Rozsudok Judgement was issued on Thursday, December 10, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/341/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108229975
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8108229975.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: W. Š., I.. XX.X.XXXX,

trvale bytom M. XXXX/X, B., právne zastúpený: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Námestie
sv. Egídia 93, Poprad, proti žalovaným v 1. rade: F. H., I.. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XX, B., právne
zastúpená JUDr. Františkom Komkom, advokátom so sídlom Hlavná 27, Prešov, v 2. rade: X. H., I..
X.X.XXXX, trvale bytom B. XX, B., v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnosti a zaplatenie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

žalobu z a m i e t a ,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a ,

žalobca je p o v i n n ý nahradiť trovy štátu v sume 89 EUR na účet Okresného súdu Prešov, v lehote
3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou súdu osobne podanou dňa 27.11.2008 navrhol žalobca zrušiť podielové spoluvlastníctvo
účastníkov k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXX, k.ú. M., parc. č. N. XXX/XX - záhrady o výmere
257 m2, parc. č. N. XX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 143 m2, rodinný dom, súp. č. XXXX
a toto vyporiadať tak, že nehnuteľnosti zapísané na LV XXX, k.ú. M., parc. č. N. XXX/XX - záhrady o

výmere 257 m2, N. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 143 m2, rodinný dom, súp. č.
XXXX prisudzuje žalovaným do podielového spoluvlastníctva a to každému v podiele 1-iny s tým, že
žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi na úplné finančné vyrovnanie za jeho spoluvlastnícky podiel z
nehnuteľností každý po ............ z hodnoty nehnuteľnosti ustálenej znalcom súdom ustanoveným do
30 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalobca žiadal uložiť žalovaným povinnosť zaplatiť mu
za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu spoločne a nerozdielne sumu 97.500,- Sk s 8,5%-tným
ročným úrokom z omeškania za obdobie od 1.3.2008 do zaplatenia. V rámci odôvodnenia žaloby

žalobca poukázal na to, že oboch žalovaných (vtedy ešte zastúpených zákonnými zástupcami) vyzval
na uzavretie dohody na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva doporučeným listom zo
dňa 14.8.2007, na čo žalovaní reagovali listom zo dňa 22.12.2007 tak, že po vianočných sviatkoch
vyriešia dané veci k spokojnosti oboch zainteresovaných strán. Keďže žalovaní následne neprejavili
žiaden záujem o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou, žalobca podal túto žalobu. Z
odôvodnenia žaloby taktiež vyplýva, že žalovaní mali užívať celú nehnuteľnosť, bez toho aby bola medzi
nimi uzavretá zmluva o nájme bezodplatne, preto žiada žalobca za užívanie svojho podielu z titulu

bezdôvodného obohatenia, z dôvodu plnenia bez právneho dôvodu finančnú náhradu mesačne 5.000,-
Sk do 31.12.2008.
Podaním súdu osobne podaným dňa 20.2.2013 žalobca rozšíril svoj návrh v časti o zaplatenie
bezdôvodného obohatenia o ďalšie obdobie a to od 1.3.2010 do budúcna mesačne po 165,97 EUR.Suma z titulu bezdôvodného obohatenia sa teda vzťahuje na obdobie od 17.5.2007 do 31.12.2008 a za
obdobie od 1.3.2010 do budúcna. V rámci tohto podania sa žalobca taktiež vyjadril, že pokiaľ má súdu
oznámiťzakéhoprávnehotitulusiuplatňuježiadanúnáhradu,takktomuuvádza,žesvojnárokskutkovo

vymedzil a je vecou súdu a povinnosťou ako ho právne odôvodní. Pokiaľ však zisťoval, ide o § 137 a
ďalšie Občianskeho zákonníka. Uznesením zo dňa 15.4.2013 súd pripustil zmenu žaloby spočívajúcu v
jej rozšírení tak, že: „žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie
spoluvlastníckeho podielu žalobcu spoločne a nerozdielne sumu 165,97 EUR mesačne od 1.3.2010 do
budúcna“.

