Uznesenie – Trestné činy proti republike ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 15, 2019

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/82/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4204010414
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4204010414.3

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudcov
JUDr. Ľubici Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci obžalovaného C.. I. V., pre trestný
čin vydierania podľa § 235 odsek 1, odsek 2 písmeno b), písmeno d) Trestného zákona č.140/1961Zb.
účinného do 31.12.2015, o odvolaniach Okresného prokurátora Komárno, obžalovaného C.. I. V. a
poškodeného D. Y., proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 07.03.2018 sp. zn. 3T/143/2004,
na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 16.01.2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 256 Trestného poriadku (zákona číslo 141/1961 Zb.) sa odvolania obžalovaného C.. I. V.,
poškodeného D. Y. a Okresnej prokurátorky v Komárne z a m i e t a j ú, pretože nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Komárno (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný C.. I. V.
uznaný vinným z trestného činu vydierania podľa § 235 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona
č.140/1961Zb. v znení neskorších predpisov, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:
dňa 4. novembra XXXX v čase medzi XX.XX hod. a XX.XX hod. v M. na ulici P. panoráme po
predchádzajúcej hádke vybral z ruky svojho bývalého svokra D. Y. mobilný telefón značky F., aby mu
tak zabránil telefonovať a utekal s ním k svojmu osobnému motorovému vozidlu značky Škoda 120, EČ:
NZ-XXXAV, ktoré mal zaparkované na ulici U. V., poškodený ho najprv začal prenasledovať pešo, potom
nasadol na bicykel, obžalovaný nasadol do vozidla a naštartoval ho a poškodený sa domáhal vrátenia
telefónu a keď búchal obžalovanému na ľavé predné okno vozidla, obžalovaný toto stiahol do polovice,
pričom poškodený strčil ruku do priestoru vozidla a pokúšal sa vybrať mobilný telefón, obžalovaný však
rýchlo vytiahol okno a privrel mu ruku, zaradil rýchlosť a pomaly sa pohol v smere svojej jazdy, čím nútil
poškodeného, aby sa pohyboval spolu s ním v smere svojej jazdy.
Za to mu bol podľa § 235 ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku
(ďalej len Trestný zákon) za použitia ustanovenia § 53 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. uložený peňažný trest
vo výške 200,- eur.
Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. mu bol uložený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace pre
prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený.
Zároveň podľa § 228 ods. 1 Tr. por. bol obžalovaný zaviazaný zaplatiť poškodenému D. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M., V. XX/XX škodu vo výške XXX,XX eur.
Podľa § 229 ods. 2 Tr. por. bol poškodený D. Y. so zvyšok nároku na náhradu škody odkázaný na civilný
proces a podľa § 229 ods. 1 Tr. por. bola poškodená spoločnosť X. zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom
V., P. cesta X s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podali odvolanie obžalovaný C.. I. V. čo do výroku o
vine a treste, prokurátor Okresnej prokuratúry Komárno proti výroku o vine a treste a poškodený D. Y.,
prostredníctvom svojho splnomocnenca, čo do výroku o náhrade škody.
Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania, podaných prostredníctvom obhajcu, poukázal na to, že
rozhodnutie súdu I. stupňa považuje za nezákonné, nesprávne a nedôvodné. Po vykonanom dokazovaní
súd I. stupňa dospel k nesprávnemu záveru, keď nezákonne a zle vyhodnotil zabezpečené dôkazy,

pretože ničím nebolo preukázané, že by mal zobrať mobilný telefón poškodenému, keďže dôkazy,
ktoré boli zabezpečené počas prípravného konania a dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní sú
rozporuplné a rozpory neboli odstránené počas dokazovania pred súdom. Výpovede poškodeného Y. a
taktiež jeho dcéry boli počas rokov značne pozmenené a to tak, aby to vyhovovalo verzii poškodeného.
Podľa jeho názoru súd I. stupňa neobjektívne vyhodnotil, ktoré z výpovedí poškodeného a svedkyne V.,
sú dôveryhodné a ktoré dôveryhodné nie sú. Sám poškodený, ako aj jeho dcéra, zmenili svoje výpovede.
