Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 16, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 12C/87/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317210654
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sládečková

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2019:1317210654.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Sládečkovou v právnej

veci žalobcu: S. T., nar. X.X.XXXX, bytom E. W. M. XXX, A., zast. : JUDr. Matej Dubčák, so sídlom
Karadžičova 10, Bratislava - Ružinov, IČO: 42192862 proti žalovanej: M.. L. U., nar. XX.X.XXXX, bytom
Š. XX, N., zast.: JUDr. Michal Krnáč, LL.M., so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina, IČO: 37904779,
o zriadenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa žalobou doručenou tun. súdu dňa 30.05.2017 voči žalovanej domáhal zriadenia vecného

bremena v prospech vlastníka nehnuteľnosti -stavby rekreačná chata, súp. č. XXXX, postavenej na
pozemku parc. č. XXXX/XX, zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. Senec, spočívajúce v práve prejazdu
osobným motorovým vozidlom cez celý pozemok KCN parc. č. XXXX/XXX, výmera 144 m2, druh
pozemku: ost. plochy, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. Senec, ako i náhrady trov konania.

2/ Žalobu odôvodnil tým, že v lete 2010 zakúpil rekreačnú chatu s pozemkami v areáli tzv. Slnečných
jazier, za účelom bývania v SR, predovšetkým v letných mesiacoch. Ide o nasledovné nehnuteľnosti :

pozemok KCN parc. č. XXXX/XX o výmere 107 m2 -zast. plochy a nádvoria, a rekreačnú chatu súp. č.
XXXX, orientačné č. XXX, postavenú na pozemku parc. č. XXXX/XX, zapísané na LV č. XXXX pre k.
ú. Senec. Voči žalovanej, ako vlastníkovi priľahlého pozemku sa domáha zriadenia vecného bremena
zodpovedajúce právu prejazdu osobným motorovým vozidlom. K predmetnému pozemku žalovanej má
už žalobca zriadené právo prechodu cez priľahlý pozemok. Žalobca cez pozemok žalovanej realizoval
právo prechodu motorovým vozidlom od r. 2010. Odkedy žalovaná v r. 2016 nadobudla pozemok do
svojho vlastníctva, bráni žalobcovi v prístupe k jeho pozemku motorovým vozidlom. Nainštalovala tam

technickú zábranu. Prístup žalobcu k svojej chate nie je možný inak, ako prejazdom cez jej pozemok. Na
jej pozemku j vybudovaná spevnená cesta z betónovej dlažby, určená na prejazd vozidlom. Neexistujú
preto žiadne okolnosti, ktoré by zriadenie vecného bremena na pozemku žalovanej, vylučovali. Od r.
2010 žalobca trávi na Slovensku letné mesiace, inak žije vo Francúzsku. Žalobe žiadal vyhovieť.

3/ Žalovaná sa k žalobe vyjadrila tak, že žalobca má neobmedzený prístup ku svojej stavbe cez
prístupovú cestu označenú písmenom „D“ na fotografiách zriadenú na pozemkoch mesta Senec, kde je

zriadený hlavný vchod do rekreačnej chaty žalobcu. Skutočnosť, že žalobca nie je spokojný s prístupom,
ktorý v súčasnosti má a chcel by mať prístup výhodnejší a pohodlnejší a nie pešo, ako doposiaľ, ale
motorovým vozidlom, nie je dôvodom na zriadenie vecného bremena v zmysle jeho žalobného petitu.
Žalobca si celý svoj pozemok zastaval prístavbou, čím zamedzil prejazd na svoj pozemok. Zabezpečilavykonanie geodetického vytýčenia hraníc pozemku parc. č. XXXX/XXX a bolo zistené, že časť schodov
chaty žalobcu sa už nachádzajú na jej pozemku. Preto je z vecného hľadiska absolútne vylúčený prejazd
osobným motorovým vozidlom. Ona žalobcu v dobrej viere ponechala parkovať na svojom pozemku a

to až do času, kým sa žalobca nezačal vulgárne a agresívne správať, hoci na jej pozemku parkoval
neoprávnene a vyhrážal sa jej : „Nech vypadne preč!“ so svojím autom z jej pozemku, inak jej ho rozbije,
čo následne aj vykonal. Žalovaná so svedkyňou JUDr. L. R. privolala políciu, pričom žalobca aj napriek
opakovanej výzve polície odmietal auto z jej pozemku odparkovať. Napokon tak učinil po niekoľkých
týždňoch, na jej naliehanie, ako to vyplýva zo Oznámenia OR PZ v Senci zo dňa 09.06.2016. Až na

základe tohto incidentu si dala na svojom pozemku nainštalovať technickú zábranu, aby sa vyhla ďalším
konfliktomsožalobcom.Žalobcatakvosvojichskutkovýchtvrdeniachsúdzavádza.Pretožiadalažalobu
v celom rozsahu zamietnuť.

