Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 28, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 10Cpr/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414212590
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Oswaldová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1414212590.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Miriam Oswaldovou, v právnej veci žalobcu:

G. U., B.. XX.XX.XXXX, X. T.. G.. Š.B. XXX/XX T., právne zastúpený: JUDr. Jozef Polák, advokát so
sídlom Radlinského 1718, Dolný Kubín proti žalovanému: EKB ZDEMA s. r. o., so sídlom Trhová 54, 841
03 Bratislava, IČO 36 658 731, zast. JUDr. Adam Puškár, advokát, so sídlom Karpatská 5, Bratislava,
o zrušenie uznesenia o schválení súdneho zmieru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

. Žalobca sa žalobou zo dňa 21.07.2014, doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.07.2014 domáhal, aby súd
určil, že Uznesenie Okresného súdu Bratislava TV sp. zn. 24Cpr 1/2012-149 zo dňa 02.04.2014, ktorým
bol schválený zmier uzavretý medzi účastníkmi konania, v časti obsahom ktorej bol záväzok žalobcu
zaplatiť žalovanému sumu 2.500,- Eur titulom náhrady trov konania do troch dní od právoplatnosti
uznesenia o schválení zmieru, sa zrušuje. Žalobu odôvodnil skutočnosťou, že predmetný zmier

schválený súdom je v rozpore s právnymi predpismi tak hmotného ako aj procesného práva, nakoľko v
konaní vedenom na tunajšom súde bol súd povinný
dokazovaním zistiť skutkové podklady pre posúdenie, či zmier nie je v rozpore s právnymi predpismi
kogentnej povahy, poprípade či ich neobchádza. Konkrétne žalobca namietal, že v prípade schváleného
súdneho zmieru neexistoval zákonný dôvod na to, aby bol žalobca povinný zaplatiť žalovanému náhradu
trovkonaniavovýške2.500,-Eurasúdmalpretovykonaťdôkazynavrhnutéstranamivspore,poprípade
i iné dôkazy, ktoré vyšli v konaní najavo. Preto žalobca považuje zmier v časti, v ktorej sa žalobca

zaviazal zaplatiť žalovanému trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.500.- Eur podľa
hmotného práva za neplatný. Žalobca zároveň namietal, že vydaním napadnutého uznesenia bolo
porušené základné práva žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
právo na spravodlivé súdne konanie podľa či. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Súd mal podľa žalobcu aplikovať na rozhodnutie o náhrade trov konania ustanovenie § 141 ods.
1. ods. 2 O.s.p. a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania, ktoré žalobcovi v súvislosti s konaním
vznikli, a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznať.

2. Žalovaný doručil súdu vyjadrenie k žalobe dňa 27.08.2014, v ktorom uviedol, že nie je možné so
žiadnym z tvrdení žalobcu sa nemožno skutkovo ani právne stotožniť. Predovšetkým poukázal na fakt,
že v konaní sp. zn. 24Cpr/1/2012 sa žalobca domáhal žalobou nie len určenia, či úraz ním utrpený je
pracovným úrazom a určenia miery zavinenia najmä žiadal priznať majetkovú a nemajetkovú ujmu vrádoch desaťtisíc eur, pričom žalovanú sumu neustále menil, pôvodne bola vo výške 37.587,143,- Eur
+ príslušenstvo. V dôsledku žalovaného presvedčivej právnej argumentácie žalobu v bode o priznaní
finančnej stany stiahol, v dôsledku čoho sa stal 100% neúspešným v tejto časti konania. Žalovaný

poukázal na fakt, že bol to práve on kto sa celý čas konania, predovšetkým s ohľadom na skutočnosť,
že žalobca je jeho bývalý pracovník, snažil spor ukončiť zmierom, nakoľko z vykonaného dokazovania
bolo zrejmé, že súd nie je oprávnený o finančných nárokoch žalobcu rozhodovať a túto právomoc má
výlučne Sociálna poisťovňa a bolo nevyhnutné v konaní pokračovať s ňou. Uznesenie o schválení
zmieru podľa žalovaného nie je proti dobrým mravom a neodporuje zákonu. Žalovaný ďalej poukázal aj

