Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 6, 2019

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719200918
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6719200918.1

Uznesenie

Okresný súd Zvolen v právnej veci žalobkyne S.. J. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom v T., J.. A. XXX/XX,
proti žalovanému L. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom v R., C. XXX/XX, o návrhu žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia zo dňa 19.02.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:

Žalovaný je p o v i n n ý vedome sa nepribližovať k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov,
s výnimkou prípadov, keď to bude nevyhnutne potrebné za účelom uskutočnenia procesných úkonov
pred orgánmi verejnej moci alebo za účelom plnenia povinností uložených priamo všeobecne záväzným
právnym predpisom, alebo nepriamo na jeho základe.

Žalovaný je p o v i n n ý písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou ani inými prostriedkami

vôbec nekontaktovať žalobkyňu.

Žalovaný je p o v i n n ý žiadnym spôsobom bez predchádzajúceho súhlasu žalobkyne nezverejňovať,
ani tretím osobám inak nesprístupňovať obrazové, zvukové, alebo obrazovo-zvukové záznamy týkajúce
sa žalobkyne.

Žalovaný je p o v i n n ý žiadnym spôsobom nezverejňovať, ani tretím osobám inak neposkytovať
ponižujúce, hanlivé alebo inak urážlivé vyjadrenia o žalobkyni spôsobilé zasiahnuť do práva žalobkyne
na ochranu jej osobnosti.

II. Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia voči žalovanému v rozsahu 100 %.

III. Súd p o u č u j e žalovaného ako stranu sporu, ktorej sa týmto neodkladným opatrením ukladá
určitá povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej za účelom usporiadania vzájomných sporných
práv a povinností vo vzťahu k žalobkyni. Stranami sporu vo veci samej budú tie subjekty, ktorým bude
svedčiť aktívna a pasívna legitimácia z hľadiska uplatniteľného hmotného práva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 20.02.2019 bol tunajšiemu súdu doručený návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia zo dňa 19.02.2019, ktorým sa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť vedome
sa nepribližovať k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 m, s výnimkou prípadov, keď to bude
nevyhnutne potrebné za účelom uskutočnenia procesných úkonov pred orgánmi verejnej moci alebo
za účelom plnenia povinností uložených priamo všeobecne záväzným právnym predpisom, alebo
nepriamo na jeho základe, ďalej povinnosť písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou, ani inými

prostriedkami vôbec nekontaktovať žalobkyňu, povinnosť žiadnym spôsobom bez predchádzajúceho
súhlasu žalobkyne nezverejňovať, ani tretím osobám inak nesprístupňovať obrazové, zvukové, aleboobrazovo-zvukové záznamy týkajúce sa žalobkyne a povinnosť žiadnym spôsobom nezverejňovať
ani tretím osobám inak neposkytovať ponižujúce, hanlivé alebo inak urážlivé vyjadrenia o žalobkyni
spôsobilé zasiahnuť do práva žalobkyne na ochranu jej osobnosti.

2.1. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že ho podala vzhľadom
na psychickú neúnosnosť konania žalovaného voči nej, pričom svoje tvrdenia dokladuje úryvkami z
elektronickejkomunikáciesožalovaným,ktoráprebiehalabuďprostredníctvomSMSspráv(SMS),alebo
prostredníctvom komunikačnej aplikácie Messenger na Facebook-u (MSN). Žalovaný komunikoval z

telefónneho čísla +XXXXXXXXXXXX, resp. zo svojho MSN účtu „L. I.“. So žalovaným sa spoznala
približne pred tromi rokmi. Od toho času boli v kontakte, stretávali sa, trávili spoločne čas, občas chodili
na výlety. Boli si blízki aj po intímnej stránke. Manželstvo žalobkyne stále trvá. Žalovaný žiarlil na to, keď
trávila čas v kruhu iných ľudí, priateliek, na turistike, lyžovačke a obzvlášť, ak sa jednalo o zmiešaný
kolektív, kde boli aj muži.
2.2. Niekedy v období júna 2017 bola žalobkyňa na túre s kamarátmi, z ktorej vznikla fotografia. K tejto