4/ Žalobca v replike poprel, že by mal prístup k svojmu pozemku cez pozemky parc. č. XXXX/XXX a
parc. č. XXXX/X s odôvodnením, že to nie je verejná komunikácia a tiež, že žalobca k týmto pozemkom

nemá zabezpečený prejazd.

5/ Žalovaná v duplike uviedla, že sporný predmetný pozemok svojou šírkou cca 4 m umožňuje prejazd
len jednému motorovému vozidlu a v prípade, že by došlo ku stretu vozidiel neexistuje možnosť
obchádzky, ale len „vycúvania“ jedného z vozidiel. Snahou žalobcu je získanie pohodlnejšieho a

komfortnejšieho prístupu k nehnuteľnosti, pričom už v čase kúpy nehnuteľnosti musel mať vedomosť
o faktickom a právnom stave a teda musel mu byť známy fakt, že de iure prístup motorovým
vozidlom k rekreačnej chate súp. č. XXXX zabezpečený nie je a za účelom zvýšenia pohodlia žalobcu
považujeme obmedzenie vlastníckeho práva žalovanej za neprijateľné a v rozpore so zákonom.
Pohodlie oprávneného z vecného bremena (žalobcu) pri užívaní cesty nie je ani zákonným ani

rozhodujúcim kritériom zriadenia vecného bremena, naviac pri existencii viacerých alternatív (alt.
pozemok vo vlastníctve mesta Senec), by nemala byť zvolená tá, ktorá by umožňovala prístup
motorovým vozidlom len s ťažkosťami. V danom prípade ide o neprimerané obmedzenie vlastníckeho
práva žalovanej, ktoré je garantované jednak Ústavou Slovenskej republiky ako aj Dohovorom o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.

6/ Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi a
to LV č. XXXX, XXXX, XXXX, fotodokumentáciou, obsahom spisu OO PZ Senec Č. p. W.-XXX/SC-P.-
XXXX, stanoviskami mesta Senec, ako i ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

7/ Z LV č. XXXX mal súd za preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom rekreačnej chaty č. 518,
súp. č. XXXX postavenej na pozemku parc. č. XXXX/XX, nachádzajúcej sa v k. ú. Senec. Nehnuteľnosť
nadobudol kúpnou zmluvou V-3660/10 zo dňa 02.08.2010.

8/ Z LV č. XXXX mal súd za preukázané, že žalovaná je o. i. výlučnou vlastníčkou pozemku parc. č.

XXXX/XXX, o výmere 144 m2, druh pozemku: ost. plochy, nachádzajúcej sa v k. ú. Senec. V časti „C“
ťarchy je zapísané Vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez celý pozemok parc. č. XXXX/
XXX vlastníkom chaty č. XXX postavenej na parc. č. XXXX/XX podľa zmluvy S. XXX/XX. Nehnuteľnosť
nadobudla kúpnou zmluvou V-826/2015 zo dňa 02.02.2016.

9/ Z LV č. XXXX mal súd za preukázané, že Mesto Senec je výlučným vlastníkom pozemku parc. č.
XXXX/X o výmere 5256 -ost. plochy, pre k. ú. Senec.

10/ Z vyjadrenia mesta Senec zo dňa 23.4.2018, č.j. 20/11975/2018/La súd zistil, že pozemok parc.
č. XXXX/X vo vlastníctve mesta Senec je využívaný aj ako prístup k rekreačným chatám, teda aj k

rekreačnej chate vo vlastníctve žalobcu.

11/ Z predloženej fotodokumentácie vidno, že žalobca má prístup motorovým vozidlom k svojej
nehnuteľnosti zabezpečený cez pozemok parc. č. XXXX/X, vo vlastníctve mesta Senec.

