Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 29, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 1CbZm/67/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512210984
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Ulacká

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2017:1512210984.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovaným: 1) I. D., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom
T.XXXa2)O.D.,narodenáXX.X.XXXX,trvalebytomT.XXX,ozaplatenie8.387,91eurspríslušenstvom
a odmenou 27,96 eur zo zmenky, takto

r o z h o d o l :

I. Zmenkový platobný rozkaz č. k. 1Zm 379/2012-14 zo dňa 23.12.2013 sa ruší v zmenkovej sume
1.040,58 eur, v úroku 6% ročne zo sumy 1.040,58 eur od 1.4.2012 do zaplatenia, v zmenkovej odmene
3,47 eur a v trovách konania 62,50 eur.

II. Vo zvyšnej časti ponecháva súd zmenkový platobný rozkaz v platnosti.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného
rozkazu, v rozsahu 76 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Zmenkovým platobným rozkazom č. k. 1Zm 379/2012-14 zo dňa
23.12.2013 uložil súd žalovaným povinnosť, aby do troch dní od jeho doručenia Prvej stavebnej
sporiteľni, a.s. ako žalobkyni spoločne a nerozdielne zaplatili zmenkovú sumu 8.387,91 eur so 6 %-ným

ročným úrokom od 1.4.2012 do zaplatenia, so 6 %-ným ročným úrokom ku dňu 31.3.2012 vo výške 8,39
eur, zmenkovú odmenu 27,96 eur a náhradu trov konania vo výške 505 eur alebo aby v tej istej lehote
podali námietky, v ktorých musia uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namietajú.
2. Žalovaní podali spoločné námietky, po podaní ktorých sa vec vedie pod sp.
zn. 1CbZm 67/2014. Uviedli, že tzv. zmenková doložka - blankozmenka bola automatickou súčasťou
spotrebiteľskej zmluvy, bez ktorej by im úver nebol poskytnutý. Úver si brali na súkromné účely, preto
musí súd skúmať zmluvu ako celok aj s jej prílohami v kontexte, či jednotlivé ustanovenia nie sú v

rozpore so spotrebiteľským právom ako celkom. Mali za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má
množstvo neprijateľných podmienok a jednou z nich je zmenková doložka - blankozmenka. Okrem iného
v zmluve chýba alebo je nesprávne uvedená RPMN, úrok a ďalšie podstatné náležitosti, ktoré môžu
spôsobovať bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Všetky zákonom vyžadované náležitosti musia byť
súčasťou primárnej zmluvy a nie všeobecných obchodných podmienok. V tejto súvislosti poukázali na §
172ods.9 zákonač.99/1963Zb.,Občianskysúdnyporiadok(OSP)acitovaličasťrozsudkuEurópskeho
súdneho dvora vo veci C-240/98. Ďalej uviedli, že so sumou uvedenou v zmenkovom platobnom rozkaze

nesúhlasia, splátky platili pravidelne, resp. sa snažili platiť vždy po toľko koľko bolo možné. Namietali
aj proti (bližšie nešpecifikovanej) pokute, ktorú považovali za naúčtovanú neoprávnene a v zlej výške.
Nakoniec namietli miestnu nepríslušnosť konajúceho súdu.
3. Nakoľko námietku miestnej nepríslušnosti vzniesli žalovaní pri prvomúkone, ktorý im v konaní patril, bol súd povinný sa ňou zaoberať. Predmetom konania je zaplatenie
zmenky, ktorej platobným miestom je Bratislava, takže podľa § 87 písm. d) OSP v spojení s § 10 ods.
2 písm. a) zákona č. 371/2004 Z. z. bol v čase začatia konania miestne príslušným aj Okresný súd

