Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 7, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/17/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115223286
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4115223286.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členov

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: G..
Q. U., I.., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. P., S. XX, proti žalovanému: U. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom N.
P., M. 32, o ochranu vlastníckeho práva a iné, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra
zo dňa 12. júla 2017 č. k. 10C/412/2015-251 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku (II.) p
o t v r d z u j e .

V napadnutom výroku o náhrade trov konania (III.) rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že
žalobcovi sa priznáva vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 25%.

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť:
1/ zdržať sa vstupu spolu s ním poverenými osobami na nehnuteľnosti žalobcu nachádzajúce sa v kat.
úz. N. P. zapísané na LV č. XXXX, a to parcely č. 1679/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 389
m2 a č. 1679/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 21 m2,

2/ privádzania dažďovej vody z nehnuteľnosti so súp. č. XXX nachádzajúcej sa na parcele č. 1676/3 kat.
úz. N. P. zapísanej na LV č. XXXX na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. N. P. zapísané na LV
č. XXXX, a to parcela č. 1676/3, č. 1679/4 a č. 1679/5,
3/ vybudovať samostatný záchytný systém na rozhraní týchto parciel a zachytenú vodu odvádzať do
kanalizácie,
4/ odstrániť dvere nachádzajúce sa v reštaurácii a v zadnom múre domu so súp. č. XXX stojacom na
parcele č. 1676/3 nachádzajúcej sa v kat. úz. N. P. zapísanej na LV č. XXXX a dať múr do pôvodného

stavu
5/ odstrániť technologické zariadenia nachádzajúce sa na tomto múre a to klimatizačné zariadenie, rúru
od vzduchotechniky a elektrickú skriňu, a to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Ďalším výrokom žalobu vo zvyšnej časti zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi, ani
žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.

1.1. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 123, § 124, § 126, § 127 ods. 1 a 3, § 451

ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ako aj ustanoveniami § 78 ods. 1, 2 a § 159 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“).1.2. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom a
žalovaný bezpodielovým spoluvlastníkom susediacich nehnuteľností, pričom ostatní spoluvlastníci nie
sú stranami tohto sporu, čo žalovaný v konaní namietal s tvrdením, že okruh strán sporu nie je úplný.

Pretože v tomto konaní sa rieši tzv. susedský spor, v ktorom žalobca požaduje od žalovaného tzv.
negotórnou žalobou zdržať sa neoprávnených zásahov do jeho vlastníckeho práva, má žalobca ako
podielový spoluvlastník nehnuteľnosti aktívnu legitimáciu na podanie takejto žaloby k celej nehnuteľnosti
proti tomu, kto mu do jeho vlastníckeho práva zasahuje, pričom takto označil iba žalovaného ako
jedného z bezpodielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu súd nevidel v konaní

nedostatok aktívnej, ale ani pasívnej legitimácie podľa § 78 odsek 1 a 2 CSP, a preto v konaní
vykonal navrhnuté dokazovanie. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný a
ním poverené osoby vstupujú na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, a to parcely č. 1679/4 a 1679/5
kvôli prístupu k elektrickej skrini žalovaného, čo potvrdil aj samotný žalovaný, pretože k nej nie je
podľa znalca možný prístup výlučne po pozemku žalobcu, a preto súd žalobe v tejto časti vyhovel.
V konaní však nebolo preukázané, že by žalovaný a ním poverené osoby vstupovali a jazdili aj na

ďalšie pozemky vo vlastníctve žalobcu pešo alebo osobnými motorovými vozidlami, pretože pozemok
je zo zadnej časti, odkiaľ je takýto prístup možný, aktuálne oplotený a uzamknutý a nebolo preukázané,
že by sa osoby poverené žalovaným zdržiavali počas fajčenia inde než na pozemku vo vlastníctve
žalovaného, ktorý sa nachádza aj za múrom žalovaného, a preto súd žalobu v tejto časti zamietol.
Z vykonaného dokazovania, a to ohliadkou znalca a jeho vyjadrením, ale aj výsluchom žalovaného,

bolo preukázané, že žalovaný privádza na pozemky žalobcu, a to parcely č. 1676/3, č. 1679/4 a č.
1679/5 dažďovú vodu, pretože mu chýba časť dažďového záchytného systému a tento zvod dažďovej
vody ústi voľne na pozemok žalobcu, nie je napojený na kanalizáciu, ani trativod, a aj keď žalovaný
nepodmáča týmto spôsobom domovú nehnuteľnosť žalobcu, ale svoju, podporuje tým rast invazívnych
rastlín na pozemkoch žalobcu, a preto mu súd uložil povinnosť zdržať sa privádzania dažďovej vody

na pozemok žalobcu a vybudovať samostatný záchytný systém na rozhraní parciel tak, aby zachytenú
vodu odvádzal do svojej kanalizácie. Z vykonaného dokazovania, a to výsluchom strán sporu, svedkov
a aj znaleckým dokazovaním, mal súd za preukázané, že v múre žalovaného, a teda v jeho vlastníctve
sa nachádza dvoje dverí, z ktorých jedny sú síce nefunkčné, ale len provizórne zakryté, pričom vedú
do nehnuteľnosti žalobcu a druhé, funkčné, vedúce síce na pozemok žalovaného, ale v smere dvora