fotografii sa žalovaný dostal tak, že ju našiel vo Facebook-ovom profile kamarátky žalobkyne, ktorá je
na fotke druhá zľava. Fotku takto získal niekedy v období októbra 2017. Nakoľko boli na fotografii dvaja
kamaráti, žalovaný začal neodbytne zisťovať, kto boli tí dvaja muži. Začal žalobkyňu podozrievať, že
je mu neverná s jedným z mužov na fotografii. V ďalšej komunikácii žalovaný tohto muža označuje
výrazmi ako „týpek z Poľany“, „čávo z Poľany“, „ten z Poľany“ a pod. a predmetnú túru, resp. v širšom

význame ním predpokladanú neveru aj pojmom ,,Poľana“. Žalovaný odkedy sa dozvedel o predmetnej
túre, začal obviňovať žalobkyňu z nevery a začal sa psychickým nátlakom domáhať jej priznania z
nevery. Nátlak žalovaného vyústil dňa 17.11.2018 vo večerných hodinách, kedy prišla za ním a boli
spolu na jeho chalupe na adrese Q. Č.. X. Žalovaný jej vtedy po prudkej výmene názorov schytil kabelku
s dokladmi, osobnými vecami, kľúčmi a telefónom so zámienkou, že v ohrození vecí povie, kto je ten

chlap, odkiaľ je a kto ho na tú akciu pozval, resp. donúti ju k tomu, aby sa k niečomu priznala sama.
Pri tomto konflikte začali zápasiť, kričať, strkať sa. Pri zápasení ju žalovaný hodil o posteľ, o ktorú sa
udrela do pravej nohy v strede zadnej strany stehna, následkom čoho sa jej na tom mieste vytvorila
pomliaždenina (modrina) výraznej veľkosti. Tento konflikt a útok považovala žalobkyňa prakticky za
koniec ich vzťahu, nakoľko si vtedy naplno uvedomila, že žalovaný má násilnícke sklony. Žalovaný

sa v elektronickej komunikácii ohľadne tejto modriny (útoku) vyjadroval tak, akoby ani nevedel ako
modrina vznikla, resp. tento konflikt zľahčoval. Lekársku pomoc žalobkyňa vtedy nevyhľadala a prestala
so žalovaným komunikovať. Komunikáciu so žalovaným následne pre svoje sklamanie, obavu a strach
z neho výrazne utlmila, osobný kontakt úplne vylúčila. Následne začal žalovaný od novembra 2018
naliehať, aby si priznala neveru s ,,čávom z Poľany“ a napriek tomu, že s ním odmietala komunikovať

a pokračovať vo vzťahu, tlačil na ňu a začal sa jej rôzne vyhrážať s cieľom, aby sa k nemu vrátila, resp.
aby naďalej trpela vzťah s ním a za tým účelom aby si usporiadala manželstvo podľa jeho predstáv.
2.3. Vyhrážky, ktoré žalovaný robil s cieľom „zachrániť“ ich vzťah boli napr. že o vzťahu povie jej
manželovi. Nakoniec manžela žalobkyne skutočne navštívil 04.01.2019 pod zámienkou odovzdania
mu rodinného obrazu, čím v nej potvrdil obavu, že bude svoje vyhrážky napĺňať. Žalovaný ju ďalej

zastrašoval tak, že ju zdiskredituje v spoločnosti, práci, v rodine. Svoje vyhrážky o jej diskreditácii
zdôraznil tým, že jej poslal cez MSN, akými intímnymi fotografiami disponuje a ktoré hodlá použiť na jej
diskreditáciu. Hrozby zverejnenia fotiek na Facebooku naplnil dňa 09.01.2019, kedy žalovaný uverejnil
na svojej Facebook-ovej stránke koláž fotografií žalobkyne - intímnych, ale aj takých ktoré ju identifikujú
do tváre. Navyše do tejto koláže bol zapracovaný aj popis: „Víťazka tohtoročnej súťaže VIP - ESCORT

