Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/97/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214221892
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214221892.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
SidónieSládečkovejaJUDr.ErikyMadarászovej,vexekučnejvecioprávneného:P.I.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom XX. M. XXX/X, XXX XX P., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Blažek, s.r.o.,
IČO: 36 721 123, Pohraničná 4, 945 01 Komárno, proti povinnej: H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX
V. J. O. XX, o vymoženie pohľadávky vo výške 161,74 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného

proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 13Er/1539/2014-17 zo dňa 17.03.2015 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť JUDr. Aleny Szalayovej, súdnej

exekútorkysosídlomExekútorskéhoúraduLevice,P.Jilemnického1,oudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie vedenej pod spisovou značkou EX 675/2014, v časti úroku z omeškania vo výške 14,25 %
ročne od 24.04.2008 do zaplatenia a trov právneho zastúpenia vo výške 51,34 eura. Toto rozhodnutie
odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenie § 44 ods. 2, § 61b ods. 3, § 243 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.
z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnostiaozmeneadoplneníďalšíchzákonovvzneníneskorších
predpisov (Exekučný poriadok) a § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení uznesenia súd

uviedol, že súdny exekútor požiadal dňa 08.12.2014 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči
povinnému na základe návrhu oprávneného, doručeného dňa 01.12.2014, na základe exekučného
titulu - uznesenia Okresného súdu Komárno č. k. 8C/145/2011-41 zo dňa 14.09.2011. Dané uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 14.10.2011 a vykonateľnosť dňa 18.10.2011 a povinný bol ním zaviazaný
zaplatiť oprávnenému sumu 161,74 eura spolu so 14,25 % ročným úrokom z omeškania od 24.04.2008
do zaplatenia a nahradiť aj trovy konania vo výške 51,34 eura titulom trov právneho zastúpenia, a

to v štyroch mesačných splátkach počnúc dňom 01.10.2011. Oprávnený žiadal vykonať exekúciu čo
do istiny 161,74 eura a aj príslušenstva, t.j. ročného 14,25% úroku z omeškania od 24.04.2008 do
zaplatenia a trov právneho zastúpenia vo výške 51,34 eura. Súd pred rozhodnutím preskúmal žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie aj exekučný titul s odkazom
na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z dôvodu, že sa exekučné konanie začalo až dňa
01.12.2014 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, uplynuli viac ako tri roky

od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu do podania návrhu na vykonanie exekúcie. Z dôvodu
uplynutiatrojročnejlehotyodnadobudnutiavykonateľnostiexekučnéhotitulusúdvyzvaloprávnenéhona
predloženie dohody o postupnom splnení pohľadávky priznanej exekučným titulom, ktorú by bol uzavrel
s povinným v priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu. Oprávnený však
dňa 20.02.2015 súdu oznámil, že s povinným nemá uzavretú žiadnu dohodu o postupnom splnení
pohľadávky priznanej exekučným titulom. V tomto smere súd poukázal na ustanovenie § 61b ods. 3

Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 243 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak
ide o splnenie povinnosti zaplatiť peňažnú pohľadávku a oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcieviac ako tri roky od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, nemožno vykonať exekúciu na
vymoženie príslušenstva pohľadávky priznanej exekučným titulom; to neplatí, ak oprávnený k návrhu
na vykonanie exekúcie priloží dohodu o postupnom splnení pohľadávky priznanej exekučným titulom

uzavretú s povinným v priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu. Súd
urobil záver, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia je potrebné v zmysle § 44 ods. 2 a
§ 61b ods. 3 Exekučného poriadku zamietnuť v časti príslušenstva pohľadávky, t. j. 14,25% ročného
úroku z omeškania od 24.04.2008 do zaplatenia a trov právneho zastúpenia vo výške 51,34 eura. V
časti judikovanej istiny súd poverenie pre súdneho exekútora vydal.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal jednak konanie
prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. b) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení
neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“) do zaujatia stanoviska Ústavného súdu
Slovenskej republiky k ustanoveniu § 61b ods. 3 Exekučného poriadku a následne napadnuté uznesenie
v celom rozsahu zmeniť a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v

