Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 17, 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15Pc/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718201536
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6718201536.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci navrhovateľa X.

Q., nar. X.X.XXXX, trvale bytom S. nábrežie XXX/XX, XXX XX G., t.č. bytom T.B. č. 4, XXX XX G., proti
bývalej manželke oprávnenej prijímať príspevok na výživu rozvedenej manželky U. O., nar. X.X.XXXX,
trvale bytom S. nábrežie XXX/XX, XXX XX G., o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd z r u š u j e povinnosť navrhovateľa X. Q., nar. X.X.XXXX prispievať na výživu rozvedenej
manželky U. O., nar. X.X.XXXX výživným v sume 40,-- € mesačne, ktorá vyživovacia povinnosť mu bola
určená rozhodnutím Okresného súdu Zvolen zo dňa 26.6.2014 č.k. XXC X/XXXX-XXX počnúc dňom
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodne podaným návrhom doručeným súdu dňa 27.3.2018 žiadal navrhovateľ

zrušiť vyživovaciu povinnosť od 1.4.2018. V priebehu konania dňa 17.5.2018 pred súdom uviedol,
že žiada zrušiť túto vyživovaciu povinnosť počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu o zrušení
vyživovacej povinnosti, nakoľko je vedená exekúcia na jeho príjem a príspevok na výživu rozvedenej
manželky sa mu neustále strháva. Súd uznesením na pojednávaní pripustil zmenu návrhu. Ďalej vo
veci konal o návrhu, ktorým žiadal zrušiť navrhovateľ svoju vyživovaciu povinnosť voči bývalej manželke
a to od právoplatnosti rozhodnutia súdu o zrušení tejto vyživovacej povinnosti. Dôvodmi, pre ktoré
podal návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti bola skutočnosť, že ubehlo päť rokov od právoplatného

rozvodu ich manželstva. Bývalá manželka má príjem invalidný dôchodok. Navyše nevyžaduje si jej
zdravotný stav sústavnú opateru, poukázal aj na výdavky, ktoré má v súvislosti s bývaním, nakoľko si
prenajal byt od Ing. Q. E.. Za nájom tohto bytu platí mesačne 270,-- €. Okrem výdavkov v súvislosti s
bývaním doložil doklady preukazujúce platby za používanie telefónu, ako aj splátky úverovej zmluvy.
V rámci svojho prednesu zdôraznil, že bývalá manželka žije v spoločnej domácnosti so synom, ktorý
sa tiež podieľa na hospodárení a chode domácnosti. Okrem toho poukázal na postoj bývalej manželky,
ktorá podľa jeho slov „nemá záujem nájsť si zamestnanie“ a pri zdravotnom handicape, ktorý má, jej

tento nebráni zamestnať sa. V minulosti pracovala, avšak pre svoju povahu si prácu nedokázala udržať.
Zo všetkých týchto dôvodov, ale najmä kvôli tomu, že už viac ako dva roky platí nad zákonom stanovenú
lehotu príspevok na výživu rozvedenej manželky, žiadal zrušiť svoju vyživovaciu povinnosť.

Oprávnená prijímať príspevok na výživu rozvedenej manželky s návrhom
nesúhlasila. Potvrdila, že si podala na súd návrh na zvýšenie výživného. Zo začiatku, pretože
navrhovateľ neplatil tento príspevok na výživu rozvedenej manželky bola nútená obrátiť sa so svojim

nárokom na súdneho exekútora. Z tohto dôvodu je príspevok na výživu rozvedenej manželky hradený
zrážkami prostredníctvom exekúcie. Dôvodom, pre ktorý nesúhlasila s návrhom bolo správanie sa
navrhovateľa, ktorý jej veľmi uškodil tým, že rozbil vzťah medzi ňou a Q. I., ktorá bola jej artikulačnou
poradkyňou a po vydaní rozhodnutia dostávala finančný príspevok od Úradu práce, sociálnych vecí arodiny Zvolen. Potom, čo sa Q. I. vzdala práce pre ňu ako artikulačná poradkyňa, o tieto financie prišla.
Poukazovala aj na svoje osobné, majetkové a rodinné pomery s tým, že okrem invalidného dôchodku
jej ešte 19,-- € dopláca úrad práce. Okrem výdavkov na lieky a výdavkov v súvislosti s bývaním nemá

dostatok finančných prostriedkov ani na zabezpečovanie ostatných základných potrieb. Finančne jej
vypomáha jej chorá matka, prípadne syn. Výdavky, ktoré opísala boli výdavky na vodu, plyn, elektriku a
mobilný telefón, ktorý potrebuje pre komunikáciu s vonkajším svetom.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. XXC X/XXXX, s ktorým sa súd v rámci konania

oboznámil bolo zistené, že na základe návrhu U. O. prebehlo konanie o určenie príspevku na
výživu rozvedeného manžela. Okresný súd Zvolen vo veci rozhodol dňa 26.6.2014, rozhodnutie
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 24.4.2015 v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu. V zmysle
uvedeného rozhodnutia bol bývalý manžel (v tomto konaní navrhovateľ) zaviazaný k povinnosti
prispievať na výživu rozvedenej manželky sumou 40,-- € mesačne od 4.1.2013. Súčasne súd rozhodol
o zameškanom výživnom. Pokiaľ žiadala navrhovateľka v tom konaní priznať výživné v sume 150,-- €

nad čiastku prevyšujúcu súdom priznanú sumu 40,-- €, súd návrh zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia
vyplýva, že v čase rozhodovania bola bývalá manželka navrhovateľa na invalidnom dôchodku, ktorý
poberala v sume 181,50 €. Navrhovateľ bol zamestnaný v Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti,
pričom jeho priemerná čistá mzda v uvedenom období za 12 kalendárnych mesiacov predstavovala
sumu 601,93 €. Po zhodnotení majetkových pomerov tak na strane oprávnenej, ako aj na strane

povinného súd priznal príspevok na výživu rozvedenej manželky v sume 40,-- €.

