Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, February 23, 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7C/325/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515203435
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8515203435.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcov: 1/ R. R., nar.

XX.X.XXXX, bytom W. M. XX, XXX XX W. M. a 2/ U. R., nar. XX.X.XXXX, bytom W. M. XX, XXX XX
W. M., obaja právne zastúpení: JUDr. Gábor Száraz, advokát, Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa
proti žalovanému: Obec Nová Ľubovňa, Nová Ľubovňa 102, 065 11 Nová Ľubovňa, IČO: 00 330 086,
právne zastúpená: JUDr. Rastislav Stašák, advokát, 17. novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa v konaní
o odstránenie kanalizácie takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcov z a m i e t a.

II. Súd u r č u j e , že na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území Nová Ľubovňa,
zapísaných na LV č. XXXX, ako KN-C parcela č. 1705/12, orná pôda vo výmere 878 m2 a na LV č. XXXX,
ako KN-C parcela č. XXXX/XX, orná pôda vo výmere 208m2, spočíva vecné bremeno pozostávajúce
z práva vedenia kanalizácie - odtoku dažďovej vody, ktorá je vo vlastníctve žalovaného, a to v rozsahu
zaznamenanom geometrickým plánom č. 13/2014, vyhotovenom Jánom Štellmachom, geodetom dňa
12.6.2015.

III. Žalobcovia sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu
100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali voči žalovanému odstránenia kanalizácie prechádzajúcej
cez parcelu KN C 1705/12, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX v k.ú. Nová Ľubovňa a cez
parcelu KN C 1075/37, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX v k.ú. W. M..

2. Žalobu odôvodnili tým, že žalobca v 1. rade je výlučným vlastníkom parcely KN C 1705/12 orná pôda
o výmere 878 m2 zapísanej na liste vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXXX v k.ú. W. M. a obaja žalobcovia

sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely KN C 1075/37 orná pôda o výmere 208 m2 zapísanej na
LV č. XXXX v k.ú. W. M.. Cez uvedené nehnuteľnosti prechádza kanalizácia, ktorá je vo vlastníctve
žalovaného tak, ako je to znázornené v geometrickom pláne č. 13/2014 vyhotovenom geodetom Jánom
Štellmachom. Žalobcovia viackrát písomne aj ústne vyzývali žalovaného na odstránenie kanalizácie z
dôvodu, že cez ňu prechádzajú splašky a peny, ktoré zapáchajú, pričom vzhľadom na vek kanalizácie
dochádza k čiastočnému úniku týchto splaškov do pôdy na parcelách, ktorých vlastníkom sú žalobcovia.
Výsledky analýz naznačujú, že predmetnou kanalizáciou prechádzajú splašky so značným príspevkom

fekálneho znečistenia. Keďže ide o pozemky v intraviláne obce, žalobcovia hodlajú využiť dané pozemky
ako stavebné, ale na tento účel ich nemôžu využiť, pretože cez ne prechádza uvedená kanalizácia.
Upriamili pozornosť na skutočnosť, že na predmetných nehnuteľnostiach nie je zriadené vecné bremeno
spočívajúce v práve trpieť prechod kanalizácie cez ich pozemky. Uvedenú kanalizáciu je možné preložiťtak, aby neprechádzala cez nehnuteľnosti žalobcov, ale cez susedné parcely KN C 1075/21 o výmere
163 m2 a KN C 1075/38 o výmere 27 m2 zapísané na LV č. XXXX v k.ú. W. M. vo vlastníctve žalovaného.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadali žalobe vyhovieť.

3. K žalobe pripojili listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a to LV č. XXXX a XXXX v k.ú. W. M.,
geometrický plán č. 13/2014 zo dňa 12.6.2015 vyhotovený Jánom Štellmachom, e-mailovú komunikáciu
z 25.5.2015, protokol o skúške č. 4055/2015 zo dňa 22.5.2015, list Okresného úradu v Starej Ľubovni
označeného ako Prešetrenie obsahu obecného kanála (dažďová kanalizácia) v k.ú. W. M. - odpoveď

zo dňa 14.5.2015, zápisnicu zo dňa 15.5.2015 ohľadne prešetrenia obsahu obecného kanála a LV č.
XXXX v k.ú. W. M..

4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Predmetná kanalizácia bola vybudovaná v rokoch 1973 - 1975
vo verejnom záujme vtedajším Okresným stavebným podnikom. Delimitáciou v roku 1993 prešla do
vlastníctva Obce Nová Ľubovňa. Dôvodom jej vybudovania bolo odvodnenie väčšej časti územia

a zhodnotenie nehnuteľností jednotlivých obyvateľov obce, ktoré boli dovtedy značne zavodnené a
nebolo možné ich využívať. Vtedajší vlastníci sa preto dohodli aj na trase vedenia tejto kanalizácie.
Medzi dotknutými osobami bol aj právny predchodca žalobcov, ktorý mal viacero nehnuteľností v obci,
ktoré z dôvodu ich zavodnenia nemohol využívať. Odvodnením pozemkov získal právny predchodca
žalobcov štyri samostatné parcely, ktoré sa stali vhodné na výstavbu alebo poľnohospodársku činnosť.

