Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 28, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/268/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414204798
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1414204798.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek

senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej, v právnej veci žalobcu: V.. I. R., narodený
XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, XXX XX W., právne zastúpený: advokátska kancelária agner &
partners, s.r.o., so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: V.. U. R., narodený
XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, XXX XX H., právne zastúpený: Advokátska kancelária Lebovič, s.r.o.,
sosídlomMlynskénivy73/a,82105Bratislava,ozaplatenie180.545,70eurspríslušenstvom,oodvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 8C/176/2014-181 zo dňa 16.03.2016,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 8C/176/2014-181 zo dňa 16.03.2016,
potvrdzuje.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV (ďalej aj súd prvej inštancie), rozsudkom č. k. 8C/176/2014-181 zo dňa
16.3.2016, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 180.545,70 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,5 % ročne od 14.09.2013 do zaplatenia a zároveň mu uložil aj povinnosť nahradiť žalobcovi
trovy konania.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že dňa 17.01.2011 uzavrela Tatra banka, a.s. so žalovaným
zmluvu o splátkovom úvere č. 507/2011, v súvislostí s ktorou bola dňa 18.01.2011 uzavretá medzi
Tatra bankou, a.s. a žalobcom zmluva o zabezpečení postúpením pohľadávky a dodatok ku zmluve
o termínovanom vkladovom účte. Dňa 30.06.2012 nastala v zmysle článku I úverovej zmluvy číslo
507/2011 v spojení s dodatkom č. 1 k dohode o splátkach splatného dlhu konečná splatnosť úveru, a
nakoľko žalovaný celkovú pohľadávku Tatra banky, a.s. z úverovej zmluvy ku dňu konečnej splatnosti

nezaplatil, vyzvala ho Tatra banka, a.s. listom zo dňa 02.07.2012 k úhrade úverového dlhu. Žalovaný
pohľadávku Tatra banky, a. s. nezaplatil, preto Tatra banka, a.s. vyzvala listom zo dňa 09.07.2012
na splnenie úverového dlhu žalobcu, ako garanta a ručiteľa v jednej osobe. Tento dlh bol vyčíslený
k 30.06.2012 vo výške 179.597,74 eur. Žalobca pohľadávku Tatra banky, a.s. v stanovenej lehote do
16.07.2012 nezaplatil a Tatra banka, a.s. na základe dojednaní v zmluve o zabezpečení postúpením
pohľadávky použila prostriedky na účte žalobcu vo výške 180.545,70 eur na úhradu zabezpečovanej
pohľadávky.VnadväznostinatietoskutočnostisižalobcapoúhradepohľadávkyTatrabanky,a.s.uplatnil

voči žalovanému náhradu za poskytnuté plnenie, ktorú žalovaný žalobcovi nezaplatil.

3. Svoj rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami § 548 odsek 1, § 550, § 554,
§ 517 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) a dospel k záveru, že žalobcasplnil dlh za žalovaného, na základe právneho titulu ručenia v zmysle bodu 2.8 článku II zmluvy o
zabezpečovacom postúpení pohľadávky a dodatku ku zmluve o termínovanom vkladovom účte zo dňa
18.01.2011, ktoré bolo primárnym dôvodom vzniku pohľadávky žalobcu a zabezpečovacie postúpenie

pohľadávky predstavovalo len formu (spôsob) uspokojenia pohľadávky Tatra banky, a.s. vzniknutej na
základe ručenia. Súd prvej inštancie ustálil, že právnym titulom vzniku pohľadávky žalobcu je ručenie
a náhrada za plnenie poskytnuté veriteľovi - Tatra banke, a.s.. Vzhľadom na zistený skutkový a právny
stav veci, súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 142
odsek 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, podľa zásady úspechu v spore.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas a v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Žalovaný tvrdí, že súd prvej
inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že napadnuté
rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Namietal, že súd prvej inštancie
nesprávnezaprávnytitulvznikužalovanejpohľadávkypovažovalručiteľskýzáväzokžalobcu,keďbanka
ako veriteľ výslovne uviedla vo svojom liste zo dňa 14.08.2012, že k odpísaniu finančných prostriedkov