na ďalšiu podstatnú skutočnosť, a to, právny zástupca žalobcu sám navrhol ukončenie vopred zjavne
bezúspešného sporu zmierom, s čím žalovaný na znak dobrej vôle súhlasil. Aj samotné znenie zmieru
bolo výhradne vecou žalobcu, nakoľko jeho právny zástupca diktoval osobne celé znenie súdneho
zmieru do zápisnice súdu, s ktorým žalobca následne prejavil súhlas.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 31.03.2016, na ktoré sa dostavil žalobca spolu správnym
zástupcom ako aj právny zástupca žalovaného, ktorý ospravedlnil neprítomnosť konateľa spoločnosti

EKB ZDEMA s.r.o. na pojednávaní z dôvodu jeho dlhodobého pobytu v zahraničí. Právny zástupca
žalobcu uviedol, že preto podali návrh na zrušenie zmieru, ktorý bol vydaný Uznesením Okresného súdu
Bratislava IV, sp. zn. 24Cpr/1/2012-149 zo dňa 02.04.2014, pretože výrok tohto zmieru je v rozpore s
dobrými mravmi a so zákonom, nakoľko v samotnom znení zmieru je zo strany žalovaného uznané,
že úraz ktorý utrpel žalobca zo dňa 04.07.2010 je pracovným úrazom a zároveň je uznané, že tento

zodpovedá za škodu spôsobenú žalobcovi týmto pracovným úrazom v rozsahu 80 % , ale súčasťou
výroku je záväzok, že žalovanému žalobca zaplatí náhradu trov konania vo výške 2.500,- Eur do 3
dní od právoplatnosti citovaného uznesenia. Z tohto výroku podľa právneho zástupcu žalobcu vyplýva,
že ako keby dostal žalovaný úhradu za právne služby, ktoré v skutočnosti mu nepatrili, pretože podľa
výsledku zmieru v prevažnej miere mal žalobca úspech. K takémuto spoločnému vyhláseniu o zmier

došlo zo strany žalobcu len z toho dôvodu, že žalovaný tvrdil, že bude dlhodobo viesť s ním spor o
zistenie právneho nároku, resp. o zistenie výšky miery zodpovednosti a že subjekt aj tak v priebehu
sporu zanikne a že k výsledku sporu nedôjde. Žalobca bol v ekonomickej tiesni a nemal na výber, len
prijať tieto podmienky, ktoré mu predložil žalovaný, najmä z toho dôvodu, že očakával, že po skončení
sporu zmierom bezodkladne bude plniť Sociálna poisťovňa, ktorá prerušila konanie rozhodnutím č. k.

XXXXX-X/XXXX-X. Z. J. XX.XX.XXXX. V súčasnosti Sociálna poisťovňa stále má prerušené konanie
a robí prieťahy z dôvodu, že sama zistila, že vec nie je ukončená, a že vo vlastnej réžii nie je ochotná
ustáliť túto predbežnú otázku. Sociálna poisťovňa má vedomosť o tom, že bol podaný návrh na zrušenie
zmieru a stále očakáva, že dosiahne žalobca nejaký výsledok, podľa ktorého bude definitívne vyriešená
predbežná otázka, a preto požiadal súd, aby rozhodol tak, že zruší uznesenie o schválení zmieru,

pretože je v rozpore so súdnou praxou, aby úspešný žalobca plnil neúspešnému žalovanému. Pokiaľ
ide o výšku spolu zavinenia, túto tiež žalobca neuznáva, pretože opätovne poukázal na to, že žalovaný
nechcel uznať svoje 100% zavinenie, ale presviedčal žalobcu aby mieru zavinenia 20% prijal na seba,
nakoľko dlhodobým procesom nedosiahne výsledok aký má dosiahnuť podľa vnútorného presvedčenia.
Právny zástupca žalobcu uviedol, že má za to, že žalobca nezavinil podiel 20% vzniku úrazu, nakoľko

