Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 6, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/62/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117209796
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4117209796.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.
Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom v
Bratislave, Metodova 8, IČO: 35697270, zastúpený: Bobák, Bollová a spol. s.r.o., advokátska kancelária
so sídlom v Bratislave 821 02, Dr. Vl. Clementisa 10, proti žalovanému: E. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom
S., V. XXX/X, o zaplatenie sumy 496,68 eura istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Nitra zo dňa 21. decembra 2017, č. k. 19Csp/112/2017-67, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a výroku
o náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Nitra (v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“
ako súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 21. decembra 2017, č. k. 19Csp/112/2017-67 (ďalej len

napadnutý rozsudok) rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 106,68 eura, spolu s 5,05
% úrokom z omeškania ročne od 18.12.2015 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

1.2. Vo zvyšku žalobu zamietol.

1.3. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

2. Zistil, že žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 2.5.2015 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č.
L nedeliteľnou súčasťou ktorej boli VPP, na základe ktorej vypožičal žalovanému SIM kartu, ktorá mu
umožňovala využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom a SIM karte bolo pridelené číslo:
XXXXXXXXXX. Na základe Dodatku z rovnakého dňa, žalobca odpredal žalovanému mobilný telefón

Samsung P. sX white za zľavnenú kúpnu cenu 130 eur, ktorého maloobchodná cena bez zľavy bola
520 eur a pre prípad nedodržania zmluvných podmienok, bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 390
eur. Žalovaný neuhradil žalobcom vystavené faktúry za poskytnuté služby vo výške 106,68 eur (fa. č.
XXXXXXXXXX na sumu 6,77 eur splatnú dňa 30.6.2015 a fa. č. XXXXXXXXXX na sumu 99,91 eur
splatnú dňa XX.X.XXXX), preto mu žalobca zaslal Pokus o pokonávku zo dňa 28.9.2015, v ktorom mu
stanovil lehotu na zaplatenie dlžnej sumy v lehote do 17.12.2015 a uplatňoval si aj zmluvnú pokutu.

Žalovaný dlžnú sumu žalobcovi v s ním stanovenej lehote neuhradil, preto sa žalobca obrátil so žalobou
nasúdavtomtokonanísiuplatňovalsumu496,68eur,ktorápozostávazneuhradenýchslužiebvovýške
106,68 eur a zo zmluvnej pokuty vo výške 390 eur, čo predstavuje rozdiel medzi skutočnou predajnou
cenou mobilného telefónu 520 eur a žalovaným uhradenou zľavnenou kúpnou cenou vo výške 130 euro.

3. I keď zákon výslovne neupravuje obmedzenia pri dohodách o výške zmluvnej pokuty, túto je však

potrebné posúdiť i z hľadiska právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv. Ustanovenia o spotrebiteľskýchzmluvách majú povahu osobitných ustanovení voči ustanoveniam, ktoré v 8. časti upravujú jednotlivé
typy zmlúv.

4. Súd konštatoval, že nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty a ani jej dojednania, ale treba dbať aj
na skutočný zmysel a cieľ inštitútu zmluvnej pokuty, ako inštitútu súkromného práva zvlášť pri osobitne
chránených spotrebiteľských vzťahoch. Žalobca ponúkal žalovanému svoje služby ako spotrebiteľovi
prostredníctvom štandardnej zmluvy, ktorú má vopred pripravenú a v ktorej spotrebiteľ nemôže zmluvné
podmienky ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada zaplatiť žalobca od spotrebiteľov

v paušálnej výške, bez ohľadu na to, o aké zmluvné porušenie pôjde a hrozba pokuty existuje pri
akomkoľvek porušení, takže zmluvné pokuty neobchádza ani aspekt neurčitosti (...ak poruší niektorú
z povinností...).

5. Pri zmluvnej pokute musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci súdnej kontroly
neprijateľnýchpodmienokvspotrebiteľskýchzmluváchsozreteľomnapovahu,obsahavšetkyosobitosti

právneho úkonu, pretože podmienky, za akých žalobca dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných
zmluvách, podľa názoru súdu, poškodzujú spotrebiteľa. Celková výška dojednanej zmluvnej pokuty
(390 eur) mala predstavovať rozdiel skutočnej predajnej ceny mobilného zariadenia (ktorú však žalobca
nijakým spôsobom nezdokladoval) a kúpnej ceny, ktorú žalobca dobrovoľne a na základe vlastnej úvahy
so žalovaným dojednal (130 eur) a v takejto výške bola v rozpore s dobrými mravmi ako všeobecne

uznávaným správaním sa v spoločnosti, a teda v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne
neplatná, a je ju potrebné považovať za absolútne neplatnú aj v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka. Z tohto dôvodu súd žalobu v časti zmluvnej pokuty zamietol.