Bratislava V, preto nie je námietka dôvodná.
4. Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. ako žalobkyňa v písomnom vyjadrení žiadala
zmenkový platobný rozkaz potvrdiť. Uviedla, že zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
nie je možné aplikovať na záväzkový vzťah, ktorý bol dôvodom vystavenia zmenky. Podľa § 1 ods.
2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. sa zákon nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely

nadobudnutiaexistujúcichaleboprojektovanýchnehnuteľností,dodatočnéaleboďalšiestavebnéúpravy
dokončených stavieb a ich údržbu. Žalovaným poskytla úver výlučne na tento účel. Z toho dôvodu sú
námietky absencie RPMN a ďalších náležitostí požadovaných týmto zákonom irelevantné. Zmluva o
úvere bola uzavretá podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník (ObZ) a jeho ustanovenia
aplikovala pri odstúpení od zmluvy. Povinnosti zmluvných strán boli upravené v zmluve o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 18.10.2004, od ktorej odstúpila z dôvodu omeškania žalovaných

so splácaním. Následne vyplnila blankozmenku v súlade s čl. III. bod 1 písm. c) dohody o vydaní a
vyplneníbiankozmenkyalistomz23.2.2012žalovanýchovyplneníinformovala.Akodôkazykvyjadreniu
pripojila vo fotokópiách dohodu o vydaní a vyplnení biankozmenky, oznámenie o vyplnení zmenky zo
dňa 23.2.2012 a výpis z účtu odstúpeného medziúveru.
5. Počnúc od 1. júla 2016 upravuje postup súdu a strán sporu pri

prejednávaní a rozhodovaní sporov zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa
§ 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle § 471 ods. 2 CSP sa podľa doterajších predpisov dokončia
konania o zmenkovom platobnom rozkaze. Za také je podľa názoru súdu možné považovať len konania
v rozsahu vyplývajúcom z § 175 v spojení s prvou vetou § 372y ods. 2 OSP, ako predpisu osobitnej

povahy. Zmenkový platobný rozkaz sa podaním námietok nezrušil, len sa oddialila jeho právoplatnosť
a vykonateľnosť. Podľa doterajších predpisov preto súd rozhoduje o námietkach, t. j. či ponechá alebo
neponechá zmenkový platobný rozkaz v platnosti, v ostatnom už platí Civilný sporový poriadok.
6. Zmenka bola dňa 31.3.2015 indosovaná na rad EOS KSI Slovensko, s.r.o.
Na návrh Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. súd uznesením zo dňa 17.10.2016 pripustil zmenu subjektu

na strane žalobcu a od 8.12.2016, v ktorý deň uznesenie nadobudlo právoplatnosť, súd konaná s touto
spoločnosťou ako žalobcom.
7. Na prejednanie námietok nariadil súd pojednávanie. Dokazovanie bolo
vykonané výsluchom žalovaných cestou dožiadaného súdu a listinnými dôkazmi založenými v súdnom
spise. Vykonať iné dôkazy strany nežiadali.

8. Žalovaní pri výsluchu na dožiadanom súde nevedeli identifikovať pokutu,
ktorú v námietkach označili za naúčtovanú neoprávnene a v zlej výške (dodatočne v písomnom podaní
z 3.5.2017 uviedli, že za neoprávnene účtovanú považujú zmenkovú pokutu 540,95 eur, lebo je dohoda
o zmenkovom vyplňovacom práve neplatná). K vykonaným úhradám poukázali na fotokópie ústrižkov
poštových poukážok, ktoré pripojili a nakoniec uviedli, že záväzky prestali plniť po tom, čo bol žalovaný

v 1. rade prepustený zo zamestnania, ocitli sa v hmotnej núdzi. Prejavili ochotu dlh vyrovnať mesačnými
splátkami po 40,50 eur.
9. Písomným podaním zo 6.2.2017 žalovaní rozšírili okruh námietok
oskutkovétvrdenie,žeprivystaveníaavalovanízmenkyboliveriteľomuvedenídoomylu,podpisodnich
vylákal, zamestnanec im len ukázal, kde sa majú podpísať, o zmenke a dohode o vyplňovacom práve

neboli informovaní a o tom, čo zmenka znamená nemali žiadnu vedomosť. Nakoľko sa námietkové
konanie riadi koncentračnou zásadou vyplývajúcou z prvej vety § 175 ods. 4 OSP, na tieto neskôr
podané námietky už nie je možné prihliadnuť. Napriek tomu považuje súd za potrebné poukázať na
skutočnosť, že veriteľ podpísal dohodu o vydaní a vyplnení biankozmenky v Bratislave 13.10.2004, k
uzavretiu dohody došlo 18.10.2004, kedy ju žalovaní podpísali vo Svidníku na obecnom úrade, ktorý ich

podpisy overil. V tento deň bola vystavená aj zmenka. Žalovaní teda zjavne mali všetku dokumentáciu
k dispozícii dostatočne dlhú dobu, ktorá im umožňovala podrobne sa s ňou oboznámiť a slobodne sa
rozhodnúť, či zabezpečenie záväzku zmenkou príjmu.
10. Na pojednávaní konanom 27.2.2017 žalobca poukázal na svoje písomné
vyjadrenie zo dňa 23.2.2016, v ktorom uviedol, že pôvodný veriteľ uzavrel so žalovanými v 1. a 2.