žalobcu, pričom sú využívané na prístup k elektrickej skrini žalovaného, ktorá ale nie je umiestnená v
súlade s platnými právnymi normami na verejne prístupnom mieste a aj to, že ostatné technologické
zariadenia,ktorésavčasevyhláseniarozsudkueštenachádzalinamúrežalovaného,niesúumiestnené
tak, aby neobťažovali žalobcu nad mieru primeranú pomerom. Súd preto vyhovel žalobe aj v tejto časti a
uložil žalovanému premiestniť zvyšky technologických zariadení a v časti, v ktorej už boli premiestnené,

žalobu zamietol a uložil žalovanému povinnosť zamurovať oboje dverí a dať múr do pôvodného stavu.
Pretože zo spisu, ktorý sa vedie pod sp. zn. 12C/676/2015 vyplýva, že žaloba požaduje aj od Mesta
Zlaté Moravce uloženie rovnakej povinnosti ako žalovanému, ktoré konanie však bolo začaté neskôr
ako toto konanie, hoci doplnenie žaloby v tomto konaní došlo na súd neskôr ako v konaní sp. zn.
12C/676/2015, súd konanie v tejto časti nezastavil, ale vec prejednal, pričom žalobu zamietol, pretože

v konaní nebolo preukázané, aký bol pôvodný stav žalobcovej nehnuteľnosti a ani to, že ho pozmenil
žalovaný. Pretože v konaní nebolo preukázané ani to, že by žalovaný nezabezpečil vzájomné prekrytie
striech, v dôsledku čoho by žalobcovi jeho strecha zatekala, naopak, bolo preukázané, že žalobca nemá
zo strechy odvedenú dažďovú vodu zvodovým systémom, jeho strecha je v zlom technickom stave a
podľa znalca mu aj kvôli tomu zateká, súd žalobu v časti uloženia povinnosti žalovanému odstrániť

zatekanie strechy zamietol. V konaní žalovaný síce potvrdil, že užíval v minulosti časť nehnuteľnosti,
ktorá bola vo vlastníctve žalobcu, pretože kúpna zmluva bola určená za absolútne neplatnú, t.j. s
účinkami ex tunc, ale pretože nebolo nesporne preukázané, akú časť a ani, či žalobca požaduje od
žalovaného žalobou iba bezdôvodné obohatenie v časti pripadajúcej jeho spoluvlastníckemu podielu,
súd žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol. Pretože v konaní nebolo preukázané,

žebyžalovanývyvážalkomunálnyodpadnaparceluvovlastníctvežalobcu,súdzamietolžalobuajvtejto
časti. Súd nevyhovel žiadosti žalobcu a nedoplnil znalecké dokazovanie, pretože mal za to, že znalec
všetky námietky žalobcu k podanému znaleckému posudku dostatočne vysvetlil, pričom súd nemal aj
vzhľadom na ďalšie výsledky vykonaného dokazovania o správnosti znaleckého posudku pochybnosti.

1.3. Súd podľa § 232 CSP určil žalovanému na plnenie dlhšiu lehotu ako 3 dní a to 30 dní od
právoplatnosti rozsudku, vzhľadom k tomu, že mu uložil aj povinnosti, ktoré vyžadujú stavebné zásahy,
a to aj komplikované.1.4. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 odsek 2 CSP tak, že žalobcovi a ani žalovanému
nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože ich pomer úspechu a neúspechu bol rovnaký. Žalobca
bol celkom úspešný v 4 nárokoch z 8 nárokov (nárok 2/, 3/ a 5/), žalovaný bol celkom úspešný v 3

nárokoch z 8 (nárok 6/, 7/ a 8/) a každý z nich bol z polovice úspešný v 2 nárokoch, a to nárok 1/ a 4/.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho výroku II., ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol,
ako aj vo výroku III., ktorým žalobcovi, ani žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania,
napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal zmeny rozsudku súdu prvej inštancie

v zamietajúcom výroku a vyhovenia jeho návrhu v celom rozsahu, ako aj zmeny časti výroku o náhrade
trov konania tak, že mu bude priznaný nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Namietal, že
súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom mu znemožnil jemu patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uviedol, že mu bol riadne doručený
znalecký posudok č. 117/2017, avšak v doručenej zásielke sa nachádzal len uvedený znalecký posudok
bez akéhokoľvek upozornenia súdu, že sa má k znaleckému posudku vyjadriť a bez akéhokoľvek

oznámenia o najbližšom termíne konania (zrejme pojednávania). Napriek uvedenému sa k znaleckému
posudku podrobne vyjadril a stanovisko zaslal súdu dňa 30. 05. 2017. Žiadal, aby súd neprihliadol na
vykonštruovanéanepravdivétvrdenieznalca,ktorýodmietolpreveriťskutkovýstavanevyšielnastrechu
domu č. XXX, a preto ani nemohol posúdiť vzájomné prekrytie striech a skutočný stav jeho strechy.
Žiadal, aby súd poveril iného, nezainteresovaného znalca, ktorý si prezrie strechu zospodu vlnoviek

a predloží pravdivé tvrdenia zodpovedajúce skutočnosti. V spise na č. l. 247 sa nachádza záznam z
telefonického rozhovoru sudkyne so znalcom, ktorý potvrdil, že jeho tvrdenie o údajnom pretekaní jeho
strechy nie je ničím podložené, dôkaz nevykonal, preto tieto závery sú v rozpore so skutočnosťou a sú
znalcom vykonštruované. Krytinu z vlnovkového plechu ukladal na dom č. XXX v roku 1987, tak ako je
to uvedené v znaleckom posudku znalca Alexandra Hrabka a žalovaný mohol klásť strechu na dome č.