Právny predchodca žalobcu preto nemal námietky voči kanalizácii a jej umiestneniu. Problémy začali
až potom, keď žalobcovia odkúpili od obce priľahlý pozemok, t.j. parcelu KN C 1075/37. Uvedená
parcela bola žalobcom predaná s tým, že je na nej odkrytý kanál na zemskom povrchu. Obec sa
zaviazala, že tento kanál presunie z predávaného pozemku a zakryje ho zeminou. Uvedené obec
splnila a kanál premiestnila na susednú parcelu vo vlastníctve obce. Následne však žalobcovia žiadali

presunúť aj kanalizáciu z parcely KN C 1075/12, ktorú obec žalobcom nepredávala, ale žalobca v 1.
rade ju nadobudol vydržaním po svojom právnom predchodcovi. Žalovaný vyslovil názor, že predmetná
kanalizácia bola vybudovaná najneskôr v roku 1975 a užívaná nerušene po dobu takmer 30 rokov, teda
možno konštatovať, že došlo k vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúcemu v
práve vedenia kanalizácie cez predmetné nehnuteľnosti. Vznik vecného bremena možno nadobudnúť

aj výkonom práva, nevyžaduje sa rozhodnutie príslušného orgánu, príp. dohodu. Žiadal preto, aby sa
súd s touto otázkou vysporiadal ako s prejudiciálnou. Ďalej poukázal na to, že predmetná kanalizácia
slúži len na odvod dažďovej vody, nie je pravdou, že by ňou pretekali splašky a peny, ktoré zapáchajú.
Spochybnil protokol predložený žalobcami, preto z protokolu nie je zrejmé, z ktorej časti obce žalobca
v 1. rade ako objednávateľ odovzdal vzorku vody na analýzu. Na podporu svojich tvrdení poukázal na

odpoveď Okresného úradu v Starej Ľubovni, odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa 14.5.2015,
ktorý ohliadkou na mieste samom nezistil zhoršenú kvalitu vody v predmetnej kanalizácii, voda bola
číra, bez zápachu. Z uvedeného je zrejmé, že predmetná kanalizácia nemá vplyv na kvalitu pôdy, ani na
životné prostredie. Napriek uvedeným skutočnostiam a v záujme zachovania dobrých medziľudských
vzťahov však žalovaný bol ochotný preložiť predmetnú kanalizáciu tak, aby v čo najmenšej miere

prechádzala cez nehnuteľnosti žalobcov tak, ako to vyplýva z pripojeného nákresu. Žalobcovia však
s týmto riešením nesúhlasili, ale požadovali riešenie, ktoré je prakticky neriešiteľné z dôvodu, že
by kanalizácia zasahovala do viacerých nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve súkromných osôb (za
cestnou komunikáciou), navyše by mohlo poškodiť teleso cestnej komunikácie, pričom ide o riešenie,
ktorého cena by sa pohybovala v niekoľkých desiatkach tisíc eur. Žalovaným navrhované riešenie by

síce čiastočne zasahovalo do pozemkov žalobcov, avšak bolo by možné na nich realizovať výstavbu a
plnohodnotne ich využívať. Žalovaný preto podal vzájomný návrh, ktorým sa domáhal určenia, že na
parcelách KN C 1075/12 a 1075/37 spočíva vecné bremeno v prospech žalovaného pozostávajúce z
práva vedenia dažďovej kanalizácie cez uvedené pozemky.

5. K svojmu vyjadreniu žalovaný pripojil nákres so zakreslenou súčasnou trasou kanalizácie, trasou
navrhovanou žalobcami a žalovaným, detail z katastrálnej mapy pozemkov, ktorých sa týka niektorá z
možných trás vedenia kanalizácie, záznam zo stretnutia zástupcov obce a vlastníkov nehnuteľností na
tzv. U. ulici v W. M. zo dňa 13.8.2015 a prezentačnú listinu z tohto stretnutia.

6. Žalobcovia v replike nesúhlasili s tvrdením žalovaného, že kanalizáciou nepretekajú aj splašky,
čo potvrdzujú aj výsledky analýzy nimi predloženej. Zopakovali, že predmetná kanalizácia im bráni
vo využití ich vlastníctva na výstavbu rodinného domu. Vo vzťahu ku vzájomnému návrhu zo strany
žalovaného opakovane poukázali, že kanalizácia môže viesť po pozemkoch v susedstve ich pozemkov,ktoré sú vo vlastníctve obce. Poukázali na podmienky vlastnenia vlastníckeho práva upravené v §
128 ods. 2 Občianskeho zákonníka a vyslovili názor, že podmienka „ak účel nemožno dosiahnuť inak“
nie je splnená, pretože obmedzenie vlastníckeho práva nie je účelné. Nesúhlasili tiež s tvrdením, že

kanalizácia je vedená vo verejnom záujme, pretože verejný záujem vyjadruje okamžitosť stavu záujmov
a ich vzájomnú hierarchiu a je časovo a miestne premenný. Vyslovili názor, že zriadenie vecného
bremena nie je možné v konkrétnom čase považovať za verejný záujem, ak vedľajšia parcela, na ktorú je
možné preložiť predmetnú kanalizáciu, je vo vlastníctve žalovaného. V tomto smere poukázali na nález
Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 18/95 zo dňa 28.3.1996. Takisto mali žalobcovia za to, že žalovaný

nepreukázal naliehavý právny záujem na zriadení vecného bremena. Žalovaný si vo svojom vyjadrení
protirečí, ak na jednej strane žiada zriadiť vecné bremeno a na druhej strane súhlasil s preložením
kanalizácie v uznesení obecného zastupiteľstva a túto skutočnosť uviedol aj v Dohode so žalobcami
zo dňa 14.5.2002. Namietli tiež nevykonateľnosť petitu vzájomného návrhu. Žalobcovia ďalej poukázali
na skutočnosť, že na zasadnutí obecného zastupiteľstva obce Nová Ľubovňa zo dňa 26.4.2002 bol
prijatý návrh predať žalobcom parcelu KN C 1075/37 s tým, že obec sa zaviaže do troch rokov kanál

odstrániť. Na základe tejto skutočnosti obec dňa 14.5.2002 uzavrela so žalobcami dohodu, v ktorej je
okrem iného uvedené, že jestvujúci kanál bude preložený z parcely KN C 1075/37 na parcely KN C
1075/21, KN C 1705/38 a KN C 1804/39. Obec im nepredala danú parcelu pod podmienkou zriadenia
vecného bremena. Žalobcovia preto trvali na podanej žalobe.

