Decision was made at the court Okresný súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Michal Drimák, PhD.
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami, Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16Csp/1/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116887673
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8116887673.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: U. U., B.. XX.X.XXXX,
X. P. Š. XXX, XXX XX P. Š., o zaplatenie 489,54 € s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 399,54 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 64% zo zaplateného súdneho
poplatku, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Prešov dňa 1.7.2016, sa žalobca domáhal voči žalovanej
zaplatenia 489,54 eur, spolu s úrokom vo výške 28 % ročne z tejto sumy od 22.1.2014 do zaplatenia, ako
aj náhrady trov konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku. Uplatnený nárok odôvodnil tým,
že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 29.6.2009 v súlade s § 269 ods. 2, § 708 a nasl., § 716 a nasl. zák.
č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej ako „VOP“)
banky Zmluvu o vkladovom účte č. 8874383002, na základe ktorej jej zriadil a viedol účet žalovanej.
Vzhľadom na porušenie zmluvných podmienok zo strany žalovanej tým, že sa dostala do nepovoleného
prečerpania, žalobca zatvoril príslušný účet žalovanej. Účet je možné zatvoriť, len pokiaľ je na ňom
nulový zostatok, preto žalobca pred zatvorením účtu vykonal 21.1.2014 internú účtovnú transakciu, kedy
debetný zostatok na účte žalovanej previedol na svoj interný pohľadávkový účet. Táto transakcia má
spravidla popis „bezhotovostný prevod vyrovnanie zostatku zatv. účtu“ alebo prevedenie dlhu klienta,
pričom ide o internú transakciu banky, nie o úhradu zo strany žalovanej.
2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb, úrokovými sadzbami produktov, všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu,
výpismi z účtu žalovanej, sadzobníkom poplatkov a úrokov, ako aj ostatným spisovým materiálom.
4. Tunajší súd dňa 16.3.2017 vyhlásil pod č. k. 16 Csp 1/2016-86 rozsudok, ktorým žalobu zamietol a
o trovách konania rozhodol, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému náhradu
trov konania nepriznal.
5. Svoje rozhodnutie odôvodnil najmä § 40 odsek 1, § 52, § 100, § 451, § 457, § 497, § 499 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“); § 9 odsek 1 a 2 zákona č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov ako aj
tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 29.06.2009
uzatvorená Zmluva o vkladovom účte, na základe ktorej žalobca zriadil a viedol účet pre žalovanú.
Nakoľko žalovaná neuhradila debetný zostatok, žalobca účet uzatvoril a to dňa 21.01.2014. Na ťarchu
účtu žalovanej boli zaúčtované okrem reálne vykonaných obratov smerujúcich k celkovému debetu
aj rôzne poplatky. Žalobca nepreukázal zmluvné dojednanie účastníkov o povinnosti žalovanej platiť
tieto poplatky, ako aj ich výšku. Všeobecné zmluvné podmienky súd prvej inštancie nepovažoval za
zmluvnú dojednanie účastníkov. Od spotrebiteľa totiž nie je možné požadovať poplatky, ktoré nie sú
individuálne dojednané v zmluve. Žalobca svoje právo na žalovanú sumu odôvodňuje tým, že žalovaná
sa dostala do nepovoleného prečerpania a tento svoj dlh nevyrovnala. V konaní však nebolo preukázané
uzatvorenie Zmluvy o povolenom prečerpaní v písomnej forme s tým, aby táto obsahovala náležitosti
podľa § 10 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Nakoľko v tomto prípade nebolo žalobcom
preukázané naplnenie zákonných predpokladov, za ktorých môže dôjsť k povoleniu prečerpania, súd
konštatuje absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu (dohody o povolenom prečerpaní) v zmysle
§ 40 odsek 1 Občianskeho zákonníka, dôsledkom čoho je ohľadne poskytnutých plnení na základe
takéhotoúkonudanýrežimbezdôvodnéhoobohatenia.Zvykonanéhodokazovaniazistil,žežalobcadňa
21.01.2014 previedol debetný zostatok na vnútorný účet a teda najneskôr v uvedený deň mal žalobca
nepochybne vedomosť, že žalovaná sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila a aká konkrétna je výška
jej bezdôvodného obohatenia. Žalobu podal žalobca na súd dňa 01.07.2016, t.j. po uplynutí dvojročnej
premlčacej doby, keďže dvojročná premlčacia doba uplynula žalobcovi dňa 22.1.2016.
6. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil
a žalobe vyhovel. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca si uplatňuje svoj nárok zo Zmluvy o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb č. 8874383002 zo dňa 16.07.2010. Až z odôvodnenia
rozsudku zistil, že do súdneho spisu bola spolu so žalobou doložená iná zmluva - Zmluva o vkladovom
účte zo dňa 29.06.2009. Je toho názoru, že súd prvej inštancie sa s rozporom medzi žalobou a
predloženými dôkazmi nevysporiadal a žalobcu nevyzval na odstránenie zrejmého rozporu. V prílohe
odvolania zaslal Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb č. 8874383002
zo dňa 16.07.2010, Zmluvu o povolenom prečerpaní č. 8874383002 zo dňa 14.03.2011, Európske
informácie o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa povolených prečerpaní zo dňa 14.03.2011 a Žiadosť o
zmenu služby Povolené prečerpanie zo dňa 18.07.2012.
7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací uznesením č. k. 16 Co 25/2017-114 z 20.2.2018 zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie, pričom v odôvodnení uviedol, že síce k žalobe žalobca pripojil Zmluvu
o vkladovom účte zo dňa 29.06.2009, uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobcu (Dexia
banka Slovensko, a.s.) a žalovanou, Výpis z účtu žalovanej za obdobie 01.01.2014 - 21.01.2014,
Všeobecné obchodné podmienky žalobcu s účinnosťou od 01.04.2016, či sadzobník poplatkov žalobcu
s účinnosťou od 01.04.2016. Takto predložené dôkazy podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej
inštancie správne vyhodnotil, ako aj vec správne právne posúdil. Napriek vyššie uvedenému z obsahu
spisu (z listinných dôkazov pripojených k odvolaniu) vyplýva, že dňa 16.07.2010 bola medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb č. 8874383002, dňa 14.03.2011 bol medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanou uzatvorený Návrh klienta na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie
na osobnom účte, z ktorého vyplýva, že klientom požadovaný debetný limit bol 190 Eur. Napokon
dňa 18.07.2012 bola žalobcovi doručená Žiadosť o zmenu služby Povolené prečerpanie na účte,
kde žalovaná požadovala zmenu výšky limitu povoleného prečerpania na 470 Eur. Vyššie uvedené
listinné dôkazy (Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, Návrh klienta na
uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte, Žiadosť o zmenu
služby Povolené prečerpanie na účte) sa v priebehu prvoinštančného konania v spise nenachádzali.
Odvolacísúduvedenélistinnédôkazypovažovalzadôležitépresprávnerozhodnutievoveci,pretouložil
súdu prvej inštancie vyhodnotiť dôkazy predložené žalobcom s ohľadom na relevantné ustanovenia
právnych predpisov týkajúcich sa spotrebiteľských právnych vzťahov.
8. Po vrátení veci súd prvej inštancie doplnil dokazovanie oboznámením Zmluvy o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov a služieb, Návrhom klienta na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní
služby Povolené prečerpanie na osobnom účte ako aj Žiadosťou o zmenu služby Povolené prečerpanie
na účte, pričom zistil tento skutkový stav:9. Dňa 16.07.2010 bola medzi právnym predchodcom žalobcu (Dexia banka Slovensko a. s.) a
žalovanou bola uzatvorená Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb č.
8874383002, obsahom ktorej bola Zmluva o zriadení účtu, Návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy
o vydaní a používaní platobnej karty a Zmluva o poskytovaní služby elektronického bankovníctva.
10. Dňa 14.03.2011 bol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou uzatvorený Návrh klienta na
uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte, z ktorého vyplýva,
že klientom požadovaný debetný limit bol 190 Eur.
11. Dňa 18.07.2012 bola žalobcovi doručená Žiadosť o zmenu služby Povolené prečerpanie na účte,
kde žalovaná požadovala zmenu výšky limitu povoleného prečerpania na 470 Eur.
12. Z výpisov z účtu (č. l. 46-83) vyplýva, že v období od 25.3.2011 - 16.8.2012 čerpala žalovaná
povolené prečerpanie. Výška povoleného prečerpania bola od 17.3.2011 vo výške 190 eur.
13. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie súc viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu právne uzatvára:
14. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len Cs.p.) súd na
prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
15. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
16. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd vo veci ústne pojednávanie nenariaďoval,
keďže sa jednalo o jednoduché právne posúdenie veci a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1
000 eur. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené oznamom dňa 17.5.2018, č. k. 16
Csp 1/2016-118, vyveseným na úradnej tabuli súdu dňa 17.5.2018, teda najmenej 5 dní pred vyhlásením
rozsudku.
17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
18. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.
19. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
20. Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka, na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
21. Podľa § 709 ods.1 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na bežný účet v mene,
na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných
prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok
určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným
osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať
zúčtovanieuskutočnenýchplatiebvsúladesozmluvouobežnomúčteavlehotáchazaďalšíchzákonom
ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov.22. Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).
23. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase
uzatvorenia zmluvy tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského
úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
24. Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. na spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania,
ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, sa vzťahujú ustanovenia § 1,§ 2, § 3 ods.
1 písm. a) až d) a § 3 ods. 3, § 4 ods. 14, § 5 až 8, § 9 ods. 1, 4, 6 až 8, § 10, § 11, § 12 ods. 2, §
15, § 17, § 20 až 23 a § 25 až 27.
25. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
26. Podľa § 10 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného
prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto
náležitosti:
a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f),g), i) a w),
b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške,
c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.
Počas doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania je veriteľ povinný
pravidelne informovať spotrebiteľa prostredníctvom výpisu z účtu alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi, o
a) období, ktorého sa výpis z účtu týka,
b) výške čerpaných prostriedkov a dátumy ich čerpania,
c) zostatku z predchádzajúceho výpisu a jeho dátume,
d) novom zostatku,
e) dátume a výške splátok spotrebiteľa,
f) uplatnenej úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru,
g) všetkých uplatnených poplatkoch súvisiacich so spotrebiteľským úverom zaplatených v danom
období,
h) minimálnej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.
Veriteľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi aj písomne alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné
spotrebiteľovi, zvýšenie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru alebo iných splatných poplatkov, a to
najmenej 15 dní pred nadobudnutím účinnosti tejto zmeny, ak tento zákon v § 12 ods. 2 neustanovuje
inak.
27. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovanou má charakter spotrebiteľskej zmluvy, lebo žalovaná v
danomprípadevystupovalaakofyzickáosoba,ktorázabezpečovalasvojepotreby,tedaakospotrebiteľa
žalobca pri uzatvorení zmluvy vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Pre
spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s
veľkýmpočtomzákazníkov,pričomnávrhytýchtozmlúvsúpripravenénavopredpredtlačenýchtlačivách
aspotrebiteľnemámožnosťmeniťobsahtaktonavrhnutýchzmlúv.Týkasatoajpredmetnejveci,pretože
zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive.
28. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca a žalovaná uzatvorili 29.6.2009 zmluvu
o vkladovom účte, predmetom ktorej žalobca zriadil a viedol účet pre žalovanú. Z výpisu z účtu žalovanej
u žalobcu súd zistil, že na účte žalovanej bolo podľa predchádzajúcich výpisov realizovaných množstvo
transakcií.
29. Z dôvodu, že žalovaná neuhradila debetný zostatok, žalobca účet uzatvoril dňa 21.1.2014. Žalobca
špecifikoval žalovanú istinu ako debetný zostatok, ktorý pozostával z celkovej sumy debetu ako aj zmnožstva poplatkov, konkrétne poplatok za vedenie exekúcie 9 x 5 eur, poplatok za upomienku v sume
15 eur, poplatok za výzvu v sume 30 eur (č. l. 79 a nasl. spisu). Žalobca sa domáhal žalovaného nároku
z titulu úhrady debetného zostatku na účte žalovanej a úroku za nepovolené prečerpanie účtu vo výške
28 % ročne.
30. Následne dňa 16.07.2010 bola medzi právnym predchodcom žalobcu (Dexia banka Slovensko a.
s.) a žalovanou bola uzatvorená Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb
a dňa 14.03.2011 bol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou uzatvorený Návrh klienta na
uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte, z ktorého vyplýva,
že klientom požadovaný debetný limit bol 190 Eur, pričom dňa 18.07.2012 bola žalobcovi doručená
Žiadosť o zmenu služby Povolené prečerpanie na účte, kde žalovaná požadovala zmenu výšky limitu
povoleného prečerpania na 470 Eur.
31. Na ťarchu účtu žalovanej boli zaúčtovávané okrem reálne vykonaných obratov smerujúcich
k celkovému debetu aj rôzne vyššie uvedené poplatky. Žalobca nepreukázal zmluvné dojednanie
účastníkov o povinnosti žalovanej platiť tieto poplatky (napr. za vedenie exekúcie a pod.), ktoré boli
vykonávané na ťarchu jej bežného účtu ako aj ich výšku. Všeobecné obchodné podmienky, na ktoré
zmluvaodkazuje,niesúzmluvnýmdojednanímúčastníkov.Odspotrebiteľatotižniejemožnépožadovať
poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve. Sadzobník poplatkov nemôže predstavovať
riadne dojednanie účastníkov zmluvy o výške úrokov.
32.Zmluva,ktorábolamedziúčastníkmiuzatvorenájezmluvouspotrebiteľskouabolauzatvorenámedzi
dodávateľom a spotrebiteľom. Na uvedený právny vzťah sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, keďže žalovaná čerpala
finančné prostriedky od žalobcu. Žalobca sa, ako už bolo spomenuté, domáhal žalovaného nároku z
titulu úhrady debetného zostatku na účte žalovanej a úroku za nepovolené prečerpanie účtu vo výške
28 % ročne. Podľa výpisov z účtu žalovanej táto mala mínusový zostatok v sume 489,54 eur. Na ťarchu
jej účtu boli zaúčtovávané okrem reálne vykonaných obratov smerujúcich k celkovému debetu aj vyššie
uvedené poplatky. Žalobca nepreukázal zmluvné dojednanie účastníkov o povinnosti žalovanej platiť
tieto poplatky (za upomienky, výzvu a pod.), ktoré boli vykonávané na ťarchu jej bežného účtu ako aj
ich výšku. Všeobecné obchodné podmienky, na ktoré zmluva odkazuje, nie sú zmluvným dojednaním
účastníkov. Od spotrebiteľa totiž nie je možné požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané
v zmluve.
33. Pokiaľ ide o poplatok za upomienky (analogicky za vedenie exekúcie, resp. za výzvu) súd prvej
inštancie poukazuje na právny záver vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove 6Co 126/2012.
Podľa neho v spotrebiteľských veciach poplatky za upomienky umožňujú získať na úkor spotrebiteľa
majetkový prospech, ktorý prevyšuje skutočné výdavky žalobcu za upomienku. Zákon za príslušenstvo
pohľadávky označuje náklady na uplatnenie pohľadávky. Predpokladá teda presné výdavky. Paušálna
výška poplatku za upomienku/výzvu bez transparentného výpočtu skutočných nákladov plne zapadá
do definície neprijateľnej zmluvnej podmienky. Taktiež je potrebné dodať, že žalobca žiadny spôsobom
nepreukázal, aby vyššie uvedené upomienky boli žalovanej zaslané, a preto v tejto časti ani neuniesol
dôkazné bremeno. Žalobca nepreukázal ani zmluvné dojednanie o povinnosti platiť úroky žalovanou,
ktoré sú uvedené v petite žaloby, t. j. vo výške 28 % ročne. Sadzobník poplatkov nemôže predstavovať
riadne dojednanie účastníkov zmluvy o výške úrokov.
34. Už len na margo súd prevej inštancie poukazuje na tú skutočnosť, že nielenže povolené prečerpanie
vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou nebolo zmluvne dohodnuté, ale navyše žalovaná posledný
kreditný obrat vo vzťahu k účtu realizovala 16.8.2012 (č. l. 74 spisu), pričom od uvedeného dátumu jej
žalobca účtoval len poplatky, úroky a ďalšie sumy zvyšujúce debetný stav na účte.
35. Súd prvej inštancie teda priznal žalobcovi oproti žalovanej sumu 399,54 eur (žalovaných 489,54 - 90
eur (poplatok za vedenie exekúcie 9 x 5 eur, poplatok za upomienku v sume 15 eur, poplatok za výzvu v
sume 30 eur), pričom z vyššie uvedených dôvodov, súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Vzhľadom
na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
36. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.37. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
38. O trovách konania súd rozhodol v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Vo veci mal žalobca
úspech vo výške 82 %, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 64 %
zo zaplateného súdneho poplatku, nakoľko len tieto trovy v prípade úspechu v žalobe požadoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.