Decision was made at the court Krajský súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Stanislav Libant
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1CoE/48/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215202635
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Libant
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4215202635.1
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a členov
senátu JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Petra Kaňu, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti
povinnej: G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX, C., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške
477,43 €, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 13Er/200/2015-40
zo dňa 04.05.2016, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 13Er/200/2015-40 zo dňa 04.05.2016 p o t
v r d z u j e.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Zároveň
rozhodol, že o trovách exekúcie rozhodne osobitným uznesením-.
2.Svojerozhodnutieodôvodnilspoukazomna§243dods.1,§41ods.2,§44ods.2zákonač.233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 45 ods. 1, ods. 2
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka.
3. Súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej zmluvy
považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu. Rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu pre
exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia
prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa, t.j. oprávneného. Spotrebiteľ sa v
porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené
vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Keďže rozhodcovská zmluva nebola
spotrebiteľom osobitne vyjednaná (ide o zmluvu formulárového typu určenú pre veľké množstvo
spotrebiteľov, ktorej obsah je daný vopred), a fakticky núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu, je neprijateľná. Spotrebiteľ nemal skutočnú možnosť ovplyvniť samotnú existenciu a znenie
rozhodcovskej zmluvy, pretože alternatíva riešenia sporov pred konkrétnym rozhodcovským súdom
mu bola de facto vnútená. Zároveň sa dá dôvodne predpokladať, že v prípade vzniku sporu medzi
zmluvnými stranami, si oprávnený zvolí riešenie sporu pred rozhodcovským súdom, ktorý si sám určil,
čo je v podstate súdu známe aj z jeho úradnej činnosti v obdobných prípadoch. Spotrebiteľ sa tak
bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal vopred svojich práv, čo je v rozpore s ustanovením § 54
ods.1Občianskehozákonníka.Rozhodcovskázmluvaumožňujúcadodávateľovivýberrozhodcovského
konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa, prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností
z takejto zmluvy odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základerozhodcovskej zmluvy, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými
mravmi vyplývajúcimi z ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že právo na súdnu
ochranu je zaručené Ústavou SR. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou
rozhodcovskou doložkou, resp. rozhodcovskou zmluvou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi
rozhodcovské konanie vnúti ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu. Ak v určitej veci nedošlo
k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať
rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným
titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Pri preskúmavaní toho,
či je preložené rozhodnutie vykonateľným exekučným titulom sa súd zameral najmä na zistenie či bol
predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v
príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. S
poukazom na uvedené skutočnosti súd zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní
ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal
právomoc vo veci konať a rozhodovať.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Oprávnený v
rozsiahlom odvolaní v prvom rade poukázal na skutočnosť, že súd pri posudzovaní rozhodcovskej
zmluvy a postupu pri jej uzatváraní nevychádzal z pojmu spotrebiteľ tak, ako ho definuje európske
právo, jeho výklad presahuje jeho chápanie. Uviedol, že mu nie je zrejmé, akým iným spôsobom by mal
preukázaťindividuálnosťdojednaniarozhodcovskejzmluvyakopísomnýmpoučenímdlžníkaomožnosti
neuzavrieťrozhodcovskúzmluvubezvplyvunauzavretiezmluvyoúvere,akoajzahrnutímprávadlžníka
od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť do 14 dní od jej uzavretia aj bez uvedenia dôvodu a bez vplyvu
na ďalšie trvanie zmluvy o úvere. Medzi účastníkmi uzatvorená rozhodcovská zmluva popri tom, že je
individuálnym dojednaním, by nespĺňala ani definíciu neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 1 resp.
ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na viaceré uznesenia
Krajských súdov. Namietal ďalej, že zmluvné sankcie jednoznačne vyplývajú priamo zo zmluvy, ktorá
obsahuje dojednanie o zmluvnej pokute. Dokument s dojednaním zmluvnej pokuty je podpísaný, pričom
s poukazom na § 43 ods. 3 Občianskeho zákonníka tvrdil, že zákon nevyžaduje, aby jednotlivé strany
tvoriace listinu o právnom úkone boli samostatne podpisované. Pripojenie súhlasu na zmluvu vo forme
podpisu znamená súhlas so všetkými jej ustanoveniami počnúc správnosťou údajov v označení strán
a končiac potvrdením toho, k čomu sa chce konajúca osoba zaviazať. Dodal ďalej, že údaj o dátume
splatnosti poslednej splátky úveru a teda aj o konečnej splatnosti úveru ako aj údaj o dátume prvej
splátky úveru je uvedený aj v prílohe č. 7 zmluvy o revolvingovom úvere. Na základe vyššie uvedených
skutočností preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal povinnú na náhradu trov konania vo výške 60,44 €.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj
postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 Civilného sporového
poriadku - ďalej len CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.
6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že Okresný súd Komárno udelil dňa 11.03.2015 súdnemu
exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi poverenie na vykonanie exekúcie číslo 5401 120675 na
základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku vydaného Slovenským
arbitrážnym súdom zriadeným spoločnosťou Slovak arbitration court, s. r. o., so sídlom Krížna 56,
Bratislava, sp. zn. 260/08/14 zo dňa 23.10.2014, ktorý tvorí v danej veci exekučný titul. Následne súd
prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.
7. Súd prvej inštancie v predmetnej veci aplikoval ustanovenia Civilného sporového poriadku účinného
od 01. júla 2016.
8. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku,
Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.
9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia,ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniachsavkonanípodľatohtozákonanepoužijú.Podľaodseku3citovanéhoustanovenia,naúčely
tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky
proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. Podľa odseku 4 citovaného
ustanovenia, na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie
podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
12. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
13. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj dostatočne a presvedčivo
odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto
s poukazom na § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
14.Odvolacísúdnazdôrazneniesprávnostidodáva,žeprávnaúpravaspotrebiteľskejzmluvyjevnašom
právnom poriadku obsiahnutá v § 52 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou
pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a
spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky
individuálne ovplyvniť. Charakteristickým znakom týchto zmlúv je to, že sú spravidla vopred pripravené
na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmien. Súd
prvejinštanciepretosprávneposúdilpredmetnýprávnyvzťahakospotrebiteľský,naktorýsamusípoužiť
spotrebiteľské právo.
15. V tomto smere je potrebné poukázať aj na § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní v
spojení s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V zmysle týchto ustanovení, v prípade, ak je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok, exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie musí posudzovať aj to, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný v súlade
so zákonom o rozhodcovskom konaní a či nie sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie podľa §
45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Ak by exekučný súd tieto dôvody zistil, musí exekúciu
zastaviť. V prípade, ak by takéto dôvody súd zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie môže žiadosť o udelenie poverenia podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku zamietnuť, nakoľko by bolo nelogické vydať poverenie a následne exekúciu
zastaviť.
16. Súd prvej inštancie preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods.
1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní správne preskúmal nielen žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ale aj zmluvu o úvere, a to v
súlade s ustanoveniami, ktoré upravujú spotrebiteľské vzťahy, nakoľko predmetná zmluva o úvere môže
obsahovať viaceré neprijateľné podmienky.
17. Podľa názoru odvolacieho súdu jednou z neprijateľných podmienok tak ako správne ustálil aj súd
prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, je aj samotná rozhodcovská doložka, ktorá akákoľvek, bez
ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom
je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľaa nebola individuálne dojednaná. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad. Značná nerovnováha v
právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa bola spôsobená
aj tým, že spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté právo brániť sa a podať žalobu alebo
akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky) a taktiež nebola individuálne dojednaná, spotrebiteľ si ju nemohol osobitne
vyjednať a nemal reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah.
18. Odvolací súd preto považuje celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok
za prejav zneužitia práv dodávateľa. Ide o také konanie dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom
zaobstará ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy, pričom výkon práv
oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej doložky, ktorá je neplatná, považuje
odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa. Preto odvolací
súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aplikoval § 45 ods. 1 a 2 zákona
o rozhodcovskom konaní, nakoľko súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného
titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť
vydaný. S poukazom na charakter predmetnej rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd nemal ani
právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvej inštancie preto taktiež správne zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.
19. V intenciách vyššie uvedených zákonných skutočností odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vo výroku vecne správne.
20. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.