7. K svojmu vyjadreniu pripojili zápisnicu z obecného zastupiteľstva konaného dňa 26.4.2002, kúpnu
zmluvu zo dňa 15.2.2002, Dohodu zo dňa 14.5.2002 a nález Ústavného súdu ČR, na ktorý poukazovali.

8. Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých strany sporu a ich zástupcovia trvali na svojich
tvrdeniach a vyjadreniach vo veci. Zároveň boli na mieste samom vykonané dve ohliadky (druhá z

dôvodu zmeny zákonného sudcu). Zo začiatku sporu trvali žalobcovia na odstránení kanalizácie jej
predĺžením popri hlavnej ceste (t.j. po pravej strane hlavnej cesty v smere od Starej Ľubovne na
Jakubany) a následne jej pretlakom popod hlavnú cestu na pozemok vo vlastníctve žalovaného. V
priebehu konania súhlasili s tým, aby sa v kanalizácii pokračovalo pred ich pozemkom (t.j. po ľavej strane
hlavnej cesty v smere od Starej Ľubovne na Jakubany), a to buď v chodníku, ktorý je tam vedený alebo

v zelenom páse medzi chodníkom a hlavnou cestou. Žalovaný navrhol vedenie kanalizácie po pozemku
žalobcov paralelne s existujúcim chodníkom na pozemok obce, kde by ďalej pokračoval po obecnom
pozemku. Uvedené navrhol z dôvodu hospodárnosti a rýchlosti (pri tomto riešení by podľa vyjadrení
žalovaného nebolo potrebné stavebné konanie, ak by s týmto žalobcovia súhlasili, čím by sa mohlo
pristúpiť k realizácii v krátkom čase po dohode strán, pričom podľa prepočtov predložených žalovaným

ide o podstatne lacnejšie riešenie, ako bolo prvé žalobcami navrhované riešenie; takisto navrhol toto
riešeniezdôvodu,abypoexistujúcimchodníkomostalpriestornavedenieinžinierskychsietíkparcelám,
na ktorých je ešte plánovaná výstavba rodinných domov). Zároveň sa strany sporu, najmä žalobca v 1.
rade mnohokrát vyjadroval, resp. pýtal vypočúvaných svedkov na skutočnosti týkajúce sa vypúšťania
splašiek do dažďovej kanalizácie, poukazujúc najmä na septik pre základnú školu, z ktorej podľa jeho

názoru odtekali splašky aj do dažďovej kanalizácie. Takisto sa svedkov pýtal na skutočnosti týkajúce
sa ich vedomosti o tom, či jeho otec dal súhlas na vedenie kanalizácie tak, ako je tomu v súčasnosti.
Zástupca žalovaného, starosta obce, potvrdil na jednej ohliadke, ako aj v niektorých svojich vyjadreniach
na pojednávaniach, že touto kanalizáciou pretekali niekedy aj splašky, čo bolo zrejme zapríčinené tým,
že sa niektorí obyvatelia obce museli načierno napojiť na túto kanalizáciu. Táto však bola budovaná

a mala slúžiť ako dažďová kanalizácia na odvedenie spodnej a povrchovej vody. Starosta obce tiež
potvrdil, že pri budovaní splaškovej kanalizácie objavili napojenie vodojemu pri základnej škole (medzi
domamič.XXXaXXX)napojeniedažďovejkanalizáciedotohtovodojemu,čímsaodvádzalaprebytočná
voda, ktorú škola nespotrebovala. Strany sporu napriek mimosúdnym rokovaniam v priebehu konania
nakoniec k vzájomnej dohode ohľadne odstránenia kanalizácie, resp. trasy, ktorou by viedla, nedospeli.

9. Na záver posledného pojednávania právny zástupca žalobcu trval na podanej žalobe, vyjadril
názor, že nebol preukázaný súhlas právnych predchodcov žalobcov a najmä žalobcu v 1. rade na
vybudovanie kanalizácie na jeho pozemku. Poukázal tiež na dohodu medzi žalobcami a obcou o
odstránení kanalizácie, ktorú žiaden zo starostov obce nerešpektoval. Poukázal na možnosť viesť

kanalizáciu aj mimo pozemku žalobcov tak, ako to navrhovali žalobcovia. Žalobcovia majú nárok na
užívanie vlastníckeho práva ako vlastné. Žalobcovia sa k jeho vyjadreniu pripojili.10. Právny zástupca žalovaného na záver trval na ich vyjadreniach. Podľa jeho názoru bolo v konaní
preukázané, že dažďová kanalizácia bola vybudovaná so súhlasom vtedajších vlastníkov pozemkov, čo
potvrdili aj vypočutí svedkovia. Je viac ako nepravdepodobné, že by právni predchodcovia žalobcov ako

jediní nesúhlasili s vybudovaním kanalizácie a v priebehu 30-tich rokov túto nenamietali. Kanalizácia
bola po celý čas nerušene užívaná. Žalobca nadobudol vlastnícke právo ku kanalizácii na základe
zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obce. Bolo tiež preukázané, že v roku 1997, teda v čase, kedy
bol vlastníkom kanalizácie žalovaný, neexistovala požiadavka na jej preloženie, iba na jej prekrytie,
čo bolo koncom 90-tych rokov aj realizované. Problém s vedením kanalizácie nastal až v roku 2002,

teda po viac ako 10 rokoch po tom, čo sa vlastníkom kanalizácia stal žalovaný. Mal preto za to,
že žalovaný má právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúceho v prechode kanalizácie cez
pozemky žalobcov. Poukázal aj na ustanovenie § 4 zák. č. 66/2009 Z.z., v zmysle ktorého ak obec,
ktorá je vlastníkom stavby nemá vlastnícke právo na pozemku, na ktorom je stavba postavená, vzniká
vlastníkovi stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie
pozemku pod stavbou vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ako aj na § 35 ods. 4

zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a kanalizáciách, ktorý upravuje, že náklady na preložku
verejného vodovodu alebo kanalizácie znáša osoba, z podnetu ktorej sa takáto preložka uskutočnila
Žalobcovia žiadajú prekládku, resp. odstránenie kanalizácie bez ohľadu na technickú realizovateľnosť,
odstupové vzdialenosti a ochranné pásma, ktoré je potrebné dodržiavať. Žiadal preto žalobu zamietnuť
a vyhovieť vzájomnej žalobe.

