Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 1, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8C/85/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1400899971
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Rihák
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1400899971.24

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred samosudcom JUDr. Karolom Rihákom, v právnej veci
navrhovateľa: I.. J. U., bytom Q. 4, Q., zast. JUDr. Margitou Medveczkou, advokátkou, so sídlom
Havlíčkova 34, Bratislava, proti odporcovi: PEREX, a. s., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 00 685
313, zast. LEGAL PROFESSIONALS, s. r. o., so sídlom Tehelná 25, Bratislava, o ochranu osobnosti a
priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 9.958,18 eura, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 6.500,-
eur, do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti návrh zamieta.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Vzhľadom ku skutočnosti, že v tomto konaní boli prvostupňovým súdom vydané dva rozsudky, dve
rozhodnutia odvolacieho súdu a jedno rozhodnutie dovolacieho súdu, považuje súd za potrebné uviesť
v odôvodnení tohto rozsudku skutočnosti obsiahnuté v odôvodneniach predchádzajúcich rozhodnutí
aj vzhľadom na skutočnosť, že v ostatnom konaní pred súdom prvého stupňa už neboli navrhnuté a
vykonané žiadne nové dôkazy.

Navrhovateľ sa svojim návrhom na ochranu osobnosti proti odporcovi pôvodne domáhal poskytnutia
primeraného zadosťučinenia vo forme uverejnenia ospravedlnenia, ako aj zaplatenia náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 500.000,- Sk.

Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom zo dňa 22. 09. 2006 pod č. k. 8C 85/2000-243, ktorým

uložil odporcovi povinnosti uverejniť požadované ospravedlnenie a tiež povinnosť zaplatiť mu náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 300.000,- Sk a vo zvyšku súd návrh zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal v časti náhrady nemajetkovej ujmy odporca odvolanie, pričom Krajský súd
v Bratislave ako odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady nemajetkovej
ujmy, svojim rozsudkom zo dňa 29. 10. 2008, č. k. 4 Co 22/2007-293 zmenil tak, že návrh v celom

rozsahu zamietol a vo zvyšku, teda v časti priznaného ospravedlnenia napadnutý rozsudok potvrdil,
pričom o trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie. Najvyšší súd SR svojim
uznesením zo dňa 26. 01. 2011, č. k. 1Cdo 201/2009-338 napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.Odvolací súd v konaní o zrušení veci dovolacím súdom opätovne vec prejednal, pričom svojim
uznesením zo dňa 30. 09. 2011, č. k. 4Co 61/2011-344 napadnutý rozsudok v napadnutej časti náhrady
nemajetkovej ujmy zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 30. 09. 2011 konštatoval, že v danom prípade
rozsudkami súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu bolo potvrdené, že v danom prípade išlo
nepochybne o obmedzenie slobody prejavu odporcu na zákonnom podklade, ktorý tvorili ustanovenia
§ 11 a nasl. Obč. zák., pričom zároveň išlo o obmedzenie, ktoré sledovalo ochranu práva na súkromie,

resp. práva na ochranu osobnosti navrhovateľa, čo nepochybne možno považovať za legitímny cieľ.
Pri konflikte slobody prejavu a práva na ochranu osobnosti v danom prípade je potrebné uprednostniť
ochranu práva na ochranu osobnosti navrhovateľa, t. j. že odporca uverejnením uvedeného článku
prekročil ústavou garantovanú slobodu prejavu a neprípustným spôsobom zasiahol do osobnostných
práv navrhovateľa. Pokiaľ však ide o uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, je nutné stanoviť
intenzitu zásahu do práva na ochranu osobnosti v kontexte so slobodou prejavu, pretože o náhrade

nemajetkovej ujmy v peniazoch možno hovoriť len vtedy, ak sa zásah do cti a dôstojnosti dotkne
mravnej integrity fyzickej osoby natoľko, že sa v značnej miere zníži jej dôstojnosť, alebo jej vážnosť v
spoločnosti, ohrozí sa jej postavenie, uplatnenie v spoločnosti a že nepostačuje len zadosťučinenie vo
forme ospravedlnenia (§ 13 ods. 2 Obč. zák.). Musí byť preukázané, že sú tu okolnosti dokazujúce, že v
danom konkrétnom prípade nepostačí ospravedlnenie, a to predovšetkým z hľadiska intenzity, rozsahu

a trvania nepriaznivých následkov vzniknutých navrhovateľovi vzhľadom na jeho postavenie v rodine,
spoločnosti a v pracovnej oblasti. Samotná závažnosť ujmy vzniknutej v dôsledku neoprávneného
zásahu do práva na ochranu osobnosti nie je tiež jediným a výlučným kritériom pre určenie náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch a jej výšky, pretože sa musí prihliadať aj na okolnosti, za ktorých k
porušeniu práva došlo. Tieto okolnosti môžu byť významné tak u osoby postihnutej, ako aj u osoby,

ktorá neoprávnený zásah spôsobila. Posúdenie týchto okolností ponecháva Občiansky zákonník na
úvahu súdu, ktorá však musí spočívať na logických a legitímnych faktoch. Podstatná je jedinečnosť
každého prípadu a s tým spojená konkrétna intenzita zásahu. Súd prvého stupňa sa týmito okolnosťami
pri rozhodovaní dôsledne nezaoberal a jeho odôvodnenie priznanej nemajetkovej ujmy navrhovateľovi je
prima facie (na prvý pohľad) nedostatočné a arbitrárne. Porušenie základného práva na súdnu ochranu

je v demokratickej spoločnosti závažné a pri jeho interpretácii neprichádza do úvahy zužujúci výklad,
formálne interpretačné postupy, resp. konštatovanie, že následky zásahu sú v ustálenom skutkovom
stave a bolo by nadbytočné ich vymenúvať, ako to urobil súd prvého stupňa. Rozhodné skutočnosti pre
priznanie nemajetkovej ujmy je potrebné mať nielen dostatočne preukázané, ale aj náležite odôvodnené
a aby skutočne existovali a boli dostatočne presvedčivé. Súdom prvého stupňa odôvodnenie závažnosti

a v čom konkrétne spočívajúcej je totiž nedostatočné. Nebol tiež zohľadnený fakt, že uverejnením
článku nešlo len o osobnú morálnu spôsobilosť navrhovateľa, ale aj v súvislosti s jeho profesijnou
činnosťou, a teda že spôsobená závažná ujma na cti a dôstojnosti navrhovateľa by sa mala odraziť
aj na jeho profesionálnej kariére. Čo sa týka profesijnej oblasti, navrhovateľ pred uverejnením článku
bol členom predstavenstva OFZ-Profily, a. s. a po jeho uverejnení sa stal predsedom predstavenstva

a generálnym riaditeľom OFZ-Profily, a. s. Tento kariérny postup navrhovateľa narušenie jeho odbornej
povesti, prípadne jeho postavenia a uplatnenia v spoločnosti v značnej miere nesignalizuje.

