Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, October 16, 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 4T/78/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417010598
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Medveď

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6417010598.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, na hlavnom

pojednávaní dňa 16.10.2018, v trestnej veci proti obž. L. X., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 1 Tr. zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný L. X., nar. XX.X.XXXX v D., ČR, trvale bytom L. F. č. XXXX/XX, V. X.,

uznáva sa za vinného, ž e

hoci mu z ustanovenia § 62 a nasledujúcich Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších

predpisov vyplýva povinnosť vyživovať svoje deti O. X., nar. X.X.XXXX a M. X., nar. XX.X.XXXX,
pričom táto povinnosť mu bola deklarovaná aj rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.
19P/37/2016-137 zo dňa 1.12.2016, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 16CoP/16/2017 zo dňa 20.4.2017, právoplatným dňa 13.6.2017, ktorým bol zaviazaný prispievať
na výživu O. X. sumou vo výške 120,-Eur mesačne a na M. X. sumou vo výške 80,-Eur mesačne, vždy
do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky detí C.. R. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. nad B., P.
č. XXX/XX a zameškané výživné za obdobie od 29.7.2016 do 30.11.2016 v sume 491,60,-Eur na O.

a 327,74,-Eur na M. súd otcovi určil splatiť do 31.1.2017, avšak obvinený L. X. si svoju vyživovaciu
povinnosť na svoje deti v mieste trvalého bydliska a na miestach, kde sa zdržiaval riadne a včas neplnil,
čím mu za obdobie od mesiaca december roku 2016 až do súčasnej doby október 2018 vznikol dlh na
výživnom na maloleté deti X., a to O. a M. v celkovej výške 1.619,34 eur, k rukám matky detí C.. R. M.,
nar. 15.4.1980, trvale bytom B. nad B., P. č. XXX/XX,

t e d a

- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,
č í m s p á c h a l

- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody
vo výmere 8 ( osem ) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody

podmienečne odkladá.Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 24 ( dvadsaťštyri ) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1, ods. 4 písm. d/ Trestného zákona obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúcu v

príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe dlžné výživné na maloleté deti O. X., nar. X.X.XXXX a M. X., nar.
XX.X.XXXX v celkovej sume 1.619,34 eur k rukám matky C.. R. M.j, nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B.
nad B..

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom podala dňa 6.12.2017 na tunajšom súde obžalobu
na obv. L. X., nar. XX.X.XXXX v D., pod sp. zn. 1 Pv 407/17/6613 zo dňa 6.12.2017, pre skutok právne

kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť
na skutkovom základe, že
„hoci mu z ustanovenia § 62 a nasledujúcich Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších
predpisov vyplýva povinnosť vyživovať svoje deti O. X., nar. X.X.XXXX a M. X., nar. XX.X.XXXX,
pričom táto povinnosť mu bola deklarovaná aj rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.

19P/37/2016-137 zo dňa 1.12.2016, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 16CoP/16/2017 zo dňa 20.4.2017, právoplatným dňa 13.6.2017, ktorým bol zaviazaný prispievať
na výživu O. X. sumou vo výške 120,-Eur mesačne a na M. X. sumou vo výške 80,-Eur mesačne, vždy do
15-teho dňa v mesiaci k rukám matky detí C.. R. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. nad B., P. č. XXX/
XX a zameškané výživné za obdobie od 29.7.2016 do 30.11.2016 v sume 491,60,-Eur na O. a 327,74,-

Eur na M. súd otcovi určil splatiť do 31.1.2017, avšak obvinený L. X. si svoju vyživovaciu povinnosť
na svoje deti v mieste trvalého bydliska a na miestach, kde sa zdržiaval riadne a včas neplnil, čím mu
za obdobie od mesiaca december roku 2016 až do súčasnej doby vznikol dlh na bežnom výživnom na
O. vo výške 1.440,-Eur a na zročnom výživnom vo výške 391,60,-Eur a na M. vo výške 960,-Eur a na
zročnom výživnom vo výške 227,74,-Eur, čím mu vznikol celkový dlh na bežnom výživnom 2.400,-Eur

a 619,34,-Eur na zameškanom výživnom, voči matke detí C.. R. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B.
nad B., P. č. XXX/XX,“

Samosudca Okresného súdu Žiar nad Hronom vykonal na hlavných pojednávaniach dokazovanie
výsluchom svedkyne C.. R. M. ako aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise

podľa § 269 Tr. poriadku.