z účtu žalobcu prišlo na základe využitia inštitútu zabezpečovacieho postúpenia pohľadávky, a preto
vec nesprávne právne posúdil, keď na uplatnený nárok žalobcu aplikoval ustanovenia Občianskeho
zákonníka o ručení. Poukázal na to, že zmluva o zabezpečení postúpením pohľadávky bola uzatvorená
podľa § 554 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého možno pohľadávku zabezpečiť postúpením
pohľadávkydlžníkaalebopohľadávkytretejosobynaveriteľa.Zabezpečovacímpostúpenímpohľadávky

však nevzniká regresný nárok postupcu (tretej osoby) voči dlžníkovi. Poskytnutím plnenia v zmysle
zmluvy o zabezpečení postúpením pohľadávky nemohol nastať prechod pohľadávky Tatra banky,
a.s. voči žalovanému na žalobcu. Žalovaný uviedol, že nikdy nevyslovil súhlas s obsahom zmluvy
o zabezpečení postúpením pohľadávky, a ani nemal možnosť obsah tejto zmluvy ovplyvniť. Žalobca
uzatvoril zmluvu o zabezpečení postúpením pohľadávky, na základe vlastného rozhodnutia a nie je preto

možné, aby boli žalovanému na ťarchu záväzky, ku ktorým sa zaviazal žalobca.
Žalobca si svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy spočívajúci v regresnom práve uplatňuje na základe
ručiteľského záväzku dohodnutého v zmluve o zabezpečení pohľadávky. V zmysle uvedenej zmluvy boli
dohodnuté dva zabezpečovacie inštitúty a to, ako vyplýva z názvu zmluvy, zabezpečenie postúpením
pohľadávky a podľa bodu 2.8 zmluvy ručiteľský záväzok. V zmysle bodu 8.6 úverových podmienok

Tatra banky, a.s., v prípade existencie viacerých zabezpečovacích inštitútov si môže veriteľ, teda banka,
zvoliť uplatnenie ktoréhokoľvek z nich. V danom prípade žalobcom uplatnená pohľadávka bola odpísaná
z jeho účtu na základe výkonu zabezpečovacieho postúpenia pohľadávky podľa bodu 2.7 zmluvy a
nie ručiteľského záväzku, čo preukazuje aj postup banky ako veriteľa, ktorá listom zo dňa 09.07.2012
vyzvala žalobcu na splnenie jeho záväzku titulom ručenia avšak, ako vyplýva z listu datovaného ku dňu

14.08.2012 veriteľ nakoniec využil výkon zabezpečovacieho postúpenia pohľadávky podľa bodu 2.7 a
nie ručenia podľa bodu 2.8 zmluvy. Občiansky zákonník umožňuje regres v prípade pohľadávok výlučne
pri ručiteľskom záväzku. Preto akékoľvek priznanie práva regresu z dôvodu výkonu zabezpečovacieho
postúpenia pohľadávky ide nad zákonný rámec a nemá oporu v platnom právnom predpise, ktorým je
Občiansky zákonník. Na základe týchto dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu

prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu označil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a jeho
interpretáciu žalovaným hodnotil ako účelovú. Poukázal na to, že bol Tatra bankou, a.s. vyzvaný na
plnenie z titulu jeho ručiteľského záväzku, čo je zrejmé z listu banky zo dňa 09.07.2012 a výkon

zabezpečovacieho postúpenia pohľadávky bol len spôsobom uspokojenia pohľadávky banky. Keďže
mal právne postavenie ručiteľa podľa § 550 Občianskeho zákonníka plnením z ručenia mu vzniklo právo
na náhradu poskytnutého plnenia. Tvrdenia žalovaného žalobca hodnotí ako nelogické a nesprávne
aj z toho dôvodu, že ak by aj došlo len k výkonu zabezpečovacieho postúpenia pohľadávky, tak jeho
vykonaním by mu tak, či tak vzniklo právo na plnenie vo vzťahu k žalovanému a je pre vec samú

irelevantné akým spôsobom žalobca poskytol banke plnenie za žalovaného, pretože podstatné je to, že
plnenie poskytol. Žalovaný by aj pri len samotnom výkone zabezpečovacieho postúpenia pohľadávky
zodpovedal žalobcovi za plnenie, ktoré za neho poskytol a bol by povinný mu ho vydať, a to či už z titulu
náhrady škody alebo bezdôvodného obohatenia. Výsledok by bol teda rovnaký. Žalovaný uviedol, že z
bodu 7.1. Zmluvy o splátkovom úvere č. 507/2011, ktorý žalobca uzavrel s Tatra bankou, a.s. vyplýva,

