust. § 53 Občianskeho zákonníka je úplne mylný, pretože
neprijateľné zmluvné podmienky nemožno dohľadať v ústnej zmluve o dielo, ktorú uzatvorili sporové
strany a uviedol, že má dostatok skúseností v spore, aby tvrdil, že žalovaný uvedenými argumentmi
odvádza pozornosť odvolacieho súdu od ním nesplnenej dôkaznej povinnosti preukázať reklamáciu
tvrdených vád omietok, ich vznik, rozsah a charakter a preukázať priamy dodávateľský vzťah medzi

ním a spol. TOP TREND Bratislava s. r. o., na základe ktorého mal údajne pracovať len v subdodávke,
nakoľko z výsledkov dokazovania je jasné, že žalovaný o reklamácii a subdodávke neposkytol žiaden
dôkaz a je závažným nedostatkom rozsudku, že v ňom chýbajú závery o neunesenom dôkaznom
bremene žalovaného. Namietol, že žalovaný vo svojom vyjadrení lavíruje na úrovni prekrúcania jeho
námietok a ich skutočného významu v odvolaní s tým, že z jeho pohľadu sú opísané časti vyjadrenia

žalovaného malou ukážkou nekorektných zavádzaní, ktorých sa žalovaný dopúšťal počas celého sporu,
a pre ktoré žiadal o ochranu pred zneužívaním práva na súdnu ochranu podľa čl. 5 C. s. p., ktorú od súdu
nedostal s tým, že hoci ide o nový procesný inštitút a bude otázkou ďalšej súdnej praxe, čo bude zahŕňať,
môže chrániť aj pred opakovane menenými, množenými a prekrucovanými tvrdeniami protistrany, čoho
sa v tomto prípade dopustil žalovaný, pretože svojou podstatou ide o porušenie procesnej povinnosti

tvrdiť rozhodujúce skutočnosti pravdivo (§ 150 ods. l C. s. p.). Uviedol, že ostatné časti vyjadrenia
žalovaného sú prevažne všeobecným potvrdením skutkových záverov súdu, k čomu žalovaný pristúpil
zámerne, pretože k príslušným odvolacím námietkam nemá žiadne pádne protiargumenty, pričom sa
to týka jeho odvolacej námietky, že pokiaľ súd považoval písomnosť „E. XXXX-XX" za platnú zmluvu o
dielo, bolo nedostatkom rozsudku, že z nej vychádzal ako zo zmluvy, ktorá sa aj reálne plnila, pretože k

tomu neboli preukázané žiadne skutočnosti, pričom to isté sa týka aj jeho odvolacej námietky, že pokiaľ
súd považoval písomnosť „príjmový pokladničný doklad zo dňa 20. 06. 2012 na sumu 500 eur za doklad
o platbe za odvoz odpadu za omietky, išlo o absurdný záver, pretože preukázal, že taká platba sa týka
niekoľkých ton odpadu, ktoré v žiadnom prípade nemohli vzniknúť z omietok. Žalobca v ďalších častiach
svojho vyjadrenia zopakoval argumentáciu uvedenú v podanom odvolaní, z dôvodu ktorého považuje

odvolací súd za nadbytočné ju opätovne uvádzať.

5.Žalovaný v podaní zo dňa 02. 11. 2017 (replika) uviedol, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku
predmetsporuvecnesprávneposúdiladospelksprávnymskutkovýmzisteniamnazákladevykonaného
dokazovania, pričom následne správne vec právne posúdil, preto odvolacie dôvody uvedené v odvolaní

a aj vo vyjadrení žalobcu sú účelové a podané odvolanie je nedôvodné a navrhol odvolanie zamietnuť
a napadnutý rozsudok potvrdiť, resp. odvolanie žalobcu ako oneskorene podané odmietnuť s tým, že
nakoľko sa žalobca k jeho procesnému návrhu nevyjadril a výslovne ho nepoprel (§ 151 ods. 1 C. s.
p.) znamená, že námietku oneskoreného podania odvolania je potrebné považovať za nespornú. K
tvrdeniu žalobcu, trvajúceho na tom, že jeho preddavkové platby v sume 10. 000 eur preukazujú ich