11. Strany sporu v priebehu konania, či už na pojednávaniach alebo mimo nich predložili súdu ďalšie
listinné dôkazy na preukázanie ich tvrdení. Žalobcovia predložili odpoveď žalovaného zo dňa 8.10.2013
označenú ako „Sťažnosť - odpoveď“, sťažnosť žalobcu v 1. rade zo dňa 30.9.2013, fotografie ich
pozemkov a ich okolia, a to aj s vykopanými sondami, písomné listiny označené ako svedectvo 1 a 3,

svedectvo S. U., pozvánku na stretnutie občanov dňa 13.8.2015 na Obecnom úrade v W. M., Dohodu
medzi obcou a žalobcami zo dňa 14.5.2002 a odpoveď žalovaného na žiadosť zo dňa 19.4.2005, ktorá
bola vyhotovená dňa 3.5.2005. Okrem toho navrhli vypočuť ako svedkov osoby zúčastnené na stretnutí
na Obecnom úrade v W. M. dňa 13.8.2015, pričom po výsluchu svedkov uvedených v bode 13 netrvali
žalobcovia na výsluchu ďalších navrhnutých svedkov.

12. Žalovaný predložil 2 protokoly o skúške č. 15/18628 zo dňa 18.8.2015 a č. 15/21289 zo dňa
24.9.2015, protokol o odbere vody zo dňa 23.9.2015 a prílohu k nemu, čestné prehlásenie K.. H.
A. zo dňa 13.8.2015, vyjadrenia pozvaných na stretnutí zástupcov obce a vlastníkov nehnuteľností
na tzv. ulici U., listiny označené ako „zemný pilier na prenesenie zaťaženia dopravy“, „Nové vedenie

kanalizácie - vlastnícke vzťahy“, ku ktorej pripojil kópiu katastrálnej mapy a LV č. XXXX, XXXX, XXX
v k.ú. W. M., na ktorých sú evidované vlastnícke vzťahy k pozemkom, po ktorých navrhovali viesť
kanalizáciu žalobcovia zo začiatku sporu, projektovú dokumentáciu - posúdenie alternatív preložky
dažďovej kanalizácie, odpoveď Správy a údržby ciest Prešovského samosprávneho kraja k žiadosti
o posúdenie možnosti pretlaku zo dňa 21.6.2016, posúdenie alternatív preložky dažďovej kanalizácie

(textová časť) z mája 2017 a časť územného plánu obce týkajúceho sa okolia pozemkov žalobcov.

13. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu a na základe vykonaného dokazovania
listinnými dôkazmi doloženými stranami sporu k žalobe a k ich vyjadreniam, príp. na pojednávaní ako
sú uvedené vyššie (v bodoch 3, 5, 7, 11 a 12 odôvodnenia) a výsluchom svedkov R. F., R. L., R. Q., R.

F., R. C., R. A., Y. Q., T. L., J. Q., K.. H. A., S. L., Y. C. a R. V. zistil tento skutkový stav:

14. Žalobca v 1. rade je výlučným vlastníkom parcely KN C 1705/12 orná pôda o výmere 878 m2
zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. W. M. a obaja žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely
KN C 1075/37 orná pôda o výmere 208 m2 zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. W. M.. Vedľa týchto

pozemkov vo vlastníctve žalobcov sa nachádzajú pozemky vo vlastníctve žalovaného, a to parcely KN
C 1705/21 a 1705/38. Cez nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov prechádza dažďová kanalizácia, ktorá
je vo vlastníctve žalovaného, pričom parcelou KN C 1705/37 prechádza kanalizácia iba okrajovo v rohu
tohto pozemku. Parcelu KN C 1075/37 nadobudli žalobcovia na základe kúpnej zmluvy s Obcou W.
M. zo dňa 15.2.2002, k čomu dalo súhlas obecné zastupiteľstvo v W. M. uznesením č. 29/2002 zo

dňa 26.4.2002. Dňa 14.5.2002 bola medzi stranami sporu uzavretá dohoda, v ktorej je okrem iného
uvedené, že parcely KN 1705/37 a KN 1804/138 boli predané za nižšiu ako úradnú cenu z dôvodu, že na
predmetných parcelách je kanál. Obec sa touto dohodou zaviazala, že jestvujúci kanál bude preložený
po ukončení kanalizácie na parcely KN 1705/21, 1705/38 a 1804/139, ktoré sú vo vlastníctve obce, a tonajneskôr do troch rokov od uzavretia dohody. Uvedená kanalizácia bola budovaná na etapy v rokoch
1974-1976 ako dažďová kanalizácia za účelom odvodnenia pozemkov na tzv. U. ulici v W. M., ktoré
boli značne zamokrené z dôvodu existencie žriedel spodných vôd a ťažko priepustnej pôdy a nebolo

možné ich hospodársky využívať. Vlastníci dotknutých pozemkov súhlasili s vybudovaním kanalizácie a
odvodnením pozemkov. Kanalizáciu realizoval vtedajší Okresný stavebný podnik v Starej Ľubovni. Táto
kanalizácia bola uložená do betónových rúr po šachtu, ktorá je zhruba v polovici pozemku vo výlučnom
vlastníctve žalobcu v 1. rade a následne voľným rigolom vyúsťovala na tzv. „Kamence“, ktoré v tom
čase neboli vysporiadané a išlo o pozemky, na ktorých boli kamene a rástla tam tráva a kríky. Po ich

