Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, April 9, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/359/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7810206249
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7810206249.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov
JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Jarmily Čabaiovej v spore žalobcu: U. - W. poisťovňa, a.s., so
sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému: X. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Y. XXX, Krásnohorské Podhradie, zastúpený JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom, so sídlom
Hviezdoslavova 4, Rožňava, o zaplatenie 2.952,69 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Rožňava z 23. marca 2016, č. k. 9C/145/2010-192

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým
rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.952,69 Eur s úrokmi z omeškania vo
výške 9 % ročne od 26.5.2010 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I) a nahradiť žalobcovi

trovy konania v sume 282,36 Eur (II).

2. V celom rozsahu tak vyhovel žalobe, ktorou si podľa jej skutkového vymedzenia žalobca ako
poisťovateľ uplatnil proti žalovanému v hmotnoprávnom postavení poisteného postihové právo podľa
zák. č. 381/2001 Z. z. Tvrdil pritom, že so žalovaným uzavreli dňa 5.2.2007 Zmluvu o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. 8017508691

(ďalej tiež len „poistná zmluva“), predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti žalovaného za škodu
spôsobenú prevádzkou osobného motorového vozidla (OMV) Peugeot 309, EČ RV 426 AJ, že pri
vedení tohto motorového vozidla žalovaný dňa 23.3.2007 zavinil dopravnú nehodu - zrážku s motorovým
vozidlom Škoda 1203 EČ KS 228 AU, pri ktorej došlo ku viacerým ťažkým zraneniam aj s následkom
smrti, že škodu, ktorá pri tejto dopravnej nehode vznikla žalobca za žalovaného vyplatil poškodeným z
poistenia zodpovednosti, pričom náhrady poistného plnenia v žalovanej výške istiny sa žalobca domáhal

s odkazom na ust. § 12 ods. 1 písm. a) zák. č. 381/2001 Z. z. tvrdiac, že žalovaný v čase dopravnej
nehody viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky - alkoholu.

3. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku skutkovo vyšiel zo zistení, že dňa 23.3.2007 skutočne
došlo k dopravnej nehode - zrážke OMV Peugeot 309 EČ: RV 759 AJ, ktoré viedol žalovaný s
motorovým vozidlom Škoda 1203 EČ KS 228 AU, že rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie

sp. zn. 6T/6/2007 zo dňa 13.11. 2012 bol žalovaný oslobodený spod obžaloby pre skutok, ktorého
sa mal v podstatnom dopustiť tak, že dňa 23.3.2007 pri vedení OMV Peugeot 309 EČ RV 759 AJ z
dôvodu technickej poruchy vozidla nezvládol vedenie vozidla, s ktorým sa dostal na krajnicu cesty, kde
sa takmer dostal do priekopy, avšak ešte stihol zmeniť smer jazdy strhnutím vozidla do ľavej strany,
v dôsledku čoho náhle prešiel do protismerného jazdného pruhu, kde pravou prednou časťou vozidla
narazil do protiidúceho motorového vozidla Škoda 1203 EČ KS 228 AU, ktoré viedol František Tóth,

následkom čoho spolujazdkyňa v motorovom vozidle Škoda 1203 EČ KS 228 AU Anna Kristiánová
utrpela smrteľné zranenie viacerých životne dôležitých orgánov, ktorým na mieste dopravnej nehodypodľahla, František Tóth utrpel polytraumu, zlomeninu stehennej kosti vľavo, otvorenú zlomeninu
predkolenia vľavo, trieštivú zlomeninu ľavého jabĺčka, zlomeninu členka vpravo s tržnou ranou, tržnú
ranu na koreni nosa a otras mozgu charakterizované ako ťažké zranenia, Imrich Kristián utrpel otvorenú

luxačnú zlomeninu ľavého členka s posunutím úlomkov, tržnozmliaždenú ranu na ľavom predkolení a
chrbtovej strane pravej ruky, otras mozgu, pomliaždenie mäkkých tkanív na hrudníku v ľavo a záhlaví,
kvalifikované ako ťažké zranenia a Juliana Jeschová utrpela polytraumu, zlomeninu horného ramienka
lonovej kosti vpravo, pomliaždenie prednej steny hrudníka a brucha, tržnozmliaždenú ranu nad ľavým
kolenom, tri rany na prednej časti ľavého predkolenia, tržnozmliaždené rany hornej pery vpravo, v