rade zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie
mimoriadneho medziúveru vo výške 8.298,48 eur. Až do pridelenia cieľovej sumy sa žalovaní v článku
II. zmluvy zaviazali splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami po
53,87 eur a na účet zmluvy o stavebnom sporení poukazovať vklad vo výške 33,19 eur mesačne.Úroková sadzba mimoriadneho medziúveru bola 7,99 % ročne. Z článku II. zmluvy vyplývajú aj ďalšie
povinnosti žalovaných, a to uhradiť poplatok za spracovanie mimoriadneho medziúveru 99,58 eur, platiť
poplatok za vedenie účtu mimoriadneho medziúveru 9,96 eur ročne a uhradiť poplatok za vydanie

biankozmenky 16,60 eur. Žalovaný v 1. rade čerpal peňažné prostriedky vo výške 8.182,30 eur a celkovo
uhradil sumu 3.930,44 eur (jednotlivé úhrady za obdobie od 5.11.2004 do 29.6.2011 žalobca rozpísal
podľa dátumu a výšky platby). Pre neplnenie povinnosti vyplývajúcich zo zmluvy pôvodný veriteľ listom
zo dňa 12.8.2011 od zmluvy odstúpil, do odstúpenia od zmluvy sa stal splatný úrok z úveru celkovo vo
výške 4.375,30 eur a žalovanému v 1. rade boli vyúčtované poplatky 572,46 eur. Od tohto záväzku,

spolu v sume 13.130,06 eur, boli odpočítané vykonané úhrady 3.930,44 eur a nasporená suma 1.218,99
eur, takže ku dňu odstúpenia ostal dlh vo výške 7.980,63 eur. Okrem tohto dlhu boli do zmenkovej
sumy zahrnuté aj úroky z úveru 320,14 eur a úroky z omeškania 179,49 eur, ktoré vznikli v období od
odstúpenia od zmluvy až do dňa vyplnenia zmenky, a tiež zmluvná pokuta 540,95 eur, dojednaná v
dohode o vydaní a vyplnení biankozmenky. Ako dôkaz opätovne predložil výpis z účtu odstúpeného
medziúveru.

11. Z prvopisu zmenky č. 2272221 2 01/20041013, vystavenej vo Svidníku
18.10.2004, súd zistil, že žalovaný v 1. rade ako vystaviteľ prisľúbil za túto vlastnú zmenku zaplatiť bez
protestu dňa 22.3.2012 na rad Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. sumu 8.507,91 eur v Bratislave. Per aval
zmenku podpísala žalovaná v 2. rade. Na rube je vyznačený indosament z 31.3.2015 na rad žalobcu.
12. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona č.

191/1950 Zb., Zákon zmenkový a šekový (ďalej len zmenkový zákon), pre vlastnú zmenku. Predložením
jej prvopisu žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a podľa čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona má
právo postihom žiadať zmenkovú sumu, pokiaľ zmenka nebola zaplatená, šesťpercentný úrok odo dňa
splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy.
13. Podľa čl. III. § 3a zmenkového zákona, v znení platnom od 23.12.2015,

neplatné sú zmenkové alebo šekové prejavy urobené v rozpore so zákazom použitia zmenky
na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy podľa
osobitných predpisov. Súd sa preto zaoberal otázkou, či zaviazanosť žalovaných zmenkou vznikla v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
14. Medzi stranami nebolo sporné, že kauzálnym vzťahom zmenky je zmluva

o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzavretá 18.10.2004. Nakoľko úver žalovaným poskytol
veriteľ v rámci predmetu svojho podnikania a nešlo o úver určený na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania žalovaných, bez ohľadu na to, že zmluvu uzavreli podľa § 497 ObZ, ide o zmluvu
spotrebiteľskú. V čase jej uzavretia síce zmluva nespadala pod úpravu Občianskeho zákonníka, ale za
spotrebiteľskú ju je treba považovať aj s prihliadnutím na vtedy platné znenie zákona č. 634/1992 Zb.