SERVIS v kateg. ,,50tka“ so stala p. J. E., bydl. T., zam. ako geodet vo Voj. topografickom ústave v
BB. Jej životné heslo „Nie som železná plechovka“ Anketu real. nemen. agentúra, zapezp. tieto služby
po celej SR.“ Týmto žalovaný identifikoval osobu žalobkyne po mene, ako aj pracovným zaradením
a pracoviskom. Tým, čo žalovaný urobil, sa jej „pochválil“ dňa 22.01.2019, keď jej cez MSN poslal
snímku svojho príspevku na Facebook-u zo dňa 09.01.2019 s predmetnou kolážou fotografií a uviedol

„spristupnil som svoje snimky na fb verejnosti...odozva na tvoj postoj nekomunikovať so mnou“. Rovnako
naplnil svoju vyhrážku o tom, že spôsobí žalobkyni škandál v rodine, keď poslal uvedené intímne fotky
aj jej synovi P. a dcére J.. Žalovaný tieto intímne fotografie zaslal niekedy okolo dňa 13.01.2019 aj na
Facebook-ovú stránku Ministerstva obrany SR - správa vecí verejných, o čom informoval žalobkyňu
cez MSN: „...ani neviem kde som to poslal, ale môj mobil ma informuje, že na „MO - SR, sprava

veci verejnych“, že 14tisicom ľudi sa to pači...“ Žalobkyňa pracuje v Topografickom ústave v Banskej
Bystrici, ktorý spadá pod Ministerstvo obrany SR, pričom toto konanie žalovaného chápe ako snahu ju
zdiskreditovať nielen doma, ale aj v jej pracovnom prostredí. Žalovaný ju 2x bez jej súhlasu vyhľadal tiež
na jej pracovisku, druhýkrát to bolo tesne pred Vianocami 2018.2.4. Čo však v žalobkyni vyvolalo najväčšiu hrôzu sú vyjadrenia žalovaného o tom, ako sa obráti na jej
syna P. s tým, aby sa šiel za ňu pomodliť do kostola, čo chápala a chápe v zmysle ako za nebohú. V
SMS zo dňa 08.01.2019 žalovaný uviedol: „...snimok, ktory pošlem P. s dodatkom, aby sa išiel pomodliť

a zapalit sviečku do kostola za svoju maminu...toto urobim v pripade, že ma donutiš nas riešiť !“ Takúto
správu žalovaný poslal aj synovi žalobkyne P.Ň. cez MSN. Obavu v žalobkyni žalovaný prehĺbil tiež
vyjadrením, že potrebuje odvahu urobiť ,,niečo“, s čím je spojené vedomie, že ju navždy stratí, ktoré
jej poslal cez MSN dňa 16.01.2019, pričom dňa 17.01.2019 jej v SMS uviedol, že ju čaká peklo. Dňa
23.01.2019 jej žalovaný napísal, že je ochotný ísť kvôli nej „do basy“. V správe cez MSN dňa 24.01.2019

sa vyhrážal, že ak sa mu neozve (resp. ak ho opäť „cynicky odignoruje“) prídu na rad jej deti a „náš“
bolestivý koniec. Po skúsenosti zo 17.11.2018 (fyzické napadnutie), a na základe toho, že žalovaný
bez súhlasu žalobkyne zverejnil jej intímne fotky, tieto poslal jej synovi a dcére, navštívil jej manžela,
jej matku, kontaktoval jej priateľov (čím dal najavo, že je schopný sa dostať do jej blízkosti bez jej
súhlasu), má žalobkyňa za to, že žalovaný je schopný svoje vyhrážky naplniť s plným vedomím si svojej
zodpovednosti z toho plynúcej. Vyhrážaním sa (čo žalobkyňa chápe ako) smrťou, resp. jej diskreditáciou