Obžalovaný L. X. sa na hlavné pojednávanie nedostavil, hoci bol riadne a včas predvolaný ( predvolanie
na termín HP dňa 11.9.2018 mu bolo doručené do vlastných rúk dňa 21.6.2018 a na termín HP dňa
16.10.2018 náhradným doručením v zmysle § 66 ods. 3 Tr. poriadku ), pričom písomne uviedol, že

ospravedlňuje svoju neúčasť na HP a výslovne žiada, aby sa celé HP dňa 11.9.2018 ako aj prípadne
v inom termíne uskutočnilo v jeho neprítomnosti ( podanie na č.l. 80 spisu ). Nakoľko v zmysle ust. §
252 ods. 2 Tr. por. obžalovanému bola riadne doručená obžaloba; bol na hlavné pojednávanie riadne
a včas predvolaný; mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby pred orgánom
činným v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní; obvinený bol v prípravnom konaní

upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania; zároveň bol na
možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti a následky s tým spojené upozornený;
pričom súd mal za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj
bez prítomnosti obžalovaného, súd vykonal hlavné pojednávanie a vo veci rozhodol v neprítomnosti
obžalovaného.

Súd podľa § 258 ods. 4 Tr. poriadku prečítal zápisnicu o výsluchu obž. L. X. v štádiu prípravného konania
( zápisnica zo dňa 16.11.2017 na č.l. 11 - 14 spisu ), kedy však v procesnom postavení obvineného
využil svoje právo a vo veci odoprel vypovedať.

Svedkyňa oprávnená C.. R. M. na hlavnom pojednávaní dňa 11.9.2018 vypovedala, že obžalovaný
naďalejvýživnénamal.detineplatí.Výškavýživnéhojenezmenená, jednásaosumu120,-Eurmesačne
na staršiu dcéru a 80,-Eur na mladšiu dcéru. Deň pred minulým pojednávaním ( pojednávanie nariadené
na termín 29.5.2018 pozn. ) obžalovaný uhradil sumu 1.500,-Eur prevodom na účet. Iným spôsobom na
výživu detí neprispieva. Sem - tam na narodeniny, meniny kúpi deťom nejakú hračku. Obžalovaný sa

stretáva s deťmi, keď mu vyjde čas. Nie je to úplne pravidelne, ako je určené súdom, ale stretávajú sa.Naposledy bol s nimi napr. v Poľsku na výlete asi tri dni, tiež boli v Terchovej a v okolí B. Štiavnice, keď
ich berie k rodičom. Podľa jej vedomostí má obžalovaný s.r.o. - čku a cez túto firmu realizuje stavebné
práce.Akýmápríjemneviepovedať.Stálevšaktvrdí,žejevrobote,takrobotuevidentnemá.Niekedyna

prelome rokov podávala prostredníctvom právničky aj návrh na exekúciu na výživné. Doposiaľ jej nebolo
od exekútorky poukázané nič. To, že jej obž. zaplatil spomínaných 1.500,-Eur exekútorke oznámila.
Nemá vedomosť, že by si obžalovaný podával návrh na zníženie výživného. Na hlavnom pojednávaní
dňa 16.10.2018 potvrdila, že obžalovaný deň pred pojednávaním vykonal ďalšiu úhradu na jej účet vo
výške 2.100,-Eur. Dlžná čiastka ku dňu HP je teda 1.619,34,-Eur, a to vrátane nedoplatku výživného

ako sa uvádza v obžalobe.