o ochrane spotrebiteľa.
15. V čase uzavretia zmluvy žiadna všeobecne záväzná právna norma
nezakazovala použiť zmenku na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy.
Zmenkový prejav teda nie je možné považovať za neplatný ani zmysle čl. III. § 3a zmenkového zákona.
16. Proti povinnosti zmenku zaplatiť sa žalovaní bránili len kauzálnymi

námietkami, ktoré vychádzajú z ich presvedčenia, že chýbajúci údaj o RPMN alebo jeho nesprávnosť,
absencia dohody o úroku a ďalších podstatných náležitostí v zmluve môže spôsobovať bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru. Námietka by mohla byť dôvodná len v prípade, ak by sa na zmluvu o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere vzťahoval v tom čase platný zákon č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, lebo len z neho takéto následky vyplývali. Nakoľko však ide v tomto prípade o

úver určený na nadobudnutie nehnuteľnosti, dodatočných alebo ďalších stavebných úprav dokončených
stavieb a ich údržbu, zákon č. 258/2001 Z. z. sa v zmysle jeho § 1 ods. 2 písm. a) na príčinný záväzkový
vzťah zmenky nevzťahuje.
17. Vo včasných námietkach žalovaní označili zmluvnú pokutu za účtovanú
neoprávnene a v zlej výške. Dodatočne spresnili, že sa jedná o zmenkovú pokutu dojednanú v dohode

o zmenkovom vyplňovacom práve, ktorú banka vo výške 540,95 eur zahrnula do zmenkovej sumy.
18. Zmluvná pokuta bola dohodnutá v článku IV. ods. 5. dohody o vydaní
a vyplnení biankozmenky pre prípad vyplňovania chýbajúcich náležitostí do zmenky. Jej výška bola
určená ako súčin výšky dlžnej pohľadávky s príslušenstvom a rozdielu úrokovej sadzby úveru zvýšenej
o úrokovú sadzbu z omeškania a úrokovej sadzby, ktorou je možné podľa zmenkového zákona úročiť

dlžnú sumu na zmenke.
19. V zmysle § 544 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, je
možné zmluvnú pokutu dojednať len pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Z dohody o vydaní a
vyplnení biankozmenky vyplýva pre žalovaných jediná povinnosť, a to strpieť vyplnenie biankozmenky,takže zmluvná pokuta mohla byť platne dojednaná iba pre prípad porušenia tejto povinnosti. Pokiaľ
nie je v dohode jednoznačne určené, ktorú konkrétnu povinnosť žalovaných má zmluvná pokuta
zabezpečovať, je dojednanie o zmluvnej pokute pre neurčitosť neplatné.

20. Zmluvná pokuta tak, ako bola dojednaná, je v skutočnosti sankciou za to,
že sa banka rozhodla využiť oprávnenie, ktoré jej žalovaní udelili, a vyplnila v biankozmenke chýbajúce
údaje, hoci už za samotné vydanie biankozmenky mali žalovaní povinnosť zaplatiť banke poplatok
16,60 eur. K vyplneniu zmenky došlo z dôvodu, že sa žalovaní dostali do omeškania s plnením
peňažných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere, včítane úrokov z úveru

a úrokov z omeškania. Spôsob výpočtu zmluvnej pokuty nasvedčuje tomu, že sa jej prostredníctvom len
znásobujú sankcie za to isté omeškanie, o to viac, že sa žalobca domáha aj zaplatenia zmenkového
úroku 6% a zmenkovej odmeny, ktoré sú tiež postihom za omeškanie kauzálnej pohľadávky zahrnutej
do zmenkovej sumy. Preto aj v prípade, ak by dojednanie o zmluvnej pokute nebolo neplatné pre jeho
neurčitosť, neplatným by sa stalo z dôvodu neprimeraného kumulovania sankcií za porušenie tej istej
povinnosti.