vysporiadaní boli pozemky na „V.“ ponúkané na predaj najmä ľuďom, ktorí vlastnili pozemky od hlavnej
cesty tak, aby mali súvislý pás pozemkov od hlavnej cesty po súčasnú paralelnú cestu popri potoku
Jakubianka. Z uvedeného dôvodu boli parcely KN C 1705/37 a 1804/138 ponúknuté na predaj žalobcom.
Počasobdobiarokov1991-1992 boladažďovákanalizáciapredĺženáasio30-50metrovažzapozemky,
na ktorých sa hospodárilo. Proti tomuto predĺženiu kanalizácie nikto neprotestoval. V roku 1997 bola
kanalizácia od šachty nachádzajúcej sa zhruba v strede pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobcu v 1.

rade daná do betónových rúr. Následne bola dažďová kanalizácia vyústená až do potoka Jakubianka.
V súčasnosti nie sú betónové rúry na uvedenej kanalizácii prepojené tak, aby nedochádzalo k únikom
vody, ktorá cez ňu prechádza, a to najmä v časti za šachtou na pozemku žalobcu v 1. rade smerom
k potoku Jakubianka (čo vyplýva jednak z ohliadky na mieste samom, ako aj z fotografií žalobcov na
čl. 118). Uvedenou kanalizáciou v minulosti pretekali aj splašky, ktoré musel vypúšťať niekto, kto bol

načierno napojený na dažďovú kanalizáciu so svojím splaškovým odpadom.

15. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcov nie je dôvodná,
kým vzájomná žaloba je dôvodná.

16. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), vlastník je v medziach zákona oprávnený
predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

17. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

18. Podľa § 128 ods. 2 OZ, vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť,
ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.

19. Podľa § 151n ods. 1 OZ, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho

iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným
bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

20. Podľa § 151o ods. 1 OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu

alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

21.Podľa§4zák.č.66/2009Z.z.oniektorýchopatreniachprimajetkovoprávnomusporiadanípozemkov

pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky účinného od 1.7.2009, ak
nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné
právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti
tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je
držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o

stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší
územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností
je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému
bremenu.

22. Podľa § 35 ods. 1 zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách účinného
od 1.11.2002, preložkou verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie sa rozumie čiastková zmena
ich smerovej alebo výškovej trasy alebo premiestnenie niektorých prvkov tohto zariadenia.23. Podľa § 35 ods. 4 zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách účinného
od 1.11.2002, náklady na preložku verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie znáša osoba, z
podnetu ktorej sa uskutočnila, ak osobitný predpis neustanoví inak.

24. Žalobcovia v žalobe uvádzali v zásade dva dôvody, na podklade ktorých žiadali odstrániť kanalizáciu.
Prvým je podľa nich skutočnosť, že cez uvedenú kanalizáciu prechádzajú splašky, ktoré sa vzhľadom
na vek a stav kanalizácie dostávajú aj do ich pôdy na ich pozemkoch a druhým je skutočnosť, že kvôli
kanalizácii nemôžu ako vlastníci užívať ich pozemky, na ktorých plánujú výstavbu rodinného domu. V

priebehu konania doplnili svoje argumenty o tretí dôvod, ktorým je dohoda medzi stranami sporu zo dňa
14.5.2002, z ktorej žalobcovia vyvodzovali povinnosť žalovaného spornú kanalizáciu odstrániť.

25. V súvislosti s posúdením oprávnenosti nároku žalobcov je potrebné rozlišovať možné nároky
vlastníka veci v závislosti od druhu zásahu do jeho vlastníckeho práva. Vlastník veci má právo s ňou
nakladať podľa svojej úvahy, pričom jeho právo zahŕňa právo vec držať, užívať ju, požívať jej plody a

úžitky a nakladať s ňou. V prípade zásahu do jeho vlastníckeho práva má právo na ochranu. V cit. §
126 ods. 1 OZ je uvedená iba všeobecná úprava ochrany vlastníka, ktorá bližšie nie je konkretizovaná,
príkladmojeuvedenéibaprávovlastníkadomáhaťsavydaniaveciodtoho,ktomujuneprávomzadržuje.
Žaloba na vydanie veci je teda prostriedkom ochrany vlastníka v prípade, ak niekto iný neoprávnene
zadržiava jeho vec. Je teda zrejmé, že ochrana vlastníka veci, a teda aj druh žaloby, ktorým sa ochrany

domáha, sa odvíja od spôsobu zásahu do tohto jeho práva.

26. Vypúšťanie splašiek do dažďovej kanalizácie mohlo žalobcom spôsobovať nepríjemnosti týkajúce sa
zápachu a nezabezpečenie spojov kanalizácie mohlo spôsobovať presaky do pôdy na ich pozemkoch.
Adekvátnym nástrojom ochrany však v takomto prípade nie je žaloba o odstránenie kanalizácie, ale

právo žalobcov žiadať zabezpečenie opatrení proti vypúšťaniu splašiek do dažďovej kanalizácie, resp.
určenie povinnosti vlastníkovi kanalizácie upraviť ju do stavu, aby k presakom nedochádzalo, keďže
vlastník kanalizácie má okrem práva užívať kanalizáciu aj povinnosť starať sa o ňu a udržiavať ju v stave
spôsobilom na užívanie. Za tohto stavu uvedený dôvod nebol spôsobilý na vyhovenie žaloby, a to o to
viac, keď súd mal ohliadkou na mieste samom, ako aj výsledkami laboratórnych testov predloženými

žalovaným a výsledkom šetrenia Okresného úradu v Starej Ľubovni, odborom životného prostredia
preukázané, že v súčasnosti už spornou kanalizáciou preteká iba dažďová a spodná voda, teda bol
odstránený jeden dôvod, od ktorého žalobcovia odvodzovali svoje právo na odstránenie kanalizácie.
K pretekaniu splašiek dažďovou kanalizáciou v minulosti súd len dodáva, že túto skutočnosť potvrdil
aj samotný starosta žalovanej obce, teda táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná, preto sa súd

bližšienezaoberalskúmaním,ktotietodokanalizácievypúšťal,keďžetátootázka,ajvzhľadomnavyššie
uvedené,niejepodstatnáprerozhodnutievoveci,resp.sasúdbližšienezaoberalskúmaním,čivurčitom
čase nemohli byť ešte aj v tejto kanalizácii zvyšky po fekálnom znečistení.