v prípade zisťovania príčinnej súvislosti treba prihliadať na to, že ktorá udalosť podstatnou mierou
zapríčinila vznik úrazu, resp. škody. Ide o dôležitý znak zodpovednosti za škodu, a to či pred vznikom
úrazu sa žalovaný zodpovedne staval ku predchádzaniu vzniku škody. Podľa ich názoru žalobca nebol
nijakýmspôsobomriadneškolenýnakonkrétnyvýkonpráce,ktorývykonal,apriktoromsaúrazstal,aže
žalovanýnezabezpečilžiadnepracovnépomôcky,nevyhnutnepotrebnéprevzniktohtoúrazuaspoliehal

sa na konečného odberateľa výkonu práce, ktorý bol VW Group, v ktorého výrobných priestoroch sa
úraz stal. K súhlasu spoluúčasti došlo len z dôvodu finančnej tiesne a zlému zdravotnému stavu žalobcu,
ktorý má trvalé následky po tomto úraze.

4. Právny zástupca žalovaného uviedol, že v celom rozsahu nesúhlasí s návrhom žalobcu. Schválený

zmier je zákonný a bol schválený v súlade s hmotnými aj procesnými predpismi. Otázku náhrady
trov konania možno dohodnúť aj zmierom. Poukázal na tú skutočnosť, že zmier aj jeho obsah bol
schválený na popud žalobcu, ktorý jeho obsah priamo diktoval do zápisnice. Uviedol, že súčasné
konanie vnímame ako účelovú snahu a obštrukciu zo strany žalobcu vyhnúť sa plateniu trov konania,
ku ktorým bol vlastným zmierom zaviazaný a na vymoženie ktorých v súčasnej dobe už prebieha

exekučné konanie, ktoré však bolo odložené. Právny zástupca ďalej vyslovil súhlas s tvrdením právneho
zástupcu žalobcu, že žalobca nezavinil pracovný úraz vo výške 20 %, miera jeho zavinenia bola 100 %,
nakoľko jediným dôvodom, prečo k pracovnému úrazu došlo bolo nepoužitie bezpečnostného istiaceho
lana zo strany žalobcu. Žalovaný pristúpil na zmier ako prejav dobrej vôle, aby sa mohol žalobcadomáhať dávok sociálneho poistenia. Spoločnosť EKB ZDEMA s. r. o. pôsobí na trhu viac ako 10
rokov, zamestnáva desiatky zamestnancov, a v žiadnom prípade sa neplánuje jej zrušenie. Na základe
uvedených skutočností požiadal súd, aby žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalovanému

priznalnáhradutrovkonania.Právnyzástupcažalobcunamietol,žezarozhodujúcuskutočnosťpovažuje
žalobca jeho nepoučenie o bezpečnosti pri práci a najmä neposkytnutie prostriedkov, ktoré mali slúžiť
na prevenciu, aby k úrazu nedošlo, nakoľko zabezpečovacie lano, ktoré mal použiť žalobca pri práci,
nebolo zo strany žalovaného poskytnuté, dokonca neexistovala ani písomná pracovná zmluva. Jediným
dodatočne existujúcim dokladom o tom, že žalobca bol v pracovnoprávnom vzťahu bol list, ktorý doniesol

do nemocnice, kde bol hospitalizovaný žalobca konateľ žalovaného pán Q., za prítomnosti pána Ľ. O..
Právny zástupca žalobcu následne predložil súdu originál potvrdenia spoločnosti EKB ZDEMA spol. s
r.o. zo dňa 08.07.2010, že sa pánovi G. U., ktorý je zamestnancom spoločnosti stal pracovný úraz dňa
04.07.2010. Potvrdenie bolo vydané dňa 08.07.2010, je opatrené pečiatkou spoločnosti bez podpisu
majiteľa spoločnosti, resp. konateľa.

5. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo dňa 31.05.2016, na ktorom sa zúčastnil žalobca s právnym
zástupcom ako aj konateľ žalovaného spolu s právnym zástupcom. Žalobca vypovedal, že dôvodom
podanej žaloby je skutočnosť, že ak by nebol zrušil PN, ihneď by išiel na Sociálnu poisťovňu. Vypovedal,
že pracovali v noci tak, že striedali dennú zmenu, pracovali traja alebo piati, ani jeden deň tam nezastihli
zmenového majstra, vedúceho, prácu dostávali po telefóne. V ten večer keď tam boli, tak mali rozoberať

plošinu asi v 6-8 metrovej výške, nikto z jeho kolegov nechcel ísť tam hore. Vec by sa nestala, keby už
dva dni predtým nepracovali na podobnom rozoberaní a niekto z dennej zmeny rozobral aj tú časť, ktorú
ponechal, keď niekto niečo rozoberie, mal by to dať dole. Bolo to nachystané len tak, že on vystúpi a
letím dole. Uzatvorenie predmetného súdneho zmieru namietol preto, že keby bol pôvodne postupoval
normálne, nezrušil by svoju Práceneschopnosť. Túto zrušila na naliehanie protistrany pod hrozbou

pokuty z jeho strany s tým, že príde k vyplateniu odškodného zo strany žalovaného. Tento mu však
vyplatil iba sumu 500,- Eur. Nakoľko nedostal žiadne ďalšie náhrady začal súdny spor. Pretože nebol
evidovaný v Sociálnej poisťovni, bola jeho právnemu zástupcovi doručená dňa 03.07.2013 odpoveď
zo Sociálnej poisťovne z obsahu ktorej vyplýva, že do 03.07.2013 nebol nahlásený pracovný úraz zo
dňa 04.07.2010 u zamestnávateľa EKB ZDEMA s. r. o. a Sociálna poisťovňa ho nemá v evidencii.

Žalobca ďalej uviedol, že nevie prečo by si mal žalovaný nárokovať z jeho odškodného vyplatenie trov
a skrátiť tak jeho nároky čo sa týka odškodného za pracovný úraz. Súdny zmier uzatvoril z dôvodu, že
bol na neho vyvíjaný nátlak od žalovaného. Spresnil, že nešlo ani nie o nátlak, ale žalovaný neustále
požadoval uhradenie sumy 2.500,- Eur. Žalobca uviedol, že nemá financie na sumu na ktorej sa dohodol
sožalovaným,nasumu2.500,-Eur.Finančnéprostriedkynemal anivčaseuzatvoreniasúdnehozmieru,

ale predpokladal, že mu ich vyplatí Sociálna poisťovňa, ktorá ale plnenie pozastavila. Žalobca uviedol,
že žalovaný mu mal telefonicky prisľúbiť odškodné 20.000,- Eur. 500,- Eur, ktoré mu žalovaný poslal
na účet považoval za časť odškodného za úraz. žalobca ešte vypovedal, že nikdy neabsolvoval žiadne
bezpečnostné školenie.

6. Konateľ spoločnosti vypovedal, že k úrazu došlo pravdepodobne tak, ako ho popísal žalobca, preto
in tam osobne prítomný nebol. Potvrdil aj fakt, že činnosť ktorú popisoval žalobca sedí, ale nepoužil
žiadne ochranné prostriedky, lano, helma. Tieto prostriedky boli k dispozícii vo VW. Všetci pracovníci boli
školení firmou BOZPO Prievidza s.r.o. ako aj zamestnancami VW a nemeckými firmami, aby dodržovali
bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Žalovaný preto nesúhlasil s uznaním 100 % viny pri pracovnom