12/ZospisuOOPZSenecČ.p.W.-XXX/SC-P.-XXXXsúdzistil,žedňa9.6.2016bolavyslanáhliadkaOO
PZ Senec na chatu č. XXX v Senci, na Slnečných jazerách, Juh. Žalovaná orgánom činným v trestnom
konaní oznámila, že parkovala na svojom pozemku, motorovým vozidlom zn. N. Q., EČV: N. XXX Y.,
cez ktorý sa chcel dostať žalobca svojim motorovým vozidlom zn. P. O. Y. EČV : I. XXX Y.. Tento južiadal, aby auto preparkovala, resp. vycúvala, aby sa dostal k svojej chate, pričom ju verbálne napadol.
Z tohto dôvodu svoje auto nepreparkovala, na čo jej žalobca svojim motorovým vozidlom auto poškodil
a spôsobil jej škodu. Žalovaná tiež uviedla, že žalobca bol na ňu agresívny, správal sa neadekvátne,

vyhrážal sa jej, že keď auto neodparkuje, tak jej ho nabúra. Tiež sa mu nepáčilo, že žalovaná si dala
postaviť na svojom pozemku plot. Žalobca podľa záznamu uviedol, že je ochotný zaplatiť majetkovú
ujmu na vozidle, ktorú spôsobil žalovanej. V trestnom konaní uviedol, že nevedel prejsť svojim autom
okolo auta žalovanej, stál tam asi 15 minút, trúbil, na čo mu žalovaná povedala, že tam nemá čo parkovať
a auto si neposunie. Ďalej uviedol, že je možné , že žalovanej auto poškodil, ako okolo neho prechádzal,

avšak si to nevšimol, nebolo to úmyselné.

13/ Právny zástupca žalobcu pred súdom uviedol, že jeho klient chatu kúpil v takom stave, v ako je
dnes, nič nepristavoval. K chate boli vydané príslušné stavebné a kolaudačné rozhodnutia. Poukázal
na to, že žalobca je človek s ťažkým zdravotným postihnutým, má obštrukčnú chorobu pľúc, tento rok
absolvoval 4 operácie vo Francúzku a akýkoľvek prechod od jazera je vzhľadom na jeho fyzický stav

absolútne nemožný, má problém prejsť pár schodov. Žalobca dlhodobo žije vo Francúzsku, na Slovenku
sa zdržuje prevažne v letných mesiacoch. Zámer využívať oprávnenie z vecného bremena prístupom
motorovým vozidlom chce žalobca využívať výlučne z dôvodu vyloženia/naloženia batožiny, nákupu a
iných vecí, nakoľko je osobou so zdravotným postihnutím a miesto, kde parkuje svoje motorové vozidlo,
je pre neho značne obmedzujúce. Žalobca do času, pokiaľ nekúpila chatu žalovaná a nezabránila v

prístupe, mal prístup aj autom do chaty.

14/Zvýsluchužalovanejpredsúdombolozistené,žežalobcamáksvojejchatezriadenéprávoprechodu
cez jej parcelu č. XXXX/XXX a toto právo mu nie je upierané. Právo prejazdu motorovým vozidlom, ako
ho navrhuje žalobca nie je reálny z dôvodu, že žalobca má chatou zastavaný celý svoj pozemok a preto

reálne nie je možné právo prejazdu motorovým vozidlom na jeho pozemok. Vždy by totiž musel ostať
stáť na jej pozemku, s čím ona nesúhlasí. Reálny stav je taký, že chata v prístavbe na parc. č. XXXX/
XXX končí na hranici jej pozemku parc. č. XXXX/XXX. Ona spočiatku nechávala žalobcu parkovať na
svojom pozemku, pričom ona parkovala dole, na prístupovej ceste, nakoľko na tomto pozemku sa nedá
parkovať dvomi autami a cúvanie je veľmi nebezpečné. Cesta je tu zúžená a je to z kopca, naviac tretí

sused má zastavanú garáž, kde je výškový rozdiel cca 1 meter. V prípade cúvania je tento výškový
rozdiel nebezpečný a ako náhle tam parkuje sused, na jej pozemku už by sa už nedokázalo otočiť auto
a muselo by sa cúvať. Ona žalobcu nechala parkovať jeden rok na mieste, ktoré si vybral s tým, že ona
sama ním bola obmedzovaná a nedostala sa so svojím autom k svojej chate. Nevedela sa otočiť, keďže
tam žalobca stál a cúvanie bolo nebezpečné, vo večerných hodinách absolútne neviditeľné. Ich vzťahy