Žalovaní sa k žalobe vyjadrili prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 14.4.2010,
z ktorého vyplýva, že s návrhom súhlasia a navrhujú aby súd prikázal nehnuteľnosť do výlučného
vlastníctva oboch žalovaných, každému po 1 s tým, že žalobcovi ako odstupujúcemu spoluvlastníkovi sú
ochotní v rámci dohody vyplatiť na finančné vyrovnanie sumu 33.193,92 EUR. K nároku na zaplatenie
finančnej náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu žalovaní uviedli, že v celosti neužívajú rodinný

dom, pretože užívajú iba určité miestnosti, pričom aj v tomto smere sú prístupní k dohode a výška
finančnej náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu by mohla byť akceptovaná v sume 50 EUR
mesačne.
Podaním zo dňa 17.10.2011 už žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámili, že
nesúhlasia s odhadom nehnuteľnosti, ani so samotným návrhom a tento žiadajú zamietnuť a ponechať

nehnuteľnosť naďalej v podielovom spoluvlastníctve.
V rámci záverečnej reči sa ale právny zástupca žalovaných opätovne vyjadril, že sa prikláňa k prikázaniu
veci jeho klientom za primeranú náhradu, ktorá bola vyriešená znaleckým dokazovaním, podobne ako
výška náhrady za užívanie nehnuteľnosti.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu cestou dožiadaného súdu (Okresný súd
Poprad), výsluchom zákonných zástupcov (rodičov žalovaných), výsluchom žalovanej v 1. rade, ako aj
oboznámením listinných dôkazov, pričom boli oboznámené: žaloba, návrh na zrušenie spoluvlastníctva
dohodou zo dňa 14.8.2007, list zákonných zástupcov žalovaných zo dňa 22.12.2007, list bývalého
právneho zástupcu žalobcu zo dňa 2.9.2008, kúpnopredajná zmluva zo dňa 8.2.2007, vyjadrenie

žalovaných zo dňa 14.4.2010, stanovisko žalobcu zo dňa 6.5.2010, potvrdenie o podaní daňového
priznania žalobcu za rok 2009, výpisy z LV k.ú. B. Č.. XXXX, výpisy z LV k.ú. G. Y. č. XXX, č. XXX, výpis z
LV č. XXXX k.ú. K. I. G., vyjadrenia žalobcu zo dňa 7.11.2011, 25.11.2011, 19.2.2013, znalecký posudok
R.. Y. I. č. 2/2014, vyjadrenie žalobcu zo dňa 25.3.2014, spis Okresného úradu Prešov, katastrálny
odbor č. O. XXXX/XXXX, rodné listy detí žalovanej v 1. rade, rozhodnutie úradu práce, sociálnych vecí a

rodiny zo dňa 12.2.2014, doklady o zdravotnom stave V.Ú. H., I.. XX.XX.XXXX, doklady o platbe inkasa,
doklady o úhrade pôžičiek, list V. H. adresovaný žalobcovi (č.l. 212), ako aj ostatný obsah spisu a zistil
tento skutkový stav:

Žalobca nadobudol vlastnícke právo (podiel jednej polovice) k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom

konania na základe kúpnopredajnej zmluvy od predávajúceho: V. H. M.. (starý otec žalovaných),
zastúpený správcom konkurznej podstaty JUDr. Dášou Komkovou, pričom vklad tejto zmluvy bol
povolený dňa 17.5.2007 pod O. XXXX/XX. Žalovaní v 1. a 2. rade nadobudli vlastnícke právo (každý
v podiele 1-iny) na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod O. XXXX/XX. Z výsluchu
žalovanej v 1. rade, resp. zákonných zástupcov žalovaných (rodičov žalovaných v 1. a 2. rade), ktorí v

konaní zastupovali ako zákonní zástupcovia žalovaných v čase keď ešte títo neboli plnoletí, vyplýva, že
žalobca sa nikdy žiadnym spôsobom nedomáhal, že chce užívať polovicu domu, pričom keď bol jediný
krátnasúdnompojednávaní,predpojednávanímsavyjadriltak,žežalovaníspolusrodičmikľudnemôžu
užívať celý dom, že on s tým nemá problém. Z výsluchu rodičov žalovaných taktiež vyplynulo, že títo sú
v mimoriadne zlej finančnej situácii, keďže sú obaja nezamestnaní a nemajú prostriedky ani na základné