6. Na základe uvedeného dospel k záveru, že žaloba je dôvodná iba z hľadiska nároku žalobcom

poskytnutých a žalovaným neuhradených služieb vo výške 106,68 eur, ako aj v časti úrokov z omeškania
podľaust.§517ods.1,2OZanar.vl.č.87/1995Z.z.,atoododňa18.12.2015,ktorýmdňomsažalovaný
dostal s plnením do omeškania, keď v Pokuse o zmier bol vyzvaný zo strany žalobcu na zaplatenie
dlžnej sumy v lehote do 17.12.2015. Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodne podanú zamietol.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, a keďže žalobca sa domáhal sumy 572,20 eur
(istiny vo výške 496,68 eur + úroku z omeškania z tejto sumy vo výške 5,05% za obdobie od 18.12.2015
do dňa rozhodnutia súdu - do 21.12.2017 predstavuje sumu 75,52 eur ) = 100% ,a keďže súd mu priznal
sumu 117,51 eur (istinu vo výške 106,68 eur + úrok z omeškania z tejto sumy vo výške 5,05% za obdobie
od 18.12.2015 do dňa rozhodnutia súdu - do 21.12.2017 predstavuje sumu 10,83 eur) = 20,54%, potom

od úspechu žalobcu je potrebné odpočítať jeho neúspech v rozsahu 79,46%, a potom celkový úspech je
na strane žalovaného v rozsahu 58,92%. Žalovanému však náhradu trov konania nepriznal aj za použitia
čl. 17 CSP, pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

8. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa ustanovení § 52 ods. 1, § 53 ods. 1,

2 ,3, 5, § 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 1 a 2, § 544, § 545 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, a
ust. zák. č. 351/2011 Z.z.

9. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti (zmluvná pokuta s príslušenstvom) a náhrade trov
konania podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Poukázal na ust. § 297 písm. b/ CSP a podmienky rozhodnutia bez nariadenia pojednávania. Prvou

takouto podmienkou je jednoduchosť právneho posúdenia veci. Táto podmienka spočíva v predpoklade
jednoduchosti, resp. jednoznačnosti posudzovanej veci. Ďalším kritériom je nespornosť tvrdení strán.
Toto kritérium vychádza z predpokladu efektívneho uplatňovania inštitútov procesného útoku a obrany
stranami sporu. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalovaný napriek poučeniu sa k žalobe nevyjadril,
t.j. nevyužil prostriedky procesnej obrany. Ak mal teda súd za to, že skutkové tvrdenia strán sú nesporné,

mal vychádzajúc z tvrdení žalobcu, žalobe zo dňa 24.03.2017 v plnom rozsahu vyhovieť. Z uvedeného
vyplýva, že súd prvej inštancie mal nariadiť pojednávanie, keďže podmienky pre aplikáciu § 297 CSP
neboli naplnené. Uvedeným postupom teda súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

11. Každý účastník má reálnu možnosť ovplyvniť obsah zmlúv o pripojení a ich dodatkov, resp. iných
dokumentov. Účastník, ktorý sa rozhodne využívať služby žalobcu má možnosť výberu. V prvom rade
sa môže rozhodnúť, či si zvolí program s paušálom, alebo s kreditom. Ďalej má možnosť nastaviť výšku
mesačného paušálu, zvoliť si/kúpiť telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu, alebo nie, a pod. Súd
pri tom izoloval zmluvnú pokutu od ostatných dojednaní v zmluve, t.j. neprihliadal na benefity, ktoré boli

v zmysle Zmluvy č. L. a jej dodatku poskytnuté žalovanému. Uvedenej skutočnosti súd prvej inštancie
nevenoval dostatočnú pozornosť, keď v rámci hodnotenia rovnosti postavenia zmluvných strán zohľadnil
len zmluvnú pokutu.