XXX najskôr v roku 1998, kedy dom odkúpil. Za konštrukciu a spôsob vzájomného prekrytia sa striech
na susediacej hranici musí vždy zodpovedať ten majiteľ strechy, ktorý kládol krytinu ako posledný.
Žalobca ďalej vo svojom odvolaní namietal, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností. Žiada, aby súd ustanovil znalca v odbore stavebníctvo - ekonomika, ktorý by
vyčíslil bezdôvodné obohatenie od 17. 09. 1992, odkedy žalovaný jeho majetok a jeho spoluvlastníkov

užíval. Napriek tomu, že túto otázku súd uložil znalcovi, znalec na súdom položenú otázku neodpovedal
a nezisťoval, odkedy, ako a v akom rozsahu žalovaný jeho majetok užíval a neurčil ani výšku obvyklého
nájomného za užívanie nehnuteľnosti od 17. 09. 1992. Pritom samotný žalovaný potvrdil, že od roku
1992doroku1998(vskutočnostidoroku2014ačiastočnedodnešnéhodňa)využívalčasťjehodomuna
podnikanie. Samotný žalovaný túto skutočnosť nepoprel. Ohradením parc. č. 1679/5 s uzamykateľnou

bránou pre vjazd nákladných vozidiel zo strany ulice U. O. a prekážky s uzamykateľnými dverami
v chodbe domu č. XXX v jeho vlastníctve, resp. v spoluvlastníctve, žalovaný presne a zmerateľne
vyčlenil časť nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, ktorú žalovaný od 17. 09. 1992 až do 25. 02. 2014
užíval. Odôvodnenie súdu, že Mesto Zlaté Moravce vydalo prehlásenie (č. l. 170 spisu), že parcely
č. 1679/1, 1679/4, 1679/5 a 1679/6 boli súčasťou verejného priestranstva Mesta Zlaté Moravce je

irelevantné. Mesto Zlaté Moravce, ani jeho právni predchodcovia nikdy neboli vlastníkmi nehnuteľností v
jeho vlastníctve a spol., a preto nemohli rozhodovať o cudzom majetku. Stanovisko súčasného vedenia
Mesta Zlaté Moravce je ničím nepodložené, zavádza súd a nemôže byť dôvodom pre zamietnutie
návrhu. Za nedôvodné považoval aj odôvodnenie rozsudku súdom prvej inštancie, že žalovaný mal
uzavretú s Mestom Zlaté Moravce zmluvu o prenájme, považuje to za irelevantné, pretože žalovaný

užíval nehnuteľnosti svojvoľne. Žalovaný mal sídlo firmy na adrese Župná 9 a skutočne sa sklenárstvo
na tejto adrese aj nachádzalo a zákazníci vstupovali do sklenárstva na Župnej 9. Bez domu č. XXX a
parcely č. 1679/5, ako aj parciel č. 1679/1, 1679/6, 1679/4 a 1680 by prevádzka sklenárstva nemohla
existovať. Napriek uvedenému mu súd nepriznal náhradu bezdôvodného obohatenia za svojvoľné
obohatenie sa žalovaného od roku 1992 až do roku 2014. Sporný majetok žalovaný užíval pre svoje

podnikateľské účely a ktoré si žalovaný ohradil a uzamykal, používala aj tretia osoba, mohlo sa to stať len
so súhlasom žalovaného a jeho umožnením vstupu. Žiada, aby súd nariadil žalovanému, okrem úhrady
bezdôvodného obohatenia, aj uvedenie domu č. XXX v jeho vlastníctve do pôvodného stavu, tak ako bol
tento stav vyznačený v znaleckom posudku Alexandra Hrabka z júla 1989. Neobstojí ani konštatovanie
súdu, že neuviedol presne, že žiada len svoj spoluvlastnícky podiel. Má za to, že z LV č. XXXX je jeho

podiel zrejmý a nikto iný nemôže žiadať podiel za užívanie cudzieho majetku, teda ani podiel na užívaní
majetku jeho spoluvlastníkov. Fotografie, ktoré predložil v konaní preukazujú autá s rôznymi reklamnými
logami, že vstupujú na jeho pozemok, o čom svedčí aj záznam, že na miesto bola privolaná polícia.
Takisto stav je preukázateľný ktorýmkoľvek z približne 13.000 občanov mesta Zlaté Moravce.Žalobca v podanom odvolaní ďalej namietal, že žalovaný vyváža komunálny odpad zo svojej prevádzky
sklenárstva a následne pizzéria a reštaurácia na parc. č. 1679/5 od roku 1992, a to dverami, ktoré
predtým slúžili ako vchod do sklenárstva od roku 1992 až dodnes. Po roku 2014, kedy žalovanému