živobytie, preto by ani nemali z čoho vyplatiť žalobcu. Zároveň sa vyjadrili, že nemali vedomosť o tom, že
polovica rodinného domu a priľahlých nehnuteľností bola predaná za sumu 80.000,- Sk a mali vedomosť
o tom, že to malo byť za 200.000,- Sk. Taktiež poukázali na to, že dom udržiavajú, zveľaďujú už 40 rokov,
pričom žalobca sa o dom vôbec nezaujíma, nikdy nežiadal sprístupniť napr. polovicu domu, resp. sa
nijako nedomáhal užívania domu. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalovaní obývajú dom spolu so

svojimirodičmi,pričomžalovanáv1.rademáuž2detiatodcéruM.,I..X.X.XXXXaX.M.,I..XX.X.XXXX.
Zákonná zástupkyňa žalovaných V. H., I.. X.X.XXXX (matka žalovaných) v rámci výsluchu pred súdom
vypovedala, že žalobcu nepozná, nikdy ho nestretla, ani nevidela. Keď sa odpredávala polovica domu,
tak tam nebol a ona skutočne nevie o koho sa jedná. Rovnako potvrdila, že sa žalobca nikdy nedomáhalžiadneho nájomného alebo nejakých iných platieb, pričom oni sa starali o dom ako celok, teda nie iba o
polovicu domu a samozrejme, že dom musia vykurovať, robiť bežnú údržbu, pričom dom napr. maľovali,
opravovali oplotenie, udržiavajú celú záhradu. Poukázala na to, že od leta roku 2010 je nezamestnaná

a spolu s manželom a maloletým synom poberajú sociálnu dávku v sume 240 EUR, pričom sa snaží
privyrobiť si na dohodu a takto zarobí ešte asi 100 EUR mesačne. Ohľadom výdavkov uviedla, že
inkaso predstavuje sumu 120 EUR (elektrina, plyn, voda), pričom kúria drevom, keďže je to lacnejšie.
V. H., I.. XX.XX.XXXX (otec žalovaných) v rámci výsluchu poukázal na to, že žalobcu videl iba raz na
pojednávaní. Pôsobil naňho ako slušný a ochotný človek, pričom sa vyjadril v tom zmysle, že dom môžu

naďalej užívať, že on im v tom nebude brániť a nikdy sa nevyjadroval o tom, že by mu mali platiť nejaké
nájomné. Potvrdil, že zabezpečujú údržbu domu a nejaké menšie opravu, konkrétne vysprávky, pretože
zatekalo zo strechy, maľovanie, taktiež sú nútení každoročne opravovať strechu, keďže nemajú na novú
strechu a v tejto súvislosti je potrebné zakupovať asfaltovú hmotu. Zároveň poukázal na svoje zdravotné
problémy a to, vysoký tlak, chronickú DNU, chronickú pankreatitídu, cukrovku, hluchotu. Poukázal tiež
na to, že oni skutočne iné možnosti bývania ani nemajú. Obdobne aj žalovaná v 1. rade potvrdila, že

žalobcu nikdy nevidela, našla si ho iba na internete ako vyzerá, pričom nikdy sa o ňu nezaujímal, nikdy ju
neoslovil, nikdy od nej nežiadal žiadne nájomné a o dom, resp. záhradu sa vždy staral jej otec. Uviedla,
že poberá rodičovský príspevok 203 EUR a prídavky na dve deti 46 EUR, teda spolu má príjem 250 EUR.
Z predložených listinných dôkazov taktiež vyplýva, že žalobca vyzval žalovaných prostredníctvom ich
zákonných zástupcov na zrušenie spoluvlastníctva dohodou s tým, že nehnuteľnosti by boli prikázané do