12. Súd prvej inštancie ďalej vec nesprávne posúdil z právneho hľadiska, keďže uvedená zmluvná
pokuta podľa názoru žalobcu spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce z ust. § 544 zákona č. 40/1964

Zb. Občiansky zákonník v platnom znení, v zmysle ust. § 544 ods. 1 a 2 OZ.

13. Je nepochybné, že predmetná zmluvná pokuta bola dojednaná v písomnej forme.

14. Žalobca pri vyčíslení zmluvnej pokuty prihliadol na zotrvanie žalovaného v dobe viazanosti od

začiatku plynutia tejto doby, čo je v prospech žalovaného. Žalovaný si svoje zmluvné povinnosti neplnil
od mesiaca máj roku 2015. Od samého začiatku zmluvného vzťahu neuhrádzal faktúry za riadne a včas
poskytované služby. Žalobca sa z toho dôvodu nazdáva, že žalovaný vstupoval do zmluvného vzťahu s
nečestným a špekulatívnym úmyslom získať hodnotné telekomunikačné zariadenia za akciovú cenu a
využívať služby žalobcu pokiaľ to bude možné, bez úmyslu uhrádzať faktúry, t.j. plniť si svoje povinnosti

a zotrvať v dobe viazanosti. Žalobca je toho názoru, že takéto konanie žalovaného hrubo porušuje dobré
mravy a poskytnutie právnej ochrany ako v prípade čestného spotrebiteľa by predstavovalo zneužitie
tohto právneho inštitútu. Výška zmluvnej pokuty sa postupne znižuje v závislosti od toho, koľko celých
mesiacov uplynulo od uzavretia Dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti.

15. Na základe uvedeného má žalobca za to, že Okresný súd Nitra rozhodol nesprávne, keď nárok
žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 390 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne od 18.12.2015 do zaplatenia zamietol. Uvedené malo dopad aj na rozhodovanie o nároku na
náhradu trov, z toho dôvodu žalobca napadol týmto odvolaním aj výrok o trovách.

16. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

17. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),

prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario CSP) a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP v spojení s § 391
ods. 1 CSP je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18.1. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

18.2. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

18.3. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť

konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.18.4. Podľa § 297 písm. b/ CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

18.5. Podľa § 300 CSP, na konanie podľa tohto oddielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia
o konaní, ak nie je ustanovené inak.

18.6. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujú za nesporné.

18.7. Podľa § 181 ods. 2 CSP, po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi
stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná, a ktoré dôkazy
nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri
predbežnom prejednaní sporu.

19. Základný rámec práva na spravodlivé súdne konanie, použiteľný pre civilné konanie, je obsiahnutý
v článku 6 ods. 1 Dohovoru. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky
implikované aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Jednotlivé čiastkové práva, ktoré tvoria obsah práva
na spravodlivý proces, je možné vyvodiť predovšetkým z rozhodovacej činnosti ESĽP, patrí sem

najmä právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na verejnosť konania a
rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé prejednanie veci. V rámci
posledne spomínaného práva je možné zdôrazniť princíp rovnosti strán, princíp rovnosti zbraní, princíp
kontradiktórnosti konania a právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (bližšie pozri komentár k § 365).
(Števček. M, Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný

sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1302 s.).

20. Formulácia § 297 písm. b/ CSP korešponduje s formuláciou § 177 ods. 2 písm. a/ CSP, pričom
ich spoločnými znakmi sú - jednoduché právne posúdenie veci, nespornosť skutkových tvrdení strán,
bagateľný cenzus (jeho výška je však rozdielna). Cieľom prvých dvoch znakov je, aby pojednávanie

nebolo potrebné nariaďovať v zásade v takých sporoch, kde nie je potrebné dokazovanie a nie je
nevyhnutné ústne pred súdom prejednať argumenty strán týkajúce sa právneho posúdenia sporu
(Števček. M, Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný
sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1035 s.).

21. Ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, je povinnosťou súdu vyhodnotiť ich pravdivosť na základe
vykonaných dôkazov. V sporovom konaní však súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných
skutkových tvrdení strán. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z
ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí. To neplatí iba výnimočne, ak existuje dôvodná pochybnosť
o pravdivosti nesporných skutkových tvrdení (§ 186 ods. 2) (Števček. M, Ficová, S., Baricová, J.,

Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.
H. Beck, 2016, 573 s.).

