Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 9, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/54/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109011752
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Evžen Kelij
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7109011752.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Evžena Kelija a členov JUDr. Mareka
Dudíka a JUDr. Zoltána Szalaya, v trestnej veci obžalovaného T. G. pre obzvlášť závažný zločin vraždy
podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. a/ Tr.zák., na verejnom zasadnutí dňa 9. januára 2013 v
Košiciach o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 11.11.2011, sp.zn.
4T/112/2009 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného T. G..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 11.11.2011, sp.zn. 4T/112/2009 bol obžalovaný T. G.
uznaný vinným pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods.1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. a/
Tr.zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

dňa 11.5.2009 v čase okolo 15.00 hod. v obývacej izbe rodinného domu v obci D. č.d.XXX, okres
Košice - okolie po požití alkoholických nápojov a predchádzajúcej hádke v úmysle usmrtiť napadol
svoju manželku C. G., nar. XX.X.XXXX tým spôsobom, že ju bodol veľkou intenzitou a prudkosťou
nožom s kostenou rúčkou o celkovej dĺžke 26 cm a dĺžke čepele 14,5 cm do oblasti hrudníka
vpravo, čím jej spôsobil hlbokú bodnoreznú ranu v prsnej oblasti vpravo vzdialenú 2,5 cm od stredovej
čiary prebiehajúcu zhora nadol, spredu dozadu, sprava doľava s bodnorezným kanálom o dĺžke

minimálne 12 cm, v rozsahu dolnej polovice 3. rebra, 3. medzirebrového priestoru, kompletne 4.rebra,
4. medzirebrového priestoru a hornej polovice 5. rebra v primostíkovej čiare s rezným poranením
pravej vnútornej hrudníkovej tepny, prednej a zadnej časti osrdcovníkového vaku vpravo, výtokovej
časti osrdcovnice, pľúcnice, pravej predsiene srdca, medzipredsieňovej priehradky srdca a spodnej
steny ľavej predsiene srdca a bodnorezné poranenie zadnej strednej časti pravých pľúc, čo viedlo k
masívnemu krvácaniu navonok a do osrdcovníkového vaku, čo viedlo bezprostredne a zakrátko k smrti

poškodenej C. G. v dôsledku šoku z vykrvácania.

Obžalovaný T. G. z miesta činu ušiel a bol zadržaný o 15,50 hod. hliadkou polície pri Potravinách v
rómskej osade v obci D..

Uvedeného konania sa dopustil napriek, tomu, že právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 7.3.2001 , sp.zn. 1T 1/2001 bol uznaný za vinného z trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1
Tr.zák. účinného do 1.1.2006 a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov, pričom bol
podmienečne prepustený z výkonu tohto trestu uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 28.10.2008,
sp.zn. 8 Pp 238/2008.

Bol mu za to uložený podľa § 145 ods. 3, § 42 ods. 1, § 47 ods. 1 Tr.zák. s ú h r n n ý trest

odňatia slobody na d o ž i v o t i e, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods.3 písm. a/, písm. b/ Tr.zák.
zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.Podľa § 42 ods. 2 Tr.zák. bol súčasne z r u š e n ý výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu
Košice - okolie zo dňa 29.5.2009, sp.zn. 6T 84/2009, ktorým mu bol podľa § 360 ods. 2, § 38 ods. 4, §

37 písm. m/, § 49 ods. 2 Tr.zák. uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 a 1 roka.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. uložený trest prepadnutia veci - noža s kostenou rúčkou o celkovej
dĺžke 26 cm a dĺžke čepele 14,5 cm, ktoré vlastníkom prepadnutej veci podľa § 60 ods. 6 Tr.zák. sa
stáva štát.

Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. mu bola uložená povinnosť, aby poškodenej C. G.I., nar. XX.X.XXXX, bytom
D. č. d. XXX, okres Košice - okolie nahradil spôsobenú škodu vo výške 532,49 € a poškodenej D. X.
G., S..D.., M. X, J., IČO: XXXXXXXX škodu - náklady vzniknuté za poskytnutú zdravotnú starostlivosť
C. G. , nar. XX.X.XXXX vo výške 54,74 €.

Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie obžalovaný T. G. (ďalej len „odvolateľ“) a to bezprostredne
pojehovyhlásenídozápisniceohlavnompojednávanílenprotivýrokuotreste.Vpísomnomodôvodnení
podaného opravného prostriedku poukazuje na svoj vek. Pokiaľ dôvody odvolania boli formulované
obhajcom, v tomto odôvodnení sa uvádza, že si je vedomý, že svojím konaním spôsobil nenapraviteľný
následok, nenamieta ani výsledky vyšetrovania a svoj čin úprimne ľutuje, avšak nesúhlasí s uložením

súhrnného trestu odňatia slobody na doživotie. Poukazuje najmä na tú skutočnosť, že za skutok, ktorý
spáchal, umožňuje zákon uloženie trestu odňatia slobody v trvaní 25 rokov alebo odňatia slobody
na doživotie. Pri svojom fyzickom veku (54 rokov) a zdravotných problémoch si je vedomý, že aj
uloženie trestu odňatia slobody v trvaní 25 rokov uňho znamená, žeby zvyšok života strávil vo výkone
trestu, nakoľko má nevykonaný trest - zvyšok z podmienečného prepustenia v trvaní 3 rokov 11

mesiacov a 14 dní. Preto upriamuje pozornosť na charakteristiky z výkonu trestu, z ktorých vyplýva,
že nebol problematickým odsúdeným a nebezpečným pre svoje okolie v ústave a z uvedeného dôvodu
nepotrebuje osobitné zaobchádzanie, aké je pri výkone trestu odňatia slobody na doživotie. Navrhol,
aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie vo výroku o uložení trestu na doživotie a sám rozhodol
tak, že uloží trest odňatia slobody v trvaní 25 rokov.

Prokurátor využil postup v zmysle ustanovenia § 314 Tr.por. a vo svojom vyjadrení k odvolaniu
odvolateľa uvádza, že uložený trest odňatia slobody na doživotie považuje za zákonný a dôvodný a zo
stručného odôvodnenia odvolania nevyplývajú žiadne okolnosti, ktoré by súd prvého stupňa správne
nezohľadnil pri ukladaní trestu.

Krajský súd ako odvolací súd ( ďalej len „odvolací súd“ ) vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti
poškodenej C. G. a splnomocnenca poškodenej E. X. G. a.s., pobočka T. ( právny nástupca D. X. G.,
a.s.), nakoľko boli pre predmetný postup splnené procesné podmienky v zmysle ustanovenia § 294 ods.
1, ods. 2 Tr.por.

Obhajca obžalovaného v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí poukázal na písomné odôvodnenie
podaného opravného prostriedku a opätovne navrhol, aby odvolací súd zrušil výrok o uložení trestu
odňatia slobody na doživotie a uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 25 rokov so zaradením
do ústavu s maximálnym stupňom stráženia, s prihliadnutím na zvyšok trestu odňatia slobody z

predošlého odsúdenia, nakoľko u odvolateľa nie je potrebné vykonanie trestu odňatia slobody vo výkone
trestu s osobitným režimom, najmä s prihliadnutím na jeho vek a doterajšie charakteristiky z výkonu
trestu odňatia slobody.

Zástupcakrajskéhoprokurátoravkonečnomnávrhunaverejnomzasadnutízotrvalnasvojompísomnom

vyjadrení k odvolaniu a navrhol, aby najmä s prihliadnutím na závery znalcov, odvolací súd zamietol
odvolanie odvolateľa ako nedôvodné.

Obžalovaný v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí opätovne oľutoval spáchanie žalovaného
skutku, žije s tým dennodenne, je veľmi zlé, čo sa stalo a napokon poukázal na svoj fyzický vek.

Odvolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 326 ods. 5 Tr.por. a doplnil konanie dôkazmi
nevyhnutnými na to, aby mohol rozhodnúť o odvolaní - výsluchmi znalcov Doc. PhDr. C. D., CSc. zodboru Psychológia - Klinická psychológia dospelých, ako i Prof. MUDr. I. T., DrSc. a MUDr. G. V. -
znalcov z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria.