že žalovaný mal vedomosť o forme zabezpečenia pohľadávky, nakoľko on sám sa s bankou dohodol,
že za účelom zabezpečenia pohľadávky banky, bude uzatvorená zmluva o zabezpečení postúpením
pohľadávky a dodatok ku zmluve o termínovanom vkladovom účte medzi bankou a žalobcom. Inštitút
ručenia - jeho platnosť nie je podmienená písomným súhlasom žalovaného, ako dlžníka a poskytnutímplneniaajbezsúhlasudlžníka,vznikáručiteľoviprávonanáhradu.Zmluvaozabezpečovacompostúpení
pohľadávky a dodatok ku zmluve o termínovanom vkladovom účte bola štandardnou zmluvou so
štandardným obsahom, bez akejkoľvek možnosti zmeny jej obsahu, uzavretou s vedomím žalovaného.

Žalobca zdôraznil, že by určite svojvoľne bez vedomia žalovaného neposkytoval z dobrej vôle ručenie za
žalovanéhoaešteajvtakejvýške.Tatrabanka,a.s.hovyzvalanaplnenieztituluručenia,čojepotvrdené
aj v liste banky zo dňa 09.07.2012 a fakt, či žalobca plnil na základe ručenia, výkonu zabezpečovacieho
postúpenia pohľadávky, dobrovoľne alebo až v rámci súdneho konania, kedy by bol zažalovaný, je
irelevantný, nakoľko tak či tak by bol povinný plniť za žalovaného a žalovaný by bol povinný mu nahradiť

poskytnuté plnenie.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho
poriadku. Dňom 1. júla 2016 bol Občiansky súdny poriadok zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok. Podľa § 470 odsek 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. To znamená, že nová právna úprava vychádza

síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 odsek 1 CSP), rešpektuje ale
procesný účinok odvolania do 30.06.2016, pretože právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované.

7. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP). Vec

prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.
1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie,
nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné,
pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

8. Odvolací súd vychádzal z ustálenia skutkového stavu súdenej veci súdom prvej inštancie z ktorého
vyplýva, že dňa 17.01.2011 uzavreli Tatra banka, a.s., ako veriteľ a žalovaný, ako dlžník, zmluvu o
splátkovom úvere číslo 507/2011, v zmysle ktorej banka žalovanému poskytla úver vo výške sumy
200.000,- eur, ktorého pôvodná splatnosť do 31.03.2011 bola na základe dodatku k zmluve zo dňa
31.03.2011 a následnej dohode o splátkach splatného dlhu zo dňa 24.08.2011 spolu s jej dodatkom

zo dňa 30.11.2011 zmenená na termín do 30.06.2012. Podľa článku VII bod 7.1 úverovej zmluvy
bolo zmluvnými stranami dohodnuté, že pohľadávky Tatra banky, a.s. z predmetného spotrebného
úveru bude zabezpečená zmluvou o zabezpečení postúpením pohľadávky spolu s jej dodatkom o
termínovanom vkladovom účte, ktorú s bankou (úverovým veriteľom) uzavrie žalobca, identifikovaný
v zmluve plným menom a označením jeho rodného čísla. Žalobca zmluvu o zabezpečení postúpením

pohľadávky a s ňou spojeného dodatku ku zmluve o termínovanom vkladovom účte s Tatra bankou,
a.s. uzavrel dňa 18.01.2011. Z jej obsahu je zrejmé, že jej dôvodom je uzavretie úverovej zmluvy
číslo 507/2011 a jej predmetom je zabezpečovacie postúpenie pohľadávky žalobcu voči banke na
nakladanie s peňažnými prostriedkami na účte žalobcu, a to v rozsahu sumy 201.000,-eur na čas
do úplného zaplatenie úverového dlhu. Z článku II bod 2.8 vyplýva, že jej súčasťou sa stalo podľa §

303 Obchodného zákonníka vyhlásenie žalobcu, že veriteľovi zaplatí zabezpečovanú pohľadávku za
dlžníka, ak zabezpečovanú pohľadávku nezaplatí dlžník v zmysle úverovej zmluvy. Žalovaný povinnosť
úverový dlh zaplatiť v termíne splatnosti nesplnil, a preto Tatra banka, a.s. listom z 09.07.2012 vyzvala
žalobcu ako ručiteľa k úhrade úverového dlhu 179.597,74 eur do 3 dní odo dňa doručenia predmetnej
výzvy. Žalobca túto povinnosť nesplnil, na čo ho ako ručiteľa upozornila Tatra banka, a.s. listom zo

14.08.2012,ktorýmmusúčasneoznámila,ženazákladezmluvyozabezpečenípostúpenímpohľadávky
použila prostriedky, ktorých zaplatenie je predmetom plnenia peňažnej pohľadávky, a to v rozsahu sumy
180.545,70 eur na zaplatenie zabezpečovanej pohľadávky.