22. Zákon používa pojmy „nesporné tvrdenia“ (§ 151) a „zhodné tvrdenia“ (§ 186 ods. 2). Oba pojmy sú
významovo totožné (Števček. M, Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,

M., a kol Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 573 s.).

23. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania žalobcu dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti vykazuje vady v zmysle § 389 písm.
c/ CSP, pričom nesprávny procesný postup súdu napĺňa dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku

aj z dôvodu podľa § 389 písm. b/ a teda, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces.

24. Odvolací súd poukazuje v prvom rade na podmienky možnosti rozhodnúť súdom bez nariadenia

pojednávania v zmysle § 297 ods. b/ CSP v spotrebiteľskom spore, v zmysle ktorých súd prvej
inštancie rozhodoval a na ktoré poukázal. Jedným z predpokladov (okrem iných) je absencia
spornosti skutkových tvrdení. Prvoinštančný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania s predpokladom
nespornosti tvrdených skutočností, ako podmienkou podľa cit. ust.25. Taktiež poukazuje na to, že v prípade ak žalobca odvodzuje subjektívne právo uplatnené v súdnom
konaní na základe určitých tvrdení musí ich aj pre úspech v konaní preukázať. Procesné právo v

spore však umožňuje, aby v prípade absencie spornosti skutkových tvrdení (inak povedané ak existujú
nesporné skutkové tvrdenia) sa tieto (nesporné) skutkové tvrdenia považovali za pravdivé (bez ohľadu
na ich preukázanie) a z takých tvrdení súd potom vychádza a tvrdený skutkový stav tak aj má zistený,
čo predstavuje formálny prístup k pravde v spore.

26. Súd musí vo svojom rozhodnutí vychádzať zo stavu, ktorý zodpovedá a) dokázaným tvrdeniam
účastníkov konania, b) skutočnostiam, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné a súd o ich pravdivosti
nemádôvodnépochybnosti,c)skutočnostiam,ktoréniejenutnédokazovať(§121OSP)askutočnostiam
vyplývajúcim z právnych alebo skutkových domnienok a d) právnym fikciám. Ak žalobca chce byť v
konaní úspešný, musí v žalobe uviesť skutočnosti odôvodňujúce ním uplatňovaný nárok a o týchto
skutočnostiach je povinný predložiť plný dôkaz (Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 214/2014).

27. Na jednej strane tak možno povedať, že súd prvej inštancie považoval skutočnosti tvrdené žalobcom
za zistené, preto rozhodol bez nariadeného pojednávania, na druhej strane, a to možno zistiť z úvah,
ktoré súd viedli k zamietnutiu žaloby žalobcu (bod 33 napadnutého rozsudku), že žalobca vo vzťahu
k výške zmluvnej pokuty 390 eur (čo mal byť rozdiel skutočnej predajnej ceny mobilného zariadenia

a kúpnej ceny, ktorá bola dojednaná), túto skutočnú cenu nijakým spôsobom nezdokladoval, teda
nepreukázal tvrdenú skutočnosť. Ak ju súd označil v odôvodnení hoci len ako jeden z dôvodov, pre
ktorý zmluvnú pokutu nepriznal, ide celkom určite o relevantnú skutkové tvrdenie a z neho vyplývajúce
možné relevantné skutočnosti. Súd (aj v dôsledku nepredloženia dokladov o skutočnej cene mobilného
zariadenia) posúdil výšku zmluvnej pokuty za rozpornú a s dobrými mravmi ,a teda v zmysle § 39 OZ

za absolútne neplatnú.

28. Na základe vyššie uvedeného a skutočnosti, že žalobca v odvolaní namietal procesný postup súdu
prvej inštancie týkajúci sa podmienok možnosti rozhodnúť bez nariadenia pojednávania odvolací súd
konštatuje, že súd prvej inštancie (vzhľadom na dôvody zamietnutia v časti zmluvnej pokuty) musel

mať pochybnosť o pravdivosti tvrdenia žalobcu v žalobe, že „dohodnutá zmluvná pokuta nie je vyššia,
ako výška zľavy, ktorá bola pri predaji mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia žalovanému
poskytnutá“ (čl. II žaloby). Ak ale mal pochybnosť o relevantnom tvrdení žalobcu, nemohol považovať
tvrdenú skutočnosť za nespornú, a preto ani nemohol rozhodnúť o zamietnutí časti žaloby (ohľadne
zmluvnej pokuty) bez nariadenia pojednávania.