úraze, keďže žalobca nepoužil nič z toho, čo bol vyškolený, že má použiť. Po úraze bol prevezený
záchrannou službou VW na Kramáre, kde ho navštívil zamestnanec O. a spísal s ním protokol o
pracovnom úraze. Z toho vyplýva, že žalovaný nikdy nespochybňoval, že sa stal prac. úraz. nepripustil,
žeby bol na žalobcu vyvíjaný akýkoľvek nátlak. K platbám uviedol, že si ich nepamätá, nevedel, či to
bola platba EKB ZDEMA za čas, ktorý odpracoval vo firme. Žalovaný potvrdil súkromnú platbu, ktorú

urobil osobne, a to po telefonáte so žalobcom. Stretol sa s jeho rodičmi a bolo mu ho ľúto, tak mu
vložil 500,- Eur na účet. Túto platbu neposiela, ale vložil. Poprel, žeby žalobcovi sľúbil 20.000,- Eur ako
odškodné za pracovný úraz. K pracovnej zmluve ďalej vypovedal, že všetci zamestnanci ktorí boli na
projekte vo VW, mali pracovné zmluvy, išlo o dohodu, keďže to bolo na obdobie 2 mesiacov. Potvrdil,
že v Sociálnej poisťovni sú všetky platby uhradené, a je aj pracovný úraz nahlásený. K zmieru uviedol,

že bol navrhovaný žalobcom, nie nimi a suma 2.500,-eur bola navrhnutá pánom zástupcom žalobcu,
pretože oni požadovali oveľa vyššiu sumu. K dohode žalovaný pristúpil aj z dôvodu, že právny zástupca
povedal, že osobne požadovanú sumu zaplatil, nakoľko žalobca finančné prostriedky.7. Sociálna poisťovňa doručila súdu dňa 01.06.2015 žiadosť o poskytnutie informácií z obsahu ktorej
vyplýva, že Sociálna poisťovňa neplnila žalobcovi poistné plnenie v súvislosti s pracovným úrazom v

rozsahu80% ztohodôvodu,žebolapodanážalobaourčenieneplatnostischválenéhosúdnehozmieru.
Súd listom zo dňa 02.09.2015, ktorý bol doručený poisťovni 10.09.2015 podal podrobnú informáciu o
prebiehajúcom súdnom konaní 10Cpr/1/2014.

8.Napojednávaniedňa26.10.2017sadostavilžalobcaspolusjehoprávnymzástupcomakoajžalovaný

spolu s právnym zástupcom. Právny zástupca žalobcu opakovane požiadal súd, aby vyhovel žalobe v
plnom rozsahu a zopakoval, že napádajú tú účasť uznesenia o schválení zmieru v ktorej bola uložená
povinnosť žalobcovi zaplatiť žalovanému sumu 2.500,- Eur titulom náhrady trov konania. nakoľko
žalobca prerušil práceneschopnosť, lebo si myslel, že žalovaný mu bude platiť podľa dohody, čím sa
dostal do veľmi zlej ekonomickej situácie. Právny zástupca žalovaného poukázal na svoje vyjadrenia
a poukázal na to, že v pôvodnom konaní žalobca žiadal priznanie takmer 40.000,- Eur, pričom tento

návrh počas konania vzal späť, čiže bol vo veľkej väčšine nároku neúspešný. Vzhľadom na istinu, mali
byť priznané trovy konania v oveľa väčšom rozsahu. Bolo len prejavom dobrej vôle žalovaného, že
na navrhovaný zmier pristála to z dôvodu aby sa žalobca mohol domáhať dávok sociálneho poistenia.
V zmysle zákona a ustálenej judikatúry, otázku trov konania možno upraviť aj zmierom. K uvádzanej
údajnej dohode o splátkach zo strany žalovaného za pracovný úraz nikdy nedošlo, naopak žalovaný

si splnil všetky zákonne povinnosti, pracovný úraz sám ohlásil úradom aj Sociálnej poisťovni, a tejto
poskytol plnú súčinnosť v konaní o priznaní dávok v prospech žalobcu. Dôvod, prečo je žalobca v zlej
sociálnej situácii je podľa ich názoru jedine ten, že podal žalobu na zrušenie schváleného zmieru, v
dôsledku ktorého konania sám sebe blokuje priznanie a vyplatenie dávok Sociálnou poisťovňou. Navrhli,
aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to: žaloba zo dňa 21.07.2014 doručená
súdu dňa 23.07.2014, kompletný spis Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 24Cpr/1/2012, výpis z
obchodného registra žalovaného, Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 03.02.2015 o
nepriznaní oslobodenia od zaplatenia súdnych poplatkov, právoplatné dňa 13.05.2015, Uznesenie

Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 8CoPr/2/2015 zo dňa 31.05.2015, žiadosť Sociálne poisťovne
doručená súdu dňa 01.06.2015, výpis z účtu žalobcu, Záznamová kniha zo dňa 11.06.2010, záznamová
kniha výchovnej a vzdelávacej aktivity zo dňa 11.06.2010, prezenčná listina zo dňa 11.06.2010,
opakované školenie zamestnancov BOZP zo dňa 11.06.2010, opakované žiadosti Sociálnej poisťovne
o stave konania 10Cpr/1/2014, zápisnicami z pojednávaní, výsluchom žalobcu, žalovaného. Súd po

vyhodnotení jednotlivých dôkazov, a to každého dôkazu jednotlivo a všetkých v ich vzájomnej súvislosti,
pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo a obsah súdneho spisu, ustálil nasledovný
skutkový stav:

10. Okresný sud Bratislava IV, konaním sp.zn. 24Cpr/1/2012 Uznesením o schválení súdneho zmieru

zo dňa 02.04.2014 zastavil konanie o nároku na náhradu za stratu na zárobku vo výške 14.623,83 Eur,
nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 12.151,- Eur, nároku na náhradu
bolestného vo výške 4.537,10 Eur a nároku na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
o 50 %, t.j. 6.075,50 Eur. Zároveň schválil zmier účastníkov tak, že žalovaný uznáva, že úraz, ktorý
utrpel žalobca dňa 04.07.2010 je pracovným úrazom a žalovaný zodpovedá za škodu spôsobenú

žalobcovitýmtopracovnýmúrazomvrozsahu80%.Žalobcasadobrovoľnezaviazalzaplatiťžalovanému
náhradu trov konania vo výške 2.500,- Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru.
Žalovaný bol zaviazaný k úhrade súdneho poplatku vo výške 49,75 Eur. O náhrade trov konania v
časti zodpovedajúcej späťvzatiu žalobného návrhu žalobcom, súd nerozhodoval samostatným výrokom,
nakoľko dohoda o trovách celého konania (vrátane späťvzatej časti) bola súčasťou zmieru uzatvoreného

medzi účastníkmi konania.

11. Následne sa žalobca sa žalobou zo dňa 21.07.2014, doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.07.2014
domáhal, aby súd určil, že predmetné uznesenie schválení zmieru sa zrušuje. Žalobu odôvodnil
skutočnosťou, že zmier schválený súdom je v rozpore s právnymi predpismi tak hmotného ako aj

procesného práva, nakoľko v konaní vedenom na tunajšom súde bol súd povinný dokazovaním zistiť
skutkové podklady pre posúdenie, či zmier nie je v rozpore s právnymi predpismi kogentnej povahy,
poprípade či ich neobchádza. Konkrétne žalobca namietal, že v prípade schváleného súdneho zmieru
neexistoval zákonný dôvod na to, aby bol žalobca povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vovýške 2.500,- Eur, a súd mal preto vykonať dôkazy navrhnuté stranami v spore, poprípade i iné dôkazy,
ktoré vyšli v konaní najavo. Preto žalobca považuje zmier v časti, v ktorej sa žalobca zaviazal zaplatiť
žalovanému trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.500,- € podľa hmotného práva za

neplatný. Žalobca zároveň namietal, že vydaním napadnutého uznesenia bolo porušené základné práva
žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé
súdne konanie podľa či. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd mal
podľa žalobcu aplikovať na rozhodnutie o náhrade trov konania ustanovenie § 141 ods. 1. ods. 2 O.s.p.
a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania, ktoré žalobcovi v súvislosti s konaním vznikli, a

žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznať.

12. Podľa ustanovenia § 148 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“), žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť.