9. V danej veci sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia istiny 180.545,70 eur ako náhrady

za plnenie poskytnuté veriteľovi, keď tvrdil, že v pozícii ručiteľa splnil záväzok zo zmluvy o úvere
za žalovaného, ktorý ako dlžník záväzok veriteľa neuspokojil. Úverový vzťah žalovaného a Tatra
banky, a.s. vzhľadom na úpravu vyjadrenú v ustanovení § 1 odsek 1 písmeno f/ zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení k 17.01.2011 nie je síce spotrebiteľským úverom, ale má
právny charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože Tatra banka, a.s., ako dodávateľ úverového plnenia,

pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, pričom žalovaný takto
nekonal. Aj keď zmluva o úvere upravená ustanoveniami § 497 až § 507 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník je tzv. absolútnym obchodom, čo znamená, že sa tento právny vzťah bez ohľadu
na povahu jeho účastníkov spravuje Obchodným zákonníkom, a teda týmto režimom by sa malispravovať aj akcesorické záväzky (zabezpečenie pohľadávky) súd prvej inštancie správne právny
vzťah žalobcu a žalovaného vyplývajúci z vedľajších záväzkov úverovej zmluvy posúdil podľa právnej
úpravy Občianskeho zákonníka, keď od 01.04.2015 nadobudla účinnosť novela Občianskeho zákonníka

zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z., v zmysle ktorej bol do ustanovenia § 52 odsek 2 doplnené, že
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z dôvodovej správy k
zákonu č. 102/2014 Z.z. vyplýva, že ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka,
keďže v Občianskom zákonníku nie je upravená, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho

podstatnýchnáležitostísanavšetkoostatnébudevzťahovaťObčianskyzákonník.Uvedenéustanovenie
nadobudlo účinnosť 01.05.2015 a právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia.
To znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

10.Podľa§554Občianskehozákonníkamožnopohľadávkuzabezpečiťpostúpenímpohľadávkydlžníka
alebo pohľadávky tretej osoby na veriteľa (ďalej zabezpečovacie postúpenie pohľadávky), ak to osobitný

zákon nevylučuje.

11. Postúpením pohľadávky na účely zabezpečenia inej pohľadávky dochádza len k dočasnej zmene
jej veriteľa. Veriteľom sa teda stane ten, komu bola pohľadávka postúpená, s tým, že postúpenie má
len dočasný charakter. Len čo bude zabezpečovaná pohľadávka splnená (zanikne § 559), postupník je

povinný zabezpečujúcu pohľadávku postúpiť späť postupcovi. Pokiaľ však dlžník nesplní svoj dlh včas,
veriteľom pohľadávky sa stáva ten, komu bola pohľadávka postúpená. Teda zabezpečenie postúpením
pohľadávky mení svoju zabezpečovaciu funkciu na funkciu uhradzovaciu.

12. Ručenie je spôsob zabezpečenia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, respektíve zabezpečovací

prostriedok,ktoréhopodstataspočívavtom,žeručiteľsaveriteľovizaviaže,žemuuhradíurčitýzáväzok,
napríklad vráti poskytnutý úver, pokiaľ tento záväzok nebude riadne splnený dlžníkom.

13. Zabezpečovacie postúpenie pohľadávky a aj ručenie sú zabezpečovacie inštitúty, ktorých zmyslom
je posilnenie postavenia oprávnených osôb záväzkového vzťahu a zjednodušenie reparácie porušenia

záväzkového vzťahu. Sú to akcesorické dojednania hlavného záväzku a zákon nevylučuje, aby plnenie
bolo zabezpečené súčasne aj viacerými zabezpečovacími inštitútmi. Táto možnosť bola úverovým
veriteľom využitá aj pri zabezpečení úverového právneho vzťahu so žalovaným a platnosť zabezpečenia
záväzku žalovaného ručením v osobe žalobcu, ako aj zabezpečovacím postúpením pohľadávky žalobcu
na úverového veriteľa v súdenej veci žiadna zo sporových strán nespochybnila. Z článku VIII bod