Od podania obžaloby ubehlo 15 rokov a tvrdenia obsiahnuté v ich svedeckých výpovediach preto nie je
možné vyhodnotiť ako dôveryhodné. Poškodený od začiatku popieral, že spadol, neskôr túto skutočnosť
priznal a na hlavnom pojednávaní v roku 2018 vyhlásil opäť, že nespadol. Poukázal na výpoveď svedka
P., ktorý potvrdil, že videl, ako poškodený spadol na ruky a kolená. Aj pokiaľ ide o mobilný telefón, za celý
ten čas nebolo preukázané, že by poškodený ho mal pri sebe. Súd vychádzal iba zo správy spoločnosti
Eurotel, že v tom čase poškodený vykonával 9 sekundový hovor. Celé trestné stíhanie od začiatku je
nezákonné s poukazom na krivú výpoveď svedkyne V. Keďže v celom konaní nebol produkovaný žiadny
dôkaz svedčiaci o jeho vine, navrhol, aby bol spod obžaloby oslobodený.
Sám obžalovaný v odôvodnení odvolania podrobne poukázal na odôvodnenie rozsudku súdu I. stupňa
a poukazuje na to, že súd neobjektívne vyhodnotil výpovede poškodeného a svedkyne V.. Nesúhlasil
so závermi súdu I. stupňa o jeho vine, podrobne rozobral dôkaznú situáciu, nesúhlasil s hodnotením
dôkazov a tvrdil, že je nevinný.
Prokurátor v odôvodnení odvolania uvádzal, že rozhodnutie súdu považuje za nezákonné, pretože
dôkazná situácia zadokumentovaná v spisovom materiáli nekorešponduje s právnou kvalifikáciou, ktorú
súd zvolil a následne aj uložený trest je nezákonný. Bol toho názoru, že obsah dôkazov, ktoré tvorili
súčasť pôvodného trestného spisu, zostal bez zmeny, pričom aj zo záverov znaleckého posudku,
ktoré predložil sám poškodený, vyplynulo, že tento utrpel hematóm na vnútornej strane ľavého kolena
s následným vznikom nekrózy z nedokrvenia, v dôsledku čoho došlo k pretrhnutiu drobných ciev
zásobujúcich oblasť poškodenej časti kože a táto odumretá časť kože bola odstránená. Zranenia,
ktoré utrpel poškodený, svedčia pre mechanizmus úrazu taký, ako to uviedol poškodený vo svojich
výpovediach a teda, že mu vozidlo pri pohýňaní sa prešlo po vnútornej strane ľavého kolena v čase,
keď ležal na zemi. S týmito závermi korešpondujú aj závery znaleckého posudku MUDr. Štefana Kováča
ako aj závery odborného vyjadrenia prof. MUDr. Petra Šimka CSc. Tento svedok, ktorý bol vypočutý
na hlavnom pojednávaní, uviedol, že pri vypracovávaní svojho stanoviska mal výpisy zo zdravotnej
dokumentácie poškodeného. Tvrdil, že je ťažko predstaviteľné, aby takéto zranenia, ktoré poškodený
utrpel, by vznikli pri páde z bicykla. Keďže proti sebe ohľadne mechanizmu zranenia stoja dve skupiny
dôkazov, na jednej strane znalecký posudok MUDr. Šimona Kónyu a na druhej strane znalecký posudok
MUDr. Štefana Kováča a Znaleckej lekárskej organizácie s.r.o. Zvolen, je potom nelogické, že súd
I. stupňa sa priklonil k záverom znalca MUDr. Šimona Kónyu a Inštitútu forenzných medicínskych
expertíz s.r.o. Bratislava (ďalej len Forensic), ktorý pri vypracovávaní znaleckého posudku nemali k
dispozícii všetky potrebné dokumenty zo zdravotnej dokumentácie poškodeného. Práve z dôvodov, že
prof. MUDr. Peter Šimko CSc. a Znalecká lekárska organizácia s.r.o. Zvolen uvádzali, že hore uvedený
znalec MUDr. Kónya a Inštitút nemali k dispozícii všetky potrebné dokumenty, bolo potrebné vychádzať
práve z odborného vyjadrenia prof. Šimku a z posudku Znaleckej lekárskej organizácie s.r.o. Zvolen.