zakázal, aby vstupoval na majetok v jeho vlastníctve, komunálny odpad vyhadzuje voľne na túto parcelu
(fotografia č. 12 zo dňa 12. 09. 2015) a tento odpad potom vyváža na výzvu Zlaté Moravce on. Pokiaľ aj
znalec vo svojom znaleckom posudku uvádza, že deň ohliadky 15. 03. 2017 vyvážanie odpadu nevidel,
to neznamená, že odpad žalovaný na pozemok č. 1679/5 v jeho vlastníctve nevyvážal od roku 1992
a nevyváža dodnes. Žiada preto, aby odvolací súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa vyvážania

komunálneho odpadu na dvor parc. č. 1679/5, ako aj na akýkoľvek iný majetok v jeho vlastníctve.
Napokon, žalobca vo svojom odvolaní napadol aj výrok o náhrade trov konania. mal za to, že v tejto
časti rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiada, aby
odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške. K podanému odvolaniu žalobca
pripojil situačný nákres, ako aj vytlačenú fotografiu zo stránky mapa.sk.

3. Po podaní odvolania žalobca podaním zo dňa 11. 09. 2017 doložil dôkazy k odvolaniu, a to potvrdenie
OR PZ v Nitre, Obvodné oddelenie PZ Zlaté Moravce zo dňa 05. 09. 2017, z ktorého vyplýva, že žalobca
dňa 05. 09. 2017 oznámil zvesenie poškodenej kovovej brány na parc. č. 1679/5 v meste N. na ulici U.
O., čím mu neznámy páchateľ robil schválnosti a škody na majetku vo výške asi 50 eur.

4. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril viackrát žalovaný, ktorý vo svojom podaní zo dňa
29. 10. 2017 uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie akceptoval tak, ako mu bolo uložené, a preto
nesúhlasí s dôvodmi uvádzanými v odvolaní. Zároveň odmieta dodatočné obvinenia a jednostranné
dožadovanie sa nepreukázaných nárokov zo strany žalobcu voči jeho osobe. Navrhol rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a žalobcovi uložiť povinnosť nahradiť trovy odvolacieho

konania.

5. K podanému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca (č. l. 278), ktorý uviedol, že uvedené
vyjadrenie žalovaného neobsahuje žiadnu skutočnosť, ani odvolanie na žiadne listiny alebo iný dôkaz,
ktorým by bol vyvrátený, resp. spochybnené jeho tvrdenia obsiahnuté v podanom odvolaní. Zotrval na

svojom odvolaní podanom proti rozsudku súdu prvej inštancie.

6. Žalovaný sa opätovne vyjadril a uviedol, že súd prvej inštancie vo veci správne zistil skutkový stav a v
súlade s posudkami znalca a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam
a vec správne posúdil. Rešpektuje uložené povinnosti súdom prvej inštancie a je pripravený ich splniť.

Tieto aj priebežne začal realizovať, ostatné uložené povinnosti však nie sú mu umožnené zo strany
žalobcu. Zdôraznil, že žiadneho bezdôvodného obohatenia, tak ako to uvádza žalobca, sa nedopustil.
Žalobcove nepreukázané a bezdôvodné požiadavky postrádajú časovo reálnu racionálnosť. Podobná
požiadavka žalobcu bola uplatnená voči Mestu Zlaté Moravce, ktoré bolo správcom predmetných
nehnuteľností. Opätovne zdôraznil, že žalobca je len podielovým spoluvlastníkom k nehnuteľnostiam od

roku 2014, pričom vo veci koná bez súhlasu ďalších spoluvlastníkov a bez ich vedomia, pričom žiaden
z ďalších spoluvlastníkov neuplatňuje nezmyselné nerealizovateľné požiadavky ako žalobca.
K nároku žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia poukazuje na nájomnú zmluvu s Mestom Zlaté
Moravce, ktorá sa nachádza v spise, ktoré bolo správcom v danom období. Ďalšie argumenty žalobcu
považuje za nedôvodné, nepreukázané a za krivé obvinenia voči jeho osobe. Uviedol, že nevyužíva

mimo svojich žiadne iné priestory na prejazd motorovými vozidlami, ani nie je žiadnym vlastníkom zo
žalobcomuvádzanýchmotorovýchvozidiel.Pokiaľžalobcapoukazujenafotografiuz12.09.2015,podľa
jeho zistenia z googlemaps je táto fotografia vytvorená v roku 2012. Opätovne uviedol, že žalobca je
len tretinovým podielovým spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti, pričom listom dal na vedomie jeho
konanie ostatným podielovým spoluvlastníkom, ktorí však nemajú žiadne požiadavky a nikdy neboli

prítomní na prejednávaných súdnych konaniach. K tvrdeniu žalobcu, že vyváža odpad na jeho pozemok,
uviedol, že žiaden odpad nevyváža, ani nevstupuje na jeho pozemok a jeho (žalobcove) tzv. dôkazy sú
zmanipulované a účelovo zavádzajúce. Záverom zdôraznil, že vykonáva len také činnosti a nutné úpravy
a opravy dostupné z jeho pozemku a na jeho majetku, ktoré sú v súlade so zákonom a medziľudskými
vzťahmi aj v rámci dobrých mravov. K podanému vyjadreniu pripojil fotografiu preukazujúcu účelovosť LV

č. XXXX kat. úz. N. P., nájomnú zmluvu s Mestom Zlaté Moravce, výpočtový list so stavom elektromeru
a SMS od odvolateľa.7.Kpodanémuvyjadreniužalovanéhosaopätovnevyjadrilžalobca,ktorýuviedol,žezotrvávanasvojom
odvolaní v celom rozsahu. Vyjadrenie žalovaného neobsahuje žiadne skutočnosti, ani dôkazy, ktorými
boli vyvrátené jeho tvrdenia v odvolaní.