Znalec z odboru Psychológia - Klinická psychológia dospelých Doc. PhDr. C. D., CSc. v plnom rozsahu
zotrval na obsahu písomného posudku a k svojim doterajším výpovediam doplnil, že pri vypracovaní
znaleckého posudku zobral do úvahy ako osobnostné, tak i kriminogénne , ako i spoločenské faktory
u odvolateľa. K otázke, či dĺžka uloženého trestu bude mať vplyv na zmenu osobnosti odvolateľa
uviedol, že na základe posledných poznatkov, ktoré sú známe približne od roku 1995 je jasné, že

osobnostné charakteristiky diagnostikované u odvolateľa sú vo väčšej miere geneticky fixované, pričom
sociálne prostredie vplýva do značnej miery na človeka, musíme ho brať do úvahy, ale genetika
je nesmierne silná. Práve jeden z faktorov - kriminalita , je geneticky podmienený a je pomerne
ťažko nejako predpokladať, že dĺžka pobytu v nejakom zariadení by mohla nejako výrazne ovplyvniť
genetickú štruktúru odvolateľa. Pokiaľ sa mal znalec vyjadriť, akú vidí po prípadnom skončení trestu
odňatia slobody v trvaní 25 rokov možnosť recidívy, odpovedal, že v období asi dva roky späť sa

zaoberá intenzívne vraždami a podľa doterajších poznatkov by sa osobne u osoby odvolateľa i vtedy
bál možnosti recidívy. Naviac, ak vzhľadom na zistenú poruchu osobnosti u odvolateľa /osobnosť
geneticky vulnerabilnú - predisponovanú, viac extrovertne orientovanú, závislú osobnosť s extrémnymi
osobnostnými faktormi neuroticizmom (emocionálna instabilita) a psychoticizmom, antisociálnym -
protispoločenským správaním (kriminalitou) a návykovosťou so sklonom k sociálne nežiadúcemu

správaniu, teda sklonom klamať (zvýšené lži skóre) a výraznou afektívnou psychopatológiou/, výchovné
pôsobenie trestu odpadá, trest má u neho vyslovene izolačný a represívny charakter. Odvolateľ má
osobnostnú zložku kriminality veľmi zvýraznenú, čo je geneticky dané a prakticky nemenné.

Znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria prof. MUDr. I. T., DrSc. - po oboznámení

sa s výpoveďou znalca z odboru Psychológia - Klinická psychológia dospelých Doc. PhDr. C. D.Y.,
CSc. - vo svojej výpovedi na verejnom zasadnutí na doplnenie obsahu znaleckého posudku a svojich
doterajších výpovedí uviedol, že duševná porucha - porucha osobnosti (prejavujúca sa dissociálnym
konaním, zvýšenou afektívnou instabilitou s deštruktívnymi tendenciami, ďalej porucha psychiky a
správania zapríčinená užívaním alkoholu so závislosťou - III. - IV. štádium) u odvolateľa je trvalého

charakteru, i keď je v silách človeka nájsť správne riešenie svojho ďalšieho života. Konkrétne, odvolateľ
ide zlým smerom, nakoľko pri jeho poruche osobnosti sa možno správať primerane, teda lepšie, ale i
neprimerane, neadekvátne, teda horšie, čo konkrétne robí odvolateľ. Čo sa týka zníženia rozpoznávacej
a ovládacej schopnosti odvolateľa, ide zhruba o jednu tretinu, tu samozrejme zohrala svoju úlohu
konzumácia alkoholu a preparátov. Dĺžka výkonu trestu môže mať pozitívny vplyv na predsa len určité

usmernenie človeka, určite viac ako liečba v psychiatrickej ambulancii. K otázke prípadného uloženia
ochranného liečenia uviedol, že pobyt vo výkone trestu by stačil, aby sa zastavila orientácia odvolateľa
na konzumáciu, v prípade ukončenia trestu by to prichádzalo do úvahy, ale to nie je primárna otázka. K
prognóze správania odvolateľa vo vyššom veku ďalej uviedol, že sa ťažko odhaduje správanie človeka,
najmä vo veku nad 70 rokov, i keď v tomto veku je zvyčajne závažnosť konania nižšia, no nie je celkom

vylúčená, čím v podstate nevylučuje recidívu. Máme malé možnosti ovplyvniť človeka, ktorý je agresívny
a treba zasiahnuť v tom smere, aby sa nedopustil tretej vraždy, čo je vecou rozhodnutia súdu. Tu,
nakoľko ide o prípad psychickej poruchy, nie duševnej choroby, máme obmedzené možnosti vplývania,
predpokladá, že odvolateľ sa vo výkone trestu pred spáchaním skutku spáchal adekvátne, momentálne
to vždy závisí od toho - ktorého človeka, nevieme predpokladať čo urobí v budúcnosti, to závisí na ňom