Na podklade listinných dôkazov mal súd preukázané, že obžalovaný L. X. je otcom mal. detí O.
X., nar. X.X.XXXX a M. X., nar. XX.X.XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.
19P/37/2016-137 zo dňa 1.12.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
16CoP/16/2017 zo dňa 20.4.2017, právoplatným dňa 13.6.2017 boli obidve mal. deti zverené do osobnej

starostlivosti matky Ing. R. M., nar. XX.X.XXXX, ktorá je tiež oprávnená maloleté zastupovať a spravovať
ich majetok. Súd určil otcovi detí povinnosť platiť výživné vo výške 120,-Eur mesačne na mal. O. X.
a 80,-Eur mesačne na mal. M. X., počínajúc od 29.7.2016, splatné vždy do 15-teho dňa v mesiaci k
rukám matky. Zároveň rozhodol o povinnosti zaplatiť nedoplatok na výživnom za obdobie od 29.7.2016
do 30.11.2016 v sume 491,60,-Eur na mal. O. a 327,74,-Eur na mal. M., a to v lehote do 31.1.2017.

Rozsudkom bol upravený aj styk otca s mal. deťmi v rozsahu každý nepárny víkend v čase od soboty
9.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a každú stredu v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod.. Od tejto doby
výška výživného nebola súdom zmenená.

V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli

prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa §
2 ods. 12 Tr. por. hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd,
orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k jednoznačnému záveru, že obžalovaný L. X. sa
dopustil skutku tak ako je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku. Trestného činu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 Tr. zák. sa dopustí ten, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo
aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného. Ide o trestný čin, ktorý má
charakter pokračovacieho trestného činu s prvkami hromadného trestného činu. Podľa § 122 ods. 13

Tr. zák., ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia,
ide v prípade trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák. o pokračovanie konania
až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa
neodobral na záverečnú poradu. V danom prípade súd preto upravil skutkovú vetu pokiaľ ide o obdobie
neplnenia vyživovacej povinnosti za čas od mesiaca december roku 2016 až do súčasnej doby tzn.

vrátane mesiaca október 2018. Suma výživného, ktorú bol povinný obžalovaný za uvedené obdobie
zaplatiť predstavuje : december 2016 - 200,-Eur; celý rok 2017 - 12 mesiacov x 200,-Eur a rok 2018
- 10 mesiacov x 200,-Eur = 4.600,-Eur + nedoplatok na výživnom 619,34,-Eur ( ku dňu podania
obžaloby boli započítané dve platby po 100,-Eur ) = 5.219,34,-Eur. Obžalovaný za toto obdobie zaplatil
na účet oprávnenej najskôr čiastku 1.500,-Eur a následne 2.100,-Eur. Výška dlžného výživného ku dňu

vyhlásenia rozsudku potom spolu na obidve mal. deti predstavuje 1.619,34,-Eur ( 5.219,34,-Eur - 3.600,-
Eur ).

Vyživovacia povinnosť obžalovaného vyplýva z ust. § 62 Zákona o rodine, v zmysle ktorého plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú

schopné samé sa živiť. Hoci súd pri posudzovaní otázky v akej výške je obžalovaný schopný plniť
vyživovaciu povinnosť v zásade nie je viazaný rozhodnutím, ktorým v rámci civilného procesu bola
určená výška výživného, na druhej strane musí vychádzať zo všetkých zákonných kritérií rozhodujúcich
pre posudzovanie možností a schopností povinnej osoby plniť si vyživovaciu povinnosť, ktoré sú
upravené Zákonom o rodine. Súd v tomto smere poukazuje najmä na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine,

podľaktoréhopriurčenívýživnéhoprihliadlanaodôvodnenépotrebyoprávneného,akoajnaschopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie.

Z výpovedí svedkyne oprávnenej C.. R. M., ako aj listinných dôkazov súd zistil, že za celé obdobie od
decembra roku 2016 až do 16.10.2018, kedy súd vyhlásil odsudzujúci rozsudok, obžalovaný na výživné
v prospech mal. detí preukázateľne zaplatil na účet oprávnenej v dvoch splátkach sumu 3.600,-Eur, a
to už počas pribiehajúceho trestného konania pred súdom. V zmysle § 76 ods. 1 Zákona o rodine sa
výživné platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Jedná

sa o kogentné ustanovenie zákona. Obžalovaný tým, že výživné v predmetnom období neuhrádzal
pravidelne v mesačných platbách, ako mu ukladá zákon a právoplatný rozsudok súdu, nepochybne
naplnilznakyobjektívnejstránkyskutkovejpodstatyžalovanéhoprečinu.Pokiaľideosubjektívnustránku
trestného činu, po zhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach súd dospel
k záveru, že obž. L. X. neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať a zaopatrovať iného úmyselným
konaním podľa § 15 písm. a/ Tr. zákona. Obžalovaný nebol počas sledovaného obdobia evidovaný ako