8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s
verejným vyhlásením rozsudku, pri splnení si povinnosti upravenej v § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní

veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch je vecne
správne a odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
napadnutom zamietajúcom výroku ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a vo vzťahu k
výroku III. o náhrade trov konania rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil, pretože neboli
splnený ani pre jeho potvrdenie, ani pre jeho zrušenie.

9. Žaloba žalobcu bola podaná na súde prvej inštancie ešte dňa 28. 07. 2015, teda za účinnosti zák. č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zák. č. 160/2015 Z.
z. - Civilný sporový poriadok ako novým procesno-právnym kódexom (ďalej len „CSP“). V prechodných
ustanoveniach § 470 ods. 1 CSP sa uvádza, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na

skutočnosť, že rozhodovanie o odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie prebieha v dobe účinnosti
CSP, bolo potrebné na dané konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ust. § 470
ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované.

10. Podľa § 387 odsek 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcom výroku (II.)
a vo výroku o nároku na náhradu trov konania (III.). Vyporiadal sa s podstatnými odvolacími námietkami
žalobcu uvedenými v podanom odvolaní, preskúmal konanie, ktoré predchádzalo napadnutému
rozhodnutiu súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v jeho
napadnutom zamietajúcom výroku potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

Odvolací súd sa v tejto časti stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a
rovnako nezistil žiadne také procesné pochybenia, ktoré by boli spôsobilé zmeniť rozhodnutie súdu
prvej inštancie v zamietajúcom výroku. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe
dostatočne vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval aj
správne zákonné ustanovenia a vec správne právne posúdil.

12. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného:
1/ zdržať sa vstupu spolu s ním poverenými osobami na nehnuteľnosti žalobcu nachádzajúce sa v kat.
úz. N. P., zapísané na LV č. XXXX a to parcely č. 1679/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 389
m2 a č. 1679/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 21 m2,

2/ zdržať sa privádzania dažďovej vody z nehnuteľnosti so súp. č. XXX. nachádzajúcej sa na parcele
č. 1676/3 kat. úz. N. P., zapísanej na LV č. XXXX na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. N. P.,
zapísané na LV č. XXXX a to parcela č. 1676/3, č. 1679/4 a č. 1679/5,
3/ vybudovať samostatný záchytný systém na rozhraní týchto parciel a zachytenú vodu odvádzať do
kanalizácie,

4/ odstrániť dvere nachádzajúce sa v reštaurácii a v zadnom múre domu so súp. č. XXX stojacom na
parcele č. 1676/3 nachádzajúcej sa v kat. úz. N. P., zapísanej na LV č. XXXX a dať múr do pôvodného
stavu,
5/ odstrániť technologické zariadenia nachádzajúce sa na tomto múre a to klimatizačné zariadenie, rúru
od vzduchotechniky a elektrickú skriňu, a to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej

časti žalobu zamietol. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu v jeho nároku, ktorým sa domáhal
odstránenia zatekania striech na domoch žalobcu a žalovaného, ďalej v nároku vydania bezdôvodného
obohatenia vo výške 1.000 eur, a napokon v nároku zdržania sa vyvážania komunálneho odpadu na
parc. č. 1679/5. Vo vyhovujúcich výrokoch rozsudok súdu prvej inštancie nebol napadnutý odvolaním,preto v týchto výrokoch nadobudol právoplatnosť a predmetom odvolacieho konania zostal iba výrok II.
rozsudku, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá.

13. Podľa § 126 odsek 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 127 odsek 1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru

primeranú pomerom obťažoval iného, alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by uskutočnil dodatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie
nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi,
parami, pachmi, pevnými aj tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie chovať zvieratá
vnikajúce na susediaci pozemok a nešetrne, príp. v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy

korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

14. Právna úprava oblasti susedských práv spočíva na zásade, že tieto práva sa môžu účinne uplatňovať
len na základe vzájomnosti. Ochrana poskytovaná právam vlastníka jednej veci nesmie byť v nepomere
ku spravodlivej ochrane, ktorá prináleží právam vlastníka druhej veci. Ochrana sa poskytuje právam

vlastníka nehnuteľnej i hnuteľnej veci . Medzi typické susedské spory patria prípady, v ktorých došlo
k zásahom, teda k nejakému prenikaniu nejakých účinkov z jedného pozemku na susedný pozemok.
Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťahoval iného alebo,
čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv zásahom. Občiansky zákonník v oblasti susedských vzťahov
vychádza zo zásady, že ochrana poskytovaná právam vlastníka jednej veci nesmie byť v nepomere

ku spravodlivej ochrane, ktorá prináleží právam vlastníka druhej veci. Vlastník veci, a teda aj vlastník
susediacej nehnuteľnosti (pozemku alebo stavby) sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú
pomerom obťahoval iného alebo, čím by vážne ohrozoval jeho výkon práv (R 50/1985).