V inštruktážnej časti odôvodnenia zrušujúceho rozsudku odvolací súd uviedol, že bude potrebné,
aby súd prvého stupňa s prihliadnutím na vyššie uvedené znova nárok navrhovateľa na priznanie

nemajetkovej ujmy v peniazoch preskúmal a zvážil rozsah opatrení prijatých pre účely obmedzenia
slobody prejavu odporcu a satisfakcie navrhovateľa. Zvážil otázku priznania nemajetkovej ujmy s
náležitým vysporiadaním sa so všetkými pre to rozhodujúcimi okolnosťami. Pritom odôvodnenie
rozhodnutia musí byť presvedčivé bez akýchkoľvek pochybností vzhľadom na uvedené nedostatky,
pretože v opačnom prípade nemožno považovať obmedzenie slobody prejavu satisfakciou navrhovateľa

o povinnosti odporcu zaplatiť mu nemajetkovú ujmu za legitímne odôvodnené.

Súd prvého stupňa po zrušení veci a vrátení na ďalšie konanie v napadnutej časti opätovne vec
prejednal, a to v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, ktorý, a to je potrebné osobitne
zdôrazniť, vo svojom zrušujúcom uznesení, ktoré jediné je pre súd v ďalšom konaní záväzné (keďže

pôvodný zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu bol v dovolacom konaní zrušený z dôvodu, že na
zmenu pôvodného prvostupňového rozsudku neboli splnené podmienky), vyslovil (okrem všeobecných
výkladových stanovísk, ktoré sa však v ničom nelíšili od právneho posúdenia veci súdom prvého
stupňa) záväzný právny názor, v zmysle ktorého došlo k zásahu do osobnostných práv navrhovateľa,pričom je potrebné zvážiť len to, či sú tu splnené predpoklady pre priznanie náhrady nemajetkovej
ujmy navrhovateľovi. Jediným relevantným dôvodom zrušenia napadnutého prvostupňového rozsudku
boli pritom odvolacím súdom vytýkané nedostatky jeho odôvodnenia. Preto sa aj súd prvého stupňa

sústredil osobitne na dodržanie požiadaviek na odôvodnenie napadnutého rozsudku, ako ich vymedzil
v zrušujúcom uznesení odvolací súd.

Navrhovateľ v návrhu, ďalších jeho písomných podaniach a prednesoch v priebehu konania tvrdil,
že odporca ako vydavateľ v týždenníku MOMENT č. 24 zo dňa 09. 06. 2000 svojim úvodníkom pod

názvom „Zariaďte, aby sa poctivosť vyplácala“ v a následným článkom redaktorky S. P. pod názvom
„A. za X miliardy“ zasiahol do jeho osobnostných práv. Čo sa týka nepravdivých tvrdení navrhovateľ
namietal, že sú nepravdivé tvrdenia k článku o tom, že, ako sa píše v článku, navrhovateľ spolu s I.. W.
svojimi podpismi rozbehli podfuk, ďalej, že v súvislosti s údajnými rekonštrukčnými a modernizačnými
prácami na linke na výrobu plnených profilov a elektrických oblúkových pecí. Nie je pravda ani to, žeby
navrhovateľ s Ing. W. kryli chrbty podvodníkom ako sa to konštatuje v článku, pričom tieto nepravdivé

tvrdenia vážne poškodili navrhovateľa na jeho osobnostných právach. Vzhľadom na tieto skutočnosti
žiadal priznať primerané zadosťučinenie v podobe ospravedlnenia špecifikovaného v petite návrhu.
Navrhovateľ konštatoval, že údaje, ktoré odporca uviedol v predmetnom vydaní týždenníka Moment sú
nepravdivé, pretože sa svojim konaním nedopustil žiadneho porušenia zákona, čo tiež vyplýva z toho,
že trestné stíhanie voči navrhovateľovi bolo zastavené.

Ako ďalej uviedol navrhovateľ, odporca uverejnením vyššie uvedených nepravdivých tvrdení, ako aj
uverejnením jeho fotografie v spojitosti s úvodníkom pod názvom „Zariaďte, aby sa poctivosť vyplácala“
poškodili dobré meno a občiansku česť navrhovateľa, hrubo navrhovateľa znevážili v očiach verejnosti
a pred zamestnancami OFZ Profily. Je nesporné, že za tento zásah zodpovedá odporca, pričom keďže

ide o zásah neoprávnený a hrubo zasahujúci do oprávnených záujmov a práv chránených zákonom, má
navrhovateľ podľa § 13 OZ právo na ospravedlnenie, primerané zadosťučinenie a náhradu nemajetkovej
ujmy. Zásah je o to závažnejší, že navrhovateľ aj Ing. W. vopred upozornili redaktorku na nepravdivosť
skutočností uvedených v článku a poskytli jej možnosť overiť si ich pravdivosť. To však redaktorka
odmietla z čoho možno dôvodne predpokladať, že zásah bol vedomý a úmyselný. Ide tak o prípad,

keď išlo zo strany odporcu len o snahu o zvýšenie hospodárskeho prospechu a zvýšenie nákladu a
predaných výtlačkov.

Vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľ uviedol, že uverejnené nepravdivé
tvrdenia spôsobili ujmu na cti navrhovateľa, pričom za daných okolností by ujmu navrhovateľa ako

závažnú pociťoval každý kto by sa nachádzal na mieste a postavení navrhovateľa. Predmetným
zásahom sa v značnej miere znížila dôstojnosť navrhovateľa a preto má nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy. Ujma pritom vznikla navrhovateľovi ako v oblasti pracovnej, tak i v oblasti súkromnej. Napokon
navrhovateľ poukázal na to, že náhrada nemajetkovej ujmy musí pôsobiť satisfakčne avšak má aj
preventívnu funkciu do budúcnosti.

Po zrušení a vrátení veci súdu prvého stupňa navrhovateľ doplnil svoju argumentáciu a poukázal na
to, že čo sa týka námietky odporcu, že p. W. bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške
50.000,- Sk, odporca porovnáva neporovnateľné. Pán W. je obyvateľ Dolného Kubína, ktorý v tom
čase pracoval v Istebnom, to znamená, že dôstojnosť a vážnosť bola skúmaná vo vzťahu k okresu

Dolný Kubín. Navrhovateľ má omnoho širšiu pôsobnosť, ktorá sa týka aj bratislavského kraja a preto
sa zníženie jeho dôstojnosti a vážnosti odrazilo v širšom okruhu subjektov, ktoré sa o inkriminovanom
článku dozvedeli. Nie je dôležité koho meno koľko krát bolo uverejnené, za predpokladu, že titulná
fotografia s titulom „A. za X miliardy“ bola uverejnená hneď ako upútavka na druhej strane a tak isto
fotografia navrhovateľa spolu s jeho menom dominuje v článku na strane 8. Fotografia ako podobizeň

má určite väčšiu dôležitosť z hľadiska informovanosti čitateľa. Čo sa týka tvrdeného podozrenia na
spáchanie trestného činu navrhovateľom, tvrdia, že ak by novinárka bola sama sa išla presvedčiť na
miesto vykonania rekonštrukčných prác bola by zistila neopodstatnenosť svojich tvrdení. Závažnou
okolnosťou tohto prípadu je tá skutočnosť, že sa odmietla ísť presvedčiť a preto neobstojí tvrdenie
odporcu, že nemá kryštálovú guľu. Novinárka sa nachádzala v areáli a neurobila tak. Odporca je povinný

rešpektovať prezumpciu neviny.

Odporca vo vzťahu k uplatneným nárokom v konaní namietal, že údaje uverejnené v predmetných
článkoch sú pravdivé, korektné, nezavádzajúce a objektívne, ako aj to, že články boli publikované vzáujme objektívneho informovania o činnosti navrhovateľa. Autorka článku nikde netvrdí, že navrhovateľ
bol jedným z manažérov organizujúcich protiprávny prevod majetku z OFZ, a. s. na OFZ profily, a.
s. Tvrdenia o objednávke a rekonštrukčných prácach a o ich nevykonaní sú pravdivé, rovnako tak

aj informácie o falošných fakturáciách a údajných rekonštrukčných a modernizačných prácach na
elektrickýchpeciachalinkách,čopotvrdzujúajvýpovedesvedkovvtrestnomkonaní.Odporcanesúhlasí
s tvrdením navrhovateľa, že bola nesporne spôsobené ujma, pretože išlo o uverejnenie pravdivých
informácií v súlade so zákonnou licenciou a uverejnením takýchto informácií mu ujma vzniknúť nemohla.

Po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom odporca naviac poukázal na to, že okresný súd je viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu. Odvolací súd vo svojom zmeňujúcom rozhodnutí de facto naznačil,
aká by mala byť, resp. aká je primeraná výška náhrady nemajetkovej ujmy pre navrhovateľa, ak mu
vo svojom rozhodnutí žiadnu náhradu nemajetkovej ujmy nepriznal. NS SR sa vo svojom rozhodnutí
nevyjadroval k podstate sporu, teda k ochrane osobnosti, ani k výške náhrady nemajetkovej ujmy pre
navrhovateľa, ale rozhodnutie KS v BA zrušil z dôvodu, že KS v BA rozhodnutie OS BA IV zmenil

bez toho, aby vykonal, resp. zopakoval dokazovanie. Žaloba v súvislosti so žalovaným článkom bola
podanáajp.W.,ktoréhopriezviskobolouvedenévžalovanomčlánkunepomerneviackrátakopriezvisko
navrhovateľa. Aj napriek tejto skutočnosti mu bola priznaná OS Dolný Kubín náhrada nemajetkovej ujmy
vo výške 50.000,- Sk. Z tohto dôvodu vychádzajúc zo zmeňujúceho rozhodnutia KS v BA je podľa názoru
odporcu zrejmé, že navrhovateľom požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy je nedôvodná a jej výška je

neadekvátna.Odporcamázato,ženavrhovateľovibolaposkytnutásatisfakciavoformeospravedlnenia,
ktoré odporca považuje za dostačujúce. Text ospravedlnenia bol uverejnený spôsobom, ktorý žiadal v
žalobnom petite navrhovateľ, a preto poukazovanie na to, že toto ospravedlnenie je nedostačujúce alebo
umiestnené nesprávne v týždenníku MOMEMT je zo strany navrhovateľa zavádzajúce, nakoľko bolo
uverejnenépresnetakýmspôsobomakožiadalnavrhovateľ.Pokiaľideožalovanýčlánokmáodporcaza

to, že navrhovateľ bol v čase uverejnenia žalovaného článku osobou podozrivou zo spáchania trestného
činu rovnako ako ďalšie osoby uvádzané v žalovanom článku. Žalovaný článok sa zaoberal výlučne
týmito skutočnosťami a podozreniami, ktoré tu vo vzťahu k navrhovateľovi existovali. Vydavateľ nemá
kryštálovú guľu, aby vedel do žalovaného článku uviesť, akým spôsobom trestné konanie vedené voči
osobám uvedeným v žalovanom článku následne dopadne. Článok ako taký vyjadroval podozrenia zo

spáchania trestného činu na podklade informácií, ktoré mala autorka článku k dispozícií v čase prípravy
a publikovania žalovaného článku. Samotné vyslovenie podozrení zo spáchania trestného činu nie
je zásahom do práva na ochranu osobnosti akejkoľvek osoby, čo vyplýva aj z rozhodovacej činnosti
Ústavného súdu. Z tohto dôvodu majú za to, že požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy nemá svoju
oporu v skutkovom stave požadovaná výška náhrady nemajetkovej ujmy ako vyplýva aj z rozhodnutia

KS v BA je neprimeraná a žiadajú, aby súd náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľovi nepriznal.
Navrhujú, aby súd vykonal dôkazy, ktoré boli navrhnuté písomným podaním odporcu zo dňa 20. 12.
2005, a to najmä zabezpečením spisu Krajského úradu vyšetrovania v Košiciach, a to na preukázanie
tvrdení, že v čase uverejnenia článku bol navrhovateľ podozrivý rovnako ako ďalšie osoby v článku zo
spáchania trestného činu. Pôsobnosť navrhovateľa nie je podľa odporcu kritériom na priznanie náhrady

nemajetkovejujmyvzmysle§13ods.3OZ.Súdurčujevýškunáhradynemajetkovejujmysprihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo. Rozhodujúcim je v danom
prípade fakt, že v súvislosti s rekonštrukciou pecí č. 15 a 16 bolo vedené trestné stíhanie a z týchto
informácií autorka článku vychádzala a nemala dôvod neveriť v opodstatnenosť trestného stíhania, ktoré
v tejto súvislosti bolo vedené. Autorka článku nemala odbornú spôsobilosť posúdiť v danom čase, pri

ohliadke peci č. 15 a 16 či k ich rekonštrukcií došlo alebo nedošlo a či fakturované sumy boli adekvátne
alebo nie. Rozhodujúcim v danom prípade bol skutkový stav vedeného trestného konania. Považujú za
potrebné zdôrazniť, že prezumpcia neviny navrhovateľa bola žalovaným článkom zachovaná, nakoľko
navrhovateľa nikto neobvinil, že spáchal trestný čin alebo že by bol vinný zo spáchania akéhokoľvek
trestnéhočinu.Chcúeštezdôrazniť,žektomutoistémučlánkubolovedenékonanieoochranuosobnosti

a o ochranu dobrého mena zo strany W. montáži, a. s. a p. Y., ktoré žaloby boli v celom rozsahu vzaté
späť a konania sú právoplatne skončené. Majú za to, že značná, zdôrazňuje značná miera zásahu
do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa v príčinnej súvislosti so žalovaným článkom preukázaná
nebola. Všetky negatívne udalosti v živote navrhovateľa po publikovaní žalovaného článku nemôžu byť
kladené za vinu a na ťarchu odporcu, pretože tu chýba príčinná súvislosti medzi vyvolanými následkami

a žalovaným článkom. Ako príklad uvádza výpovede svedkov, ktorí uvádzali, že chceli od navrhovateľa
požičať peniaze, avšak z obsahu článku nevyplýva, že by bol navrhovateľ tou osobou, ktorá sa na
úkor OFZ obohatila. Z textu článku je aj priemerne zdatnému čitateľovi zrejmé, že zodpovednosť za
tunelovanie tejto firmy bola pripisovaná iným osobám a navrhovateľ bol v tejto súvislosti spájaný len spodpisom objednávky na vykonanie rekonštrukčných prác. Vzhľadom na tento fakt a pravdivosť týchto
informácií majú za to, že v danom prípade nedošlo a ani nemohlo dôjsť k zníženiu vážnosti a dôstojnosti
v značnej miere. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal odporca návrh v celom rozsahu zamietnuť

a zaviazať navrhovateľa na náhradu trov konania.

Súd v konaní vykonal dokazovanie oboznámením obsahu týždenníka L. č. 24 zo dňa 09. 06. 2000,
výzvou na uverejnenie tlačovej opravy, obsahom 3. strany vydania Moment z 18. 12. 2008, obsahom
spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 5C 190/02, ako aj výsluchom navrhovateľa a svedkov Ing.

L. W., Ing. L. U. a D. Petöcza.

Súd nevykonal dokazovanie obsahom vyšetrovacieho spisu KÚV PZ Košice č. PPZ - 92-72/KFP-UFP-
KE-2000, ktoré navrhoval odporca na preukázanie tvrdení, že v čase uverejnenia článku bol navrhovateľ
podozrivý rovnako ako ďalšie osoby v článku zo spáchania trestného činu, nakoľko táto skutočnosť,
teda, že voči navrhovateľovi bolo vedené trestné stíhanie nebola v konaní sporná. Naviac vzhľadom

na obsah článkov nebolo pre posúdenie dôvodnosti podaného návrhu relevantné, či toto konanie bolo
voči navrhovateľovi vedené, ale len to, že trestné stíhanie skončilo so záverom, že navrhovateľ žiadny
trestný čin (ani priestupok) nespáchal.

Súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti ustálil nasledovný

skutkový stav podstatný pre rozhodnutie súdu vo veci:

Z výtlačku týždenníka L. zo dňa 09. 06. 2000 vyplynulo, že dňa 09. 06. 2000 odporca ako vydavateľ v
týždenníku L. č. 24 uverejnil úvodník pod názvom „Zariaďte, aby sa poctivosť vyplácala...“, pričom na
rovnakejstraneuverejnilfotografiunavrhovateľaaIng.W.stitulkom„A.zatrimiliardy“(veľkosťpísmacca

35). V rovnakom vydaní týždenníka Moment odporca ako vydavateľ uverejnil článok redaktorky S. P. pod
názvom „A. za X miliardy“ (veľkosť písma cca 70), ktorý obsahoval tvrdenia, podľa ktorých navrhovateľ
spolu s I.. W. svojimi podpismi rozbehli podfuk týkajúci sa rekonštrukčných a modernizačných prác na
linke na výrobu plnených profilov a elektrických oblúkov pecí č. 15 a č. 16 v OFZ, a. s. Istebné ako aj o
tom, že navrhovateľ spolu s I.. W. kryjú chrbty podvodníkom.

Z výpovede navrhovateľa vyplynulo, že navrhovateľ v rámci rozhovoru s pani P. pred vydaním
predmetného článku, redaktorka prezentovala fakty tak ako ich videla, navrhovateľ jej povedal jeho
verziu a ponúkol jej, že sa môže ísť pozrieť priamo do prevádzky, kde boli práce vykonané. Redaktorka
na to povedala, že nemá čas len na OFZ profily. Navrhovateľ ju v nadväznosti na to upozornil, že v

prípade ak by boli publikované nepravdivé informácie, bude sa brániť, načo mu ona povedala, že ona je
na žaloby zvyknutá. Ďalej z výpovede navrhovateľa vyplynulo, že po uverejnení článku ho zastavovali
ľudia na ulici, na Orave, že či im nemôže z tých 3 miliárd niečo požičať, išlo o známych, avšak dokonca
aj úplne neznámych ľudí. Ďalej telefonovali jeho rodičom ich známi a pýtali sa ich, že či im teda nemôže
z tých 3 miliárd niečo požičať, avšak pýtali sa aj ako z ich rodiny mohol vzísť taký podvodník, tunelár.

Z výsluchu svedka I.. L. W. súd skutkovo ustálil, že článok vyšiel tesne po tom, ako nastúpil do OFZ
Profily. Článok vyvolal dosť búrlivú reakciu, svedok je priamo z Istebného, s mnohými ľuďmi sa osobne
pozná. Ten článok bol napísaný v tom zmysle, že vtedajší manažment si tam vtedy ulial nejaké peniaze,
ale ako mal možnosť aj neskôr po oboznámení sa so všetkými dokumentmi zistiť, k ničomu takému

nedošlo. V OFZ Profily začal ako radový zamestnanec, neskôr pracoval ako riaditeľ. V čase vydania
článku bol vo firme asi 1 - 2 mesiace, pred vydaním článku tam vládla taká pohoda a dobrá atmosféra
medzi zamestnancami, po vydaní článku bola reakcia taká, že mladý manažment ich obral o peniaze.
To malo vážne dôsledky aj na pracovnú morálku zamestnancov a stálo veľa úsilia zamestnancom
vysvetľovať, že to tak nie je. V článku bola pritom uvedená úplná nepravda, bola tam Európska banka

pre obnovu a rozvoj, bolo to po auditoch, ktoré zistili, že je to v poriadku, zo strany majiteľov neboli žiadne
sankcie, zistilo sa, že to prebehlo. Išlo o nejaké investície, čo mali ísť do profilov. Svedok tam bol ako
domáci, všetci ho poznali a často krát mu povedali viac ako napríklad riaditeľovi. Reakcie zamestnancov
boli také, že keď má navrhovateľ toľko peňazí z tejto spoločnosti, tak nech im požičia, nech im dá
načierno na mzdy a podobne. Okrem reakcií vo vnútri firmy to vyvolalo reakcie aj mimo nej. Odberatelia

sa začali k nim stavať ako že sú tunelári, telefonovali, pri osobných stretnutiach sa pýtali, že ako to je, že
čo ten ich riaditeľ tam robí. Svedok tiež uviedol, že týmto výtlačkom si L. pomohol, lebo ako si pamätá,
všetky výtlačky boli v Istebnom a okolí hneď vykúpené, dokonca sa nejaké posielali z Bratislavy. Článok
podľanehonaOravečítalkaždý.VtomobdobíbolafirmaOFZProfilytakoubielouvranouvregióne,OFZsamotné vtedy prepúšťali zamestnancov a OFZ Profily sa darilo, firma fungovala, dobre sa rozvíjala. Po
vydaní článkov na to ľudia reagovali tak, že sa chytali za hlavu, že to je tak, keď tu príde manažér z
Bratislavy, tak to tak dopadne, že ešte tri mesiace a z tej firmy bude všetko preč. Žalobca to vtedy zle

znášal, on mal vždy k zamestnancom taký normálny sociálny prístup, venoval sa menej práci, stále sa
o tom diskutovalo, že ako je to možné, navyše to malo vplyv aj na jeho vzťahy s ľuďmi, ktorí ho tam
nominovali, čo vie preto lebo tomu v predstavenstve venovali podstatnú časť pracovného času, vie že to
tak bolo aj v dozornej rade, ktorá tiež mala vplyv na fingovanie spoločnosti. Medzi zamestnancami štrajk
alebo niečo také neprebehol, začalo sa ale diskutovať o príkazoch majstrov, vedúcich zamestnancov,

zamestnanci odmietali nastúpil na cezčasy, odmietli robiť rýchlo, s takým komentárom, že oni sa iba
narobiaapeniazezhrabneniektoiný.Kotázkemenovanianavrhovateľazagenerálnehoriaditeľasvedok
uviedol, že dlhší čas prebiehalo vysvetľovanie celej záležitosti, búrlivé reakcie o ktorých hovoril sa
vyskytovali u ľudí v Istebnom a okolí v čase bezprostredne po vydaní článku, týždeň, dva po jeho vydaní.
Pochybnosti, ktoré vznikli u dozornej rady sa podarilo napokon odstrániť aj vďaka tým auditom, ktoré
boli vypracované.

Z výsluchu svedka I.. L. U., brata navrhovateľa, súd skutkovo ustálil, že okolie začalo po vydaní článku
brať jeho brata, ale aj celú ich rodinu inak ako pred tým. Pamätá si, že mama vtedy išla do obchodu, tam
stretla susedku z okolia, ktorá jej vtedy povedala, že čo chce, keď jej syn je tunelár. Ich nebohý otec,
ktorý vtedy ešte žil a volal sa rovnako ako navrhovateľ, keď zdvihol telefón a prihlásil sa svojim menom,

tak na druhej strane boli ľudia, ktorí ho žiadali o pôžičky, keďže v článku sa hovorilo o miliardách. Aj on
osobne sa stretával s negatívnymi reakciami známych, v čase vydania článkov bol po maturite a pred
prijímacími pohovormi na vysokú školu, stávalo sa mu, že mu ľudia povedali, že čo chce, keď jeho brat
je tunelár. Vnímal to vtedy veľmi citlivo. Ich rodinní známi ako aj širšia rodiny volali k nim, ich rodičom a
pýtali sa ich, že čo sa to s bratom stalo, prečo to urobil a podobne, vie, že rodičom bolo veľmi nepríjemné

a zložité vysvetľovať všetkým, že to nie je pravda.

Z výsluchu svedka D. U. vyplynulo, že predmetný článok čítal, potom sa stretol s navrhovateľom, pýtal
sa ho, že kde má uložené tie peniaze, nemyslel si, že to čo je v článku je pravda ale aj tak sa ho to
spýtal, určite to ale nebolo myslené vážne.

Pre úplnosť sa žiada v rámci hodnotenia vykonaných výsluchov uviesť, že odporca v rámci obrany
namietal hodnovernosť svedeckých výpovedí svedkov I.. L. W., I.. L. U. a D. U. s poukazom na ich vzťah
k navrhovateľovi. V nadväznosti na tieto námietky treba uviesť, že súd výpovede svedkov vyhodnotil
ako hodnoverné. Okolnosť, že v prípade svedkov išlo o brata, kamaráta a známeho a spolupracovníka

navrhovateľa nebola vzhľadom na obsah výpovedí na ťarchu ich hodnovernosti. Súd totiž nezistil
vo výpovediach svedkov žiadne rozpory ani subjektívne tvrdenia alebo hodnotenia, ktoré by mohli
hodnovernosť a objektívnosť výpovedí spochybniť. V tejto súvislosti sa tiež žiada poukázať na to, že v
obdobných konaniach o ochranu osobnosti neprichádza za účelom zistenia prípadnej ujmy v súkromnej
sfére navrhovateľa do úvahy vypočutie iných svedkov, než sú osoby v blízkom vzťahu k navrhovateľovi.

Len tieto osoby (v predmetnej veci brat navrhovateľa a jeho priateľ) totiž môžu vypovedať o tom, ako sa
zásah do osobnostných práv navrhovateľa prejavil v súkromnej sfére navrhovateľa. Obrana odporcu tu
preto neobstojí a súd vychádzal pri rozhodovaní o žalobe zo skutkového stavu zisteného aj z výpovedí
uvedených svedkov. To isté platí aj o výpovedi navrhovateľa.

Z farebnej kópie Moment z 18. 12. 2008 vyplynulo, že text ospravedlnenia v znení podľa priznaného
ospravedlnenia právoplatným rozsudkom súdu zo dňa 22. 09. 2006, bol uverejnený na strane 3
týždenníka. Strana 3 obsahuje na vrchu strany Titulok 10 vecí, ktoré ste nevedeli, výraznejší titulok
veľkým písmom „Tri oriešky pre Popolušku“, pričom približne 80 % z celej strany 3 zaberá článok o
rovnomennej rozprávke „Tri oriešky pre popolušku“. Až v spodnej časti strany 3, pod fotografiou - záberu

z filmu, je umiestnený text ospravedlnenia, ktorý zaberá necelých 6 riadkov vo veľkosti písma 9.

Takto zistený skutkový stav súd po právnej stránke posúdil nasledovne:

V prvom rade treba zdôrazniť, že súd týmto rozsudkom rozhodoval už iba o uplatnenej náhrade

nemajetkovej ujmy v peniazoch. Otázka či došlo zo strany odporcu k zásahu do osobnostných práv
navrhovateľa,ktorýjespôsobilýprivodiťmuujmunajehoprávachnaochranuosobnostibolaprávoplatne
vyriešená už rozsudkom zo dňa 22. 09. 2006, č. k. 8C 85/2000-243. Taktiež však odvolací súd vo
svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 30. 09. 2011 záväzne pre súd prvého stupňa konštatoval, žedošlo k zásahu do osobnostných práv navrhovateľa, pričom je potrebné zvážiť len to, či sú tu splnené
predpoklady pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy navrhovateľovi. Je preto nadbytočné zaoberať sa
otázkou, či tu došlo k zásahu, teda či je splnený tento predpoklad pre priznanie náhrady nemajetkovej

ujmy v peniazoch a súd sa v tomto štádiu konania sústredil už len na posúdenie splnenia ostatných
predpokladov pre priznanie takejto náhrady a ich riadne odôvodnenie.

V súvislosti s vyššie uvedeným možno v nadväznosti na obranu odporcu, v rámci ktorej sa odporca
venoval spochybňovaniu tvrdenia navrhovateľa, že v predmetnej veci došlo k zásahu do osobnostných

práv navrhovateľa, postačí len pre úplnosť a bez potreby podrobného zdôvodnenia konštatovať, že táto
otázka bola právoplatne vyriešená v neprospech odporcu a súd ani nemal možnosť opätovne ju skúmať,
či zaoberať sa ňou, v tomto štádiu konania. Preto na obranu odporcu v tomto smere súd pri svojom
rozhodovaní nemohol brať zreteľ a nemohla mať žiadny vplyv na rozhodnutie súdu.

Taktiež súd vyhodnotil ako nedôvodnú obranu odporcu postavenú na tvrdení, že odvolací súd v svojom

rozhodnutí de facto naznačil, aká by mala byť, resp. aká je primeraná výška náhrady nemajetkovej ujmy
pre navrhovateľa, ak mu vo svojom rozhodnutí žiadnu náhradu nemajetkovej ujmy nepriznal. Pre toto
konanie bol v tomto štádiu záväzný len názor odvolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom uznesení zo dňa
30. 09. 2011, v zmysle ktorého je potrebné opätovne sa zaoberať otázkou, či sú tu splnené predpoklady
pre priznanie peňažnej satisfakcie. Ak by odvolací súd mal v úmysle zotrvať na svojom závere, že tu

nie sú splnené predpoklady pre priznanie náhrady, bol by ich vyslovil v zrušujúcom uznesení zo dňa 30.
09. 2011. Keďže to však neurobil a pre súd je v ďalšom konaní záväzné len toto zrušujúce uznesenie,
je pôvodný názor odvolacieho súdu, ktorý naviac dovolací súd označil ako predčasný, pre toto konanie
bez významu.

Čo sa týka uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy, súd, vychádzajúc zo skutkového stavu ustáleného
vykonaným dokazovaním, po opätovnom posúdení všetkých relevantných okolností v intenciách
záväzných právnych názorov odvolacieho súdu, dospel k záveru, že v danej veci sú splnené všetky
predpoklady pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Proti tomuto rozsudku podal včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie odporca, a to
v celom rozsahu, keď podľa odporcu v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle
ust. § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. Odporca namieta aj nepresvedčivosť

a nepreskúmateľnosť rozsudku a skutočnosť, prečo prihliadol súd prvého stupňa len na skutočnosti
odôvodňujúce závery súdu prvého stupňa o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom
neprihliadol na skutočnosti, ktoré tieto závery vyvracajú alebo spochybňujú. Podľa odporcu sa súd
prvého stupňa nevysporiadal s argumentáciou odporcu ku skutočnostiam namietaným odporcom,
ktorými popieral uplatnený nárok navrhovateľa a požadovanú výšku náhrady nemajetkovej ujmy. Súd

prvého stupňa tak jednostranne a neúplne vyhodnotil zistený skutkový stav, neprihliadol na všetky
dôkazy, ktoré boli vykonané v súdnom konaní, najmä na nerušený kariérny rast navrhovateľa po
uverejnení článku. Rovnako podľa odporcu súd prvého stupňa žiadnym spôsobom neodôvodnil výšku
priznanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a prečo v kontexte vykonaného dokazovania
považoval súd prvého stupňa práve sumu 9.958,18 eur za primeranú a zdôraznil, že priznanie náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch a ani jej výška nemôže byť svojvôľou súdu prvého stupňa.

Odvolací súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania odporcu, bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.
Odvolací súd uviedol, že konflikt medzi slobodou prejavu na strane odporcu chránenou článkom
26 Ústavy Slovenskej republiky a právom na ochranu osobnosti na strane navrhovateľa chránenou
ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka je nevyhnutné vyriešiť prostredníctvom princípu
proporcionality (primeranosti), a to aj s poukázaním na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva.

V zmysle ESĽP sa zdôrazňuje úloha slobody prejavu a platí nielen pre informácie, alebo myšlienky
prijímané priaznivo alebo považované za neškodné, ale tiež pre tie informácie alebo myšlienky, ktoré sú
nepríjemné, šokujúce alebo znepokojujúce (Lingens proti Rakúsku).Odvolací súd považuje záver súdu prvého stupňa, že uverejnením vyššie uvedených článkov a
fotografie, ktoré v kontexte a v použitých súvislostiach boli použité, v značnej miere došlo k zníženiu
dôstojnosti a vážnosti navrhovateľa v rozsahu, že bolo dôvodné priznať navrhovateľovi náhradu

nemajetkovej ujmy vo výške 9.958,18 eur za nedostatočný, nepreskúmateľný.

Podľa názoru odvolacieho súdu sa prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí nedostatočným spôsobom
zaoberal tým, že náležitým spôsobom nerozlíšil medze oprávnenej kritiky a neoprávnených zásahov.
Zákonná ochrana je totiž daná len v prípadoch, ak je vytýkaný prejav, t. j. v tomto prípade článok odporcu

zásadne nepravdivý, resp. pravdu skresľujúci. Kritika je oprávnená, ak nie sú prekročené medze vecnej
kritiky (resp. medze určitej skúmanej oblasti) opierajúcej sa o pravdivé skutočnosti a z nich vyplývajúce
závery. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v tejto časti je nedostatočné.

Dôvody, ktoré viedli odvolací súd k zrušeniu rozsudku prvostupňového súdu č. k. 8C 85/2000-367 možno
zjednodušene zhrnúť do nasledovných bodov:

nerozlíšenie medze oprávnenej kritiky a neoprávnených zásahov,
nedostatočný a nepreskúmateľný záver súdu prvého stupňa ohľadom skutočnosti či uverejnením
uvedených článkov a fotografie, ktoré v kontexte a v použitých súvislostiach boli použité, v značnej miere
došlo k zníženiu dôstojnosti a vážnosti navrhovateľa v rozsahu, že bolo dôvodné priznať navrhovateľovi
náhradu nemajetkovej ujmy,

nerešpektovanie v plnom rozsahu právneho názoru odvolacieho súdu obsiahnutého v zrušujúcom
uznesení č. k. 4Co 61/2011-344,
istá nekoherentnosť napadnutého rozhodnutia.

Ostatný zistený skutkový a právny stav v prejednávanej veci mal súd za ustálený a vyhodnotený súdom

v predchádzajúcom konaní správne, nakoľko zo zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva
iný záver a ani návrh na doplnenie dokazovania.

Súd pri opätovnom prejednaní veci, v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu opätovne posúdil
nárok navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy. V tejto fáze konania účastníkmi konania neboli

navrhované ďalšie dôkazy. Súd z uvedeného dôvodu pri rozhodovaní opätovne prehodnocoval
vykonané dôkazy. Dbal taktiež na odstránenie nedostatkov a nepreskúmateľnosti, ktorá bola vytýkaná
ostatnému prvostupňovému rozsudku, ktorý bol uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Co
221/2012-405 zrušený a vrátený mu na ďalšie konanie.

Pri opätovnom prejednaní veci, musí súd konštatovať, že nie je možné vykonať dôkaz oboznámením
s trestným spisom viažucim sa ku skutočnostiam, ktoré boli predmetom inkriminovaného novinového
článku, ktorého dopad na osobu navrhovateľa je predmetom tohto konania. Na vykonanie dôkazu,
oboznámením sa s trestným spisom síce poukazoval aj odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí,
avšak vzhľadom ku skartácii uvedeného trestného spisu považuje súd za bezpredmetné túto otázku

ďalej analyzovať. Súd pritom nepopiera význam vykonania uvedeného dôkazu pre výsledok tohto
konania, avšak v čase keď to bolo možné.

Z ustanovenia § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že pokiaľ dôjde k zásahu do osobnostných
práv určitej fyzickej osoby, môže sa táto domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov, aby boli

odstránené následky týchto zásahov a tiež aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch

Základným predpokladom pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch v súdnom konaní je skutočnosť,
že došlo k zásahu do osobnostných práv. V prejednávanej veci bolo právoplatným rozhodnutím súdu
rozhodnuté, že k zásahu do osobnostných práv navrhovateľa došlo, odporcovi bola uložená povinnosť
uverejniť ospravedlnenie, čo odporca aj splnil. Druhým predpokladom na priznanie primeraného

zadosťučinenia je skutočnosť, že nie je postačujúce morálne zadosťučinenie, najmä z dôvodu, že bola
v značnej miere znížená dôstojnosť navrhovateľa alebo jeho vážnosť v spoločnosti.Je na úvahe súdu, či morálne zadosťučinenie, ospravedlnenie je dostatočným prostriedkom na
zmiernenie vzniknutej ujmy s prihliadnutím na všetky okolnosti prejednávanej veci. Súd teda pri
opätovnom prejednávaní veci vyhodnocoval fakt, či ospravedlnenie, uverejnené odporcom ako

forma morálneho zadosťučinenia je postačujúcim prostriedkom na zmiernenie škodlivých následkov
skutočností uverejnených v predmetnom článku. V kontexte uvedeného, súd opätovne vyhodnocoval aj
vykonaný dôkaz - oboznámenie sa so samotným ospravedlnením v prílohe denníka Pravda, týždenníka
Moment. Súd sa v plnej miere stotožňuje s tvrdením odporcu, že uvedené ospravedlnenie bolo
uverejnené presne v zmysle právoplatného rozhodnutia súdu. Táto skutočnosť ani nebola medzi

účastníkmi konania spornou. Bolo vecou navrhovateľa, akým spôsobom bude ako dominus litis
požadovať morálne zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia. Napriek skutočnosti, že ospravedlnenie
bolo uverejnené v zmysle právoplatného rozhodnutia súdu, súd vyhodnocoval reálnu možnosť takto
uverejneného ospravedlnenia vyvolať následky morálneho zadosťučinenia pre osobu navrhovateľa.
Súd má za nepochybné, že pre bežného čitateľa, ale aj čitateľa voči ktorému má mať ospravedlnenie
účinky, je ospravedlnenie sa odporcu navrhovateľovi uvedeným spôsobom (aj keď v súlade s

rozhodnutím súdu), ospravedlnením ktorý sa míňa účinku vyvolať morálne zadosťučinenie voči
navrhovateľovi. Samotnej strane, kde je uverejnené súdom nariadené ospravedlnenie, absolútnym
spôsobom dominuje farebná fotografia s postavou známej filmovej postavy Popolušky s informáciami
v desiatich bodoch o uvedenom známom filme. Samotné ospravedlnenie je uvedené „pod čiarou“
strany, čím podľa názoru súdu je možnosť uvedenej informácie - ospravedlnenia spôsobiť morálne

zadosťučinenie navrhovateľovi minimalizovaná, nakoľko je minimalizovaný okruh adresátov uvedeného
ospravedlnenia spôsobom jeho uverejnenia. Sám zákonný sudca, ktorý vec prejednal po ostatnom
zrušujúcom rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave pri oboznamovaní sa zo spisom prehliadol na prvý
krát zverejnené ospravedlnenie. Súd opakuje, že si je vedomý súladu uverejneného ospravedlnenia
s uloženou povinnosťou, avšak musel prihliadnuť na samotné zákonom predpokladané odstránenie

následkov zásahu do osobnostných práv navrhovateľa. Zadosťučinenie, ktoré malo nastať uverejnením
požadovaného ospravedlnenia v periodiku odporcu, bolo vzhľadom na uvedený spôsob uverejnenia
minimalizované. Keďže poskytnuté morálne zadosťučinenie navrhovateľovi nenastalo v rozsahu, ktorý
by bolo možné považovať za dostatočné, súd musel pri rozhodovaní o prípadnom finančnom
zadosťučinení túto skutočnosť zobrať do úvahy. Súd na tomto mieste vyslovuje názor, že ak by v

rozhodnom čase odporca uverejnil ospravedlnenie v takej podobe a forme ( možno aj nad rámec súdom
uloženej povinnosti), ktoré by bolo spôsobilé reálne odčiniť zásah do osobnostných práv navrhovateľa,
právo na finančné zadosťučinenie by bolo výrazne eliminované ak nie vylúčené.

Priznanie peňažnej satisfakcie slúži na zmiernenie následkov, ktoré boli spôsobené poškodenej osobe

v jej chránenej sfére za zákonného predpokladu, že primárna satisfakcia, teda istá morálna náhrada
nepostačuje na odstránenie alebo zmiernenie škodlivých následkov zásahu do právom chránených
záujmov. V prejednávanej veci súd konštatuje, že ospravedlnenie v týždenníku Moment malo potenciál
byť dostatočným prostriedkom na zmiernenie následkov zásahu, ktorý nastal v osobnostnej sfére
navrhovateľa, avšak súd nepovažuje uvedené ospravedlnenie (v podobe v akej bolo uverejnené) za

dostatočný reparačný prostriedok k zmierneniu dôsledkov zásahu.

Súd pri rozhodovaní o výške priznanej náhrady nemajetkovej ujmy však musel zohľadniť fakt, že
navrhovateľ sa domohol požadovaného ospravedlnenia presne vo forme akú žiadal. Táto skutočnosť
bola jedným z dôvodov, prečo súd nemohol priznať výšku nemajetkovej ujmy v požadovanom rozsahu,

nakoľko sám navrhovateľ svojím nie presne a nezameniteľne určeným petitom žaloby prispel čiastočne
k tomu, že samotné ospravedlnenie sa čiastočne minulo účinku, ktorý bol naň kladený.

Zo samotného ospravedlnenia, ktoré bolo na základe súdneho rozhodnutia uverejnené vyplýva, že sú
nepravdivé a nedôvodne vykonštruované tvrdenia obsiahnuté článku časopisu Moment č. 24 zo dňa 09.

06. 2000 a dotýkajúce sa navrhovateľa podľa ktorých navrhovateľ mal kryť chrbty podvodníkom a svojím
podpisom spolu s ďalším členom predstavenstva rozbehli podfuk a teda mal byť spoluzodpovedný za
falošné fakturácie pri "údajných" rekonštrukčných a modernizačných prácach linky na výrobu plnených
profilov a elektrických oblúkových pecí č. 15 a č. 16 v OFZ, a. s. Istebné.

Vytýkaný prejav odporcu v uverejnenom článku nemožno podľa názoru súdu označiť za primerane a
oprávnene kritický, nakoľko kritickým prejavom možno chápať taký prejav, ktorý istým nie nepravdivým
spôsobom opisuje istú činnosť, postup kritizovanej osoby, ktorej sa kritikou vytýka, že jej postup v
kritizovanej veci nebol správny, neprijal správne rozhodnutia a podobne. Ak sú prekročené hraniceoprávnenej, vecnej kritiky na ktorú má novinár nepochybné právo, ide už o neoprávnené zásahy do
osobnostných práv kritizovanej osoby. V uvedenom článku, ktorý mal zasiahnuť do práva na ochranu
osobnosti navrhovateľa nemôže ísť o oprávnenú kritiku novinárom, nakoľko navrhovateľ bol označený

za osobu kryjúcu chrbty podvodníkom, mal rozbehnúť podfuk s ďalším členom predstavenstva a mal byť
spoluzodpovedný za falošné fakturácie. O všetkých týchto informáciách súd rozhodol, že sú nepravdivé
a nedôvodne vykonštruované, to znamená že sú mimo rámca oprávnenej kritiky a ide bezpochyby o
neoprávnený zásah do práv navrhovateľa mimo rámca oprávnenej kritiky.