celom rozsahu vyhovieť, alternatívne uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Odvolanie odôvodnil tým, že podľa oprávneného ustanovenie § 61b ods. 3 Exekučného poriadku je v
rozpore so zákonom, Občianskym zákonníkom, konkrétne s jeho ustanovením § 110 ods. 1 s tým, že
ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať
rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Podľa názoru oprávneného ustanovenie § 61b ods.

3 Exekučného poriadku je v rozpore aj so základnými zásadami Občianskeho zákonníka, pretože ak
tento zákon priznáva strane desaťročnú lehotu na podanie návrhu, je nemysliteľné, aby následný právny
predpis nútil oprávneného podať návrh na exekúciu v kratšej, trojročnej lehote. Týmto sa postavenie
povinného nedôvodne zvýhodňuje oproti postaveniu oprávneného.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380
CSP) ako aj skutkovým stavom zistením súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je
vecne správne.

5. Súd prvej inštancie rozhodujúc dňa 17.03.2015 aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného
poriadku ako aj Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným
sporovýmporiadkom.OdvolacísúdrozhodujúcvoveciužvčaseúčinnostiCivilnéhosporovéhoporiadku
postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí

tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Exekučný poriadok, ktorý
na danú vec aplikoval súd prvej inštancie, bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a §
9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného
sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a
doplnení niektorých zákonov.

6. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného
sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch
procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní

podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá
ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na
odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a
konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

7. Odvolací súd vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy po prejednaní veci uznesenie súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a zároveň návrh na prerušenie konania
oprávneného podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku zamietol.

8. Oprávnený žiadal prerušiť exekučné konanie s odkazom na ustanovenie § 109 ods. 1 písm. b)

OSP, podľa ktorého: „Súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto
konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnémusúdu na zaujatie stanoviska.“ Prerušiť konanie oprávnený žiadal do zaujatia stanoviska Ústavného
súdu Slovenskej republiky. V čase rozhodovania odvolacieho súdu pritom platí ustanovenie § 162
ods. 1 písm. a),b) CSP, podľa ktorého: „Súd konanie preruší, ak: a) rozhodnutie závisí od otázky,

ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú
splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu
Slovenskej republiky návrh na začatie konania.“ Na druhej strane v špeciálnom ustanovení § 36 ods.
5 Exekučného poriadku sa totiž uvádza, že ak osobitný zákon (napr. zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 68d

zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení zákona č. 589/2003
Z. z.) neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po
skončení exekučného konania nemožno podať žalobu na obnovu exekučného konania. Odvolací súd
postupujúc podľa citovaného § 36 ods. 5 Exekučného poriadku návrh na prerušenie konania zamietol,
pretože v exekučnom konaní rozhodnúť o jeho prerušení ani nie je možné. Vzhľadom na to odvolací súd
do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.ÚS 6/2016 nemohol konanie prerušiť,

aj keby to považoval za vhodné.

8.Zamietnutiežiadostisúdnehoexekútoravčastipríslušenstvapohľadávkyjeodôvodnenéustanovením
§ 61b ods. 3 Exekučného poriadku, účelom ktorého je zabránenie tomu, aby oprávnený zámerne
odkladal vymáhanie svojej pohľadávky najmä s cieľom nárastu jej príslušenstva. V prípade, že

návrh na vykonanie exekúcie oprávnený podá po troch rokoch od vykonateľnosti exekučného titulu,
nemožno vykonať exekúciu na vymoženie príslušenstva pohľadávky priznanej exekučným titulom;
výnimkou je situácia, kedy oprávnený s povinným v predmetnej lehote uzavrel dohodu o postupnom
splatení pohľadávky. Podľa dôvodovej správy k uvedenému ustanoveniu Exekučného poriadku má toto
ustanovenie sankcionovať špekulatívne správanie oprávneného tým, že nebude možné viesť exekúciu