S poukazom na tieto skutočnosti mal potom súd konanie obžalovaného kvalifikovať ako trestný čin
vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. Pokiaľ ide o trest, o jeho druhu
a výmere súd rozhodol nezákonne, pretože obžalovaný v priebehu celého konania popieral skutok,
kladený mu za vinu a ani v jednom prípade nepreukázal ani len minimálnu ľútosť nad tým, čo sa stalo
poškodenému a správal sa voči nemu arogantne a neúctivo. Súd I. stupňa nevysvetlil, čo ho viedlo k
uloženiu peňažného trestu a len uplynutie času nemôže byť dôvodom na nespravodlivé rozhodnutie
v súvislosti s druhom a výmerou trestu. Trest, ktorý bol obžalovanému uložený, nie je postačujúci na
nápravu obžalovaného vzhľadom na okolnosti prípadu ako aj osobu páchateľa. Navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/ Tr. por. zrušil a sám vo veci rozhodol tak,
že obžalovaného uzná vinným z trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.
Poškodený prostredníctvom svojho splnomocnenca podal odvolanie čo do výroku o náhrade škody,
ktoré odôvodnil na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu tak, že sa pripojil k vyjadreniu prokurátora.
Na verejnom zasadnutí zástupca krajského prokurátora zotrval na dôvodoch uvedených v odvolaní a
navrhol zrušiť rozsudok podľa § 258 ods. 1 písm. d/, písm. e/ Tr. por. účinného do 01.01.2006 s tým,
aby odvolací súd sám vo veci rozhodol podľa § 259 ods. 3 Tr. por. a obžalovaného uznal vinným z
trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. d/ Tr. zák. a uložil mu primeraný
podmienečný trest.

Splnomocnenec poškodeného navrhol rozhodnúť o škode tak, aby súd obžalovaného zaviazal k jej
náhrade.
Obhajca obžalovaného a obžalovaný navrhli rozhodnúť o oslobodení obžalovaného spod obžaloby a
odvolanie prokurátora a poškodeného zamietnuť.
Podľa § 564 ods. 3 Tr. por. súd pri rozhodovaní postupoval podľa Trestného poriadku účinného
do 01.01.2006, pretože vo veciach, v ktorých bola podaná obžaloba na okresný súd pred dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona (zákona č. 301/2005 Z.z.), vykoná konanie okresný súd podľa
doterajších predpisov. Konanie o riadnom opravnom prostriedku proti takémuto rozhodnutiu vykoná
krajský súd podľa doterajších predpisov.
Na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenými osobami Krajský súd v Nitre ako súd
odvolací podľa § 254 Tr. por. účinného do 01.01.2006 preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých
výrokov rozsudku, proti ktorým môžu odvolatelia podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré
predchádzalo rozsudku, prihliadajúc pritom i na chyby, ktoré neboli v odvolaní vytýkané.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že v predmetnej veci už
rozhodoval dvakrát, keď rozsudok Okresného súdu Komárno zo dňa 06.09.2006 sp. zn. 3T/143/04 zrušil
a uznesením zo dňa 06.09.2007 sp. zn. 2To/35/2006 vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znova prejednal a rozhodol. Následne rozsudkom zo dňa 15.10.2014 sp. zn. 2T/143/2004 bol
obžalovaný spod obžaloby oslobodený, ktorý rozsudok bol opäť uznesením Krajského súdu v Nitre zo
dňa 29.04.2015 sp. zn. 2To/11/2015 zrušený a vec vrátená súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znova prejednal a rozhodol.
Rozsudkom zo dňa 07.03.2018 bol obžalovaný uznaný vinným z trestného činu vydierania podľa § 235
ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a bol mu uložený peňažný trest vo výške 200,- eur, náhradný trest odňatia
slobody vo výmere 2 mesiace pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený.
Trestného činu vydierania podľa § 235 odsek 1, odsek 2 písmeno b), písmeno d) Trestného zákona
č.140/1961 Zb. účinného do 01.01.2006 sa dopustí páchateľ, ktorý iného násilím, hrozbou násilia alebo
hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel a spácha taký čin so zbraňou a
pôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo značnú škodu.
Podľa § 2 ods. 5 Tr. por. účinného do 01.01.2006, orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby
bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. S rovnakou
starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho
prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy, nečakajúc na návrh strán. Priznanie obvineného
nezbavuje orgány činné v trestnom konaní povinnosti preskúmať všetky okolnosti prípadu.
