Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 7, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5CoSr/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817209927
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7817209927.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobcu : G. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
Y. A. XXX/XX, A., zastúpený : Mgr. Ivica Štiglitz, advokátka, so sídlom Šafárikova 8, 048 01 Rožňava,
proti žalovanej : POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 8 Csr
3/2017-46 z 5.3.2018

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Priznáva žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že súd rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri Asociácii pre arbitráž so sídlom - Vansovej č. 2,
811 03 Bratislava, sp. SR E. E. XXXXX/XX zo dňa 30.06.2017 zrušil a priznal žalobcovi náhradu trov
konania rozsahu - 100 %. O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným
rozhodnutím.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa

29.01.2014 (ďalej len ,,Zmluva o úvere“) si požičal od žalovanej istinu vo výške 800,00 Eur a zaviazal
sa zaplatiť ju v splátkach, spolu s 39,15 % ročným úrokom (313,20,- Eur) a administratívnym poplatkom
vo výške 458,80 Eur do dňa 20.01.2015, spolu v celkovej sume 1 572,00 Eur. Spolu so Zmluvou o
úvere podpísal aj formulárovú Rozhodcovskú zmluvu, podľa ktorej spory medzi nimi vyplývajúce alebo
súvisiace majú byť riešené v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, pričom výber spočíval na žalujúcej
strane. Účastníci podpísali aj Dohodu o vykonaní zrážok zo mzdy a iných príjmov.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe navrhla túto v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.
Poukazovala na to, žalobca bol vyzvaný na oznámenie výberu rozhodcovského súdu, a to výzvou
doručenou žalobcovi dňa 13.11.2015. Žalobca mal možnosť odmietnuť rozhodcovské konanie bez
uvedenia dôvodu, ale zostal nečinný a nenamietal výber. V zmysle § 73 ods. 8 Zákona č. 335/2014
Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, žalovaná ako dodávateľ vybrala rozhodcovský súd.
Poukázala aj na to, že v zmysle článku II bodu 1 písm. b) Rozhodcovskej zmluvy, nie je daná výlučná
právomoc rozhodcovského súdu, ale zmluvné strany majú možnosť obrátiť sa aj na všeobecný súd.

Žalobca mal zároveň možnosť odstúpiť od Rozhodcovskej zmluvy v lehote 10 dní bez toho, aby bola
dotknutá platnosť Zmluvy o úvere. Ak by túto lehotu nestihol, žalobca mal možnosť dovolávať sa
neplatnosti Rozhodcovskej zmluvy alebo výberu rozhodcu priamo v rozhodcovskom konaní, o čom
bol poučený. Žalovaná trvala na tom, že Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená v súlade s platnýmprávnym poriadkom. K Zmluve o spotrebiteľskom úvere uviedla, že RPMN je uvedená v správnej
výške a vypočítaná v zmysle platných právnych predpisov, nakoľko zákon v čase uzatvorenia Zmluvy o
úvere nestanovil maximálnu možnú prípustnú výšku odplaty. Ak žalobca namietal výšku odplaty, musí

preukázať, že v čase uzavretia Zmluvy o úvere išlo o odplatu, ktorá výrazne vybočovala z trhového
priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi.

4. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe, podľa § 137 psím. a/ na návrh žalobcu
rozsudkomprezmeškanie,ktorýmžalobevyhovie,aka/sažalovanýnedostavilnapojednávanievoveci,

hocibolnaneriadneavčaspredvolanýavpredvolanínapojednávaniebolžalovanýpoučenýonásledku
nedostavenia sa vrátane možnosti vydania možnosti pre zmeškanie a b/ žalovaný neospravedlnil svoju
neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

5. Okresný súd splnil predpoklady postupu, podľa § 274 CSP predvolaním - doručeným žalovanému
dňa 27. 02. 2018. Žalovaný sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil.

6. Vychádzajúc z uvedeného, rozhodol súd rozsudkom pre zmeškanie žalovanej a žalobe v plnom
rozsahu vyhovel.

7. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním, alebo bránením práva.

8. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd priznal strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

9. Súd Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri Asociácii pre arbitráž so

sídlom - Vansovej č. 2, 811 03 Bratislava, sp. SR E. E. XXXXX/XX zo dňa 30.06.2017 zrušil. Súd priznal
žalobcovi náhradu trov konania rozsahu - 100 %. O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti
rozsudku samostatným rozhodnutím.

10. V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný s tým, že vecnú správnosť rozsudku

napadol.Nenamietalnedodržaniepodmienokpodľa§274CSPzhľadiskatoho,ženebolnapojednávaní
a že sa ani neospravedlnil.

11. V odvolaní žalovaný uviedol : „Radi by sme poukázali na skutočnosť, že z dôvodu vysokej pracovnej
zaneprázdnenosti a personálno-organizačných zmien žalovaného v dôsledku tejto nepriaznivej situácií s

ktorou sa musel žalovaný vysporiadať v krátkom časovom období, nedopatrením unikla našej pozornosti
skutočnosť ospravedlniť sa pojednávania konaného dňa 5.3.2018“.

12. Žalovaný má ďalej za to, že mu bol odopretý základný princíp CSP a to právo na rovnaké postavenie
spočívajúcevrovnakejmieremožnostíuplatňovaťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnej

obrany. Žalovanému bola rozsudkom pre zmeškanie odopretá možnosť uplatňovať prostriedky
procesnej obrany a Okresný súd Rožňava prihliadal len na procesné úkony žalobcu. Okresný súd
Rožňava vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s tvrdeniami uvedenými vo
vyjadrení k žalobe a na základe toho autoritatívne rozhodol a tým odoprel žalovanému možnosť
uplatňovať svoje práva. Vzhľadom k tomuto dispozitívnemu ustanoveniu rozsudku pre zmeškanie nie

je žalovanému jednoznačne preukázané, kedy bude súd uplatňovať tento inštitút v akých prípadoch
a čo súd považuje za vážne okolnosti smerujúce k ospravedlneniu žalovaného a nevydaniu rozsudku
pre zmeškanie. V tomto prípade nie je zachovaný ani princíp právnej istoty a žalovanému až neskôr
na základe doručeného rozsudku pre zmeškanie je jasné, že súd sa v rozhodovaní vydania/nevydania
rozsudku pre zmeškanie rozhodol využiť toto ustanovenie avšak vydaním rozsudku pre zmeškanie

žalovaný automaticky stratil možnosť uplatňovať v rovnakej miere prostriedky procesnej obrany.

13. K nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaný ďalej poukazuje na ustanovenie § 191 CSP dôkazy súd
hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

14. V odôvodnení rozhodnutia súd musí stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadila ako vec právne posúdil. Zároveň mal súd dbať na to, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé.
Odôvodnenie predmetného rozhodnutia však tieto zákonom stanovené podmienky nespĺňa.

15. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 09. decembra
1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č.
18390/91)aÚstavnéhosúduSR(nálezz12.mája2004,sp.zn.IÚS226/03)trebazaporušenieprávana
spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na

dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými
námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na
strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve
zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu
v rámci využitia prípadných riadnych opravných prostriedkov.

16. Na základe uvedeného v konaní došlo k vade uvedenej v § 365 ods. 1 písm. f), g) a h)
Civilného sporového poriadku tým, že Súd prvého stupňa Rozsudok nedostatočne odôvodnil, čím
odňal žalovanému možnosť konať pred Súdom prvého stupňa, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. V konaní došlo k vade uvedenej v § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) Civilného sporového poriadku tým, že
Súd prvého stupňa Rozsudok nedostatočne odôvodnil (najmä tým, že sa nevysporiadal s argumentáciou
žalovaného a iba nekriticky prevzal argumentáciu žalobcu), čím odňal žalovanému možnosť konať
pred Súdom prvého stupňa, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a napokon rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