sa ju žalovaný zrejme snaží prinútiť k tomu, aby s ním naďalej zostala vo vzťahu, pričom z pomsty za
to, že ho „cynicky ignorovala“ svoje vyhrážky začal napĺňať.
2.5. Žalovaný pricestoval dňa 30.01.2019 na niekoľko dní na svoju chalupu (Q. č. 8 - ,,osmičku“).
Žalovaný žalobkyni v súvislosti so stretnutím (ktoré predpokladal, že sa uskutoční) 30.01.2019 napísal,
že „sú na rade deti, ak mu dá dnes (30.01.2019) košom“. Dodatočne to žalovaný vysvetlil tak, že či chce

nabúrať vzťah jej syna, či chce, aby na ňu jej deti zanevreli. Žalobkyňa zvažovala osobné stretnutie so
žalovaným, avšak len na verejnom priestranstve (napr. na benzínovej pumpe) najlepšie za prítomnosti
niekoho, kto by jej mohol v prípade potreby prísť na pomoc. Zmysel stretnutia by bol už iba len vo
formálnom-ústnom-ukončenívzťahu.ŽalovanémunavrhlastretnutienabenzínovejpumpevoZvolene,
čo odmietol. Nakoľko nechcela ísť sama na stretnutie so žalovaným z obavy, čo by sa mohlo stať,

zavolala svojho brata S. O., ktorý túto skutočnosť potvrdzuje vo svojom vyjadrení. Žalobkyňa zastáva
názor, že žalovaný sa jej bude naďalej chcieť miešať do života, naďalej ju kontaktovať, resp. sa dostať
do jej blízkosti, z čoho u nej stále pramení obava z jeho ďalšieho konania.
2.6. Pre žalobkyňu je absolútne neprípustná ďalšia komunikácia so žalovaným po tom všetkom, čo jej
urobil. Rovnako už nechce žalovaného stretnúť ani osobne. Kontaktovanie z jeho strany ju psychicky

ubíja, vyvoláva v nej obavy z ďalšieho možného vývoja situácie. Obáva sa, že v dohľadnej dobe ju
žalovaný bude chcieť vyhľadať, keď príde opäť na svoju chalupu (Q. č. 8), ktorá je od miesta jej bydliska
vzdialená približne len 20 km. Žalobkyňa nechce žiť v strachu, kedy a čo jej žalovaný zase napíše,
alebo koho v jej okolí skontaktuje, prípadne komu zase bez jej súhlasu pošle alebo zverejní jej intímne
fotografie, alebo iné obrazové/zvukové záznamy týkajúce sa jej. Vzhľadom na konanie žalovaného

existuje dôvodná potreba neodkladnej úpravy pomerov, ktorá je daná tiež tým, že žalovaný po svojom
poslednom odchode z chalupy avizoval ďalšiu snahu sa so žalobkyňou stretnúť a ďalej vec riešiť.
2.7. Žalobkyňa má za to, že doterajšie konanie žalovaného intenzívne zasiahlo do jej práva na súkromie
tak, ako je upravené v ust. § 11 a § 12 Občianskeho zákonníka. Konkrétne má za to, že žalovaný zasiahol
do jej súkromia tým, že ju neospravedlniteľným spôsobom intenzívne kontaktoval a kontaktuje cez MSN,

SMS so správami, ktorých obsah v nej vzbudzuje reálnu obavu o jej život, zdravie, dôstojnosť, prípadne
z inej vážnej ujmy, ako aj obavu o jej blízkych. Tiež zasiahol do jej práva na ochranu prejavov osobnej
povahy tým, že bez jej privolenia uverejnil fotografie týkajúce sa jej osoby (okrem iných aj intímneho
charakteru), a tieto fotografie poslal jej synovi, jej dcére, na Facebook-ový profil Ministerstva obrany
SR. Tým, že zverejnil a zároveň poslal jej deťom a na profil Facebook-ovej stránky Ministerstva obrany