29. Ak nemožno považovať skutkové tvrdenia za nesporné, nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 297 písm. b/ CSP. Ak sa k takémuto nesprávnemu procesnému postupu
pripojila odôvodnená námietka strany sporu (v odvolaní) ide o taký nesprávny procesný postup súdu,
ktorý znemožnil strane (žalobcovi), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že

došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku
v napadnutom rozsahu.

30. Súd nariadi pojednávanie za situácie (za splnenia ďalších podmienok), ak možno považovať
rozhodujúce skutkové tvrdenia za nesporné. Hoci žalovaný (tak ako v tomto prípade) nerozporoval

žalobcom tvrdené skutočnosti, ale súd ich zrejeme v dôsledku aplikácie § 186 ods. 2 CSP považoval za
sporné, je potrebné poukázať na to, že o sporných skutočnostiach je potrebné vykonať dokazovanie na
nariadenom pojednávaní. Súd však dokazovanie na nariadenom pojednávaní nevykonal.

31. Nevyhnutným predpokladom pre rozhodnutie bez nariadenia pojednávania bude zistenie toho, že

skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, keďže si nemožno predstaviť také rozhodnutie súdu, v ktorom
by súd posudzoval sporné skutočnosti bez toho, aby vykonal dokazovanie (Števček. M, Ficová, S.,
Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha: C. H. Beck, 2016, 658 s.).

32. Pre úplnosť je potrebné poukázať na to, že vyššie uvedené úvahy predpokladajú, že súd považoval
žalobné tvrdenia žalobcu v žalobe opodstatňujúce jeho uplatnený nárok za dostatočné a v súlade so
zákonnou požiadavkou pre náležitosti žaloby (§132 a nasl. CSP).33. Súd prvej inštancie v ďalšom postupe môže rozhodnúť bez nariadenia pojednávania za situácie
splneniazákonných podmienokpretakýpostup(§177ods.2,resp.vspotrebiteľskomsporepodľa§297
CSP), alebo nariadi pojednávanie a v zmysle § 181 ods. 2 CSP uvedie, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi

stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy
nevykoná a uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. Na nariadenom pojednávaní tak umožní
tej strane sporu, ktorej tvrdenie je sporné (sa považuje za sporné a je relevantné), aby ho preukázal.

34. Pre úplnosť a hospodárnosť v konaní odvolací súd na margo súdom prvej inštancie posúdenej

nemožnosti priznať žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu uvádza, že súd prvej inštancie správne
vyhodnotil spotrebiteľský charakter sporu.

35. Odvolací súd ale poukazuje na bod 2.5. zmluvy (vrátane písm. a/ a b/), ktoré konkretizujú povinnosti,
porušenie ktorých možno podľa zmluvy sankcionovať zmluvnou pokutou. Uvedené ustanovenie
nesvedčí neurčitosti dojednanej zmluvnej pokuty, pretože je v nej vyjadrená povinnosť, ktorej splnenie

sa zabezpečuje zmluvnou pokutou a obsahuje aj určitú výšku zmluvnej pokuty. Taktiež je potrebné
prihliadnuť na dôvody, ktoré viedli k uplatneniu zmluvnej pokuty a na dohodu o časovej bonifikácii
uplatniteľnosti výšky zmluvnej pokuty (upravená v rámčeku). Podľa názoru odvolacieho súdu situácia,
keď klient prestane plniť svoje povinnosti na začiatku zmluvného vzťahu svedčí o konaní, ktoré nemôže
byť preferované na úkor nároku na zmluvnú pokutu, pokiaľ je táto primeraná. Vyslovuje tiež názor (pokiaľ

súd prvej inštancie nepríde k inému skutkovému záveru o výške rozdielu skutočnej a predajnej ceny), že
zmluvná pokuta vo výške rozdielu skutočnej a predajnej ceny, nie je v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ
má zabezpečovať povinnosť platiť za služby (čo je základný prvok obsahu povinností užívateľa služieb)
a k porušeniu povinnosti prišlo na úplnom začiatku trvania zmluvného vzťahu.

36. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

37. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

38. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).