13. Podľa ustanovenia § 148 ods. 2 CSP, súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli

ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

14. Zmierom sa rozumie dohoda účastníkov uzavretá v priebehu konania, ktorou si upravujú svoje
práva a povinnosti. Uzavretie zmieru je v podľa Civilného sporového poriadku prípustné bez ohľadu na
povahusporu.Jedinýmpredpokladompreschváleniezmierujesúladsovšeobecnezáväznýmiprávnymi

predpismi. Úlohou súdu teda je vykonať dokazovanie len v takom rozsahu, aby mal preukázané, že
navrhnutýzmierniejevrozporeskogentnýmiustanoveniamiprávnychpredpisov,aleboichneobchádza.
Niejeúlohousúduvykonaťdokazovanievtakomrozsahu,akýbysivyžadovaloautoritatívnerozhodnutie
súdu (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. 10. 2010, sp. zn. 5 M Cdo 11/2009).

15. Súd poukazuje na skutočnosť, že v novej právnej úprave bola odstránená možnosť zrušenia
uznesenia o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný (§ 99 ods. 4 OSP).
Zákonodarca uviedol, že išlo o nadbytočný prvok, lebo súd otázku súladu s hmotným právom vyriešil už
pri schválení súdneho zmieru. Dôvodom bolo posilnenie právnej istoty strán sporu. Súd má zároveň za
preukázané, že právna úprava v ustanovení § 146 ods. 1 OSP uvádzala, že v prípade skončenia konania

zmierom sa v zásade o trovách nerozhoduje, ak sa v zmieri účastníci sami dohodli na ich náhrade, v
opačnom prípade žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

16. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

17. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,

ak by boli v neprospech strany.

18. Z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 24Cpr/1/2012 jednoznačne vyplýva, že na
pojednávaní konanom dňa 10.07.2013 žalobca zobral svoj návrh v časti, v ktorej sa domáhal proti
žalovanému priznania nároku na náhradu za stratu na zárobku vo výške 14.623,83 Eur, nároku na

náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 12.151,- Eur, nároku na náhradu bolestného
vo výške 4.537,10 Eur a nároku na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 %,
t.j. 6.075,50 Eur späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť. Žalovaný so späťvzatím žalobného návrhu
súhlasil, preto súd podľa § 96 ods. 1,3 O.s.p. konanie v tejto časti zastavil.

18.Napojednávaníkonanomdňa02.04.2014 stranysporuzhodneprejavilizáujemskončiťsporsúdnym
zmierom, a tak súd schválil zmier, ktorým žalovaný uznal, že úraz, ktorý utrpel žalobca dňa 04.07.2010
je pracovným úrazom a žalovaný zodpovedá za škodu spôsobenú žalobcovi týmto pracovným úrazom
v rozsahu 80%. Žalobca sa dobrovoľne zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške
2.500,- Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru a dohoda o trovách celého

konania (vrátane späťvzatej časti) bola súčasťou zmieru uzatvoreného medzi účastníkmi konania. S
poukazom na platnú právnu úpravu v časti uzatvorenia súdneho zmieru na základe ktorej môže súd
rozsudkom zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný, pričom
návrh možno podať do troch rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru, súd ustálil, žeuzatvorený súdny zmier zo dňa 02.04.2014, sp. zn. 24Cpr/1/2012 nebol v rozpore s platnými právnymi
predpismi a nebol uzatvorený v rozpore s hmotným právom. Aj z obsahu výpovede žalobcu ako i
právneho zástupcu na konaní o zrušení uznesenia o schválení súdneho zmieru sp.zn. 10Cpr/1/2014

jednoznačne vyplynulo, že bol to práve žalobca spolu správnym zástupcom, ktorí diktovali obsah zmieru
priamo do zápisnice. Nakoľko však následne podali na tunajší súd dňa 23.07.2014 žalobu, Sociálna
poisťovňa neplnila žalobcovi poistné plnenie v súvislosti s pracovným úrazom v rozsahu 80 % z
toho dôvodu, že bola podaná žaloba o určenie neplatnosti schváleného súdneho zmieru. Žalobca sa
tak svojim vlastným konaním dostal do stavu ekonomickej tiesne. Jeho zdravotný stav nie je dobrý,