SR jej intímne fotky, rovnako tak tým, že uverejnil ponižujúci popis s označením jej mena, pracoviska,
zamestnávateľa a pracovného zaradenia a toho, že vykonáva tzv. ESKORT SERVIS, zasiahol zároveň
do jej práva na ochranu ľudskej dôstojnosti. Neodkladné opatrenie, o vydanie ktorého žalobkyňa žiada,
predstavuje prostriedok domáhania sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu
osobnosti (§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na stav narušenia vzťahov medzi ňou a

žalovaným, ako aj potrebu vylúčenia akéhokoľvek kontaktu so žalovaným, navrhuje vydať neodkladne
opatrenie bez časového obmedzenia, inak by bola nútená sa vždy po uplynutí pomyselného časového
vymedzenia platnosti neodkladného opatrenia znovu domáhať vylúčenia kontaktu žalovaného s ňou, čo
by prehlbovalo jej ujmu spôsobenú zo strany žalovaného. Z tejto istej pohnútky požiadala o to, aby jej
súd neuložil povinnosť podať v tejto veci žalobu samú, nakoľko vydanie neodkladného opatrenia má

nateraz potenciál dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi ňou a žalovaným (sľubuje si od neho, že jej
dá žalovaný pokoj a prestane ju obťažovať a vyhrážať sa jej rôznymi spôsobmi), pričom podanie žaloby
na ochranu osobnosti v tejto chvíli by vyvolalo ďalšie súdne konanie, na ktorom by s vysokou mieroupravdepodobnosti došlo k viacerým stretnutiam so žalovaným, čomu sa chce pokiaľ to bude možné
vyhnúť.

3.1. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložila prepis MSN a SMS komunikácie
so žalovaným za obdobie od 17.11.2018 do podania návrhu, z ktorých mal súd osvedčené tvrdenia
žalobkyne ohľadom spôsobu a obsahu komunikácie žalovaného s ňou tak, ako to uvádzala v návrhu.
Ďalej priložila snímky MSN komunikácie žalovaného s jej synom P. a dcérou J., z ktorých vyplýva,
že im žalovaný posielal predmetnú koláž fotografií žalobkyne, vrátane fotografií intímneho charakteru.

Priložila aj snímku Facebook-ového profilu žalovaného, z ktorého vyplýva, že predmetnú koláž fotografií
žalobkyne, vrátane popisu o tzv. ESCORT SERVISE, zverejnil na svojom profile dňa 09.01.2019.
3.2. Z čestného prehlásenia S. O. zo dňa 18.02.2019 súd zistil, že čestne prehlásil, že ho dňa 01.02.2019
kontaktovala jeho sestra S.. J. E., aby ju sprevádzal na stretnutí s L. I.. Mala obavu o svoju bezpečnosť,
nakoľko sa jej dotyčný už viackrát vyhrážal. Stretnutie sa malo uskutočniť na čerpacej stanici. Nakoniec
k nemu nedošlo, pretože L. I. to odmietol.

3.3. Z čestného prehlásenia R.. J. E. zo dňa 18.02.2019 súd zistil, že čestne prehlásila, že ju dňa
11.01.2019 kontaktoval L. I. cez Messenger. Dostala od neho správu, v ktorej boli fotky a text, ktorý je
kompromitujúcim pre jej matku S.. J. E..
3.4. Z čestného prehlásenia S.. P. E. zo dňa 19.02.2019 súd zistil, že čestne prehlásil, že L. I. mu dňa
10.01.2019 napísal správu cez aplikáciu Messenger. V správe bol text a fotky, ktoré sa týkajú jeho matky

S.. J. E..

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d), písm. g), písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,
aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, aby písomne, telefonicky, elektronickou
komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená a aby sa na určenú vzdialenosť

nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita
môže byť jej konaním ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého

obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), fyzická osoba má právo na
ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,
svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 12 ods. 1 OZ, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové

záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť
len s jej privolením.
Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo
dané primerané zadosťučinenie.

5. Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou
úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, alebo po
skončeníkonaniavovecisamejnastať.Podmienkouprevydanieneodkladnéhoopatreniajeosvedčenie,
že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu do práv strany, resp.

že existuje obava, že druhá strana sporu výkon rozhodnutia o nároku žalobcu zmarí alebo aspoň
ohrozí. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť
vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenienajzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom
tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by
dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a

nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti
hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná
ochrana. Okrem existencie nároku musí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť i to, že úprava
pomerov strán neznenie odklad, alebo že by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený. Súd
neodkladné opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia a ak je potrebné bezodkladne

upraviť dané pomery.

6. Súd posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia
dôvodnosti nároku, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného
opatrenia a osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, pričom dospel k záveru, že návrh
je dôvodný.

7. Súd mal z návrhu a priložených listín osvedčené, že žalovaný prostredníctvom intenzívnej
elektronickej komunikácie naliehal na žalobkyňu, aby sa mu priznala k ním tvrdenej nevere z jej
strany, pričom svoje naliehanie stupňoval a začal sa žalobkyni vyhrážať zverejnením jej vzťahu
s ním jej manželovi a deťom a tiež zverejnením fotografií žalobkyne, vrátane fotografií intímneho

charakteru, s cieľom jej diskreditácie v okruhu rodiny, priateľov a známych, ako aj jej zamestnávateľa
a spolupracovníkov, a to za účelom vyvíjania nátlaku, resp. z pomsty za to, že žalobkyňa s ním
obmedzila komunikáciu a kontakt. Súd mal tiež osvedčené, že žalovaný uvedené vyhrážky naplnil
tým, že predmetné fotografie, z ktorých bolo možné jednoznačne identifikovať žalobkyňu, zverejnil
jednak na svojom profile na sociálnej sieti Facebook, a tiež ich poslal synovi a dcére žalobkyne,

pričom vo svojej komunikácii so žalobkyňou minimálne naznačoval, že ich zverejnil aj na Facebook-ovej
stránke Ministerstva obrany SR, pod ktoré spadá zamestnávateľ žalobkyne. Z predloženej elektronickej
komunikáciejetiežmožnédospieťkzáveru,žežalovanýnáslednezačalnaznačovaťžalobkyniajfyzické
útoky na ňu, resp. ďalšie kroky smerujúce k nabúraniu vzťahu žalobkyne k jej deťom a ďalším členom
rodiny. Z predloženej komunikácie je tiež zrejmá pretrvávajúca snaha žalovaného o osobný kontakt so

žalobkyňou.

8. Žalobkyňa odôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov tým, že si neželá ďalšiu komunikáciu
a stretávanie sa so žalovaným s tým, že kontaktovanie z jeho strany ju psychicky ubíja a vyvoláva v nej
obavy z ďalšieho vývoja situácie. Uviedla tiež, že žalovaný ju vyhľadal aj v práci bez jej súhlasu, pričom

sa často dostavuje na svoju chatu v Kozelníku, ktorá je v blízkosti bydliska žalobkyne. Súd sa stotožňuje
s argumentáciou žalobkyne, že konaním žalovaného dochádza k zásahom do jej osobnostných práv,
ktorých súčasťou je aj právo na ochranu súkromného a rodinného života. Toto konanie je jednoznačne
spôsobilé znížiť dôstojnosť, česť a vážnosť žalobkyne v spoločnosti a v okruhu osôb, s ktorými prichádza
do kontaktu, pričom z obsahu listinných dôkazov priložených k návrhu vyplýva, že práve takýto zásah

do súkromia, cti a dôstojnosti žalobkyne je cieľom žalovaného. Súd zastáva názor, že je splnená aj
zákonom predpokladaná podmienka ohrozenia telesnej, a predovšetkým duševnej integrity žalobkyne
konaním žalovaného, pretože vzhľadom k intenzite, rozsahu a trvaniu zásahov žalovaného, ktorá bez
akýchkoľvek pochybností vedie k zníženiu dôstojnosti a vážnosti žalobkyne v spoločnosti, takúto ujmu
by pociťovala ako závažnú každá fyzická osoba nachádzajúca sa na mieste a postavení žalobkyne. Tiež

nič nenasvedčuje tomu, že by žalovaný v poškodzovaní osobnostných práv žalobkyne mienil prestať,
resp. že by nehrozilo jeho ďalšie trvanie a opakovanie.