27. V súvislosti s druhým dôvodom, pre ktorý by mala byť kanalizácia odstránená (predovšetkým z

pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobcu v 1. rade), žalobcovia v replike poukazovali na § 128 ods.
2 OZ. Posúdenie oprávnenosti tohto dôvodu sa odvíja od vyriešenia otázky, či sporná kanalizácia bola
vybudovaná so súhlasom právneho predchodcu žalobcu v 1. rade. Vyvlastnenie je vo svojej podstate
právne odňatie (prípadne aj len obmedzenie) vlastníctva hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci na podklade
zákona a za náhradu, spravidla vo verejnom záujme, a to na určený účel. Ide nepochybne o výrazný

zásah do vlastníckeho práva dotknutej osoby, preto je potrebné, aby k takýmto zásahom dochádzalo iba
za podmienok stanovených Ústavou SR a príslušnými zákonmi (ako napr. § 128 ods. 3 OZ). Na druhej
strane nemožno o vyvlastnení hovoriť v situácii, ak je obmedzenie vlastníckeho práva spôsobené určitou
dohodou medzi nejakými subjektami, resp. so súhlasom dotknutého vlastníka.

28. Z výsluchu svedkov vypočutých v konaní mal súd nepochybne preukázané, že pozemky na tzv.
U. ulici v W. M., bol zamočené kvôli žriedlam spodných vôd v spojitosti s ílovitou pôdou v tejto časti
obce. Táto skutočnosť ani nebola sporná. Z výpovede svedkov mal súd tiež preukázané, že vlastníci
dotknutých pozemkov v tejto časti nemali námietky voči vybudovaniu dažďovej kanalizácie, vďaka ktorej
získali pozemky, ktoré mohli využiť či už na stavbu rodinných domov alebo na iné účely. V tejto časti

získal takto hospodársky využiteľné pozemky aj právny predchodca žalobcu v 1. rade. Bolo teda aj v
jeho záujme, aby sa táto kanalizácia vybudovala. Žalobca v 1. rade predložil písomné svedectvo svojich
dvoch bratov, podľa vyjadrenia ktorých kanalizácia mala viesť na hranici pozemku ich otca (ktorý v tom
čase ešte nemal pozemok, ktorý je teraz vo výlučnom vlastníctve žalobcu v 1. rade, vysporiadaný) apozemku p. U. (ide o pozemok, ktorý bol hneď vedľa pozemku otca žalobcu v 1. rade smerom na obec
Jakubany a ktorý žalobca v 1. rade odkúpil), ale nakoniec viedla iba cez pozemok, ktorý využíval otec
žalobcu v 1. rade. O tomto majú bratia žalobcu v 1. rade vedomosť z rozprávania U. R., ktorý sa ako

bagrista zúčastňoval na výkopových prácach. Na druhej strane sa svedkovia R. Q. a Y. Q. vyjadrili, že
z počutia od starších obyvateľov obce majú vedomosť o tom, že otec žalobcu v 1. rade taktiež súhlasil
s dažďovou kanalizáciou. Ide teda o dve protichodné tvrdenia, pričom obe svedectvá sú porovnateľnej
hodnovernosti, keďže v oboch prípadoch ide o informácie, ktoré mali dotyčné osoby z počutia. Súd
pri ich vyhodnotení preto vychádzal aj z ďalších skutočností, ktoré vyšli najavo počas dokazovania,

predovšetkým z výsluchu svedkov vypočutých v tomto konaní. Medzi predvolanými svedkami boli aj
predseda MNV v Novej Ľubovni v období od roku 1976 do roku 1990 a starostovia žalovaného od
roku 1990 do roku 2010. Ani jeden z týchto svedkov nemal vedomosť o tom, že by otec žalobcu v
1. rade (ale ani nikto iný) vznášal námietky voči vedeniu kanalizácie. Až od roku 2002 po podpise
vyššie uvedenej kúpnej zmluvy a dohody medzi stranami sporu začali žalobcovia vznášať požiadavku
na preloženie, resp. odstránenie kanalizácie. Vychádzajúc z týchto zistených skutočností potom súd

uzavrel, že nemal preukázané, že by otec žalobcu v 1. rade skutočne mal významné výhrady voči
vedeniu a najmä vyústeniu kanalizácie. Tieto pritom mohol vzniesť minimálne po zmene režimu, ak
údajne jeho námietky neboli zohľadnené preto, že nebol členom vtedy vládnucej strany. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti a úvahy súd dospel k záveru, že kanalizácia bola vybudovaná so súhlasom otca
žalobcu v 1. rade. V takom prípade nemožno hovoriť o vyvlastnení, resp. obmedzení vlastníckeho práva

z pozície „donútenia“ vtedajšou autoritou (napr. štátom, resp. jeho orgánmi), ale súhlas otca žalobcu v 1.
rade je možné v zmysle súčasnej právnej úpravy analogicky prirovnať k súhlasu s vecným bremenom.
Súd preto uzavrel, že ani tento dôvod nie je spôsobilým dôvodom na vyhovenie žalobe. K námietkam
žalobcov ohľadne podmienky upravenej v § 128 ods. 2 OZ, a to že vyvlastnenie, resp. obmedzenie
vlastníckeho práva, je možné vtedy, ak účel nemožno dosiahnuť inak je potrebné uviesť, že v čase, kedy

sa kanalizácia budovala, ešte žalovaný ako právny subjekt neexistoval a teda v tom čase ani nemohol
vlastniť parcely, ktoré sú v susedstve parciel vo vlastníctve žalobcov. Kanalizácia teda musela viesť po
pozemkoch v užívaní ľudí, pričom táto v tom čase vyúsťovala na tzv. Kamencoch, teda na pozemkoch,
na ktorých sa nehospodárilo a tieto boli neobrobené.