dôsledku ktorých dňa 6.8.2007 zomrela, pretože skutok podľa záveru súdu v trestnom konaní nie
je trestným činom. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 6T/6/2007 zo
dňa 13.11. 2012 vyplynulo podľa zistenia prvoinštančného súdu tiež, že v trestnom konaní nebolo
preukázané jednoznačné požitie alkoholických nápojov žalovaným v čase pred dopravnou nehodou
a ani čo bolo príčinou smerovej nestability motorového vozidla vedeného žalovaným, a preto súd vo
svojom rozhodnutí aplikoval procesnú zásadu „in dubio pro reo“ a vyhodnotil skutkový stav v prospech

obžalovaného. Podľa ďalšieho zistenia súdu prvej inštancie v trestnom konaní MVDr. Lýdia Slosarčíková
vypracovala znalecký posudok č. 14/2007, z ktorého vyplynulo, že ešte dve hodiny po nehode mal
žalovaný stúpajúcu koncentráciu alkoholu v krvi, na podklade čoho znalkyňa pripustila, že žalovaný
mohol požiť alkoholické nápoje tesne pred nehodou, ale aj po dopravnej nehode. Z pracovného posudku
podaného Ing. Júliusom Lapdavským pre účely trestného konania prvoinštančný súd zistil, že žalovaný

bol zamestnávateľom písomne upozornený na porušenie pracovnej disciplíny za to, že dňa 23. 3. 2007
bolo u neho zistené zjavné požitie alkoholických nápojov, za čo bol vykázaný z pracoviska a na tento
deň mu zamestnávateľ vykázal neospravedlnenú absenciu. Prvoinštančný súd mal za preukázané tiež,
že žalobca nahradil škodu vzniknutú pri dopravnej nehode poškodeným - spoločnosti DOSAV s.r.o.
(škodu na motorovom vozidle v sume 799,97 Eur), H. S. (vecnú škodu v sume 391,55 Eur, náhradu

škody na zdraví - náklady spojené s pohrebom U. S. v sume X.XXX,XX Eur) a P. I. (náhradu škody
na zdraví - náklady spojené s pohrebom X. X. v sume 545,97 Eur). Súd prvej inštancie zo skutkových
zistení, že dňa 23.3.2007 zamestnávateľ vykázal žalovaného z pracoviska, pretože vykazoval známky
požitia alkoholických nápojov a že v znaleckom posudku MVDr. J. W. konštatovala prítomnosť alkoholu
v krvi žalovaného v deň dopravnej nehody, vyvodil skutkový záver, že žalovaný v čase vzniku dopravnej

nehody riadil svoje motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, „a preto je daná jeho zodpovednosť za
vzniknutú škodu“.

4. Súd prvej inštancie na takto zistený skutkový stav aplikoval ust. § 420 ods. 1 a § 427 ods. 1 zák.
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších zmien a doplnkov, § 12 ods. 1 písm. a) a §

12 ods. 4 zák. č. 381/2001 Zb. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, v znení neskorších zmien a doplnkov, právne posúdil vzťah strán ako
záväzkový zo zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, z ktorého podľa záveru prvoinštančného súdu, keďže žalovaný za škodu vzniknutú
pri dopravnej nehode dňa 23.3.2007 zodpovedá a pri vedení motorového vozidla bol pod vplyvom

alkoholu, má žalobca proti žalovanému nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré za neho vyplatil z
dôvodu tejto škody. Za omeškanie žalovaného so zaplatením žalovanej sumy súd prvej inštancie priznal
žalobcovi tiež úroky z omeškania v percentuálnej výške podľa ust. § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z. v
zneníúčinnomdo31.1.2013,počnúcdňomnasledujúcimpouplynutílehotynaplnenieurčenejžalobcom
v jeho predžalobnej výzve. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie s odkazom na ust. § 142 ods. 1

O.s.p.odôvodnilplnýmprocesnýmúspechomžalobcuvoveci.Nasplnenieuloženejpeňažnejpovinnosti
a povinnosti nahradiť žalobcovi tiež trovy konania súd určil žalovanému zákonnú lehotu 3 dní; jeho
návrhunaurčeniedlhšejlehotynaplnenie(splátok)pritompodľaodôvodnenianapadnutéhorozhodnutia
nevyhovel preto, že ani s návrhom na určenie dlhšej lehoty na plnenie a ani neskôr, v priebehu celého
konania, žalovaný nepreukázal svoje finančné a majetkové pomery, odôvodňujúce povolenie splátok v

zmysle ust. § 160 ods. 1 O.s.p.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd
zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, eventuálne, aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní žalovaný vytkol napadnutému rozsudku skutkovú vadu, ktorej sa