15. V preskúmavanej veci ide o typicky susedský spor, v ktorom sa žalobca domáha ochrany svojho

vlastníctva ako spoluvlastníka nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. N. P., zapísanej na LV č. XXXX,
a to parc. č. 1679/2 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 100 m2, parc. č. 1680 - zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 256 m2 a parc. č. 1679/4 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 21 m2, parc. č.
1679/6 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 261 m2, parc. č. 1679/5 - zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 389 m2, parc. č. 1679/1 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 248 m2 a stavby so súp. č.

XXX nachádzajúcej sa na parc. č. 1679/2, kde jeho spoluvlastnícky podiel predstavuje 1/3-ina. Žalovaný
so svojou manželkou je bezpodielový spoluvlastník nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. N. P.,
zapísanej na LV č. XXXX, a to parc. č. 1100/98 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 20 m2 a parc.
č. 1676/3 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 452 m2 a stavby domu súp. č. XXX nachádzajúcej
sa na parc. č. 1676/3 a stavby garáže so súp. č. XXXX nachádzajúcej sa na parc. č. 1100/98. Žalobca

podal odvolanie do zamietajúcej časti rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu v VI. výroku
- a/odstrániť zatekanie striech na týchto domoch (súp. č. XXX a súp. č. XXX), b/ vydať mu bezdôvodné
obohatenie vo výške 1.000 eur a c/ zdržať sa vyváženia komunálneho odpadu na parc. č. 1679/5.

V priebehu celého konania rezonovala otázka, či žalobca ako podielový spoluvlastník nehnuteľností

zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. N. P. v podiele 1/3 k celku sa môže domáhať ochrany svojho
vlastníckeho práva v zmysle § 127 ods. 1 OZ. K uvedenej námietke žalovaného odvolací súd udáva, že
žalobca ako spoluvlastník nehnuteľností v rozsahu 1/3 bol aj bez účasti ďalších spoluvlastníkov v tejto
právnej veci vecne legitimovaný na podanie žaloby voči žalovanému. Z charakteru podielu ako vzťahu
vlastníctva k spoločnej veci vyplýva, že aj spoluvlastník spoločnej veci (nehnuteľnosti) musí mať právnu

možnosť samostatne čeliť proti právnym zásahom do jeho práv vyplývajúcich zo spoluvlastníckeho
vzťahu. Je preto aj sám legitimovaný na podanie negatórnej žaloby na odvrátenie protiprávnych zásahov
do jeho spoluvlastníctva zo strany tretích osôb (rozsudok NS SR 1Cdo 69/2006 z 01. 01. 2006).

16. V prvom rade sa odvolací súd musel vysporiadať s prvou odvolacou námietkou žalobcu, ktorý

namietal, že súd prvej inštancie mu doručil znalecký posudok bez upovedomenia, že sa k tomuto
posudku má vyjadriť a bez oznámenia termínu pojednávania. Namietal, že tým, že súd prvej inštancie
na tomto pojednávaní konanom dňa 12. júla 2017 vo veci aj rozhodol, týmto postupom mu bolo
zamedzené predkladať ďalšie dôkazy a namietať správnosť záverov znaleckého posudku č. 117/2017,vypracovaného Ing. Oliverom Stollárom, znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a
odhad hodnoty nehnuteľností.

Z obsahu spisu nesporne vyplýva, že na č. l. 216 sa nachádza úprava sudcu, ktorý nariadil doručiť
znalecký posudok stranám sporu, tak žalobcovi, ako aj žalovanému s výzvou, že k znaleckému posudku
samôžuvyjadriť,príp.predložiťnávrhynadoplneniedokazovaniavlehote5dní.Zároveňsdoručovaním
znaleckého posudku a s výzvou bol stranám sporu doručovaný i termín pojednávania určený na deň 19.
06. 2017. Uvedené skutočnosti vyplývajú tak z doručenky, ktorou bol doručovaný termín pojednávania

a znalecký posudok žalobcovi, ako aj žalovanému.

Dodržiavanie postupu pri doručovaní súdnej písomnosti, ako aj samotné doručenie súdnej písomnosti
sa preukazuje doručenkou. Občiansky súdny poriadok priznával, a rovnako je tomu tak aj za účinnosti
Civilného sporového poriadku, doručenke povahu verejnej listiny, čo bolo vyjadrené tým, že údaje v nej
obsiahnuté sa považujú za pravdivé, ak nebol preukázaný opak. Verejnou listinou bola ale doručenka

len vtedy, ak obsahovala všetky náležitosti vyžadované právnymi predpismi. V takomto prípade mohol
každý, kto namietal správnosť týchto údajov, znášať bremeno tvrdenia, dôkazné bremeno, že tieto
údaje sú nepravdivé. Za predpokladu, že doručenka právnymi predpismi vyžadované náležitosti nemá,
nemohla mať povahu verejnej listiny a dôkazné bremeno zaťažovalo orgán, ktorý doručenie vykonal
(uznesenie NS SR 6Co/44/2016).