sa žiaľ narušili po tom, čo ju žalobca bezdôvodne verbálne napadol: „Nech vypadne z toho pozemku,
lebo jej rozbije auto a potom uvidí!“. Ona mu vysvetlila, že má iba právo prechodu a že je iba jej dobrou
vôľou, že ho tam nechá parkovať. Ak chce parkovať, môže ju iba slušne požiadať a nie na ňu kričať. Na
jej povedal, nech vypadne, lebo jej rozbije auto a toto jej aj rozbil. Autom zastal dva cm od jej nohy, preto
sa ho bojí púšťať ma svoj pozemok. Napriek tomu, že zavolala políciu, päť hodín ho nevedela dostať z

jej pozemku. Nevedel pochopiť, že je na jej pozemku, cez ktorý má len prechodu. Nato aj tak povedal, že
on to rešpektovať nebude a neposlúchol ani pokyn polície na opustenie jej pozemku. Polícia ju žiadala,
aby podala na žalobcu trestné oznámenie za úmyselné poškodzovanie cudzej veci, čo k dnešnému dňu
neurobila, avšak z tohto dôvodu mu parkovanie na svojom pozemku neumožnila.

15/ Podľa § 151n ods. 1-3 Obč. zákonníka Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v
prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci
na nadobúdateľa. Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho

vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie
a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

16/ Podľa § 151o ods. 1-3 Obč. zákonníka Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov,

rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno
nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho
vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Zmluvou môže zriadiť vecné bremenovlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám. Ak nie je vlastník
stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak,
súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v

práve cesty cez priľahlý pozemok.

17/ Zriadenie vecného bremena, ktorému zodpovedá právo cesty cez priľahlý pozemok ku stavbe,
predstavuje určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi vlastníkom stavby, ku ktorému nie je prístup, a
vlastníkom priľahlého pozemku.

18/ Súd by v takom prípade mal za pomoci znaleckého posudku posúdiť možnosť takého rozsahu
vecného bremena, ktorý by zaťažoval vlastníka priľahlého pozemku čo najmenej a zároveň by
zabezpečil vlastníkovi stavby prístup ku stavbe v nevyhnutnom rozsahu.

19/ Vecné bremeno práva cesty môže spočívať v práve vstupu, prechodu pešo, prejazdu osobnými

alebo/a nákladnými motorovými vozidlami cez pozemok. Vzhľadom na to je potrebné vymedziť presne
trasuprechodučiprejazdugeometrickýmplánom.Tenurčí,ktoráčasťkonkrétnehopozemkujezaťažená
vecným bremenom a ktorú časť teda možno z titulu vecného bremena používať na prejazd (prechod).
Geometrický plán je v prípade zriadenia vecného bremena súčasťou rozsudku.

20/ Z predloženej fotodokumentácie vidno, že pozemok vo vlastníctve žalovanej svojou šírkou umožňuje
prejazd len jednému motorovému vozidlu a v prípade, že by došlo k stretu vozidiel, neexistuje možnosť
obchádzky, len „vycúvania“ jedného z vozidiel, aj to za iba rizika cesty do kopca a cez previs cca 1 m
na ďalšom pozemku.

21/ Nakoľko Geometrický plán žalobcom v konaní predložený nebol, súd nemal za preukázané, ktorá
časť konkrétneho pozemku žalovanej by bola spôsobilá na zaťaženie vecným bremenom - prejazdu
osobnými motorovými vozidlami.

22/ V rozhodnutí o zriadení vecného bremena cesty je potrebné totiž určiť:

a) kadiaľ povedie cesta cez priľahlý pozemok (vymedzenie trasy cesty buď podľa pevných kót alebo
určením vzdialeností od hraníc stavby a pozemku),
b) akým spôsobom môže právo cesty cez pozemok vykonávať vlastník stavby (prechod alebo prejazd

cez pozemok) a
c) obsah práva prechodu cez priľahlý pozemok (napr. právo prejazdu automobilom môže byť limitované
určitým časom a druhom motorového vozidla).

23/ Súd mal za to, že žalobca vôbec nepreukázal odôvodnenosť a naplnenie zákonných dôvodov

na zriadenie vecného bremena práva cesty, ktoré v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka
predpokladá kumulatívne splnenie troch zákonných podmienok, a to
a) vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku,
b) prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak a
c) neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú.