8.8 všeobecných úverových podmienok Tatra banky, a.s., ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej
zmluvy a aj zmluvy o zabezpečení postúpením pohľadávky vyplýva, že Tatra banka, a.s. ako úverový
veriteľ má právo použiť zabezpečenia vyplývajúce zo zabezpečovacej zmluvy, a to všetky súčasne
alebo v akomkoľvek poradí. Veriteľ má právo v prípade existencie viacerých zabezpečení realizovať
ktorékoľvek z nich. Odvolací súd sa s námietkou žalovaného, spočívajúcou v tvrdení, že jeho záväzok

voči úverovému veriteľovi bol splnený výkonom uhradzovacej funkcie zabezpečovacieho postúpenia
pohľadávky, nestotožnil. Tomuto tvrdeniu odporuje postupnosť úkonov Tatra banky, a.s. voči žalobcovi,
ktorá žalobcu ako ručiteľa listom z 09.07.2012 vyzvala na splnenie záväzku, pretože žalovaný ako jej
dlžník úverový nedoplatok nezaplatil. Následne, keďže žalobca zostal nečinný mu Tatra banka, a.s.
oznámila listom zo 14.08.2012, v ktorom ho tiež tituluje aj ako ručiteľa a na samotnú listinu z 09.07.2012

sa aj odvoláva, že na splnenie jej peňažnej pohľadávky boli na základe zmluvy o zabezpečení
postúpenímpohľadávkypoužitépeňažnéprostriedky,ktorýchzaplateniejepredmetomplneniapeňažnej
pohľadávky. Pokiaľ by úverový veriteľ (Tatra banka, a.s.) mal v úmysle využiť na uspokojenie svojej
pohľadávky výlučne zabezpečovací prostriedok zabezpečovacie postúpenie pohľadávky mohol si za
účelom splatenia zabezpečovanej pohľadávky túto odpísať z účtu a nemusel žalobcu vyzývať k plneniu.

Z úkonu úverového veriteľa, ktorým žalobcu ako ručiteľa vyzval k plneniu je zrejmé, že tento právny
inštitút sa stal právnym základom peňažného nároku Tatra banky, a.s. voči žalobcovi, ktorý bol žalobca
ako ručiteľ povinný splniť. Samotná písomná výzva na plnenie adresovaná žalobcovi bola v zmysle
článku II bod 2.8 zmluvy o zabezpečení postúpením pohľadávky podmienkou plnenia ručiteľa. Z obsahu
listu adresovaného žalobcovi zo 14.08.2012 nie je vyvoditeľný výlučný záver, ktorý prezentuje žalovaný,

že úverový veriteľ od výkonu ručiteľského záväzku upustil a využil len výkon zabezpečovacieho
postúpenia pohľadávky. Z tohto listu je však zrejmé, že peňažný záväzok žalobcu voči úverovému
veriteľovi bol splnený. Pre vec samú je bezpredmetná aj námietka žalovaného, že obsah zmluvy o
zabezpečení postúpením pohľadávky nemohol ovplyvniť. Z článku VII úverovej zmluvy žalovaného aTatra banky, a.s., ktorý obsahuje úpravu zabezpečenia pohľadávky veriteľa vyplýva, že žalovaný sa na
akcesorickom dojednaní zabezpečenia jeho úverového záväzku s úverovým veriteľom dohodol a vedel,
že zabezpečenie poskytne osoba žalobcu, ktorého generálie, označené v zmluve, mohol poskytnúť len

žalovaný, ako účastník úverovej zmluvy. K dohode o ručení, ktorá bola zakomponovaná do zmluvy o
zabezpečení postúpením pohľadávky, odvolací súd udáva, že pre jej platnosť nebol potrebný súhlas
žalovaného, ako úverového dlžníka a z procesnej obrany žalovaného v konaní nevyplýva, že by z tohto
dôvodu úverovú zmluvu s úverovým veriteľom neuzavrel.

14. Z vyššie uvedeného vyplýva správnosť právneho záveru súdu prvej inštancie, ktorý žalobcovi priznal
náhradu za plnenie poskytnuté úverovému veriteľovi za žalovaného, ako úverového dlžníka a odvolacie
námietky žalovaného nie sú spôsobilé tento záver spochybniť. Keďže ani v odvolacom konaní neboli
zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového
stavu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 odsek 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.

15. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 v spojení s § 262
odsek 1 CSP. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
V zmysle § 262 odsek 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).