uchádzač o zamestnanie na ÚPSVaR, nepoberal dávky v hmotnej núdzi, dávky v nezamestnanosti,
ani žiadne iné dávky vyplývajúce zo sociálneho zabezpečenia. Z listinných dôkazov vyplýva, že bol
evidovaný ako živnostník pod obchodným menom L. X. - L., IČO : XXXXXXXX, a to do 7.12.2017,
vo viacerých predmetoch podnikania. Obžalovaný je jediným spoločníkom i konateľom obchodnej
spoločnosti JS - UNILUX, s.r.o., so sídlom Gen. L. F. XXXX/XX, V. X., IČO : XXXXXXXX. Z rozsudkov

súdov v civilnom konaní bolo preukázané, že v rámci vykonávania podnikateľskej činnosti dosahoval
pomerne vysoké príjmy ( cca. 251 tisíc eur za rok 2015 ) ako i primeraný zisk. V posudzovanom
období si nepodával návrh na zníženie výživného. Obžalovaný si vyživovaciu povinnosť neplnil ani inou
formou napr. kúpou vecí či zaplatením nákladov súvisiacich s potrebami maloletých detí, čo by prípadne
aspoň sčasti kompenzovalo neplatenie výživného. Vyživovaciu povinnosť si dlhodobo neplnil ani len v

minimálnej zákonnej výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na
nezaopatrené dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Obžalovaného pritom nemožno považovať za
osobuvhmotnejnúdzi,čiužzobjektívnychalebosubjektívnychdôvodov,keďževykonávapodnikateľskú
činnosť. Vychádzajúc z výsledkov dokazovania súd nemal žiadnu pochybnosť o vine obžalovaného a
preto ho uznal za vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák.,

na skutkovom základe ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr. zák., v zmysle ktorých
trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a

súčasneinýchodradíodpáchaniatrestnýchčinov.Trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľa
spoločnosťou. Z uvedených ustanovení Trestného zákona vyplýva, že základnými funkciami trestu sú
represívna, výchovná ako aj preventívna funkcia, vo forme individuálnej a generálnej prevencie. Súd
prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.

Pokiaľ ide o osobu páchateľa súd mal preukázané, že obž. L. X. má podľa aktuálneho odpisu z registra
trestov 2 záznamy. Jedná sa o trestný rozkaz Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/8/2014 zo dňa
23.1.2014, právoplatný dňa 15.2.2014, ktorým bol uznaný vinným za prečin sprenevery podľa § 213 ods.
1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 3 mesiace
s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 2 roky ( do 15.2.2016 ) a trestný rozkaz

Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 1T/56/2014 zo dňa 24.2.2014, právoplatný dňa 8.3.2014,
ktorým bol uznaný za vinného z prečinu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr. zák., za
čo bolo upustené od uloženia súhrnného trestu. V obidvoch prípadoch sa však na neho musí hľadieť ako
keby nebol odsúdený. Súd pri ukladaní trestu nezistil žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti podľa
§ 36, § 37 Tr. zákona. S prihliadnutím na osobu páchateľa, jeho doterajší život ako aj okolnosti prípadu,

najmäskutočnosť,žepopodaníobžalobynasúdobžalovanýväčšiučasťzdlžnéhovýživnéhododatočne
zaplatil, súd uložil trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere
8 mesiacov, ktorý považoval za primeraný a dostatočný z hľadiska možností jeho nápravy. Súd výkon
trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky a súčasne podľa § 51 ods. 1, ods. 4 písm.
d/ Trestného zákona obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe

dlžné výživné na maloleté deti O. X., nar. X.X.XXXX a M. X., nar. XX.X.XXXX. Obžalovaný je povinný
počas skúšobnej doby viesť riadny život, nedopúšťať sa úmyselného protiprávneho konania a splniť
uloženú povinnosť, v opačnom prípade môže súd rozhodnúť o nariadení výkonu trestu odňatia slobody.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Žiari nad Hronom
do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je

jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť.