Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Thursday, January 23, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/348/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415206660
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1415206660.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a
členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: E.. H.
H., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt F.F. XXXX/XG, L., proti žalovaným: 1/ Hlavné mesto Slovenskej
republiky Bratislava, IČO: 00 603 481, sídlo Primaciálne nám. 1 Bratislava, 2/ STRABAG Pozemné a
inžinierske staviteľstvo s. r. o., IČO: 31 355 161, sídlo Mlynské nivy 61/A, Bratislava, zastúpený: Valko

Marián & partners, s. r. o., IČO: 35 916 192, sídlo Porubského 2, Bratislava, o určenie vlastníctva, na
odvolaniežalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduBratislavaIVzodňa27.4.2017,č.k.4C/235/2015-358,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Odvolacie konanie sa z a s t a v u j e.

Žalovaným 1/,2/ sa proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca (obyvateľ hlavného mesta
SR Bratislava) na základe § 9b zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov
obce domáhal určenia, že žalovaný 1/ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci
Bratislava - mestská časť R. H., kat. územie R. H., zapísanej na LV č. XXXX ako pozemok parcely
registra „C“, parc. č. XXXX/XX, o výmere 2699 m2, druh pozemku ostatné plochy, a nehnuteľností a v

obci Bratislava - mestská časť G., kat. územie G., zapísanej na LV č. XXXX ako pozemky parcely registra
„C“, parc. č. XXX/X o výmere 5200 m2, druh pozemku ostatné plochy, parc. č. XXX/X, o výmere 3805
m2, druh pozemku ostatné plochy a parc. č. XXX/XX, o výmere 2396 m2, druh pozemku ostatné plochy
(ďalej „pozemky žalovaného 1/“) a žalovaný 2/ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, nachádzajúcej
sa v obci Bratislava - mestská časť R. H., kat. územie R. H., zapísanej na LV č. XXXX ako pozemok
parcely registra „C“, parc. č. XXXX/X, o výmere 3413 m2, druh pozemku ostatné plochy (ďalej „pozemok

žalovaného 2/“) v celom rozsahu zamietol (výrok I), žalovaným 1/ a 2/ priznal náhradu trov celého
konania v rozsahu 100 % (výroky II a III) a Mestskej časti Bratislava - R. H., IČO: 00 603 147, sídlo
Vajanského nábr. 3, Bratislava, priznal náhradu trov konania v časti predbežného opatrenia v rozsahu
100 % (výrok IV).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 9a ods.1, ods.8 písm. e/, § 9b ods.1,2 zákona č. 138/1991 Zb.

o majetku obcí v znení neskorších predpisov ďalej ZMO“), keď po vykonanom dokazovaní zistil, že
uznesením č. 1427/2014 zo dňa 6.3.2014 schválilo potrebnou 3/5 väčšinou mestské zastupiteľstvo
žalovaného 1/ ako prípad hodný osobitného zreteľa v zmysle § 9a ods. 8 písm. e/ ZMO zámenu pozemku
žalovaného 2/ za pozemky žalovaného 1/, s odôvodnením dôvodu osobitného zreteľa. Následne dňa
17.4.2014 uzavreli žalovaný 1/ a žalovaný 2/ zámennú zmluvu (v zmysle uvedeného uznesenia), ktorá
bola v ten deň zverejnená na webovom sídle žalovaného 1/ a nadobudla účinnosť dňa 18.4.2014 a na

základe ktorej vykonal kataster vklad vlastníckeho práva ku dňu 23.4.2014. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že žalobca sa domáhal určenia vlastníctva nehnuteľností, ktoré boli predmetom podľa nehoneplatnej zámennej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, a ktorý vyvodzoval svoju
aktívnu legitimáciu z ust. § 9b ods. 1 ZMO ako fyzická osoba s trvalým pobytom v obci. Žalobou podľa
cit. ustanovenia sa môže žalobca domáhať na súde určenia vlastníctva obce k majetku, ktorý bol obcou

prevedený na tretiu osobu, s výnimkou prevodu majetku obce realizovaného niektorým spôsobom podľa
§ 9a ods. 1 písm. a/ až c/ ZMO alebo iného spôsobu prevodu majetku obce, ktorý ZMO pripúšťa, t. j.
aj pri dotknutom prevode majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa, ktorý podľa § 9a ods.
8 písm. e/ ZMO pripúšťa ako výnimku z § 9a ods. 1 ZMO. Uvedený výklad podporuje aj uznesenie
Ústavnoprávneho výboru NR SR č. 615 zo 14.4.2009, ktorým bolo navrhnuté doplniť zákon č. 258/2009

Z. z., ktorým bol ZMO novelizovaný, o predmetné ustanovenia, podľa ktorej: „Návrh ustanovenia §
9b zavádza aktívnu legitimáciu na určenie neplatnosti právneho úkonu alebo určenie vlastníctva obce
pre obyvateľov obce alebo podnikateľa so sídlom v Slovenskej republike. Vzhľadom na závažnosť
sankcie v podobe neplatnosti právneho úkonu sa rozšírenie aktívnej legitimácie na uvedené kategórie
vzťahuje iba na prípady najzávažnejšieho porušenia povinností vyplývajúcich z § 9a tohto zákona.
Ide o neaplikovanie tých inštitútov pri prevode a prechode hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí, ktoré

zákon v tomto ustanovení predpokladá. Z uvedeného vyplýva, že rozšírenie aktívnej legitimácie sa bude
týkať napríklad prevodu majetku, ktorému nepredchádzala verejná súťaž alebo dražba, hoci sa na daný
prevodnevzťahovalažiadnazvýnimiekuvedenýchv§9atohtozákona,alebopriamehopredajamajetku
v prípadoch, v ktorých ho § 9a zakazuje, prípadne priameho predaja bez znaleckého posudku.“

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že pri prevode majetku obce spôsobom
podľa § 9a ods. 8 písm. e/ ZMO musia byť súčasne splnené nasledovné podmienky: a) obec musí
zverejniť svoj zámer previesť majetok týmto spôsobom nepretržite po celú dobu najmenej 15 dní
pred schvaľovaním prevodu obecným zastupiteľstvom na svojej úradnej tabuli a na svojej internetovej
stránke, ak ju má zriadenú (táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná), b) obecné zastupiteľstvo

musí rozhodnúť o tomto spôsobe prevodu kvalifikovanou 3/5 väčšinou všetkých poslancov ( ani
táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná),c) obecné zastupiteľstvo musí vo svojom rozhodnutí
zdôvodniť dôvod osobitného zreteľa ( z materiálu na rokovanie mestského zastupiteľstva žalovaného
1/ zo dňa 13.2.2014 ako aj z uznesenia žalovaného 1/ vyplýva, že mestské zastupiteľstvo žalovaného
1/ vo svojom rozhodnutí zdôvodnilo dôvody osobitného zreteľa, na základe ktorých rozhodlo o prevode

majetku). V kontexte tejto podmienky súd prvej inštancie považoval za potrebné vysloviť právny
záver, že nie je v konaní podľa § 9b ods. 1 ZMO oprávnený preskúmavať mestským zastupiteľstvom
odsúhlasené dôvody osobitného zreteľa z ich obsahovej stránky, keďže o týchto prislúcha rozhodnúť
mestskému zastupiteľstvu ako orgánu mesta, ktorého legitimita vychádza priamo od obyvateľov mesta
uplatnením ich volebného práva. Vychádzajúc z uvedeného potom dospel súd prvej inštancie k záveru,

že žalobca v danom prípade nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby podľa § 9b ods. 1
ZMO, keďže možnosť podať túto žalobu sa nevzťahuje na prípady prevodu majetku obce, ktoré tento
zákon pripúšťa, t. j. aj na prevody podľa § 9a ods. 8 písm. e/ ZMO a žalobu v celom rozsahu zamietol.

4. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový priadok

(ďalej „C.s.p.“) a žalovaným 1/, 2/ majúcim vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. V časti nariadenia predbežného opatrenia, ktoré žalobca navrhol spolu so žalobou
(ktorý bol zamietnutý), bola účastníkom konania aj Mestská časť Bratislava - R. H. (ktorej mala byť
predbežným opatrením uložená povinnosť), a keďže návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol
zamietnutý, mala v konaní o predbežnom opatrení plný úspech.

5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca navrhujúc, aby odvolací súd rozsudok v
zmysle § 388 C.s.p. zmenil, žalobe vyhovel a priznal mu nárok na náhradu trov konania. V odvolaní
uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365
ods.1 písm. h/ C.s.p.) a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci (§ 365 ods.1 písm. d/ C.s.p.), eventuálne z dôvodu, že súd prvej inštancie mu nesprávnym
procesným postupom znemožnil uskutočňovanie jemu patriacich procesných práv v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods.1 písm. b/ C.s.p.). V odvolaní zopakoval
skutkové okolnosti, ktorými odôvodňoval svoju žalobu, ktorej základom je neplatnosť zámennej zmluvy
uzavretej medzi žalovanými dňa 17.4.2014. Záver súdu prvej inštancie o nedostatku jeho aktívnej

legitimácie na podanie žaloby podľa § 9b ZMO považoval odvolateľ za právne nesprávny poukazujúc
na to, že účel citovaného ustanovenia predpokladá, že prostredníctvom žaloby sa oprávnená osoba
bude môcť domôcť nápravy práve vtedy, ak obec postupovala v rozpore s ust. § 9a ods.1 ZMO, keď
podmienkou na podanie takejto žaloby je, že tento prevod mal byť realizovaný prostredníctvom jednéhozo spôsobov podľa § 9a ods.1 ZMO, ale v rozpore so ZMO nebol. Aktívna legitimácia na podanie žaloby
podľa§9bZMOpredpokladánaplneniepodmienok,že a/žalobcamátrvalýpobytvobci,ktorejprávneho
úkonu sa žaloba týka, alebo ktorej vlastníctvo k majetku sa žalobou žiada určiť, b/ prevod majetku do