Podľa § 2 ods. 6 Tr. por. účinného do 01.01.2006, orgány činné v trestnom konaní hodnotia dôkazy
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá
zo strán.
Súd I. stupňa na základe zákonného a úplného dokazovania náležite zistil skutkový stav veci v rozsahu
nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 ods. 5 Tr. por.
účinného do 01.01.2006.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanoveniami § 125 ods. 1 Tr. por. účinného do
01.01.2006, súd I. stupňa v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení
vykonaných dôkazov, s ktorými aj odvolací súd súhlasí, pretože pri tomto hodnotení postupoval v súlade
so zásadami vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 ods. 6 Tr. por. účinného do 01.01.2006, preto na ne v
podrobnostiach len poukazuje.
Súd I. stupňa podrobne vo svojom rozhodnutí uviedol, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a o ktoré
dôkazy oprel svoje skutkové zistenia. Poukázal na to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že obžalovaný, ktorý mal konflikt s poškodeným pred domom na ulici Pri panoráme v Komárne,
tomuto zobral mobilný telefón, aby mu zabránil telefonovať a potom, ako s týmto telefónom utekal
k svojmu motorovému vozidlu, bežal za ním aj sám poškodený, ktorý počas toho, ako utekal za
obžalovaným, spadol, avšak keď sa poškodený dostal k motorovému vozidlu obžalovaného, strčil ruku
do motorového vozidla cez okno, ktoré obžalovaný privrel a s týmto vozidlom sa pohol, v dôsledku čoho
nútil poškodeného, aby sa pohyboval s ním v smere jazdy.
Krajský súd sa stotožňuje so závermi súdu I. stupňa v časti, že nebolo preukázané, že by prišlo v
dôsledku konania obžalovaného k ťažkej ujme na zdraví poškodeného D., nakoľko zo znaleckého
posudku znaleckej organizácie Forensic, ktorá bola do konania pribratá na podklade vyslovenia
právneho názoru Krajského súdu v Nitre v zrušujúcom uznesení zo dňa 06.09.2007 sp. zn. 2To/35/2006
vyplynulo, že poškodený podľa lekárskych záznamov utrpel dňa 04.11.2002 zmliaždenie kolena a
predkolenia vľavo ťažšieho stupňa, odreniny v oblasti kolena vľavo, odreniny v sedacej časti vľavo a

odreniny v oblasti kolena vpravo. V zmysle záverov tohto posudku takéto poranenia v žiadnom prípade
nemohli vzniknúť tak, ako uvádza poškodený, a to prejdením ľavého kolena zadným kolesom auta,
keďže objektívny nález a ani následná liečba nezodpovedá charakteru takéhoto poranenia, pričom treba
brať do úvahy následky a skutočnosť, že v prípade prejdenia kolesom po nohe, by došlo k roztrhnutiu
kože, alebo k porušeniu mäkkých tkanív prejdenej končatiny, ku krvnému výronu a opuchu a tiež k
zanechaniu kresby dezénu vozidla na nohe. Naopak je veľmi pravdepodobné, že uvedené poranenia
vznikli v dôsledku pádu z bicykla, ako to uvádzal svedok Paluška a obžalovaný, pričom poranenia
poškodeného sú v zhode s takýmto opisom mechanizmu vzniku jeho zranení. Pokiaľ ide o znalecký
posudok MUDr. Štefana Kovácsa, ktorý mal protichodný záver k danej otázke, k tejto sa znalecká
organizácia Forensic vyjadrila tak, že znalec vo svojom znaleckom posudku nevysvetľuje, ako došlo k
poraneniu pravého kolena a ako vznikli odreniny na oboch kolenách, ktoré by prejdením vozidla po ľavom
kolene nemohli vzniknúť, nevysvetľuje ani prečo nedošlo k závažnejšiemu poškodeniu kolena a mäkkých
štruktúr, ku ktorému by muselo dôjsť, ak by bola oblasť kolena prejdená motorovým vozidlom. Preto
považovali závery tohto znalca za objektívne nepodložené a nesprávne. Pokiaľ ide o znalecký posudok
MUDr. Šimona Kónyu, tento je podrobne zdokumentovaný s rozobratím nálezu, liečby a možných
traumatických zmien pri jednotlivých druhoch poranení a jeho závery sa zhodujú s ich závermi, a tieto
považujú za súladné s objektívnym nálezom poškodeného.