na príslušenstvo pohľadávky, ktoré vzniklo po vydaní exekučného titulu. Zákonodarca danou špeciálnou
právnou úpravou mienil zabrániť, aby exekučný titul slúžil veriteľovi ako cenný papier, ktorý si nechá,
pokiaľ v neprospech dlžníka narastajú úroky, prípadne ďalšie sankcie, a až tesne pred uplynutím
premlčacej doby vyvolá exekúciu. Účelom právnej normy je aj motivácia veriteľa k tomu, aby exekúciu
vyvolal najneskôr do troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, okrem výnimky, že

preukáže, že s dlžníkom v priebehu troch rokov od vykonateľnosti exekučného titulu uzavrel dohodu
o postupnom splnení pohľadávky. Vymedzenie príslušenstva pohľadávky je obsiahnuté v § 121 ods.
3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením, t. j. ide o príslušenstvo pohľadávky na jednej
strane ako zmluvných nárokov vyplývajúcich z daného právneho vzťahu (úroky, predstavujúce odplatu

za poskytnutie peňažných prostriedkov, napr. podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ako aj
špecifických "sankčných" nárokov, ktoré zákon s omeškaním dlžníka splniť peňažný dlh riadne a včas
spája (napr. podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka alebo § 369 a nasl. Obchodného zákonníka),
spočívajúcich v úroku z omeškania alebo poplatku z omeškania. Za náklady spojené s uplatnením
pohľadávky sa považuje najmä súdny poplatok, ktorý sa nezvyšuje, ako aj trovy právneho zastupovania,

ktoré sa tiež ďalej nezvyšujú a sú vyčíslené vo výroku exekučného titulu. Ustanovenie § 110 ods. 1 prvej
vety Občianskeho zákonníka v súvislosti so špeciálnym ustanovením § 61b ods. 3 Exekučného poriadku
na uvedenom závere nič nemení. Už aj existujúca právna úprava (§ 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka)
obmedzuje právo veriteľa v čase možnosťou vznesenia námietky premlčania dlžníkom, že úroky a
úroky z omeškania sa ako opakujúce plnenia, ktorých splatnosť nastala po právoplatnosti exekučného

titulu, premlčujú v trojročnej lehote. Právna úprava v Občianskom zákonníku obsahuje právny nástroj
na zabránenie šikanóznemu výkonu práva bezdôvodným odďaľovaním exekúcie spojenej s nárastom
vymáhanej sumy.

9. Odvolací súd pripustil, že postihnutie uvedeného majetkového oprávnenia veriteľa spôsobom

ustanoveným v § 61b ods. 3 Exekučného poriadku nie je úplne v súlade so zákonodarcom
prezentovaným účelom tohto ustanovenia. Zákon však v danom prípade dostatočne určito odkazuje
na príslušenstvo pohľadávky priznané v exekučnom titule, čo v sebe nesporne zahŕňa aj priznané
príslušenstvo vzniknuté pred vydaním rozhodnutia ako aj po jeho vydaní. Dané ustanovenie nepripúšťa
dvojaký výklad a tak, ako je podstatný a záväzný výrok rozhodnutia a nie jeho odôvodnenie, podstatnou

je právna norma obsiahnutá v zákone. Vo všeobecnosti je vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili
a starali sa o ne a znášali aj právne dôsledky súvisiace s podcenením alebo zanedbaním využitia týchto
práv, najmä v súvislosti so stratou alebo zmenou svojho právneho postavenia.10. Odvolací súd s ohľadom na uvedené napadnuté uznesenie považoval za vecne správne, preto
ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie. Exekúcia
na základe doloženého exekučného titulu bude prebiehať len v tej časti, v ktorej súd poveril súdneho

exekútora na vykonanie exekúcie.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421

CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).