vlastníctva tretej osoby, c/ tento prevod je v rozpore so ZMO, pričom z povahy veci vyplýva, že túto
okolnosť je súd povinný skúmať materiálne v rámci posudzovania dôvodnosti samotnej žaloby, a teda na
splnenie podmienky aktívnej legitimácie bude postačovať, že žalobca označí konkrétny prevod majetku,
ktorý bol podľa neho realizovaný v rozpore so ZMO, pričom to, či tento prevod bol realizovaný v rozpore
soZMOmusíposúdiťažsúdvrozhodnutívovecisamej,d/podaniežalobyvlehotejednéhorokaododňa

prevodu vlastníckeho práva k dotknutému majetku z obce na nadobúdateľa. V jeho prípade boli všetky
tieto podmienky splnené, čo však súd prvej inštancie nezohľadnil a jeho výklad § 9b ZMO neobstojí.
Poukazujúc na znenie ust. § 9b ZMO podľa názoru odvolateľa z neho vyplýva, že obec môže so svojim
majetkom disponovať iným spôsobom ako jedným zo spôsobov podľa ust. § 9a ods.1 ZMO jedine vtedy,
ak sú splnené formálne a materiálne podmienky podľa ust. § 9a ods.8 ZMO a ak tieto nie sú (čo by mal
súd v konaní o žalobe podľa § 9b ZMO skúmať a vyhodnotiť ), obec môže so svojim majetkom nakladať

jedine jedným zo spôsobov podľa §9a ods.1 ZMO. K rovnakému záveru možno dospieť aj teologickým
výkladom § 9b ods. 1 ZMO. Súd v danom prípade nesprávne nezohľadnil, že na posúdenie rozporu
so ZMO je potrebné materiálne preskúmať aj dôvod, pre ktoré nebol prevod majetku obce realizovaný
podľa ust. §9a ods.1 ZMO, t.j. spravidla, či sú splnené materiálne a formálne podmienky na uplatnenie
niektorej z výnimiek podľa § 9a ods.8 ZMO, a to vrátane posúdenia toho, či je v predmetnej veci skutočne

daný dôvod hodný osobitného zreteľa pri výnimke podľa § 9a ods.8 písm. e/ ZMO, nakoľko podmienkou
prevodu majetku obce podľa cit. ustanovenia, môže byť len materiálna (nielen deklarovaná) existencia
tohto dôvodu. Odvolateľ s odvolaním sa na judikatúru Ústavného súdu SR zdôraznil, že v právnom štáte
nie je prípustná taká interpretácia právnych predpisov zo strany orgánov verejnej moci (vrátane súdov),
ktorá vychádza len z hľadiska textu zákona a to ani v takom prípade, kedy sa text môže javiť ako

jednoznačný a určitý. Zo skutočnosti, že v predmetnej veci nemohol byť daný dôvod hodný osobitného
zreteľa následne vyplýva, že ak chcel žalovaný 1/ previesť vlastnícke právo k pozemkom mesta na
tretiu osobu, mohol tak spraviť jedine niektorým zo spôsobov, ktoré predpokladá ust. § 9a ods.1 ZMO,
nespravil tak a vlastnícke právo na žalovaného 2/ previedol v rozpore s ust. § 9a ods.1 ZMO, t.j. prevod
vlastníckeho práva k pozemkom mesta nebol realizovaný podľa § 9a ods.1 ZMO, pričom neboli splnené

podmienky na to, aby sa previedol iným spôsobom na základe ust. § 9a ods.8 písm. e/ ZMO.

7. K odvolaniu žalobcu sa žalovaní 1/,2/ písomne vyjadrili. Následné písomné podania strán boli v
súlade s ust. § 374 ods.1,2,3 C.s.p. riadne doručované.

8. Žalobca v písomnom podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 18.1.2019 oznámil, že berie
odvolanie zo dňa 3.8.2017 podané proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 4C/235/2015-358
v celom rozsahu späť a žiada druhostupňové konanie v zmysle § 369 ods.3 C.s.p. zastaviť.

9. Podľa 369 ods. 1 C.s.p. dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal

odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

10. Podľa § 369 ods. 2 C.s.p. ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého
rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho

konania.

11. Podľa § 369 ods. 3 C.s.p. ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd
odvolacie konanie zastaví.

12. Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, §
380vspojenís§470C.s.p.aprirozhodovaníprihliadolnaokolnosť,žekspäťvzatiuodvolaniapodaného
žalobcom došlo v čase, kedy o ňom nebolo odvolacím súdom rozhodnuté, preto odvolacie konanie
zastavil.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.l C.s.p. v spojení
s § 256 ods. 1 C.s.p., na základe ktorých, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania zohľadnil skutočnosť,
že zastavenie odvolacieho konania procesne zavinil žalobca, ktorý bez vecného rozhodnutia súdu ojeho odvolaní zobral odvolanie späť (späťvzatie odvolania a návrh na zastavenie konania zo dňa
17.1.2019 nezdôvodnil). O výške trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia
súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).