Z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Co 221/2012-405 vyplýva, že odvolací súd
vyčíta zrušenému rozsudku súdu prvého stupňa istú nekoherentnosť a nekonzistentnosť v tom, že súd
prvého stupňa uviedol, že navrhovateľovi bola spôsobená závažná ujma na cti a ľudskej dôstojnosti,
pričom z podstaty ochrany osobnosti vyplýva, že takúto ujmu možno pociťovať vo svojom osobnom
živote (osobnej sfére života), pričom v konaní bolo preukázané, že po uverejnení článku nastal kariérny
postup navrhovateľa, čím nemôže byť naplnená požiadavka vnútornej nerozpornosti a presvedčivosti.

Kuvedenýmskutočnostiamsúduvádza,žekukariérnemurastuunavrhovateľadošlo,čojenepochybné.
Avšak uvedený kariérny rast navrhovateľa nastal, až po takmer roku a pol od publikovania článku.
Počas tohto obdobia musel čeliť negatívnym reakciám svojho pracovného aj osobného života. Zároveň
musel vyvracať skutočnosti, ktoré boli uvedené v inkriminovanom článku. Až po celkovom vyšetrení

v článku uvádzaných skutočností nastal u navrhovateľa kariérny rast. Súd považuje práve uvedené
obdobie do uvedeného kariérneho postupu za obdobie, kedy bol navrhovateľ vystavený negatívnym
reakciám svojho okolia, a bola mu uverejnením nepravdivých alebo pravdu skresľujúcich informácií
spôsobená značná ujma práve tým, že bol vnímaný okolím ako „tunelár“ (tento všeobecne známy
termín označuje osobu, ktorá istým nekalým ak nie nezákonným spôsobom pripravila nejaký, najmä

podnikateľský subjekt o isté finančné prostriedky). S obdobnými reakciami navrhovateľovho okolia sa
stretávala aj najbližšia rodina navrhovateľa - matka, otec, brat. Až vykonanými kontrolnými auditmi sa
preukázalo, že navrhovateľ sa žiadnych v článku opísaných skutočností nedopustil a bol mu umožnený
kariérny postup.

Podľa názoru súdu, akákoľvek iná fyzická osoba v obdobnom postavení ako navrhovateľ by vnímala a
pociťovala veľmi podobne až identicky zníženie svojej dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti, a to v značnej
miere, ak by bola vystavená rovnakým neoprávneným zásahom do osobnostných práv ako navrhovateľ.
Byť v pozícii manažéra vnímaný okolím ako tunelár, podfukár, pomocník podvodníkov, falšovateľ, je
bezpochyby zásahom do osobnej integrity navrhovateľa v značnej miere.

Prvostupňový súd mal nerešpektovať v rozsudku č. k. 8C 85/2000-367 v plnom rozsahu právny
názor odvolacieho súdu obsiahnutý v zrušujúcom uznesení č. k. 4Co 61/2011-344. Uvedený názor
odvolacieho súdu znel, že bude potrebné aby prvostupňový súd preskúmal nárok navrhovateľa na
priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch, resp. opätovne zvážil otázku priznania nemajetkovej ujmy.

Súd prvého stupňa má za to, že v plnej miere, vedomý si viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu,
zohľadnil uvedený právny názor. Výrazným krátením priznanej náhrady nemajetkovej ujmy na základe
opätovného zváženia všetkých otázok, ktoré mohli mať vplyv na priznanie a výšku nemajetkovej ujmy
spolu s odôvodnením má súd za to, že sa riadil uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu.

Súd pri opätovnom prejednaní veci dospel k záveru, sú splnené predpoklady pre priznanie náhrady
nemajetkovej ujmy, nakoľko z vykonaného dokazovania možno jednoznačne vyvodiť záver, že došlo
k takému značnému zásahu do cti, dôstojnosti, vážnosti navrhovateľa, ktoré priznanie tejto náhrady
odôvodňuje. Avšak v otázke výšky náhrady nemajetkovej ujmy má súd za to, že navrhovateľom
požadovaná výška nemajetkovej ujmy nezodpovedá miere zásahu do jeho osobnostných práv. Výška

priznanej náhrady nemajetkovej ujmy musí jednoznačne korelovať s intenzitou zásahu do osobnosti
poškodenej osoby. V danom prípade možno ustáliť záver, že hoci zásah do práv navrhovateľa
odôvodňujúci priznanie nemajetkovej ujmy existoval, tento zásah nepovažuje súd za tak závažný
s dlhotrvajúcimi následkami, aby odôvodňoval priznanie tak vysokej nemajetkovej ujmy ako žiadal
navrhovateľ. Poškodenie práva na ochranu osobnosti navrhovateľa v jeho okolí nemalo taký dlhodobý,

prípadne nezvratný dopad, ktorý by ho napríklad úplne diskvalifikoval na výkon práce vo svojom obore.
Povesť navrhovateľa sa v jeho okolí postupne stabilizovala čo viedlo až k pracovnému povýšeniu.
Navrhovateľovi sa zjavne podarilo svoje pracovné a súd predpokladá, že aj rodinné okolie presvedčiť, žeinkriminovaný článok sa nijakým spôsobom nezakladá na pravde a sám svojou prácou zrejme najlepšie
zreparoval povesť , ktorú mal činnosťou odporcu poškodenú.

Aplikovaním zákonných kritérií určujúcich výšku náhrady nemajetkovej ujmy súd po dôslednom zvážení
všetkých skutočností, ktoré mali vplyv na rozhodnutie súdu dospel k záveru, že priznaná suma 6.500,-
eur je náhradou, ktorá nie je náhradou zanedbateľnou vzhľadom na hĺbku zásahu do osobnostných
práv navrhovateľa. Nie je však ani neprimeranou, keďže súd ustálil záver, že osobnostné práva
boli zasiahnuté nie neprimerane dlhý čas, nespôsobil nezvratné, alebo trvalé následky v osobnom

živote navrhovateľa. Situácia, ktorá vznikla okolo osoby pôsobením inkriminovaného článku postupne
prirodzeným spôsobom odznel a ľudia z okolia navrhovateľa sami pochopili, že uverejnený článok bol
nepravdivý. Čo sa teda prejavilo najmä kariérnym rastom navrhovateľa, ktorý by zrejme nebol možný
bez riadneho pochopenia a vysvetlenia danej situácie. Priznaná náhrada nemajetkovej ujmy je pritom
spôsobilá aspoň sčasti zmierniť navrhovateľovi následky neoprávnených, súdom potvrdených zásahov
do jeho osobnostných práv.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 O. s. p. tak, že o nich bude
rozhodnuté až po právoplatnosti tohto rozsudku. Dôvodom pre takéto rozhodnutie súdu je predovšetkým
skutočnosť, že predmetom rozhodnutia o trovách bude okrem trov konania na súde prvého stupňa, aj
rozhodnutie o trovách odvolacích konaní a konania pred dovolacím súdom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3

O. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v
dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený
na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O. s. p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205
ods. 2 O. s. p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.