vzájomnývzťah,keďžeinýnemaliaaninetvrdiliuviedol,žežalobcaopomenul,žepočasceléhosúdneho
konania ako písomne, tak aj ústne vždy tvrdil, že so žalobcom nikdy nebol v žiadnom právnom vzťahu
s tým, že žalobca ani nijakým listinným alebo iným dôkazom nepreukázal existenciu ich vzájomného
zmluvného vzťahu, keďže poskytnutie dvoch platieb na účet žalobcu samo o sebe nikdy neznamenalo
vznik dvojstranného právneho úkonu vo forme zmluvy o dielo, pričom tieto platby iba poukázal na účet,
ktorý mu oznámil A. M., konateľ zhotoviteľa diela, teda obchodnej spoločnosti TOP TREND Bratislava

s. r. o. K argumentácii žalobcu, že preddavky spolu v sume 10. 000 eur boli zaplatené na základe
preddavkových faktúr č. XXXXXXXX a XXXXXXXX uviedol, že odvolateľ ešte vždy nechce objektívne
vidieť tú skutočnosť, že preddavky zaplatil dňa 08. 06. 2012 a 25. 05. 2012 a že uvedené faktúry sa mu
žalobca pokúšal doručiť až v júli 2012 s tým, že medzi vykonanými platbami a doručovaním týchto faktúr
je časový rozdiel najmenej dvoch mesiacov, preto súd prvého stupňa správne konštatoval, že medzi

platbami preddavkov a faktúrami neexistuje príčinná súvislosť, a preto nie argumentácia súdu prvého
stupňa, ale argumentácia odvolateľa „nedáva rozumný zmysel". Namietol, že nemal dôvod telefonicky
informovať J.. V. o dvoch zmluvných vzťahoch vzniknutých medzi ním a žalobcom, keďže žalobcu
nikdy nepovažoval za svojho zmluvného partnera s tým, že aj svedok A. M. vypovedal nepravdivo o
mnohých skutočnostiach, napr. o Cenovej dohode - stavebné práce č. E. XXXX-XX zo dňa 05. 05.

2012, ktorú nakoľko bola uzavretá písomne, zrušiť bolo možné tiež iba písomne, a keďže ju po celý čas
považoval za platnú a záväznú, dôvodne sa domnieval, že vnútorné omietky sa vyhotovujú na základe
tejto dohody a že fyzický zhotoviteľ omietok musel byť v subdodávateľskom vzťahu so zhotoviteľom
diela, teda s obchodnou spoločnosťou TOP TREND Bratislava, s. r. o. Poukázal na skutočnosť, že v
liste sp. zn. 19/2012-628 zo dňa 25. 10. 2012 zaslanom právnej zástupkyni žalobcu uviedol, že ani

písomne ani ústne so žalobcom neuzavrel obchodnú zmluvu a ani inú zmluvu a že jeho dodávateľom
je iba obchodná spoločnosť TOP TREND Bratislava s. r. o., voči ktorej je žalobca jej subdodávateľom s
tým, že tento list podpísal aj A. M., ktorý na poslednej strane uviedol, že potvrdzuje správnosť údajov v
ňom uvedených, z dôvodu ktorého nemožno prijať záver, že si vymýšľa a že predložil súdu iné podanie,
ako predložil žalobcovi. K trvaniu na výsluchu svedkyne V. Z. uviedol, že žalobca neuviedol potrebu jej

výsluchu v príčinnej súvislosti so zistením rozhodujúcej skutočnosti, ktorou je vznik záväzkového vzťahu
zo zmluvy o dielo, teda vznik konsenzuálnej zmluvy medzi stranami sporu. Poukázal na skutočnosť, že
vady vnútorných omietok reklamoval svojmu zmluvnému partnerovi, teda obchodnej spoločnosti TOP
TREND Bratislava s. r. o., pričom jej konateľ pán M. na pojednávaní prisvedčil, že reklamácia u neho
bola vykonaná, že ju prijal a vady odstránil, čo preukazuje, že pán M. Cenovú dohodu - stavebné práce