súd prvej inštancie dopustil tým, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Vytkol v tomto smere súdu prvej inštancie, že svoje skutkové závery nezaložil na vykonaných
dôkazoch, ale na dohadoch a ničím nepotvrdených a zavádzajúcich informáciách. Poukázal pritom
tiež na to, že svedok František Tóth sa vo svojej svedeckej výpovedi vyjadroval k skutočnostiam, oktorých sa dozvedel od tretej osoby - kolegu žalovaného, ktorý v priebehu konania nebol stotožnený.
Žalovaný namietal v súvislosti s obsahom svedeckej výpovede tohto svedka, že súd prvej inštancie sa v
odôvodnení napadnutého rozsudku s týmto dôkazom nevysporiadal v smere poznateľnosti, či z neho vo

svojich úvahách vychádzal; zároveň vyjadril presvedčenie, že aj informácie vyplývajúce z tohto dôkazu,
medzi inými tiež, že kolegovia na pracovisku vnímali, že žalobca bol pod vplyvom alkoholu, v svojom
rozhodnutí súd prvej inštancie zohľadnil, výrazom čoho podľa jeho názoru je fakt, že obsah svedeckej
výpovede svedka E. I. uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku. Ten istý nedostatok odôvodnenia,
čo do vyjadrenia spôsobu hodnotenia dôkazov, žalovaný vytkol aj vo vzťahu k výpovedi svedka H. S.,

s tvrdením ktorého, že žalovaný sa mal po dopravnej nehode tackať a mal byť podopieraný inou, v
konaní nestotožnenou osobou, sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku rovnako
nevysporiadal. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku podľa žalovaného nevyplývalo tiež zrozumiteľné
vysvetlenie úvah, ktorými súd prvej inštancie dospel k záveru, že v čase dopravnej nehody žalovaný
viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Postrádal v tejto súvislosti vysvetlenie uvedeného
záveru predovšetkým z toho pohľadu, že v trestnom konaní na podklade nepreukázania tejto spornej

skutočnosti bol spod obžaloby oslobodený, pričom žiadne iné dôkazy nad rámec trestného konania v
tomto konaní vykonané neboli. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie podľa výhrady
žalovaného nevyjadril ani ako sa vysporiadal so skutočnosťou, že Ing. X. J., z ktorého písomného
posudku dôkazne vyšiel vo svojej svedeckej výpovedi v trestnom konaní skutočnosti uvedené v tejto
písomnosti poprel. Žalovaný namietal tiež nedostatky v spôsobe hodnotenia skutočností, vyplývajúcich

z písomného posudku Ing. X. J. súdom prvej inštancie a poukázal v tejto súvislosti na to, že ani prípadné
zistenie,žežalovanýbolnapracoviskupodvplyvomalkoholunepredstavujedôkazotom,žebolpodjeho
vplyvom v čase dopravnej nehody, keďže medzi časom, kedy opustil pracovisko a okamihom dopravnej
nehody, uplynula pomerne dlhá doba. Súd prvej inštancie sa podľa výhrady žalovaného v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia pri hodnotení odborných záverov MVDr. J. W. objektívne nevysporiadal s tou

skutočnosťou, že znalkyňa hoc pripustila, že v čase dopravnej nehody mohol byť pod vplyvom alkoholu,
nevylúčila však ani opak. Žalovaný akcentoval, že súd prvej inštancie vyvodil skutkový záver o tom, že v
čase dopravnej nehody bol pod vplyvom alkoholu na podklade dvoch nepriamych dôkazov - znaleckého
posudku MVDr. J. W. a písomného posudku X. J. pre účely trestného konania. Zastával názor, že len
na podklade týchto nepriamych dôkazov nemohol súd prvej inštancie dospieť k tomuto skutkovému

záveru, pretože vyhodnotenie týchto dôkazov neumožňuje jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
nadobudnúť istotu, že v čase dopravnej nehody bol žalovaný pod vplyvom alkoholu. Žalovaný vo svojej
argumentácii odkazujúcej na rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo 2682/2013 zo dňa 26.6.2014 pritom
odmietol, aby pre skutkový záver na základe nepriamych dôkazov postačovala len pravdepodobnosť
pravdivosti tvrdenia či možnosť, že sporná skutočnosť sa stala. Žalovaný vytkol súdu prvej inštancie

tiež nedostatky v procesnom postupe, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku. Žalovaný
namietal spôsob vykonania dokazovania vo vzťahu k písomnostiam, tvoriacim obsah trestného spisu, z
ktorých súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vyšiel. Žalovaný zastával názor, že dokazovanie
vykonané prvoinštančným súdom formálne spôsobom oboznámenia s celým spisom, ktorý však fakticky
oboznámený nebol, nie je správne. Procesnej nesprávnosti sa súd prvej inštancie dopustil podľa

