Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 23, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/121/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717213875
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7717213875.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov

senátu JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou,
so sídlom Slnečná 765/3, Malinovo, IČO: 42 174 902, proti žalovanému T. Q., M.. X.X.XXXX, Q. A.A.
XXX, o zaplatenie 1.906,83 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Michalovce zo dňa 8. januára 2018 č.k. 5Csp/227/2017-40 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol
žalobu a náhradu trov konania sporovým stranám nepriznal.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia istiny 1.906,83 eur s
príslušenstvomsodôvodnením,ženazákladeúverovejzmluvyč.XXXXXXXXX,uzavretejsožalovaným
dňa 11.2.2013, poskytol žalovanému úver vo výške 1.000,- eur za poplatok v sume 872,- eur, ktorý sa
v sume 1.872,- eur žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi v jednej splátke do 15.3.2014 s tým, že výška

ročnej percentuálnej miery nákladov predstavovala 87,20 %, priemerná hodnota ročnej percentuálnej
miery nákladov na poskytnutý úver k podpísaniu tejto zmluvy bola dohodnutá 40,60 %, celkový poplatok
dlžníka spojený s úverom bol dohodnutý súčtom úrokov vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru,
čopredstavovalosumu391,50euraadministratívnychnákladovnavovýške480,50eurzavypracovanie
a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Keďže žalovaný ku
dňu vyhotovenia žalobného návrhu neuhradil dlh voči žalobcovi ani čiastočne žalobca žiadal, aby súd
zaviazal žalovaného zaplatiť mu istinu 1.000,- eur, poplatok 592,96 eur, trovy mediačného konania

281,87 eur, poplatok za upomienky vo výške 32,- eur, úrok vo výške 32 % ročne zo sumy 1.000,- eur
od 11.2.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.592,96 eur od 30.8.2014
do zaplatenia.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že dňa 11.2.2013 uzavrel žalobca so
žalovaným úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe tejto poskytol žalovanému úver 1.000,- eur,
ktorýsažalovanýzaviazalvrátiťvcelkovejsume1.872,-eur,t.j.osumunavýšenúopríslušnýpoplatokvo

výške 872,- eur bez dohodnutých splátok do 15.3.2014 a zároveň v tej istej lehote zaplatiť aj úrok z istiny
vo výške 39,15 % ročne, čo v kapitalizovanej sume je vyčíslené 391,50 eur a administratívne náklady za
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške
480,50 eur, pričom výška ročnej percentuálnej miery nákladov činila 87,20 % a priemerná hodnota ročnejpercentuálnej miery nákladov bola dohodnutá na 47,60 %. Zistil tiež, že žalovaný žiadosťou o úpravu
splátkového kalendára zo dňa 5.9.2013 požiadal žalobcu o splácanie dlhu v mesačných splátkach vo
výške 160,- eur s tým, že z textu žiadosti nevyplýva, či žalobca túto žiadosť akceptoval alebo nie, ani to,

odkedy mal žalovaný platiť žalobcovi po 160,- eur mesačne a kedy mala byť na základe týchto splátok
dlžná čiastka žalobcovi celkom splatená.

4. Po právnom posúdení sporu podľa § 269 ods. 2, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, poukazom
na znenie § 132 ods. 1 až 3, § 150 ods. 1, § 215 ods. 1 CSP dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu

je nedôvodná. Dôvodil, že žalobca vo svojej žalobe uviedol také skutočnosti, ktoré nekorešpondujú
so zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 11.2.2013, keď síce v označenej zmluve je uvedená
požičaná istina 1.000,- eur, čo sa zhoduje s údajom, ktorý uviedol žalobca v žalobnom návrhu, a že
žalovaný ako dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi sumu 1.000 eur zvýšenú o príslušný poplatok vo
výške 872,- eur, teda celkovo 1.872 eur v jednej splátke do 15.3.2017, avšak v žalobnom návrhu
je uvedený poplatok vo výške 592,96 eur, ktorý absolútne nekorešponduje s údajom uvedeným v