samom, či sa zmení jeho správanie alebo nie. Napokon, vo vzťahu k prípadnému pôsobeniu v rámci tzv.
postpenitenciárnej starostlivosti uviedol, že doporučuje uloženie ochranného psychiatrického liečenia
ambulantnou formou, aby sa odvolateľ hlásil na liečenie, pretože porucha jeho osobnosti sa nedá vylúčiť,
ale svojím spôsobom sa dá utlmiť jeho agresivita, samozrejme za predpokladu, že nebude zneužívať
návykové látky, konkrétne alkohol a lieky. Čo sa týka problematiky genetických vkladov povahových

zmien, táto nie je jednoznačne doriešená, nedá sa vylúčiť významný podiel skúsenostných faktorov a
genetické faktory sú úplne druhotné, nie primárne, primárne sú skúsenostné faktory, t.j. učenie, životné
skúsenosti a pod.

Ďalší znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria MUDr. G. V. - po oboznámení sa s

výpoveďou znalca z odboru Psychológia - Klinická psychológia dospelých Doc. PhDr. C. D., CSc. a po
vypočutí výpovede spoluznalca Prof. MUDr. I. T., DrSc. - vypovedal nasledujúce myšlienky. Vo vzťahu
k výchovnému vplyvu trestu odňatia slobody by sa priklonil k uloženiu časovo ohraničeného trestu,
za uloženia ochranného psychiatrického liečenia, ako i protialkoholického liečenia a to ambulantnouformou, pri zohľadnení veku odvolateľa. Čo sa týka vplyvu genetiky, prikláňa sa k záverom znalca
Doc. PhDr. C. D., Csc., avšak je zhodného názoru so spoluznalcom, že je tu určitý korektívny vplyv
dlhodobého trestu odňatia slobody, tento nezmení povahu odvolateľa, ani jeho temperament, ale môže

zmeniť určitý vzorec správania a to v pozitívnom zmysle. U dlhodobejších trestov odňatia slobody po
jeho korektívnom vplyve nastávajú obavy z prípadného návratu do výkonu trestu. Pokiaľ sa týka vplyvu
dlhodobého trestu na prípadnú zmenu osobnosti, táto sa nemení, avšak pôsobením trestu dlhšieho
trvaniasamôžekorigovaťsprávanieobžalovaného,ktorýkonkrétneakjepodkontrolou,takviekorigovať
svoje správanie, ale v situácii, keď cíti prevahu nad svojím okolím, môže sa osobnostne prejaviť vo

forme agresie. Nevieme predpokladať - pokiaľ nejde o konanie pod vplyvom duševnej choroby v pravom
slova zmysle - aké bude správanie toho ktorého jedinca, nakoľko môže byť u neho určitá trpkosť za
nepriaznivé životné situácie a tu nevieme predpovedať, čo sa stane. Pokiaľ je osoba odvolateľa pod
určitou intenzívnou kontrolou, napr. vo výkone trestu odňatia slobody, vie korigovať svoje správanie,
ale v prípade zníženia tejto kontroly, t.j. po prípadnom prepustení z výkonu trestu na slobodu, sa
za určitých konfliktných situácií môže prejaviť jeho agresivita, ktorá mu je daná v dôsledku poruchy

osobnosti. Na konanie odvolateľa podstatnou mierou vplývalo požitie alkoholu, samotný odvolateľ má
zníženú schopnosť kontroly vlastného správania a požitie alkoholu znižuje jeho zníženú schopnosť
ovládania svojho správania. Bez vplyvu alkoholu by pravdepodobne ku skutku nedošlo. V konkrétnom
prípade u odvolateľa ide o afektívnu instabilitu s vysokou pohotovosťou , afektom, zvýšenou afektívnu
dráždivosťou, so sklonom k agresívnemu deštrukčnému konaniu voči druhým a práve pri kombinácii s

alkoholom, je tu vysoké riziko recidívy - neschopnosti ovládať svoje správanie.

Krajský súd ako súd odvolací ( § 315 Tr.por. ) skôr, než začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 Tr.por. zisťoval, či odvolanie je prípustné, či bolo podané včas a oprávnenou osobou a

či nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania, avšak z
obsahu spisového materiálu zistil, že odvolanie je prípustné ( § 315 ods.1 Tr.por.), bolo podané včas -
v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento opravný prostriedok podať ( § 309 ods.1
Tr.por.), oprávnenou osobou ( § 307 ods.1, ods.2 Tr.por. ) a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie
odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania.