29. Súd sa ďalej zaoberal tretím dôvodom uvádzaným žalobcami, a to tým, že žalovaný je povinný
odstrániť kanalizáciu na základe dohody medzi stranami sporu zo dňa 14.5.2002. Táto dohoda
bola uzavretá v súvislosti s kúpnou zmluvou uzavretou medzi stranami sporu dňa 15.2.2002, ktorej
predmetom bol predaj parciel KN C 1705/37 a 1804/138 žalobcom. Išlo o parcely na tzv. Kamencoch, na
ktorých bola vedená dažďová kanalizácia. Povinnosť obce ohľadne preloženia kanalizácie je potrebné

vykladať s prihliadnutím na okolnosti uzavretia uvedenej dohody, ako aj kúpnej zmluvy a schválenia
predaja obecným zastupiteľstvom. Zo zápisnice z obecného zastupiteľstva zo dňa 26.4.2002 vyplýva,
že poslanci sa pri schvaľovaní predaja pozemkom (t.j. parciel KN C 1705/37 a 1804/138) žalobcom
rozhodovali medzi 3 alternatívami, pričom schválili tú, že predaj pozemkov sa uskutoční za nižšiu ako
úradnú cenu vzhľadom na kanalizáciu na týchto pozemkoch s tým, že túto obec odstráni do 3 rokov.

Pri tomto vychádzali z predpokladu, že v lehote 2 až 3 rokov bude v danej časti obce vybudovaná
splašková kanalizácia (v zápisnici z obecného zastupiteľstva, ako aj v dohode zo dňa 14.5.2002 je síce
označená iba ako kanalizácia, ale z výsluchu svedkov, najmä bývalých starostov obce Márie Repkovej
a Jozefa Kaletu, vyplýva, že išlo o splaškovú kanalizáciu, ktorá v súčasnosti je už vybudovaná a vedená
po susedných parcelách s parcelami vo vlastníctve žalobcov). Logickým výkladom uvedenej dohody

(s prihliadnutím na okolnosti jej uzavretia) je možné jednoznačne dospieť k záveru, že žalovaný sa
nezaviazal odstrániť kanalizáciu aj z pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobcu v 1. rade, ktorý žalobca
v 1. rade nadobudol iným spôsobom od svojich právnych predchodcov, ale iba z pozemkov, ktoré
obec predala žalobcom. Súd pritom vychádzal z obsahu dohody, z ktorej vyplýva, ktoré parcely boli
predmetom kúpnej zmluvy, pričom je v nej uvedené, že na „predmetných parcelách“ (čo je možné

vykladať iba tak, že ide o parcely, ktoré obec predávala žalobcom, keďže len tieto boli predmetom
kúpnej zmluvy, aj následnej dohody medzi stranami sporu, teda len týchto sa mohli týkať určité práva
a povinnosti dohodnuté medzi stranami) je kanál a že jestvujúci kanál bude preložený na parcely KN
1705/21, 1705/38 a 1804/139. Na odstránenie kanalizácie z pozemku vo vlastníctve žalobcu v 1. rade
obec nemala žiaden dôvod, keďže predaj sa týkal iných pozemkov, ktoré boli zaťažené kanalizáciou.

Je pravdou, že dohoda zo dňa 14.5.2002 nie je formulovaná úplne najpresnejšie, vyššie uvedeným
výkladom dohody, ako aj vykonaným dokazovaním (najmä výsluchmi bývalých starostov) je však možné
ustáliť výklad vyššie uvedený. Uvedený výklad potvrdzuje aj výpoveď svedkyne - bývalej starostky
žalovaného, Márie Repkovej, ktorá dohodu uzatvárala a ktorá uviedla, že podľa jej predstavy malo ísť ozapustenie kanalizácie hlbšie a jej odklon iba z pozemkov, ktoré obec žalobcom predávala. Ako vyplýva
z geometrického plánu predloženého žalobcami k žalobe, kanalizácia je vedená takmer celkom mimo
pozemkov, ktoré obec predávala žalobcom a dotýka sa úplne okrajovo iba parcely KN C 1705/37,

čo môže byť dôsledkom nepresnosti pri geodetickom zameraní vedenia kanalizácie mimo pozemkov
predaných žalobcom alebo nepresnosťou pri výkopových prácach pred ukladaním kanalizácie. Ide však
o nepatrný zásah. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalovaný si splnil povinnosť odstrániť kanalizáciu z
pozemkov, ktoré žalobcom predal. Záveru, že sa obec zaviazala odstrániť kanalizáciu iba z pozemkov,
ktoré boli predmetom predaja medzi stranami sporu nasvedčuje aj vyjadrenie súčasného starostu

žalovaného, ktorý uviedol, že sa pýtal predošlých starostov, či žalobcom nejakým spôsobom prisľúbili
(aj keď len ústne) preloženie dažďovej kanalizácie, na čo mu všetci jeho predchodca povedali, že
žiaden prísľub žalobcom nebol daný. Ani z listovej komunikácie medzi stranami sporu, a to konkrétne
z odpovede žalovaného zo dňa 3.5.2005 podpísanej vtedajším starostom Jozefom Kaletom sa nedá
vyvodiť, že by sa obec zaviazala odstrániť kanalizáciu aj z pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobcu
v 1. rade. Naopak bývalý starosta žalovaného Jozef Kaleta vo svojej výpovedi uviedol, že rozmýšľali

o napojení dažďovej kanalizácie na splaškovú kanalizáciu (ktorá sa robila postupne), ale nikdy nebol
žalobcom daný prísľub na odstránenie dažďovej kanalizácie na náklady obce, ak by sa dažďová
kanalizácia napojila na splaškovú. Ani z tejto dohody preto nemožno vyvodiť právo žalobcom domáhať
sa odstránenia kanalizácie z pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobcu v 1. rade.