18. Z materiálne poňatého práva na súdnu ochranu rezultuje právo účastníka konania a tomu
zodpovedajúca povinnosť súdu, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom

vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci
podstatné a právne významné (nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 236/06). Súd nemôže opomenúť žiadnu
skutkovo alebo právne významnú otázku, pretože je to znak arbitrárnosti (mutatis mutandis nález ÚS
SR sp. zn. I. ÚS 226/03), ale musí vec pos údiť a svoje závery odôvodniť zo všetkých do úvahy
prichádzajúcich hľadísk (mutatis mutandis nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 154/05). V konečnom dôsledku

má účastník konania právo na to, aby sa súd vysporiadal s jeho argumentmi (námietkami), ktoré sú
relevantné (nálezy ÚS SR sp. zn. III. ÚS 119/03 alebo sp. zn. II. ÚS 6/03, rozsudky ESĽP vo veciach H.
proti Belgicko z roku 1987, Van de Hurk proti Holandsko z roku 1994 alebo Ruiz Torija proti Španielsku z
roku 1994). Pretože povinnosť riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné
apresvedčivéodôvodneniespôsoburozhodnutiasúdu,ktorésavysporiadaisošpecifickýminámietkami

účastníka konania; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na
strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve
zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu
súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych
opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva

na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnoť dovolania podľa § 237 písm. f) O.s.p.
a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania (Rozsudok NS SR sp. zn. 4 Cdo 171/2005 zo dňa
27.04.2006).

19. Vo vyjadrení k odvolaniu uviedol žalobca, že nie je prípustné odvolanie proti takému rozsudku, ktorý

vychádzal z ust. § 274 CSP, on sám navrhol rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie na pojednávaní
dňa 5.3.2018, ktorého sa zúčastnil. Žiadal priznať aj trovy odvolacieho konania.

20. Následne už v podaní (nie v odvolacej lehote) č.l. 79-80, zo dňa 3.8.2018 už namietal aj žalovaný, že
nemala byť podaná žaloba na plnenie podľa § 137 písm. a/ CSP, poukázal aj na odôvodnenie rozsudku,

lebonebolododržanéust.§220CSP,ažeprávonazrušenierozhodcovskéhorozsudkuniejevšemocné.

21. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas a oprávnenou osobou proti rozsudku, proti ktorému odvolanie je prípustné, bez nariadeniaodvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a zistil, že rozsudok treba potvrdiť podľa § 387 CSP, pričom
súd prvej inštancie postupoval zákonne.

22. Rozsah odvolania vyplýva z ust. § 379 a § 380 CSP, lebo s poukazom na § 274 CSP bolo
preskúmavané, že môže súd prvej inštancie rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a/ na návrh žalobcu
rozsudkom pre zmeškanie a v takomto prípade musí aj žalobe vyhovieť.

23. V riešenom spore bola potrestaná procesná pasivita žalovaného, lebo si neplnil základné povinnosti,

výnimočne mohol postupovať súd prvej inštancie aj tak, že nevydá kontumačný rozsudok, v takomto
prípade pri aplikácii § 274 CSP je na procesnej ostražitosti žalobcu, aby navrhol vydanie kontumačného
rozsudku, bez procesnej iniciatívy žalobcu však k takémuto rozsudku nemožno prikročiť (žalovaný nebol
na pojednávaní). Súd ani nie je oprávnený žalobcu o tejto možnosti poučovať. Súd prvej inštancie na
pojednávaní vyhlásil rozsudok pre zmeškanie, je týmto rozsudkom viazaný a žalovaný musí postupovať
podľa § 277 ods. 2 CSP, žalovaný takto nepostupoval, pričom odvolací súd zistil, že podľa § 274 obe

základné podmienky boli splnené, žalovaný sa nedostavil na pojednávanie, hoci má súd doručenie
predvolania riadne vykázané, bol aj o tom poučený, žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní
neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami.

24. Odvolacia námietka podľa § 365 ods. 1 písm. f/, g/, h/ CSP tým, že súd prvého stupňa rozsudok

nedostatočne odôvodnil, čím mal odňať žalovanému možnosť konať pred súdom prvej inštancie, je
účelová a nebola preukázaná a hrozba judikatúrou (právo účastníka konania, aby súd jasným a právne
korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal sa so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami
v rozhodnutí) je neopodstatnená pri postupe súdu prvej inštancie v tomto spore.