č. E. XXXX-XX zo dňa 05. 05. 2012 považoval za platnú a cítil sa ňou viazaný, preto reklamované
vady bezplatne odstránil (po odstránení vád uvedenej spoločnosti neplatil žiadnu sumu za odstránené
vady). Uviedol, že nepopiera, že omietky zhotovil pán Č. v mene žalobcu, avšak popiera, že omietky
boli fyzicky zhotovené priamo jeho zmluvným partnerom, nakoľko vnútorné omietky sa mu zmluvne
zaviazalazhotoviťobchodnáspoločnosťTOPTRENDBratislavas.r.o.,ktoráichzhotoveniezabezpečila

prostredníctvom žalobcu, do čoho nijako nezasahoval a toto zhotovenie neovplyvňoval a k počtu vrstiev
omietok uviedol, že naďalej zotrváva na tom, že svedok Č. jednoznačne vypovedal, že on osobne robil
iba jednovrstvové omietky, preto odvolateľ podsúva súdu neobjektívne informácie a nepravdivo tvrdí, že
zmluvne jednal s J.. W., keďže si bol po celý čas vedomý toho, že má uzavretú zmluvu, a to Cenovú
dohodu - stavebné práce č. E. XXXX-XX zo dňa 05. 05. 2012 s obchodnou spoločnosťou TOP TREND

Bratislava s. r. o., z dôvodu ktorého nepovažoval za potrebné zmluvne dohodnuté vyhotovenie diela si
duplicitne istiť s ďalším zhotoviteľom diela. K tvrdeniu žalobcu, že doklady k sumám 500 eur a 2. 000 eur
nemajú nič spoločné s Cenovou dohodou - stavebné práce č. E. XXXX-XX zo dňa 05. 05. 2012 uviedol,
že obchodná spoločnosť TOP TREND Bratislava s. r. o., na príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 20.
06. 2012 výslovne uviedla č. E. XXXX-XX, čo je zároveň číslom Cenovej dohody - stavebné práce č. E.

XXXX-XX zo dňa 05. 05. 2012, pričom táto skutočnosť jednoznačne preukazuje, že odvoz kontajnera bol
vykonaný v súvislosti s odvozom odpadu vzniknutého pri vyhotovovaní vnútorných omietok. Poukázal
na skutočnosť, že obdobne aj príjmový doklad bez čísla zo dňa 25. 06. 2012 vyhotovený obchodnou
spoločnosťou TOP TREND Bratislava s. r. o., sa podľa jeho účelu týka doplatku úhrady za omietky stým, že ho vyhotovil osobne A. M., preto ho nemožno upodozrievať, že ho falšoval s tým, že A. M.
osobne potvrdil, že na základe príjmových pokladničných dokladov zo dňa 20. 06. 2012 a 25. 06. 2012
mu zaplatil sumy 500 eur a 2. 000 eur, pričom M. nevyvracal, že jeho podpis na týchto dokladoch nie je

jeho podpisom a nakoľko podľa zákona o účtovníctve príjmové účtovné doklady vystavuje a podpisuje
ten, kto peniaze prijíma, jeho podpis na nich nebol potrebný. Žalovaný opätovne uviedol, že od žalobcu
poštou nikdy neobdržal tri faktúry č. XXXXXXXX, Č.. XXXXXXXX P. Č.. XXXXXXXX, nakoľko v čase ich
údajného doručenia bol na zahraničnej dovolenke v Španielsku, preto tieto faktúry ani nemohol vrátiť v
dobe ich splatnosti. Uviedol, že rýchle vysúšanie a vŕtanie nemohlo spôsobiť opadanie omietok, nakoľko

ak by to bola pravda, potom by boli opadali celé omietky a nie iba ich časť, keď žalobca ani nepreukázal,
že išlo o rýchle vysúšanie omietok.