21. Predmetom konania je zaplatenie zmenky. Zmenka je abstraktný cenný
papier a nie je subsidiárna k mimozmenkovému záväzkovému vzťahu, ktorý bol dôvodom jej vystavenia.
Žalobca si však uplatňuje nárok zo zmenky, ktorou boli zabezpečené pohľadávky veriteľa zo
spotrebiteľskej zmluvy, preto súd musí v zmysle čl. I. § 17 ods. 2 zmenkového zákona z úradnej
povinnosti prihliadnuť na skutočnosti odôvodňujúce kauzálne námietky, ktoré by žalovaní mohli uplatniť.

22. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter príčinného vzťahu zmenky
považuje súd tento spor za spotrebiteľský. Spotrebiteľským je v zmysle § 290 CSP spor
medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca síce nemá vo vzťahu k žalovaným postavenie dodávateľa (on priamo
žalovaným žiadnu službu neposkytol), ale ním uplatnený zmenkový nárok so spotrebiteľskou zmluvou

bezprostredne súvisí. Preto je aj v tomto prípade nevyhnutné aplikovať odlišné procesné postupy,
stanovené na ochranu slabšej strany sporu. Vychádzať treba aj zo základných princípov Civilného
sporového poriadku, najmä z článkov 3 a 4, upravujúcich výkladové pravidlá.
23. V spotrebiteľskom spore súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré
spotrebiteľ nenavrhol. Okrem povinností vyplývajúcich z čl. I. § 17 ods. 2 zmenkového zákona, musí

súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať v zmysle § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

24. Žalovaní vo svojom ostatnom písomnom podaní namietli z dôvodu právnej
istotypremlčaniejednakceléhodlhu,akoajjednotlivýchsplátok.Povinnosťvrátiťúvervzniklažalovaným
až po tom, čo banka 12.8.2011 od zmluvy odstúpila a nakoľko žaloba bola súdu doručená 22.5.2012, k
premlčaniu kauzálneho nároku uplatnenému v zmenkovej sume dôjsť nemohlo.
25. Vyplnením blankozmenky sa z pôvodne neúplnej listiny stala riadna

zmenka spätne ku dňu jej vystavenia. Aj takáto zmenka je dokonalý a nesporný cenný papier, čo
znamená, že majiteľ právo preukazuje len prvopisom zmenky a na jej základe sa uplatnené právo
považuje za nesporné. Zabezpečením úveru zmenkou sa teda výrazne posilnila vymožiteľnosť
kauzálnej pohľadávky. Napriek tomu nie je možné každú dohodu o zabezpečení blankozmenkou
považovať za neprijateľnú a sankcionovať ju neplatnosťou len preto, že veriteľovi umožňuje vymáhať

pohľadávku z príčinného vzťahu aj prostredníctvom zmenky. Dôvod neplatnosti nie je daný ani tým, že
dohoda o vyplnení predstavuje potenciálnu možnosť zneužitia práva na úkor spotrebiteľa. V tomto smere
treba považovať za rozhodujúci spôsob, akým majiteľ udelené oprávnenie realizoval, keďže účinnú
ochranu pred zneužitím vyplňovacieho práva zabezpečoval aj spotrebiteľovi zmenkový zákon v čl. I. §
10 (a v súčasnosti zabezpečuje tiež § 17 ods. 2).

26. Z článku III. ods. 3 písm. ac) dohody o vydaní a vyplnení biankozmenky
súd zistil, že si banka, ktorá dohodu formulovala, zabezpečila právo doplniť zmenkovú sumu, ktorá
zahrnie dlžnú sumu s príslušenstvom ku dňu vyplnenia zmenky a zmluvnú pokutu vyčíslenú v súlade s
čl. 4 bodu 5 tejto dohody, ak odstúpi od úverovej zmluvy podľa čl. III. bod 1. písm. c) tejto dohody. Zo
špecifikácie zmenkovej sumy je zrejmé, že do zmenkovej sumy bola zahrnutá nie len pohľadávka banky

a jej príslušenstvo, ktorá vznikla do dňa odstúpenia od zmluvy, ale aj úrok z úveru a úroky z omeškania
za čas, kedy už zmluva zanikla odstúpením.
27. V zmysle prvej vety § 351 ods. 1 ObZ odstúpením od zmluvy zanikajúvšetkyprávaapovinnostistránzozmluvy.Odstúpenieodzmluvysasícenetýka týchustanovenízmluvy,
ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy,
ale nakoľko z listinných dôkazov, ktoré mal súd k dispozícii, takáto vôľa strán nevyplývala, vychádzal