žalovaného tiež i tým, že v rozpore s povinnosťou, vyplývajúcou z ust. § 118 ods. 2 O.s.p., v priebehu
konanianeoboznámilstranysporusprávnevýznamnýmskutkovýmitvrdeniami,ktoréznichsúnesporné
a aké dôkazy ne/vykoná na preukázanie tých sporných. Následkom tohto procesného pochybenia bol
postup súdu prvej inštancie z pohľadu žalovaného nepredvídateľný a jeho rozhodnutie prekvapivé.
Žalovaný argumentoval, že z dôvodu prekvapivosti rozhodnutia v priebehu konania pred súdom prvej

inštancie na svoju obranu nenamietal tiež ďalšie skutočnosti, medzi inými tiež aj výšku škody, ktorú
žalobca plnil poškodeným, a tiež i spoluzavinenie škody poškodenými, keďže v čase dopravnej
nehody podľa tvrdenia žalovaného neboli pripútaní bezpečnostným pásom. Žalovaný v odvolaní
proti napadnutému rozsudku vytkol nesprávnosť tiež i výroku o trovách konania. Nesúhlasil pritom
predovšetkým s priznaním náhrady za použitie osobného motorového vozidla žalobcovi a poukázal

pritom na to, že pokiaľ súd prvej inštancie, vychádzajúc z nedostatočne odôvodneného rozhodnutia
v tejto časti, zrejme túto náhradu priznal podľa zák. č. 283/2002 Z. z., základným predpokladom pre
vznik nároku na túto náhradu je použitie vlastného motorového vozidla zamestnancom na pracovnú
cestu pre zamestnávateľa, čo však žalobca nepreukázal. Žalovaný považoval rozhodnutie o trovách
konania za nesprávne tiež i z pohľadu ust. § 150 O.s.p., argumentujúc v odvolaní, že pomery na jeho

strane zakladajú dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý súd podľa uvedeného ustanovenia zákona
nemusí náhradu trov konania priznať. Svojimi odvolacími námietkami, poukazujúcimi na nedostatky pri
vykonávanídokazovaniaariadnehoodôvodnenianapadnutéhorozsudku,naprítomnosťskutkovejvady,
spočívajúcej v nesprávnych skutkových zisteniach na základe vykonaných dôkazov a na nesprávneprávne posúdenie veci, podľa posúdenia odvolacieho súdu žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa
ust. § 205 ods. 2 písm. a), d) a f) O.s.p.

6. Žalobca sa vo vyjadrení k odvolaniu stotožnil so skutkovými závermi i so spôsobom
právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, pričom za správny považoval tiež procesný postup
prvoinštančného súdu, ktorý vydaniu napadnutého rozsudku predchádzal. Žalobca akcentoval, že vec
bola prejednaná na viacerých pojednávaniach, že žalovaný preto mal dostatok priestoru na svoje
tvrdenia, argumenty a návrhy dôkazov. Za správne označil žalobca tiež rozhodnutie súdu prvej inštancie

otrováchkonaniaavovzťahukodvolacímnámietkamžalovanéhovtomtosmerevpodstatnompoukázal
na to, že žalovaný svoje tvrdenie o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa nepreukázal. Uviedol
tiež, na podporu správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania v časti priznávajúcej
žalobcovi náhradu za použitie motorového vozidla, že pojednávaní pred súdom prvej inštancie sa
zúčastnil jeho zamestnanec s miestom výkonu prác v Košiciach.

7. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (C.s.p.), ktorým
došlokzrušeniuzák.č.99/1963Zb.vzneníúčinnomdo30.6.2016,Občianskysúdnyporiadok(O.s.p.).V
súlade s ust. § 470 ods. 1 C.s.p. odvolací súd po účinnosti tohto zákona vo veci postupoval podľa nového
procesného predpisu pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali dovtedy, v zmysle
ust. § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. Nakoľko žalovaný podal odvolanie ešte pred dňom nadobudnutia

účinnosti C.s.p., zachovanie účinkov tohto procesného úkonu predpokladalo tiež, že pri preskúmavaní
splnenia podmienok na jeho prejednanie (úplnosť odvolania, jeho prípustnosť, včasnosť podania a
legitimácia subjektu konania podať odvolanie) postupoval odvolací súd podľa zákona účinného ku dňu
podania odvolania, a teda podľa ustanovení O.s.p. Na ďalší procesný postup a tiež i rozhodnutie o
odvolaní však už odvolací súd plne aplikoval úpravu C.s.p.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas (§ 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 v spojení s §
202 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario C.s.p., v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p. a ust. § 212 O.s.p., z hľadísk odvolaním uplatnených odvolacích

dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), d) a f) O.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je dôvodné.