podielového spoluvlastníctva žalovaných, každému po jednej polovici, za čo požaduje finančnú náhradu,
ktorej výška by bola stanovená znaleckým posudkom.
Z výsluchu žalobcu cestou dožiadaného súdu (žalobca sa na súdne pojednávanie dostavil iba raz, kedy
súhlasil s návrhom právneho zástupcu žalovaných, že vec bude vysporiadaná mimosúdne) vypovedal,
že nehnuteľnosti kupoval aj za účelom, aby odkúpil aj ďalší podiel, ale okolnosti sa zmenili, pričom sa

nevedel vyjadriť, či by súhlasil s prikázaním nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva.
Právny zástupca žalobcu sa vyjadril, že jeho klient nemá záujem o prikázanie nehnuteľnosti do
jeho výlučného vlastníctva, pričom pokiaľ má vedomosť, tak ani nemá prostriedky na to, aby vyplatil
žalovaných. Taktiež uviedol, že prostredníctvom tejto nehnuteľnosti si žalobca nechce riešiť svoju bytovú
otázku, keďže má svoju bytovú otázku vyriešenú.

Účastníci sa zároveň zhodne vyjadrili, že reálna deľba nehnuteľností nie je možná a pokiaľ by mala byť
pripustená takáto teoretická možnosť, tak v tejto súvislosti by bolo potrebné vynaložiť značné náklady,
pričom žalovaní sa vyjadrili, že oni na to prostriedky nemajú a žalobca nemá záujem vynakladať značné
finančné prostriedky na tento účel.

Na základe vyššie uvedeného súdu právne uzatvára:

Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci
podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa § 137 ods. 2 OZ, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú

podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.
Podľa § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
Podľa § 141 ods. 2, každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné
potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom

vyporiadaní písomnú formu.
Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak
nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie

podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Podľa § 142 ods. 2 OZ, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada
spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
Podľa § 142 ods. 3 OZ, pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť

vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti.
Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce
na nehnuteľnosti.Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci sú podieloví spoluvlastníci
nehnuteľností (rodinný dom, záhrada, zastavané plochy a nádvoria), evidovaných na LV č. XXX, k.ú. M.,
obec B., okres B. s tým, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1-ice a každý zo žalovaných
v podiele 1-iny. Zo znaleckého posudku č. 2/2014 R.. Ľ. I. vyplýva, že všeobecná hodnota uvedených

nehnuteľností predstavuje sumu 102.000 EUR. Z tohto znaleckého posudku taktiež vyplýva určenie
všeobecnej hodnoty nájmu nehnuteľnosti za obdobie od 17.5.2007 do 31.12.2007 a za obdobie od
1.3.2010 do 31.12.2013. Na základe zhodných tvrdení účastníkov mal zároveň súd za preukázané, že v
prejednávanej veci nie je možné vyporiadať podielové spoluvlastníctvo reálnym rozdelením veci, pričom
pri teoretickom pripustení takejto možnosti by boli s rozdelením nehnuteľnosti spojené neprimerane
vysoké náklady, ktoré by žalobca nebol ochotný znášať a žalovaní na to prostriedky nemajú, keďže

žalovaná v 1. rade poberá iba rodičovský príspevok a stará sa o dve maloleté deti a žalovaný v 2. rade je
ešte školopovinný a nemá žiaden príjem. Súd mal zároveň, na základe výsluchu zákonných zástupcov
žalovaných, ako aj samotnej žalovanej v 1. rade a predložených listinných dôkazov za preukázané, že
žalovaní (ako aj ich rodičia) sú vo veľmi zložitej nepriaznivej finančnej a sociálnej situácii, pričom majú
problém zabezpečiť svoju základnú existenciu.