Teda, ak nie je splnená čo len jedna z podmienok, súd nemôže žalobe vyhovieť a to :

písm. a) : Súd zistil, že žalobca v spore preukázal splnenie iba prvej z týchto troch podmienok a to tej,
že ako vlastník stavby, nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, tou je žalovaná.

písm. b) : Prístup vlastníka k stavbe je možné zabezpečiť inak a to pešo, už predtým platne zriadeným
Vecným bremenom spočívajúcim v práve prechodu cez celý pozemok parc. č. XXXX/XXX, ako je
zapísané na LV č. XXXX, ktorý je vo vlastníctve žalovanej. Naviac z predložených dôkazov je zrejmé,
že prístup motorovým vozidlom k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu je ďalej možný aj z pozemkov

vo vlastníctve Mesta Senec, a to cez pozemky parc. reg „C“ č. XXXX/XXX a parc. č. XXXX/X. Hoci súd
nespochybňuje,žetietoniesúverejnoukomunikáciou,alesúvyužívanéaslúžiavlastníkomrekreačných
chát na zabezpečenie prístupu k svojim nehnuteľnostiam, ako to vidno z fotodokumentácie. Súhrnom
teda nemožno tvrdiť, že nezriadením vecného bremena práva prejazdu motorovým vozidlom by žalobcanemohol vykonávať vlastnícke právo k nehnuteľnosti, nakoľko je nesporné a žalobca ani nepopiera, že
prístup k svojej nehnuteľnosti má zabezpečený, a to jednak de iure a de facto vo vyššie uvedenej forme
vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu pešo cez pozemok a prístup de facto cez pozemok

vo vlastníctve mesta Senec.

písm. c) súd uvádza: Najzávažnejším dôvodom na zamietnutie žaloby je fakt, že vecné bremeno tak,
ako je definované žalobcom v žalobe je nevykonateľné, nakoľko žalobca na svojom pozemku nemá
možnosť parkovania, pretože toto tvrdenie žalovanej nevyvrátil, žiaden dôkaz o tom súdu nepredložil,

preto ho mal súd za pravdivé, z čoho následne vyplýva fakt, že svoje vozidlo by bol žalobca nútený
nechaťstáťnapozemkuvovlastníctvežalovanej,čosúdpovažovalzazávažnýzásahdojejvlastníckeho
práva. Nejedná sa teda o právo prejazdu motorovým vozidlom, ale predovšetkým o státie a parkovanie
vozidla na cudzom pozemku, pozemku vo vlastníctve žalovanej. Z predložených dokladov jednoznačne
vyplýva, že pozemok vo vlastníctve žalovanej svojou šírkou umožňuje prejazd len jednému motorovému
vozidlu a v prípade, že by došlo ku stretu vozidiel neexistuje možnosť obchádzky, ale len „vycúvania“

jedného z vozidiel.

Táto okolnosť vyplynula nepriamo aj z trestného konania, kedy žalobca tvrdil, že žalovaná mu bránila
na svojom pozemku parkovať. Podobne sa pred súdom vyjadril aj jeho právny zástupca, ktorý neskôr
potvrdil, že žalobca chce právo prejazdu využívať „výlučne z dôvodu vyloženia/naloženia batožiny,

nákupu a iných vecí, nakoľko miesto, kde parkuje svoje motorové vozidlo, je pre neho značne
obmedzujúce“, čím de facto potvrdil, že predmetný pozemok žalobkyne nehodlá využívať na prejazd cez
pozemok, uvedomujúc si, že takýto prejazd možný nie je, poznajúc danú situáciu, že ide o slepú, úzku
ulicu, kde sa nedá otočiť dvom motorovým vozidlám, ale mu ide iba o parkovanie svojho motorového
vozidla na jej pozemku, ako to pred súdom uvádzala žalovaná. Napokon aj znalec, ktorý určoval

zameranie vecného bremena pre právo prechodu peši, zrejme, ak by tam nebol tento technický problém,
bol by navrhol a vytýčil aj body pre prejazd motorovými vozidlami cez pozemok žalovanej. Keďže tak
neučinil, súd sa domnieva, že to bolo práve pre túto prekážku.

Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že nie sú splnené všetky tri kumulatívne podmienky

a to predovšetkým v bodoch b) a c), preto nebolo možné žalobe vyhovieť.