9. Žalovaný svojimi odvolacími námietkami učinil predmetom odvolacieho prieskumu tiež správnosť

dokazovania, spôsobu vyjadrenia jeho hodnotenia v odôvodnení rozsudku a správnosť samotného
skutkového záveru, že žalovaný v čase dopravnej nehody dňa 23.3.2007 viedol motorové vozidlo pod
vplyvom alkoholu. Nad akúkoľvek pochybnosť je táto skutková otázka v spore kľúčovou a ako na
takú bola na ňu v koní pred súdom prvej inštancie prirodzene zameraná ťažisková pozornosť strán
i dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Rozhodujúci význam pre rozhodnutie v spore však

predurčoval nie len kvantitatívnu prevahu tvrdení, argumentov a dôkazov, majúcich k tejto spornej
skutočnosti výpovednú hodnotu, ale tiež i kvalitatívne požiadavky na spôsob vykonávania dokazovania,
jeho hodnotenie a presvedčivé premietnutie tohto postupu a skutkových záverov z neho vyplývajúcich
do odôvodnenia rozhodnutia. Vyjadrením vyhranenosti a zároveň dôležitosti spornej skutočnosti, či
žalovaný bol alebo nie v čase dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu, malo byť v procese dokazovania

podľa posúdenia odvolacieho súdu tiež, že pokiaľ na základe návrhu žalobcu súd prvej inštancie pristúpil
na pojednávaní dňa 23.3.2016 k vykonaniu dôkazu oboznámením s obsahom spisu v trestnej veci
žalovaného, vedenej pred Okresným súdom Košice - okolie pod sp. zn. 6T/6/2007 (ďalej tiež len „trestný
spis“), mal, či už na základe dodatočnej špecifikácie navrhovateľa dôkazu (žalobcu), alebo vlastným
objektívnym výberom (§ 120 ods. 1 O.s.p.) vzhľadom na rozsah trestného spisu (bez mála 800 strán)

jednotlivo vo vzťahu ku konkrétnym v ňom žurnalizovaným písomnostiam, ktoré majú k predmetnej
spornej skutočnosti priamu, či nepriamu výpovednú hodnotu, alebo oboznámiť ich podstatný obsah
alebo ich prečítať tak, ako to predpokladalo ust. § 129 ods. 1 O.s.p. a upravuje aj v súčasnosti platný
procesný predpis (§ 204 C.s.p.). Označenie písomnosti a spôsob vykonania dôkazu listinou, bez ohľadu
na to, či táto tvorí obsahovú súčasť spisu v prejednávanej veci alebo spisu len pripojeného, musí byť

podľa záverov súdnej praxe riadne zaznamenané; v opačnom prípade je treba konštatovať, že takéto
dokazovanie nebolo vykonané v súlade s ust. § 129 ods. 1 O.s.p. a zistenie, ktoré súd ako zásadne
významné pre právne posúdenie veci vyvodil z takto vadne vykonaného dôkazu, nebolo možné pri
rozhodovaní použiť (por. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30 Cdo 1373/2009). Za nesprávne súdna praxpovažuje i súhrnné vykonanie listinných dôkazov, medzi iným tiež celým spisom, nakoľko v takomto
prípade nemožno posúdiť, ktoré konkrétne dôkazné prostriedky zo spisu súd použil (por. R 22/1979).
Tento zákonom stanovený a i právnou praxou vyžadovaný postup pri dokazovaní listinnými dôkazmi na

pojednávaní nie je samoúčelný. Predstavuje procesnú záruku toho, že súd vezme do úvahy len takú
písomne zachytenú skutočnosť, ktorá vyplýva z konkrétneho dôkazu, o existencii a podstatnom obsahu
ktorého boli strany transparentne oboznámené a mali priestor vyjadriť sa k nemu (§ 123 O.s.p.). Vylučuje
naopak tiež, aby sa o takomto dôkaznom prostriedku, alebo o jeho pre rozhodnutie významnej skutkovej
informácii strana dozvedela až po rozhodnutí vo veci samej. Z pohľadu týchto všeobecných východísk