Súd taktiež nemal za preukázané, aby bol žalobca, okrem podanej žaloby, nejakým spôsobom
žalovaných (resp. ich zákonných zástupcov) vyzýval, že chce a žiada, aby mu bolo umožnené užívanie
nehnuteľností,resp.abysavôbecnejakýmspôsobomzaujímalosamotnúnehnuteľnosť,tedasúdnemal
za preukázané, aby sa žalobca domáhal užívania predmetných nehnuteľností a na druhej strane ani to,
aby mu v tom žalovaní nejakým spôsobom bránili, preto sa za tohto stavu nemôže s úspechom domáhať

náhrady za užívanie svojho spoluvlastníckeho podielu, nakoľko by takéto konanie bolo minimálne v
rozpore so zásadou dobrých mravov. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že aj keď je jedným zo
základných práv podielového spoluvlastníka užívanie nehnuteľností, dobrovoľná nerealizácia tohto
oprávnenia nemôže zakladať nárok na náhradu za užívanie svojho spoluvlastníckeho podielu, preto súd
žalobu v tejto časti zamietol.

V tejto súvislosti súd taktiež poukazuje na to, že takýto nárok je možné uplatniť iba s poukazom na
ustanovenie§137ods.1Občianskehozákonníkaanieztituluvydaniabezdôvodnéhoobohatenia(§451
a nasl. OZ), keďže pre takýto prípad nie je možné aplikovať žiadnu zo skutkových podstát bezdôvodného
obohatenia, nakoľko sa jedná o užívanie z titulu spoluvlastníctva a nie o užívanie veci bez právneho
dôvodu.

Čo sa týka zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, tak v tomto ohľade súd poukazuje
na to, že zo zásady, že nikto nemôže byť nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu existujú aj
výnimky, založené na dôvodoch hodných osobitného zreteľa, pre ktoré súd nezruší a nevyporiada
podielové spoluvlastníctvo. V prejednávanej veci má súd za to, že na strane žalovaných existujú

tak výnimočné okolnosti, že tieto umožňujú súdu aplikáciu ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Podstatným dôvodom hodným osobitného zreteľa v prejednávanej veci je to, že žalovaní
nemajú inú možnosť bývania, teda sú existenčne odkázaní na bývanie v spornej nehnuteľnosti (viď
napr. R 43/1997), pričom žalobca má bývanie zabezpečené a ako vyplynulo z vyjadrenia žalobcu, resp.
jeho právneho zástupcu, jediným úmyslom žalobcu je prikázať jeho podiel žalovaným s tým, že títo

by mu vyplatili finančnú náhradu, ktorá by bola cca 19-násobne vyššia než suma, ktorú investoval do
kúpy polovice predmetných nehnuteľností. Súd teda poukazuje na to, že sociálna situácia žalovaných
je tak nepriaznivá, že títo majú dokonca existenčné problémy, pričom otec žalovaných vzhľadom na
svoj zdravotný stav pravdepodobne ani nemá možnosť získať trvalé zamestnanie, matka žalovaných je
taktiež dlhodobo nezamestnaná, žalovaná v 1. rade poberá iba rodičovský príspevok a stará sa o dve

maloleté deti a žalovaný v 2. rade je ešte školopovinný. Súd taktiež zohľadnil okolnosti prípadu, teda
skutočnosť, že žalobca sa nikdy nezaujímal o predmetnú nehnuteľnosť, nevynakladal žiadne náklady
ani na jej základnú údržbu (žalovaní si však neuplatňovali prípadný nárok na náhradu vzniknutých
nákladov) a úmysel žalobcu sa javí byť iba rýdzo ekonomický, keďže svoj podiel odkúpil za 80.000,-
Sk a v súčasnosti žiada vyplatiť 51.000 EUR (1.536.426,- Sk), ako aj ďalšiu náhradu z titulu užívania

nehnuteľností žalovanými v sume cca 16.200 EUR. Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd
zamietol žalobu aj v časti o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov.Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pričom úspešní

žalovaní si náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnili a neúspešný
žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,

náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie súd rozhodol o trovách štátu tak, že na ich
náhradu zaviazal neúspešného žalobcu, keďže suma 89 EUR bola vyplatená na znaleckú odmenu
preddavkovane z prostriedkov štátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.