Znalec MUDr. Šimon Kónya vo svojom znaleckom posudku a následne i v jeho doplnku ako aj vo
svojej výpovedi uviedol, že pri vypracovávaní znaleckého posudku mal všetky podklady, pôvodný
znalecký posudok, celý chorobopis, vychádzal z lekárskych správ i výsledkov RTG snímok a vykonanej
magnetickej rezonancie. Vec konzultoval i s primárkou rehabilitačného oddelenia, na ktorom poškodený
rehabilitoval, pričom uviedol, že mechanizmus vzniku zranení ako ich popisuje poškodený, je krajne
nepravdepodobný, nakoľko chýbala kresba pneumatiky na kolene, poškodenie vnútorných štruktúr,
odlúčenie kože a podkožia od pevných štruktúr, poškodenie kolenného kĺbu, hybnosť kolena nebola
obmedzená, chodil bez pomôcok, čo vyplývalo i zo správy rehabilitačnej primárky. Liečba poškodeného
bola preto skôr z dôvodu degeneratívneho ochorenia kolena, čo nemá súvis so skutkom.
Z týchto dôvodov sa krajský súd stotožňuje so závermi súdu I. stupňa v tom, že ťažká ujma na
zdraví nebola poškodenému spôsobená v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného a časť skutku
spočívajúca v konaní obžalovaného opísaná v skutkovej vete slovami „po chvíli okno stiahol, čím však
spôsobil to, že poškodený stratil rovnováhu, spadol na zem a zadným kolesom vozidla prešiel cez
ľavé koleno,“ nebola v konaní preukázaná. A to ani napriek podanému odbornému vyjadreniu prof.
Šimka, ktorý je odborník vo svojom odbore, ako správne súd I. stupňa konštatoval, nie je znalcom
zapísaným v príslušnom odbore a nie je teda v trestnom konaní kompetentný podať znalecký posudok a
posudzovať správnosť zodpovedaných odborných otázok znaleckou organizáciou alebo iným znalcom.
V tejto súvislosti je nutné poznamenať, že rozdiel medzi odborným vyjadrením a znaleckým posudkom
je v tom, že znaleckým posudkom sa objasňujú zložitejšie, závažnejšie veci. Z tohto dôvodu návrh
prokurátora na doplnenie dokazovania o vyjadrenie znaleckej organizácie k odbornému vyjadreniu prof.
Šimka bol v konaní správne zamietnutý.
I napriek námietkam uvedených v odvolaniach tak prokurátora, ako aj obžalovaného, je zrejmé, že
skutok sa stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a tento bol správne
právne kvalifikovaný, pretože obžalovaný svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty trestného
činu vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. účinného do 01.01.2006.
Aj pokiaľ ide o trest, tento považoval odvolací súd vzhľadom na osobu obžalovaného za správny a
postačujúci na prevýchovu obžalovaného, pretože tento doposiaľ nikdy nebol trestaný, od spáchania
skutku uplynulo už viac ako 15 rokov. Aj po spáchaní skutku viedol riadny život a preto aj odvolací súd
bol toho názoru, že trest nespojený s odňatím slobody, t.j. trest alternatívny, v danom prípade peňažný,
na uloženie ktorého boli splnené všetky podmienky uvedené v § 53 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., je primeraný
a postačujúci na prevýchovu obžalovaného.
Správne súd I. stupňa tiež ustanovil pre prípad úmyselného zmarenia tohto trestu náhradný trest odňatia
slobody vo výmere 2 mesiace.
Aj pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, tento je v súlade so zákonom, keď súd I. stupňa podrobne uviedol,
na základe akých skutočností rozhodol spôsobom uvedeným v tomto výroku.
S poukazom na hore uvedené skutočnosti, keďže neboli zistené žiadne dôvody na zmenu napadnutého
rozsudku, odvolací súd odvolania obžalovaného, prokurátora, ako aj obžalovaného D. zamietol, pretože
nie sú dôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Apr 12, 2019. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.