mal žalovaný výhrady k spôsobu vykonania dokazovania písomnosťami v trestnom spise celkom
dôvodne.Podľazápisniceopojednávanízodňa23.3.2016totižsúdprvejinštancienatomtopojednávaní
najprv z trestného spisu konkrétne oboznámil znalecký MVDr. Lýdie W. č. 14/2007 a jeho doplnenie (str.
2 zápisnice) a následne (už len) súhrne oboznámil obsah trestného spisu ako takého ( str. 4 zápisnice).
Týmtoprocesnýmpostupomvytvorilsituáciu,kedyskutočneažzodôvodnenianapadnutéhorozhodnutia
sa žalovaný, objektívne vzaté dozvedel, že v trestnom spise sa okrem individuálne oboznámeného

znaleckého posudku MVDr. Lýdie W. nachádza tiež iná písomnosť, ktorú súd prvej inštancie vo svojich
skutkových záveroch vzal do úvahy, a ktorý tak jeho rozhodnutie formoval. Nejedná sa pritom o skutkovo
bezvýznamnú či zanedbateľnú písomnosť, ale pracovný posudok vypracovaný dňa 31.5.2007 Ing. X.
J. - DEŠTRUKPROJEKT, v ktorom zamestnávateľ uviedol, že dňa 23.3.2007 bol žalovaný vykázaný z
pracoviska, nakoľko bolo u neho zistené zjavné požitie alkoholických nápojov, a z ktorého ako jedného

z dvoch nepriamych dôkazov súd prvej inštancie v rozhodujúcom skutkovom závere, že žalovaný v
čase vzniku dopravnej nehody riadil motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, vyšiel. Tento nedostatok v
spôsobe vykonávania dôkazu touto písomnosťou sa ďalej prirodzene premietol do procesne nežiaducej
situácie, kedy bolo žalovanému fakticky umožnené vyjadriť sa k tejto písomnosti až v odvolaní, z
ktorého najskôr sa tak aj súd prvej inštancie mohol dozvedieť i o tom, že žalovaný má k vierohodnosti

tohto dôkazu vážne výhrady, majúce základ v odlišnom spôsobe prezentácie skutočností, uvedených
v pracovnom posudku v rámci svedeckej výpovede Ing. X. J., vykonanie ktorého dôkazu tak bolo pre
posúdenie vierohodnosti pracovného posudku neodmysliteľné. Za tejto situácie sa prirodzene už súd
prvej inštancie nemohol vysporiadať z námietkami žalovaného k tomuto dôkazu a ani dokazovanie,
potrebné na posúdenie vierohodnosti pracovného posudku zo dňa 31.5.2007, doplniť. Už len touto

nesprávnosťou v procesnom postupe súd prvej inštancie odňal žalovanému procesné práva v takej
miere, že tým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Nakoľko tento nedostatok, vzhľadom
na povahu a rozsah jeho procesných dôsledkov, nemožno efektívne napraviť v odvolacom konaní, došlo
tým k naplneniu dôvodu, pre ktorý odvolaciemu súdu z pohľadu ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p.
neostávalo iné ako rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej a tiež v závislom výroku o trovách

konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.) zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

10. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie znovu sa vysporiadať s návrhom žalobcu
na vykonanie dôkazu listinami tvoriacimi obsah trestného spisu, okrem znaleckého posudku MVDr.
Lýdie W. a jeho dodatku, ktoré boli z tohto spisu už individuálne oboznámené. K tomu predovšetkým

umožní žalobcovi (prípadne tiež aj žalovanému) označiť konkrétne písomnosti v trestnom spise,
ktorých vykonanie navrhuje a po posúdení výpovednej hodnoty každej z takto označenej písomnosti
len dôkazne významné z nich vykoná na pojednávaní spôsobom vyplývajúcim z ust. 204 C.s.p.
Bude zároveň povinnosťou súdu prvej inštancie takto vykonané dokazovanie náležite zaznamenať
spôsobom umožňujúcim preskúmať dôkaz akou listinou a akým spôsobom bol vykonaný. Po vykonanom

dokazovaní súd prvej inštancie umožní vyjadriť sa k nemu obom sporovým stranám a po určení stavu
rozhodujúcich skutkových otázok a uvedení svojho predbežného právneho posúdenia veci podľa ust.
§ 181 ods. 2 C.s.p. s prihliadnutím na povahu veci a zmenu procesnej úpravy v priebehu konania
poskytne stranám priestor uplatniť tiež prípadné ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany. Následne po prípadnom doplnení dokazovania, a to výlučne len na základe návrhu strán sporu

súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne, s tým, že v novom rozhodnutí vezme do úvahy len tie
skutočností, ktoré vyšli (vyjdú) v konaní najavo (Čl. 11 ods. 4 C.s.p.) a len procesne správnym postupom.
Nové rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vyporiadal
so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi sporových strán
a zároveň, aby odôvodnenie nielen formálne spĺňalo náležitosti požadované ust. § 220 ods. 2 C.s.p.,

ale aby i materiálne zodpovedalo kritériám spravodlivého odôvodnenia. Neopomenie sa pritom náležite
vysporiadať aj s právnou argumentáciou, ktorú žalovaný uviedol v odvolaní, ktorá vzhľadom na zásadné
nedostatky v procesnom postupe súdu prvej inštancie, pre ktoré muselo jeho rozhodnutie byť zrušené v
zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p., nebola ťažiskovo obsahovou náplňou odvolacieho prieskumu av prípade neúspechu žalovaného tiež i s jeho návrhom na vykonanie peňažného plnenia v splátkach a s
existenciou zákonných predpokladov pre aplikáciu ust. § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania.

11. Odvolací súd považuje za potrebné k ďalšiemu konaniu zaujať stanovisko k rozhodujúcim
procesným, skutkovým a právnym otázkam, súvisiacim so zrušovaným rozhodnutím, nastoleným
odvolacími námietkami žalovaného.

12. Možno bez výhrad súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že z hľadiska vzťahu k spornej

skutočnosti, či žalovaný v čase dopravnej nehody viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, v
doterajšom priebehu konania nebol vykonaný dôkaz majúci k nej priamu výpovednú hodnotu. Žalovaný
v odvolaní v tejto súvislosti celkom výstižne argumentoval, že na základe nepriamych dôkazov je možné
urobiť skutkový záver len v prípade, ak vzájomne súvisia a podporujú sa, sú navzájom súladné a
v tejto vzájomnej previazanosti nepripúšťajú iný logický priebeh udalostí a s odkazom na rozsudok
NS ČR sp. zn. 21 Cdo 2682/2013 zo dňa 26.6.2014 tiež dôvodil, že skutočnosť preukazovanú len

nepriamymidôkazmimožnopovažovaťzapreukázanúvtedy,aknazákladevýsledkovhodnoteniatýchto
dôkazov je možné nadobudnúť istotu (presvedčenie) o tom, že táto skutočnosť sa naozaj stala (že
je pravdivá; nestačí pritom ak prichádza do úvahy len možnosť jej pravdivosti (jej pravdepodobnosť).
To zjednodušene povedané znamená, že pokiaľ výsledky hodnotenia nepriamych dôkazov vytvárajú
podmienky len pre úsudok, že je možné (viac alebo menej pravdepodobné), že dokazovaná skutočnosť

sa stala, a teda zároveň pripúšťajú aj možnosť (väčšiu alebo menšiu pravdepodobnosť), že sa
dokazovaná skutočnosť naopak nestala, nemožno urobiť na základe nepriamych dôkazov záver o
pravdivosti takejto skutočnosti. Je však potrebné doplniť argumentáciu žalovaného v tom, že ako ním
zmienené rozhodnutie tak i závery právnej praxe, na ktoré v odvolaní poukázal, za skutkovú variantu
k nepriamymi dôkazmi preukazovanej skutočnosti nepovažujú taký skutkový dej, ktorý predstavuje

nelogický spôsob priebehu udalostí, ktorý zakladá rozumné pochybnosti, že k nemu došlo alebo
ho nemožno v okolnostiach prípadu považovať za vierohodný. To potom znamená, pokiaľ výsledky
hodnotenia nepriamych dôkazov síce vytvárajú podmienky len pre úsudok, že je možné, že dokazovaná
skutočnosť sa stala, a teda zároveň pripúšťajú aj možnosť, že sa dokazovaná skutočnosť naopak
nestala, pokiaľ možnosť, že sa dokazovaná skutočnosť nestala je nelogická, rozumovo pochybná alebo

nevierohodná, je potrebné takúto skutočnosť považovať za preukázanú.

13. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie z nepriamymi dôkazmi preukázaných skutočností,
že žalovaný mal byť pod vplyvom alkoholu už na pracovisku pred dopravnou nehodou, a že po
dopravnejnehodebolaužalovanéhozistenáprítomnosťalkoholuvkrvihocsostúpajúcoukoncentráciou

logicky vyvodil skutkový záver, že žalovaný bol pod vplyvom alkoholu aj v čase dopravnej nehody.
Jedinú, do úvahy prichádzajúcu logickú alternatívu takéhoto vývoja skutkového deja pri rovnakých
skutkových východiskách predstavuje vysvetlenie žalovaného, že medzi vykázaním z pracoviska a
dopravnou nehodou uplynula dostatočne dlhá doba, počas ktorej stav jeho opojenia pominul, a že ku
konzumácii alkoholu, prítomnosť ktorého bola u žalovaného zistená, došlo až po dopravnej nehode.