24/ Podľa ustálenej judikatúry: Súd nemôže svojím svojim rozhodnutím zriadiť vecné bremeno v iných
prípadoch, ako v tých, ktoré sú upravené v ustanoveniach Občianskeho zákonníka, a to ani vtedy, keby
sa z okolností prípadu javilo zriadenie vecného bremena nevyhnutným východiskom na jeho riešenie.

( Uznesenie NS ČR, sp. zn. 22Cdo 2186/2003).

25/ Cesta cez priľahlý pozemok, ktorého vlastníkom je iná osoba ako vlastník stavby, musí byť vedená
tak, aby čo najmenej zasahovala do práva vlastníka pozemku a aby právo cesty splnilo svoj hospodársky
účel. Nevyhnutná cesta cez cudzí pozemok musí byť trasovaná tak, aby čo najmenej obťažovala

vlastníka pozemku, aby bola teda čo najhospodárnejšia (najkratšia) a súčasne aby splnila svoj hlavný
účel: aby sa vlastník stavby mohol zo stavby dostať na verejnú komunikáciu. Iba pre zlepšenie spojenia
medzi vlastníkom stavby a verejnou komunikáciou nemožno nevyhnutnú cestu zriadiť.

26/ Podobne ak má vlastník stavby možnosť zriadiť si prístup k stavbe inak, bez obmedzenia vlastníka

priľahlého pozemku, nemožno právo vecného bremena cesty zriadiť.

27/ Súd pri rozhodovaní o práve cesty tiež musí vziať do úvahy tú skutočnosť, že ide o vážny zásah
do práva vlastníka pozemku. Preto musí vždy zohľadniť spravodlivý pomer medzi výhodou, ktorú právo
cesty poskytuje vlastníkovi stavby a ujmou, ktorá by vznikla zriadením cesty vlastníkovi zaťaženého

pozemku. Tedamusívždyprihliadaťnato,abystavbubolomožnériadneužívaťaabyvlastníkpozemku,
cez ktorý má právo cesty viesť, bol obmedzený čo najmenej. Musí sa vždy snažiť o to, aby rozhodnutie
bolo spravodlivé a zasahovalo do práv vlastníka pozemku len v nevyhnutnej miere. O neprípustný
zásah do vlastníckeho práva vlastníka pozemku by išlo vtedy, ak by bola cesta trasovaná v blízkosti tých
miest, ktoré vlastník pozemku zvyčajne využíva na pracovnú činnosť alebo za účelom oddychu. Nie je

prípustné cestu viesť cez pozemok takým spôsobom, že by sa tým zasahovalo do súkromia vlastníka
pozemku.28/ V danom prípade ide práve o rekreačnú chatu, využívanú za účelom oddychu, aj to nie celoročne,
iba dva mesiace v roku.

29/ Snahou žalobcu bolo iba získanie pohodlnejšieho a komfortnejšieho prístupu k nehnuteľnosti, pričom
za účelom zvýšenia pohodlia žalobcu obmedzenie vlastníckeho práva žalovanej treba považovať za
neprijateľné a v rozpore so zákonom. Pohodlie oprávneného z vecného bremena (žalobcu) pri užívaní
cesty nie je ani zákonným ani rozhodujúcim kritériom zriadenia vecného bremena.

30/ Na základe vyššie uvedeného súd preto návrh na výsluch svedkov, L.. M. U., Y. T. a nariadenie
znaleckého dokazovania za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty jednorazovej náhrady za zriadenie
vecného bremena na priľahlom pozemku KN C parc. č. XXXX/XXX, zamietol pre ich nadbytočnosť, keď
pre zistenie skutkového stavu postačovali dôkazné prostriedky označené stranami a zabezpečené.

31/ Z občianskoprávneho pohľadu je vec jednoznačná, žalobca má prístup k predmetnej stavbe

zabezpečený, preto súd nemohol tejto žalobe vyhovieť.

32/ O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech,
priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške tejto náhrady súd
rozhodne v nadväznosti na ich vyčíslenie žalobcom samostatným uznesením po právoplatnosti tohto

rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v
dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III na Krajský súd v Bratislave (§355
ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Odvolanie
možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniuprávanaspravodlivýproces,c)rozhodovalvylúčenýsudcaalebonesprávneobsadenýsúd,d)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.