V danom prípade z doručenky nachádzajúcej sa na č. l. 216 nesporne vyplýva, že žalobcovi bol
okrem znaleckého posudku doručený i termín pojednávania určený na 19. 06. 2017, ktorú doručenku
vlastnoručne podpísal dňa 29. 05. 2017 žalobca a rovnaký obsah doručených písomností vyplýva aj z
doručenky doručovanej žalovanému, ktorú prevzal dňa 29. 05. 2017. Pokiaľ žalobca tvrdil, že mu nebol

doručený termín pojednávania na deň 19. 06. 2017, je potrebné uviesť, že súd nemal inú možnosť, ako
vychádzať z náležitostí obsiahnutých v doručenke a považovať ich za pravdivé, keďže nebol preukázaný
opak. Samotné tvrdenie žalobcu, že mu nebol doručený termín pojednávania, iba znalecký posudok
bez výzvy, ku ktorému sa však napriek tomu vyjadril, nemá za následok vyvrátenie pravdivosti tvrdení
obsiahnutýchnadoručenke.Keďžežalobcaneponúkolsúdužiadendôkaznapreukázaniejehotvrdenia,

že mu nebol doručený termín pojednávania, len sa mu doručoval znalecký posudok, takéto tvrdenie
nie je spôsobilé preukázať opak, ktorý sa potvrdzuje doručenkou, preto táto námietka žalobcu, že boli
porušené jeho procesné práva, nie je dôvodná.

17. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku žalobcu, pokiaľ namietal znalecký posudok,

ohľadne zatekania striech, keď uviedol, že on ukladal krytinu z vlnovkového pozinkovaného plechu
na dom č. XXX v roku 1987, tak ako je to uvedené v znaleckom posudku Alexandra Hrabka z roku
1989 a žalovaný mohol klásť strechu na dome č. XXX najskôr v roku 1998. Za konštrukciu a spôsob
vzájomného prekrytia sa striech na susednej hranici musí vždy zodpovedať ten majiteľ, ktorý kládol
krytinu ako posledný. Zo znaleckého posudku Ing. Olivera Stollára č. 117/2017 výslovne na otázku

súdu vyplynulo, že žalovaný má vyhotovenú kompletne novú strechu s novou keramickou pálenou
krytinou s novými klampiarskymi konštrukciami. Na druhej strane, strecha žalobcu je vo veľmi zlom
technickom stave z vlnovkového plechu, ktorý je na mnohých miestach hrdzavý, a tak neplní svoju
pôvodnú funkciu. Znalec vyjadril presvedčenie o tom, že zatekanie strechy spôsobuje veľmi zlý technický
stav krytiny a klampiarskych konštrukcií vo vlastníctve žalobcu. Aj priestor, ktorý zateká, patrí žalobcovi,

a nie žalovanému. V interiéri žalovaného nebolo vidieť žiadne zatečené stropy, ani steny.

18. Pokiaľ žalobca namietal uvedený záver znalca aj z dôvodu, že sám znalec priznal, že na strechu
nebolo možné vyjsť, podľa názoru odvolacieho súdu táto skutočnosť nemá vplyv na záver znalca
na zadanú otázku. Podporne k uvedenému záveru znaleckého posudku svedčí aj list Krajského

pamiatkového úradu Nitra zo dňa 14. 06. 2016 (na č. l. 127), z ktorého vyplýva, že žalobca bol
upozornený, že pri ohliadke nehnuteľnosti bolo zistené poškodené murivo stavby na parc. č. 1676/3 v
kat. úz. N. P. a to v dôsledku, že stavba na parc. č. 1679/2 (stavba so súp. č. XXX) nemá zo strechy
odvedenú dažďovú vodu zvodovým systémom (strešné žľaby a rozvody), voda steká voľne zo strechy
na murivá a zateká do priestoru pod strešnej rímsy, narušuje omietky a je možný predpoklad, že voda

zo strechy môže postupne poškodzovať základné murivo oboch stavieb. Pokiaľ súd prvej inštancie
vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Stollára a vo veci nenariadil na návrh žalobcu kontrolné znalecké
dokazovanie, takýmto postupom súd prvej inštancie neporušil žiadne právo žalobcu na spravodlivý
súdny proces, keď je vecou súdu, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré nie. Podľa názoruodvolacieho súdu, znalecký posudok podaný v konaní jednoznačne zodpovedal na položenú otázku
súdu č. 6, ktorého úlohou bolo zistiť, či zo striech na rozhraní nehnuteľnosti žalobcu a žalovaného
zateká, a ak áno, z ktorej strechy a kam, znalec jednoznačne pomenoval problém, keď konštatoval veľmi

zlý technický stav strechy žalobcu, ktorý spôsobuje zatekanie strechy, vlnovkový plech, ktorý pokrýva
strechu nehnuteľnosti žalobcu je na mnohých miestach hrdzavý a neplní tak svoju pôvodnú funkciu.
Znalec dostatočne prihliadol na všetky okolnosti a svoje závery dostatočne a jednoznačne vysvetlil
vo svojom znaleckom posudku. Odvolací súd nemal preto dôvod spochybňovať správnosť záverov
obsiahnutých v znaleckom posudku.