súd z toho, že povinnosť platiť úroky a úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, odstúpením
od zmluvy zanikla.
28. Nárok na zaplatenie zmenky súd z týchto dôvodov považoval za
oprávnený len v zmenkovej sume rovnajúcej sa doteraz neuhradenému kauzálnemu záväzku
žalovaných vo výške 7.347,33 eur, ktorý vznikol do dňa odstúpenia od zmluvy o mimoriadnom

medziúvere a stavebnom úvere. Z tejto sumy prináležia postihové práva, t. j. úrok 6% od splatnosti
zmenky a odmena 24,49 eur ako jedna tretina percenta zmenkovej sumy 7.347,33 eur. Zmenkový
platobný rozkaz ponechal súd v platnosti aj v trovách konania 442,50 eur z titulu súdneho poplatku
zodpovedajúcehosadzbe6%zozákladu,ktorýmjesúčetzmenkovejsumy7.347,33euraodmeny24,49
eur (so zaokrúhlením vyplývajúcim z § 7 ods. 11 a § 7a zákona č. 71/1992 Zb.).
29. V zmenkovej sume 499,63 eur, zodpovedajúcej úrokom a úrokom

z omeškania účtovaným v období od odstúpenia od zmluvy do dňa vyplnenia zmenky, ako aj v sume
540,95 eur, zodpovedajúcej zmluvnej pokute, celkovo 1.040,58 eur, súd zmenkový platobný rozkaz
zrušil. Zrušil ho tiež v úroku 6% z tejto sumy, v odmene 3,47 eur a v trovách konania 62,50 eur.
30. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP),
ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, súd postupoval podľa § 255 ods. 2 CSP.

Žalobca mal úspech v istine 7.347,33 eur, čo je cca 88% z uplatnenej istiny, žalovaní boli úspešní v sume
1.040,58 eur, čo je 12% z uplatnenej istiny. Žalobca má preto nárok na náhradu trov v pomere 76 %
ako rozdielu medzi mierou jeho úspechu a neúspechu. O výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods.
2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. Žalovaní navrhli, aby súd o náhrade trov rozhodol podľa § 257 CSP. Za

okolnosť hodnú osobitného zreteľa, pre ktorú nemá byť náhrada trov priznaná žiadnej strane, označili
skutočnosť, že pre žalobcu, vzhľadom na rozsah jeho podnikateľských aktivít, výšku obratu, zisku a
pod., je zaplatenie si advokáta zanedbateľnou položkou, ale pre nich by zaplatenie trov v súčasnosti
znamenalo faktickú likvidáciu. Pripojili potvrdenie úradu práce o tom, že žalovaný v 1. rade poberá dávky
v hmotnej núdzi, ale svoju domnienku, že sú pre žalobcu trovy právneho zastúpenia len zanedbateľnou

položkou, žiadnymi relevantnými skutočnosťami nepodložili. Nepriznať náhradu trov žiadnej strane je
namieste len za výnimočných okolností. Podľa aktuálnej judikatúry nemôže takéto rozhodnutie slúžiť na
zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami, ale výlučne len na zmiernenie
alebo odstránenie neprimeranej tvrdosti, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o
vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Zásah do práv žalobcu, ktorý dôvodne bránil svoje práva,

a odoprieť mu nárok na náhradu trov, ktoré účelne v konaní vynaložil, nie je namieste len preto, že je
podnikateľ a žalovaní poberajú dávky v hmotnej núdzi .
32. Nebolo možné vyhovieť ani žiadosti žalovaných a povoliť im zaplatenie
dlhu v splátkach. O žalobe súd rozhodol zmenkovým platobným rozkazom, v konaní, ktoré sa začalo
podaním námietok, už súd nerozhoduje o povinnosti záväzok splniť, ale len o tom, či a v akej časti

zmenkový platobný rozkaz ponechá v platnosti. Lehota na plnenie bola určená v zmenkovom platobnom
rozkaze a súd ju nemôže povolením splátok zmeniť.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho
doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2

vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, abyuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred

súdom prvej inštancie.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).