Súd sa oboznámil aj s pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. XXC XX/XXXX. Išlo
o rozvodové konanie účastníkov konania s tým, že návrh podával X. Q.. Okresný súd Zvolen v konaní
vedenom pod sp. zn. XXC XX/XXXX manželstvo týchto rozviedol. Rozhodnutie je zo dňa 19.5.2011 a

nadobudlo právoplatnosť 16.6.2011.

5.Bývalá manželka navrhovateľa v rámci písomného stanoviska k návrhu vyjadrila nesúhlas, pričom
poukazovala na správanie sa navrhovateľa, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Poukazovala na svoj
zlý zdravotný stav, ktorý jej neumožňuje nájsť si vhodné zamestnanie. V tejto súvislosti pripojila aj

potvrdenie a správy od ošetrujúceho lekára MUDr. V. V. vystavenú dňa 9.1.2018 spolu so správami
ohľadom zdravotného stavu zo dňa 25.6.2007 od ošetrujúceho lekára z 3.6.2011.

6.Ďalšoulistinoudoloženoudospisujepotvrdeniesociálnejpoisťovneovyplácaníinvalidnéhodôchodku
pre U. O. v sume 214,50 € mesačne.

7. Podľa ustanovenia § 72 ods. 1 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť,
môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov.

8. Podľa ustanovenia § 72 ods. 3 Zákona o rodine príspevok na výživu rozvedeného manžela možno
priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže
výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych
dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému
bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým

zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci
sústavnú opateru.

9. Podaným návrhom žiadal navrhovateľ zrušiť povinnosť prispievať na výživu rozvedenej manželky,
ktorá mu bola určená rozhodnutím tunajšieho súdu zo dňa 26.6.2014 v konaní vedenom pod sp. zn. XXC

X/XXXX. Bývalá manželka navrhovateľa s návrhom nesúhlasila. Poukazovala na neustále pretrvávajúci
nepriaznivý zdravotný stav, v dôsledku ktorého je invalidná a jediným jej príjmom je invalidný dôchodok.
Ani jeden z účastníkov nespochybnil samotný fakt a to, že manželstvo bolo rozvedené a rozhodnutie
o rozvode manželstva nadobudlo právoplatnosť 16.6.2011. Vzhľadom na zákonné znenie v zmysle
ustanovenia § 72 ods. 3 Zákona o rodine, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať

najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu o rozvode manželstva, mal
za to navrhovateľ, že už dva roky platí tento príspevok na výživu rozvedenej manželky po zákonom
stanovenej lehote na plnenie tejto vyživovacej povinnosti. To bol jeden z hlavných dôvodov prečo podal
návrh na zrušenie povinnosti prispievať na výživu rozvedenej manželky.10. Úprava v zmysle ustanovenia § 72 ods. 3 Zákona o rodine sa vrátila k limitovaniu povinnosti platiť
príspevok na výživu rozvedeného manžela na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia

o rozvode. Nejde tu však o absolútne obmedzenie tejto povinnosti poskytovať príspevok na výživu.
Zákon výnimočne umožňuje, aby súd predĺžil stanovenú päťročnú dobu a to zo zákonom vymedzených
dôvodov. Takéto predĺženie stanovenej päťročnej doby je však možné vždy len na návrh. To znamená,
že tu musí ísť o situáciu, keď v rozhodujúcom čase piatich rokov po rozvode súd príspevok priznal a
neskôr sa ukáže, že bývalý manžel poberajúci tento príspevok ani po uplynutí doby zákonom upravenej

nenadobudol schopnosť sám sa živiť a pri splnení ďalších hmotnoprávnych podmienok môže túto dobu
predĺžiť. Dobu trvania vyživovacej povinnosti možno predĺžiť, avšak len na návrh oprávnenej osoby. To
znamená, že súd by mohol skúmať dôvody na predĺženie zákonnej lehoty v zmysle ustanovenia § 72
ods. 3 Zákona o rodine, ale len v prípade, ak by mal preukázané, že oprávnená osoba takýto návrh
dala. Rozhodovanie o priznaní príspevku na výživu rozvedenej manželky je konaním, ktoré začína len
na návrh. Keďže v danej veci o takýto návrh nešlo a súd rozhodoval len o návrhu na zrušenie povinnosti

navrhovateľa ako osoby povinnej prispievať na výživu rozvedenej manželky, súd konštatoval, že sú
splnené zákonné podmienky, nakoľko uplynula zákonom stanovená päťročná doba, po ktorú možno
priznať príspevok na výživu rozvedeného manžela. Z týchto dôvodov návrhu navrhovateľa vyhovel.

11. Konanie vo veciach výživného plnoletých osôb je upravené v druhej časti prvej Hlavy, v ôsmom

diely civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z.z.). Podľa ustanovenia § 155 zákona
č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) konanie sa začína len na návrh.
Účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu
povinná platiť výživné (§ 156 CMP). Rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo
zrušiť, ak sa zmenia pomery (§ 157 CMP).

12. Nakoľko sa jedná o konanie upravené civilným mimosporovým poriadkom pri rozhodovaní o trovách
konania súd vychádzal z ustanovenia § 52 CMP a § 57 CMP. Podľa týchto ustanovení žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a o trovách konania rozhoduje súd len na návrh. Takýto
návrh zo strany účastníkov konania na rozhodnutie o trovách konania podaný nebol, preto súd o trovách

konania nerozhodoval, nakoľko zo zákona platí, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje

odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie
odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu (§ 65 CMP).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370
ods. 1, § 376 CMP).