19. Odvolanie žalobcu smerovalo aj do zamietnutia jeho žaloby vo výroku, ktorým sa domáhal od
žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie jeho nehnuteľnosti od 17. 09. 1992 až do
roku 2014, resp. dodnes vo výške 1.000 eur. Ani túto odvolaciu námietku odvolací súd nepovažuje za
dôvodnú.

Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že rozsudkom OS Nitra zo dňa 11. 01.
2012 č. k. 8C/18/2002-345 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 30. 01.
2014 č. k. 9Co/337/2012-466, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24. 02. 2014, nadobudli žalobca a
ďalší podieloví spoluvlastníci G.. U. D., G.. G. T. a Y. U. vlastníctvo k nehnuteľnostiam vedeným na
Katastrálnom úrade v Nitre, Správa katastra Zlaté Moravce, zapísané na LV č. XXXX ako parcely registra

„C“ a to parc. č. 1679/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 248 m2, parc. č. 1679/2 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 100 m2, parc. č. 1679/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 21 m2,
parc. č. 1679/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 389 m2, parc. č. 1679/6 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 261 m2, parc. č. 1680 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 256 m2 a stavba súp.
č. XXX na parc. č. 1679/2, každý v podiele 1/3-ina. Súdy v uvedených konaniach predbežne posúdili

kúpnuzmluvuM60/4,uzavretúdňa23.01.1990medzispoluvlastníkminehnuteľnostíakopredávajúcimi
a medzi Čsl. štátom, zastúpeným Stavoinvestou Bratislava, ako neplatnú. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že žalovaný mal uzatvorenú nájomnú zmluvu s Mestom Zlaté Moravce zo dňa 16. 01. 1992,
na základe ktorej užíval nebytové priestory nachádzajúce sa v N. P. na ulici N. č. X, ktoré pozostávali zo
6 prevádzkových miestností s výmerou 11,5 m2. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy bol aj výpočtový

list na úhradu za užívanie predmetných nehnuteľností. Žalovaní si teda svoju povinnosť z titulu nájmu
predmetných nehnuteľností plnil voči Mestu Zlaté Moravce, ktorému v tom čase svedčalo vlastnícke
právo k predmetným nehnuteľnostiam. Z uvedeného je preto zrejmé, že kúpna zmluva, ktorou mal Čsl.
štát nadobudnúť vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu, bola vyhlásená za
absolútne neplatnú, avšak na základe tejto neplatnej zmluvy žalovaný plnil Mestu Zlaté Moravce. Z

uvedeného dôvodu nie je možné prijať záver, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu.
Bezdôvodné obohatenie žalovaného z titulu užívania nehnuteľnosti v spoluvlastníctve žalobcu za roky
1992 až do roku 2014, kedy bolo určené vlastnícke právo rozhodnutím súdu v prospech spoluvlastníkov
(vrátane žalobcu) preto nebolo preukázané, a pokiaľ súd prvej inštancie v tomto nároku žalobu žalobcu
zamietol, jeho rozhodnutie je potrebné považovať za vecne správne.

20.Napokon,nedôvodnájeodvolacianámietkažalobcuajvtejčasti,kdesadomáhaluloženiapovinnosti
žalovanému zdržať sa vyvážania komunálneho odpadu na parc. č. 1679/5. Dôvodil, že do roku 2014,
dokedy mal žalovaný túto parcelu ohradenú, vyvážal na ňu komunálny odpad do kontajnerov, čo
preukazoval priloženou fotografiou z googlemaps. Sám uznal, že po roku 2014 vstup žalovanému na

majetok v jeho vlastníctve zakázal. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pre rozhodnutie súdu je
rozhodujúci stav v čase jeho rozhodovania. Zo znaleckého dokazovania, keď znalec bol na mieste
samom, konštatoval, že nebolo preukázané, že by žalovaný vyvážal komunálny odpad na žiadnu
parcelu vo vlastníctve žalobcu. Potrebné je potom dospieť k záveru, že žalobca svoje tvrdenia v konaní
nepreukázal. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu, že by vyvážal odpad na jeho pozemok a na tento ani

nevstupuje, pričom predložené fotografie žalobcu považuje za zmanipulované a účelovo zavádzajúce.
Pokiaľ žalobca predložil v konaní, avšak až po uplynutí lehoty na podanie odvolania, fotografiu z google
mapy (na č. l. 285), odvolací súd ani nemohol prihliadnuť na tento dôkaz, keďže nešlo o novoty v zmysle
§ 366 CSP.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom
zamietajúcom výroku II. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď mal za to, že súd prvej
inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vysporiadal sa so všetkými podstatnými dôkazmi a
skutočnosťami a jeho rozhodnutie zodpovedá zákonným ustanoveniam.21. Rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd podľa § 388 CSP vo výroku o náhrade trov konania
zmenil a o trovách konania rozhodol podľa pomeru úspechu a neúspechu strán sporu v zmysle § 396

ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, a hodnotiac pomer úspechu a neúspechu strán sporu, priznal
žalobcovi vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 25%.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP, a keďže v odvolacom konaní vo veci samej mal žalovaný úspech, priznal mu nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške týchto trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419

CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).