6.

Súd prvej inštancie aj uvedené vyjadrenie žalovaného doručil žalobcovi na vedomie dňa 13. 11. 2017,

pričom žalobca sa k nemu nevyjadril.

7.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 ods. 1 a § 380 ods.

l C. s. p. (zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez
nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a
nevyžadoval to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 29. marca 2018 podľa § 378
ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany
sporu a ich právni zástupcovia upovedomení zákonným spôsobom.

8.

Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9.

Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

10.

Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky
vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym
skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.

s. p.).

11.

K tvrdeniu žalobcu v podanom odvolaní, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného
odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne
posúdenie súdom prvej inštancie za správne.12.

K odvolacím námietkam žalobcu o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu odvolací

súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať
na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti
tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa § 191 C. s. p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný

právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada
voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia
pri hodnotení dôkazov (napr. § 192, § 205, § 193 C. s. p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku
ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného
v ust. § 220 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, a

aké prostriedky procesnej obrany použil, stručne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkázať na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd má povinnosť
dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke

preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň
správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia
presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým
dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané
žalobcom v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov, nemajú za následok

úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou
prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces
nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov (svedeckých výpovedí podľa predstáv strany sporu), ani právo na to, aby bola
strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani

právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa
dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

13.

V posudzovanej veci ide o v poradí druhý rozsudok súdu prvej inštancie, keď rozsudok zo dňa 21.
apríla 2015, č. k. 16C/289/2012 - 263, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 4.

995, 88 eur s 8, 75 % úrokom z omeškania ročne od 23. 07. 2012 až do zaplatenia do troch dní od
právoplatnosti rozsudku a zároveň povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia 4.
076, 15 eur a náhradu iných trov konania v sume 299, 50 eur na účet právnej zástupkyne žalobcu, zrušil
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 08. septembra 2016, č. k. 10Co/331/2015 - 325 z dôvodu
jeho nepreskúmateľnosti.

14.

Zrušenímpôvodnéhorozhodnutiasavecvraciadostavu,akýtubolpredvydanímrozhodnutiasúduprvej
inštancie, a preto je súd povinný sa v ďalšom konaní nielen riadiť intenciami zrušujúceho uznesenia,

ale je zároveň povinný naďalej postupovať podľa procesných predpisov. V konaní odstraňuje vytýkané
nedostatky ale aj také, ktoré vytýkané neboli a ktoré v procesnom postupe zistí a po splnení dôkaznej
povinnosti a vyhodnotení dokazovania, rozhodne znovu (§ 226 Občianskeho súdneho poriadku, účinný
do 30. 06. 2016 a § 391 C. s. p. účinný od 01. 07. 2016).

15.

Nosnýmdôvodom(ratiodecidendi)uzneseniaodvolaciehosúdu,ktorýmbolvporadíprvýrozsudoksúdu
prvej inštancie v tejto právnej veci zrušený, bola absencia právneho posúdenia nielen sporu, nakoľkoodôvodnenie napadnutého rozsudku obsahovalo iba skutkové odôvodnenie, keď z neho nebolo možné
zistiť, ktoré skutočnosti mal súd prvej inštancie zistené a najmä ktorými dôkaznými prostriedkami, keďže
iba poukázal na obsah dôkazov bez uvedenia, z akých dôvodov dospel k záveru o ich pravdivosti, pričom

navzájom si odporujúce dôkazy nevyhodnotil a nezdôvodnil, napríklad prečo niektoré z nich pokladal za
nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo sa
niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať vôbec.

16.

Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu ďalej vyplýva, že bolo povinnosťou prvoinštančného súdu
právne posúdiť obsah Cenovej dohody - stavebné práce E. XXXX - XX zo dňa 05. 05. 2012 a najmä
jej právne následky, predloženej a podpísanej obchodnou spoločnosťou TOP TREND Bratislava s.
r. o., ako dodávateľom, ktorej konateľ však v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdil, že jej obsah
za záväzný nepovažoval a pre žalovaného omietky na základe danej Cenovej dohody nevykonal

a so žalovaným žiadnu zmluvu neuzavrel, nakoľko ak by spoločnosť TOP TREND Bratislava s. r.
o. nebola so žalovaným v žiadnom zmluvnom vzťahu (ani na základe nesporne uzavretej Cenovej
dohode), potom nebolo zrejmé, na základe akej právnej skutočnosti pristúpila táto obchodná spoločnosť
k odstraňovaniu vád diela, t. j. k oprave omietok, keď z výpovede svedka a konateľa spoločnosti
TOP TREND Bratislava s. r. o. A. M. vyplynulo, že omietky nerobil iba opravoval popraskané omietky

v pivničných priestoroch a cena za opravu je zahrnutá v sume za odpad, vyčistenie staveniska a
dvora a zároveň dôvodom zrušenia v poradí prvého rozsudku súdu prvej inštancie bola absencia
právneho posúdenia argumentácie (najmä právnej) žalovaného tvrdiaceho v priebehu celého konania,
že obchodnej spoločnosti TOP TREND Bratislava s. r. o. sumu 2. 000 eur zaplatil za ňou vykonané
omietky dňa 25. 06. 2012 a nie za ich opravu, nakoľko k opadaniu omietok došlo v pivničných priestoroch

rodinného domu žalovaného až tri mesiace po úhrade (v septembri 2012), keď v poradí prvom rozsudku
absentovalo aj právne posúdenie Cenovej dohody - stavebné práce č. E. XXXX-XX zo dňa 05. 05. 2012,
ktorej platnosť žiadal žalovaný v spore posúdiť prejudiciálne, keď odvolací súd prvoinštančnému súdu
vytkol, že napadnutý rozsudok je založený predovšetkým na nepreukázaných domnienkach, arbitrárnom
(svojvoľnom) hodnotení vykonaných dôkazov a bez právneho zdôvodnenia, keď za právne zdôvodnenie

nie je možné považovať opisovanie znenia jednotlivých ustanovení právnych predpisov (§ 631 a § 634
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka) bez toho, aby ich súd aplikoval na zistený skutkový stav.

17.

Súd prvej inštancie sa po zrušení v poradí jeho prvého rozsudku v prejednávanej veci dôsledne riadil
právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným vo vyššie uvedenom zrušujúcom uznesení a dospel k
správnemu právnemu záveru, že žalobca v konaní dôkazné bremeno neuniesol, nakoľko nepreukázal
vznik záväzkovoprávneho vzťahu so žalovaným uzavretím zmluvy o dielo (ústne), správne vyhodnotil
vykonané dokazovanie (ako aj svedecké výpovede v konaní vypočutých svedkov,) dospel k správnemu

právnemu záveru o účelovosti výpovede svedka A. M. (konateľa obchodnej spoločnosti TOP TREND
Bratislava s. r. o.) vo vzťahu k jeho záväzku vykonať na rodinnom dome žalovaného omietky, z dôvodu
ktorého nebolo možné sa v žiadnom prípade stotožniť s tvrdením žalobcu v podanom odvolaní, že
napadnutý rozsudok je arbitrárny a nespravodlivý.

18.

Podľa § 387 ods. 2 C. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19.

Spoukazomnacitovanéustanovenie,prihliadnucnaobsahsúdnehospisuaznehovyplývajúciskutkový
stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady

majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej
stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu,
ktorým žalobu žalobcu zamietol a vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie pre rozhodnutie
vo veci samej zistil skutkový stav vykonaním potrebných a stranami navrhnutých dôkazov, a nakoľkožalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvej inštancie
v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový
stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce

zákonné ustanovenia, odvolací súd sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozsudku, ktorým rozhodol vecne správne, a preto tento rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p.

20.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s ust.
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

21.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada
(§ 431 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania

(§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).