25. Napokon žalobu odôvodnil žalobca, keď vychádzal zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere z roku 2014,
lebo si požičal od žalovaného istinu vo výške 800 € a zaviazal sa zaplatiť ju v splátkach spolu s 39,15%
ročným úrokom, čo predstavuje 313,20 € a administratívnym poplatkom vo výške 458,80 € do 20.1.2015,
spolu 1.572 €. Mal podpísať so zmluvou o úvere aj formulárovú rozhodcovskú zmluvu, podľa ktorej spory
medzi nimi vyplývajúce alebo súvisiace, majú byť riešené v súdnom alebo rozhodcovskom konaní.

26. Súd prvej inštancie inak vychádzal aj z § 73 ods. 8 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s platným právnym poriadkom,
RPMN bola neprimerane vysoká, nešlo o trhový priemer odplat poskytovaných inými subjektmi, pretože
sa správala v tisíckach sporov Pohotovosť, s.r.o. v rozpore s právnym poriadkom a protizákonne voči

spotrebiteľom.

27. Ak spotrebiteľ súhlasí so zmluvou o úvere, to neznamená, že táto zmluva nemôže obsahovať
neprijateľné podmienky. Odvolací súd k formulárovej zmluve o spotrebiteľskom úvere, keď RPMN je vo
výške 96,50% a skutočná výška bola 302,67%, teda viac ako trojnásobne vyššia, čo je protizákonné až

úžernícke a žalobca správne považoval konanie žalovaného za konanie v rozpore s dobrými mravmi a
konanie proti zásadám poctivého obchodného styku v zmysle Obchodného zákonníka.

28. V súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z. je treba uviesť, že poskytnutý spotrebiteľský úver podľa § 11
ods. 1 písm. b/ sa môže považovať za bezúročný a bez poplatkov, ak neobsahuje náležitosti podľa § 9

ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a písm. d/, keď je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávna
ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

29. Inak odvolací súd dodáva, že vo všeobecnej časti dôvodovej správy k ust. § 9 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z.z. sa zdôrazňuje zásadný význam v ochrane spotrebiteľa a v zmluvných vzťahoch, ktorý má

dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať celkovú výšku, menu poskytnutého spotrebiteľského
úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (v zmluve musí byť zrozumiteľne uvedené, aká je celková
výška a mena poskytnutého spotrebiteľského úveru, prípadne strop, do ktorého spotrebiteľ môže
opakovane čerpať finančné prostriedky). Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov

(spotrebiteľ má byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako
dlho je povinný plniť si povinnosti, splácať istinu, úroky a iné poplatky), vyplývajúce mu zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.30. Avšak v úvode všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa uvádza, že
predložený návrh zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov je svojim obsahom transpozíciou smernice Európskeho

parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice
Rady 87/102/EHS do slovenského právneho poriadku.

31. Keďže žalovaný v odvolaní namietal aj vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj ide
o rozsudok pre zmeškanie po preukázaní listinnými dôkazmi, nebolo možné považovať za zákonný

rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 30.6.2017 a správne tento rozsudok bol
zrušený a zákonné je aj rozhodnutie o trovách konania. Žalovaná strana využívajúc svoje argumenty z
českej judikatúry aj v iných veciach tvrdila, že išlo v tomto konaní aj o vadu konania z hľadiska § 389
ods. 1 písm. b/ CSP, ani táto vada nebola zistená a operovanie a uvádzanie nálezu Ústavného súdu SR
I. ÚS 154/05 je účelové a taktiež špekulatívne.

32. V ostatných argumentoch je treba poukázať aj na zásadu konformného výkladu, aby sa súdy pri
interpretácii vnútroštátneho práva snažili dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným
smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (pozri bližšie rozsudok Európskeho Súdneho dvora C 212/07,
bod 110), ako aj dôvodovú správu k zákonu č. 129/2010 Z.z., napokon aj rozhodnutie NS SR 3 Cdo
146/2017 a argumentáciu NS SR z uznesenia (žalobkyňa Prima banka Slovensko) 7 Cdo 98/2018 z

30.1.2019, keďže bol riešený v dovolacom konaní rozsudok KS v Košiciach 11 Co 439/2016 v podobnom
spore.

33. Odvolací súd úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania s poukazom na § 255 a § 396 CSP,
a to v plnom rozsahu ako úspešnej strane.

34. Výsledok hlasovania 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).