9. Súd na základe skutočností tvrdených žalobkyňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
dôsledne pristúpil k skúmaniu toho, v akom rozsahu došlo, resp. môže dôjsť k narušeniu práva tej-ktorej

strany. Je zrejmé, že nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci je do určitej miery spojené
so zásahom do práv a právom chránených záujmov žalovaného, preto bol súd pri rozhodovaní povinný
zvážiť, či by nariadením neodkladného opatrenia nedošlo k zásahu do týchto práv nad nevyhnutnú
mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ. Zásah do práv a právom chránených záujmov
žalovaného súd v predmetnej veci považoval za primeraný. Nakoľko žalobkyňa deklarovala, že sa

nechce so žalovaným nijakým spôsobom kontaktovať, žalovaný nemá na takýto kontakt, resp. osobné
stretnutie proti jej vôli žiadny dôvod. Vo zvyšnej časti návrh žiada len uloženie povinností žalovanému
zdržať sa konania, ktoré je v zmysle citovaných zákonných ustanovení protiprávne, pričom však, ako
už bolo uvedené, súd mal osvedčené, že žalovaný tento zákonný zákaz nerešpektuje. Jedná sa tedao obmedzenia, ktoré podľa názoru súdu musí žalovaný strpieť. Neodkladné opatrenie v prejednávanej
veci má preventívny a zabezpečovací charakter, neprejudikuje sa ním rozhodnutie súdu vo veci samej a
v rámci posudzovania splnenia predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu

podrobne sa zaoberať dôvodmi a okolnosťami, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej. Za
daného stavu súd považuje domáhanie sa bezodkladnej úpravy pomerov nariadením požadovaného
neodkladného opatrenia za vhodný a primeraný spôsob bránenia svojich práv a záujmov zo strany
žalobkyne.

10. Súd pokladal teda v danej veci za splnené zákonné podmienky nevyhnutné pre nariadenie
neodkladného opatrenia, konkrétne existenciu rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov a skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana. Na základe uvedeného súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
uložil žalovanému povinnosť zdržať sa konaní uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia.

11. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu. Žalobkyňa
bola v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešná v celom rozsahu, preto jej súd
priznal nárok na náhradu týchto trov voči žalovanému v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

13. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi
povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá
povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na
podanie žaloby súd neurčuje.
Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo

veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo
nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,
ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.

14. Ako už bolo uvedené, nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci je spojené s určitým
zásahom do práv a právom chránených záujmov žalovaného, pričom tento zásah súd vyhodnotil ako
primeraný. Súd pritom v prejednávanej veci dospel k záveru, že neodkladným opatrením v zásade
možno dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov medzi stranami, a preto vo výroku tohto uznesenia neuložil
žalobkyni povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Avšak zároveň pre prípad, že by sa s

takýmto právnym názorom nestotožnil aj žalovaný a mal za to, že je potrebné za účelom usporiadania
predmetných vzájomných sporných práv a povinností riešiť záležitosť súdnou cestou, v súlade s ust. §
337 ods. 1 CSP súd poučil žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej za účelom usporiadania
vzájomných sporných práv a povinností vo vzťahu k žalobkyni. Stranami sporu vo veci samej budú tie
subjekty, ktorým bude svedčiť aktívna a pasívna legitimácia z hľadiska uplatniteľného hmotného práva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí
byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie

spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.