30.Vychádzajúczuvedenýchskutočností,ktorévyšlidokazovanímnajavoauvedenýchúvahsúdžalobu
žalobcov zamietol.

31. Následne sa súd zaoberal dôvodnosťou vzájomnej žaloby podanej v priebehu konania žalovaným.
Vecnébremenoakojednozvecnýchprávkcudzejveciobmedzujevlastníkanehnuteľnejvecivprospech

niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. V zmysle § 151o ods.
1 OZ právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva, t.j. vydržaním.
Pri tomto spôsobe nadobudnutia vecného práva sa použijú podmienky na vydržanie upravené v § 134
OZ, teda musí byť splnená podmienka spôsobilého predmetu vydržania, podmienka dobromyseľnosti
užívania určitého práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu a doba výkonu tohto práva, ktorá vo

vzťahu k nehnuteľnosti je 10 rokov.

32. Žalovaný nadobudol práva k spornej kanalizácii na základe zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí,
a to od 1.5.1991. Žalovaný teda začal túto užívať od tohto dátumu na základe zákona. Týmto bola
splnená podmienka dobromyseľnosti pri vstupe do užívania dažďovej kanalizácie, ktorá úzko súvisí s

právnym titulom nadobudnutia určitej veci, resp. práva. Podobne je splnená podmienka aj spôsobilého
predmetu vydržania, keďže z rôznych zákonov nepochybne vyplýva, že k rôznym líniovým stavbám (ako
sú napr. aj kanalizácie, či elektrické a iné vedenia) sú zo zákona zriadené vecné bremená v prospech
ich vlastníkov, resp. prevádzkovateľov, teda je možné vydržať aj právo zodpovedajúceho právu viesť
kanalizáciu po pozemku vo vlastníctve inej osoby. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že

je splnená aj posledná podmienka na vydržanie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, a to doba
dobromyseľného užívania. V danom prípade mal súd preukázané, že žalobcovia sa začali odstránenie
kanalizácie domáhať až po podpise dohody zo dňa 14.5.2002. Do tohto času došlo k určitým zmenám
v technickom prevedení kanalizácie, a to v tom, že sa táto z otvoreného rigola zaviedla do betónových
kruhov, teda prekryla sa, ale počas uvedeného obdobia súd nemal preukázané, že by ktokoľvek, a to ani

žalobcovia, namietali trasu kanalizácie. Od 1.5.1991 do 14.5.2002 uplynula lehota dlhšia ako 10 rokov.
Vychádzajúc z uvedených skutočností vzniklo žalovanému vecné bremeno spočívajúce v práve vedenia
kanalizácie cez pozemky KN C 1705/12 a KN C 1705/37 tak, ako je zaznačené v geometrickom pláne č.
13/2014 vyhotovenom Jánom Štelmachom. Súd je pritom názoru, že aj keby žalovaný nevydržal právo
zodpovedajúce vecnému bremenu z vyššie uvedených dôvodov (čo podľa názoru súdu vydržal), toto

vecnébremenobyžalovanémuvzniklominimálnenazákladecit.§4zák.č.66/2009Z.z.Knamietanému
nedostatku naliehavého právneho záujmu na takomto určení je potrebné uviesť, že naliehavý právny
záujem je daný tam, kde sa v dôsledku rozhodnutia súdu zmení právne postavenie žalobcu, teda
napr. sa odstráni stav ohrozenia práva či neistoty žalobcu v právnom vzťahu. Je zrejmé, že v danom
prípade je postavenie obce neisté, pretože ku kanalizácii nemajú doposiaľ určené vecné bremeno,

pričom žalobcovia sa domáhajú odstránenia kanalizácie, čím táto právna neistota v ich postavení by
bez rozhodnutia súdu naďalej trvala. K namietanému protirečeniu si zo strany žalovaného, ktorý na
jednej strane požaduje určenie vecného bremena a na druhej strane bol ochotný kanalizáciu preložiť je
potrené uviesť, že žalovaný sa môže napriek tomu, že je presvedčený o oprávnenosti vecného bremena,rozhodnúť kanalizáciu preložiť, čo však nemožno považovať za protirečenie z jeho strany, ale za prejav
jeho ústretovosti voči žalobcom.

33. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd vyhovel vzájomnej žalobe žalovaného. K nevykonaniu
dokazovania výsluchom bratov žalobcu v 1. rade, svokry žalobu v 1. rade a R. U. súd udáva, že týmito
žalobca v 1. rade navrhol preukázať skutočnosti, ktoré neboli rozhodujúce pre rozhodnutie súdu, keďže
preukazovanie, že bol na neho vyvíjaný nátlak na zriadenie šachty, priamo nesúvisí s predmetom sporu.
Je pritom potrebné zdôrazniť, že svojich bratov žalobca v 1. rade nenavrhol vypočuť na iné okolnosti,

ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné, pričom však súd zohľadnil a vysporiadal sa s ich písomným
svedectvom predloženým žalobcom v 1. rade

34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. Žalobcovia boli v konaní v celom rozsahu neúspešní, a to tak pokiaľ ide o ich žalobu, ako
aj pokiaľ o vzájomnú žalobu žalovaného, kým žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, teda má

právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.