nepochybne súvisí s pracovným úrazom zo dňa 04.07.2010, ale i napriek tejto skutočnosti súdu nijako
nepreukázal, že súdny zmier, ktorý uzatvoril so žalovaným uzatvoril v tiesni a pod tlakom. Dobrovoľne sa
zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 2.500,- Eur do troch dní od právoplatnosti
uznesenia o schválení zmieru. Neobstojí tvrdenie, že hoci ani v čase uzatvorenia zmieru nemal finančné
prostriedky, predpokladal, že tieto mu uhradí Sociálna poisťovňa, a tak následne vyplatí žalovaného.
Jeho povinnosťou bolo splniť plnenie ku ktorému sa zaviazal. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani

v tvrdení, že žalovaný mu mal sľúbiť odškodné vo výške 20.000,- Eur, a preto pristúpil k uzatvoreniu
zmieru. Túto skutočnosť nijako súdu počas konania hodnoverne nepreukázal. Je to iba jeho tvrdenie a
tvrdenie jeho právneho zástupcu.

19. Napriek skutočnosti, že súd v danom prípade postupoval v zmysle ust. § 470 ods. 2 CSP, čo

znamená, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostali zachované, nakoľko sa tento zákon použil na konania začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti zákona o CSP, súd neuplatňoval ustanovenia tohto zákona (o predbežnom prejednaní veci,
popretískutkovýchtvrdeníprotistranyasudcovskejkoncentráciikonania),akbybolivneprospechstrany
(žalobcu). Žalobcovi, ale nič nebránilo uplatniť ust. § 153 CSP o sudcovskej koncentrácii konania a

preukázať tak hodnovernosť svojich tvrdení. Žalovaný doložil súdu doklady preukazujúce, že žalobca bol
náležite poučený v rámci školenia zamestnancov o BOZP dňa 11.06.2010 čo potvrdil svojim podpisom.
Zúčastnil sa aj školenia v oblasti práce vo výškach. Žalobca pravosť podpisu na uvedených listinných
dôkazoch nijako nerozporoval (nepredložil súdu napr. znalecký posudok z oblasti grafológie, ktorý
by potvrdil, že sporný podpis na týchto listinách nie je jeho, nezabezpečil svedkov, ktorí by potvrdili

alebo vyvrátili jeho tvrdenia). Súd mal tak za preukázané, že pracovný úraz, ktorý žalobca utrpel, je
síce pracovným úrazom v rozsahu 80 % čo ani žalovaný nepoprel, ale došlo k nemu aj samotným
nezodpovedným zavinením žalobcu (nepoužitím žiadnych ochranných prostriedkov - lano, helma).

20. Nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal súdu dôvodnosť žaloby o zrušenie

Uznesenia Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 24Cpr/1/2012-149 zo dňa 02.04.2014, ktorým bol
schválený zmier uzavretý medzi účastníkmi konania, súd jeho žalobu v celom rozsahu zamietol.

21. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 C. s. .p. v spojení s § 255 ods. 2 C.
s. p., podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo. Súd žalobu žalobcu v celom
rozsahu zamietol, a preto priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku. Súd poukazuje na Uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 8CoPr/2/2015 zo dňa
31.03.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.05.2015 , ktorým súd potvrdil uznesenie súdu prvého

stupňa o neoslobodení od súdnych poplatkov. Krajský súd ustálil, že napriek tomu, že došlo k vážnemu
pracovnému úrazu a poškodeniu zdravia žalobcu v dôsledku ktorého poklesla jeho pracovná schopnosť
o 40 % a dňom 21.12.202 mu bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 151,70,- eur, žalobca žiadne
zo svojich tvrdení nepredložil a nedoložil listinami osvedčujúcimi pokles jeho pracovnej schopnosti a
priznanie invalidného dôchodku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).