Takéto zdôvodnenie prítomnosti alkoholu v krvi po dopravnej nehode žalovaným však objektívne
vyvoláva rozumnú pochybnosť o jeho vierohodnosti, ktorá je umocnená i tým, že žalovaný sa na to,
čo sa stalo po dopravnej nehode vlastne vôbec nepamätá a jeho vysvetlenie teda má samo o sebe
povahu len účelového predpokladu. Obmedzený rozsah a povaha dôkazných prostriedkov predurčuje,
že ťažiskovým v procese hodnotenia dôkazov je v danom prípade hodnotenie dôkazov v ich vzájomnej

súvislosti. V tomto procese, pokiaľ hodnotenie nepriamych dôkazov súdom prvej inštancie nedosiahlo
úroveň istoty, že žalovaný bol v čase dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu, už len preto, že žalovaný
na podklade tých istých zistení prezentoval iný spôsob vývoja skutkového deja, bolo podľa úvahy
odvolacieho súdu žiaduce vysporiadať sa i s touto časťou obrany žalovaného. Odvolací súd v tomto
smere v odôvodnení napadnutého rozsudku postráda akékoľvek skutkové východiská a úvahy ohľadne

časových súvislosti medzi údajným vykázaním žalovaného z pracoviska a dopravnou nehodou a tiež
vo vzťahu čo i len k teoretickej možnosti žalovaného požiť alkohol po dopravnej nehode, vzhľadom na
mieste dopravnej nehody zaistené predmety a zistené skutočnosti a vzhľadom na jeho zdravotný stav,
ktorý si vyžiadal rýchlu lekársku pomoc a prevoz do nemocnice, v ktorej mu bola po 1 hodine a 45
minútach vykonaná skúška na prítomnosť alkoholu v krvi. Zhrnúc tieto úvahy odvolací súd uzaviera,

že až v prípade ak súd prvej inštancie zistí na základe dokazovania, vykonaného zákonom určeným
procesným postupom, že žalovaný dôvodne javil známky alkoholového opojenia už na pracovisku pred
dopravnou nehodou, pokiaľ medzi vykázaním z pracoviska a dopravnou nehodou zároveň nebude
zjavne veľký časový odstup a pokiaľ okolnosti po dopravnej nehode rozumne a vierohodne neumožniaprijaťzáver,žežalovanýmalreálnumožnosťpožiťalkoholdočasuvykonaniaskúškynajehoprítomnosť,
jeho skutkový záver, že v čase dopravnej nehody žalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom
alkoholu, bude správny.

14. K ďalšiemu procesnému postupu súdu prvej inštancie, v kontexte odvolacích námietok žalovaného,
odvolací súd vo všeobecnosti konštatuje, že v odôvodnení rozsudku musí súd tiež vysvetliť, akými
úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov. Dôkazy teda nestačí len vykonať a ich obsah preniesť
do odôvodnenia rozsudku, ale je potrebné ich náležite vyhodnotiť, teda posúdiť ich vierohodnosť a

relevantnosť a vyvodiť z nich dielčie skutkové zistenia a potom i rozhodujúci skutkový záver. Zásada
voľného hodnotenia dôkazov, vyjadrená v ust. § 191 ods. 1 C.s.p. v sebe subsumuje okrem iného tiež
i povinnosť súdu vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy bez zreteľa na to, či potvrdzujú alebo vyvracajú
tvrdenie strán sporu. Súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napríklad
prečo niektorý z dôkazov považuje za nevierohodný a prečo niektorý z dôkazov odmietol vziať pri
formovaní rozhodnutia do úvahy. Z pohľadu týchto všeobecných východísk žalovaný celkom dôvodne

vytkol napadnutého rozsudku, že v ňom súd prvej inštancie prakticky nevykonal hodnotenie výpovedí
svedkov, predovšetkým však E. I. a H. S., ktorých výpovede mali k sporným skutočnostiam zrejmú
výpovednú hodnotu. Súd prvej inštancie bude mať uvedené v ďalšom konaní na pamäti a každý dôkaz,
ktorý pri rozhodovaní vezme do úvahy v odôvodnení rozhodnutia náležite vyhodnotí.

15. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 C.s.p).

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.