úverovej zmluve, tiež žalobcom požadované trovy mediačného konania 281,87 eur nevyplývajú ani
z úverovej zmluvy a ani zo všeobecných podmienok poskytnutia úveru nevyplýva, aby sa zmluvné
strany dohodli na nejakej mediácii a že takéto mediačné konanie vôbec bolo absolvované, kto bol
mediátorom, pod akou spisovou značkou bolo vedené mediačné konanie a aká bola výška prípadných
trov mediácie. Dodal, že žalobca nepreukázal ani svoj nárok na poplatok za upomienky vo výške 32

eur, lebo žiadne upomienky ani vo fotokópii ani iným spôsobom súdu nedoložil a že tieto vôbec boli
zaslané žalovanému, t.j. nepreukázal jednak ich vyhotovenie ako aj ich zaslanie a nie je zrejmé z čoho
odvodzuje sumu 32 eur za údajné upomienky. Nárok na úrok vo výške 32 % ročne zo sumy 1.000 eur
od 11.2.2013 vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedôvodný s odôvodnením, že žalobcom požadovaný
úrok nezodpovedá výške priemernej úrokovej miery z úverov v peňažných ústavoch v čase uzavretia

predmetnej zmluvy. Nárok žalobcu na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.592,96 eur
od 30.8.2014 vyhodnotil ako nedôvodný z dôvodu, že zo žaloby a žalobcom predložených dôkazov
nemožnovyvodiť,zčohopozostávasuma592,96eur,nakoľkosamožnolendomnievať,žesuma1.000,-
eur pravdepodobne predstavuje istinu úveru. Z uvedeného prvoinštančný súd vyvodil záver, že žalobca
nepreukázal jednotlivé uplatnené nároky v žalobnom návrhu listinnými dôkazmi a svoje tvrdenie, že úver

bol vôbec žalovanému poskytnutý.

5.Otrováchkonaniasúdprvejinštancierozhodolpodľa§255ods.1CSPsodôvodnením,žeichnáhradu
sporovým stranám nepriznal, lebo úspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a neúspešnému
žalobcovi náhrada trov konania nepatrí.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. f) a h) CSP, t.j. z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní

podčiarkol, že dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške
1872 eur s termínom splatnosti dňa 15.3.2014 a tvrdil, že v ten istý deň požiadal o možnosť využitia
splátkového kalendára - Dohody o plnení v splátkach. Dodal, že dlžník bol dňa 11.2.2013 s predmetnou
dohodou oboznámený, na znak čoho ju podpísal a zaviazal sa uhradiť celkovú čiastku v 12 pravidelných
mesačných splátkach vo výške 156 eur, vždy k 15. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom

15.4.2013. Ako dôkaz žalobca pripojil k odvolaniu dohodu o plnení v splátkach. Ďalej žalobca vo svojom
odvolaní tvrdil, že následne žalovaný požiadal o úpravu splátkového kalendára zo dňa 5.9.2013 s
posunom splátok o jeden mesiac, ktorej žiadosti žalobca vyhovel. Na tomto mieste súdu prvej inštancie
vytkol, že nesprávne súd uviedol, že v zmysle žiadosti sa žalovaný zaviazal splácať predmetnú zmluvu
v mesačných splátkach vo výške 160 eur, lebo v žiadosti o úpravu splátkového kalendára bola uvedená

informácia, že úprava splátkového kalendára bude spoplatnená sumou 160 eur. K zamietnutiu žaloby z
dôvodu nepreukázania jednotlivých uplatnených nárokov žalobca tvrdil, že v zmluve o úvere sa zmluvné
strany dohodli, že dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia
podmienok tejto zmluvy čiastku 4 eurá a nakoľko žalovaný porušil svoju povinnosť splatiť svoj dlh riadne
a včas, vznikla žalovanému povinnosť uhradiť poplatok za zaslanie upomienky. Podčiarkol, že v časti

poplatku vo výške 592,96 eur žalobca uviedol omylom nesprávnu sumu a z toho dôvodu berie žalobca
žalobu v časti poplatku späť. Napokon za nepochopiteľné žalobca označil zamietnutie žaloby v časti
istiny vo výške 1000 eur, lebo podľa žalobcu mu mal súd priznať minimálne nárok na vrátenie poskytnutej
istiny spolu so zákonným úrokom z omeškania.7. Žalobca dňa 13.3.2018 doručil súdu prvej inštancie listinný dôkaz označený ako písomné vyhlásenie
mediátora s argumentom, že ide o dôkaz na preukázanie nároku žalobcu na trovy mediačného konania.

8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, s tým, že miesto a čas

verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu v súlade s § 378 a § 219 CSP, v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu je neopodstatnené.

10. Žalobca vo svojom odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Ten je v súdnej
praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec

posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods. 1 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo ak
súd opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas

konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom
hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov z úst strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti,
dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 191 a nasl. CSP.

11.Kodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.h)CSPodvolacísúduvádza,žeprávnymposúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než

ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný
prípad.

12. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku dospel k záveru, že tieto
žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú v posudzovanom spore naplnené.

13. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že
by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli,
že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov

nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, 193, § 194 a § 205 CSP alebo
že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné
ustanovenia nesprávne vyložil. Nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. a), b) CSP.

14. Žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre
neho privodili priaznivé rozhodnutie a uvádza skutočnosti a námietky, ktoré nie sú spôsobilé spochybniť
správnosť zistených skutočností, hodnotenia dôkazov, právneho posúdenia veci. Ani počas odvolacieho
konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.
Vecne správne, presvedčivé, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku,

na ktoré odvolací súd v celom rozsahu poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a len na zdôraznenie správnosti
dôvodov preskúmavanej časti rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd považuje za
potrebné dodať:

15. Za stavu, ak z obsahu súdneho spisu nepochybne vyplýva, že: a/ žalobca sa svojim návrhom,

doručeným súdu dňa 6.9.2017, domáhal vydania platobného rozkazu, pričom v prílohe návrhu
na vydanie platobného rozkazu ako dôkaz na preukázanie svojich skutkových tvrdení a návrhom
uplatneného peňažného nároku predložil fotokópiu zmluvy o úvere a žiadosti o úpravu splátkového
kalendára (č.l. 5 a 6 súdneho spisu) a fotokópiu všeobecných podmienok poskytnutia úveru (č.l. 9súdneho spisu), že b/ súd prvej inštancie návrhu žalobcu na vydanie platobného rozkazu nevyhovel
a vo veci nariadil súdne pojednávanie na deň 8.1.2018, na ktoré predvolal okrem žalovaného a
jej právnej zástupkyne, i žalobcu (č.l. 32 súdneho spisu), ako i že c/ žalobca, podaním došlým

na súd dňa 21.12.2017, ospravedlnil svoju neprítomnosť na tomto súdom vytýčenom pojednávaní
vzhľadom na svoju veľkú pracovnú zaneprázdnenosť a súčasne požiadal o uskutočnenie pojednávania
v neprítomnosti žalobcu, nemožno uznať za opodstatnené námietky žalobcu, založené na tvrdení,
že žalovaný spotrebiteľ v deň uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere požiadal o možnosť využitia
splátkového kalendára - Dohody o plnení v splátkach, ktorou sa „zaviazal uhradiť celkovú čiastku v

12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 156 eur, vždy k 15. kalendárnemu dňu v mesiaci,
počnúc dňom 15.4.2013 a že následne žalovaný požiadal o úpravu splátkového kalendára zo dňa
5.9.2013 s posunom splátok o jeden mesiac, ktorej žiadosti žalobca vyhovel a ak k svojmu odvolaniu
ako dôkaz žalobca pripojil dohodu o plnení v splátkach a následne písomné vyhlásenie mediátora
s argumentom, že ide o dôkaz na preukázanie nároku žalobcu na trovy mediačného konania. Z
obsahu spisu totiž bezpochyby plynie, že žalobca v priebehu sporu na súde prvej inštancie uvedené

argumenty nepredniesol a dôkazy nepredložil a ani neoznačil, hoci prvoinštančný súd žalobcovi (i
žalovanému) vytvoril procesné podmienky, aby v priebehu sporu uplatnil a realizoval svoje procesné
práva a žalobcovi nič nebránilo uplatniť ich v konaní na súde prvej inštancie. Na tomto mieste odvolací
súd pripomína, že v odvolacom konaní, založenom na systéme neúplnej apelácie, nie sú prípustné tie
prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej

inštancie, okrem prípadov stanovených v ustanovení § 366 CSP (ktoré žalobca vo svojom odvolaní ani
netvrdil), ktoré má základ v koncentrácii konania podľa § 153 a § 154 CSP. Prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany, ktorými sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení
protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a
hmotnoprávne námietky, sú totiž strany povinné uplatniť včas. Tieto prostriedky nie sú uplatnené včas,

ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť
konania, a to najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa s tvrdeniami žalobcu,
prednesenými v spore, správne a dostatočne presvedčivo vysporiadal v odôvodnení napadnutého

rozsudku, zhodnotil všetky dôkazy predložené na podporu tvrdení žalobcu, uviedol, ktoré z nich
považoval za preukázané, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a z akých právnych noriem
pri rozhodnutí vychádzal, pričom z odôvodnenia rozsudku je úplne zrejmé, z akých právnych úvah
vychádzal, ak žalobu žalobcu zamietol.

17. Zo všetkých uvedených dôvodov možno konštatovať, že žalobcom uvedené odvolacie dôvody a ani
odvolacie námietky nie sú opodstatnené. Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane vecne správneho výroku o trovách konania.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.

1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca úspech v odvolacom konaní nemal, a tak mu náhrada trov odvolacieho
konania nepatrí. V odvolaní procesne úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli, preto o trovách
odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčenýsudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je

rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,

osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).