Krajský súd potom pri rozhodovaní o odvolaní odvolateľa postupoval v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1
Tr.por. a preskúmal tak zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému podal
odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané neprihliadol, nakoľko by neodôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.

1 Tr.por.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia - vyjadrujúceho revízny princíp - odvolací súd
preskúmava len tie výroky, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako i správnosť postupu konania,
predchádzajúceho napadnutému výroku rozsudku, s výnimkou, že odvolací súd musí prihliadnuť aj

na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali
( po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku - dovolania v zmysle
ustanovenia § 371 ods.1 Tr.por.

Podľa § 2 ods. 10 Tr.por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav

veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr.por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Preskúmaním obsahu napadnutého rozhodnutia ako i obsahu podaného opravného prostriedku a
obsahu spisového materiálu , odvolací súd zistil nasledovné.Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam prvostupňového súdu je potrebné uviesť, že tieto majú plne oporu vo
vykonaných dôkazoch, na ktoré sa prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku odvolal a sú
podrobne rozobrané v odôvodnení preskúmavaného rozsudku. Nakoľko sa odvolací súd so zisteniami

súdu prvého stupňa plne stotožňuje, odkazuje v ďalšom i na správne dôvody v ňom uvedené.

Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, prvostupňový súd vykonal všetky potrebné a dostupné
dôkazy a to tak výsluchom odvolateľa, ako i výsluchom zástupcu poškodenej spoločnosti D. X. G.,
a.s. (právny nástupca E. X. G., a.s.) JUDr. E.Í. I., výsluchom poškodenej svedkyne C. G., výsluchom

svedkov C. Y., MUDr. J. G., prečítaním výpovedí svedkov K. M., MUDr. W. G., MUDr. P. O. a C.L. O.,
výsluchomznalcazodboruPsychológia-klinickápsychológiadospelýchDoc.PhDr.C.D.,CSc.,znalcov
z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria prof. MUDr. I. T., DrSc., a MUDr. G. V., z odboru
Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Súdne lekárstvo MUDr. K. V. a MUDr. E. T., znalcov - pracovníkov
KEÚ Košice mjr. Ing. C. N. - z odvetvia Daktyloskopie, MVDr. K. E. z odvetvia Kriminalistickej biológie a
genetickej analýzy, pplk. Ing. I. G. - z odvetvia Mechanoskopie, znalca ad hoc z odboru Veterinárstvo,

odvetvie Kynológia MVDr. Ľ. J., prečítaním výpovedí znalcov - pracovníkov KEÚ Košice mjr. Ing. T. T. a
npor. RNDr. I. Č. - z odvetvia Kriminalistickej biológie a genetickej analýzy, ako i rozsiahlymi listinnými
dôkazmi, z ktorých dôkazov po ich vykonaní vyplynulo ako došlo k žalovanému skutku.

Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku - v súlade s ustanoveniami § 165 ods. 1, § 167

a § 168 ods. 1 Tr.por. - riadne, logicky a presvedčivo vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o
ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia pri rozhodovaní oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení
vykonaných dôkazov tak jednotlivo, ako i vo vzájomných súvislostiach.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal všetky

dostupné a potrebné dôkazy pre náležité zistenie skutkového stavu - v súlade s ustanovením § 2 ods.
10 Tr.por. a tieto i správne vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por. Odvolací súd tak
nemal pochybnosti o správnosti skutkového výroku v napadnutom rozsudku, pretože tento zodpovedá
výsledkom dokazovania na hlavných pojednávaniach.

Odvolací súd považuje za potrebné zvýrazniť - v zhode so závermi prvostupňového súdu, že vykonaným
dokazovaním bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa odvolateľ dopustil žalovaného
skutku, ktorý sa stal tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu.

Súd prvého stupňa taktiež zistené skutkové zistenia pri právnych úvahách - pri právnej kvalifikácii skutku

- správne podriadil pod príslušné ustanovenie zákona a preto odvolací súd nezistil žiadne pochybenia
pri právnej kvalifikácii žalovaného skutku.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolateľa týkajúcich sa uloženého trestu odvolací súd považuje za
potrebné uviesť nasledovné.

S prihliadnutím na obsah odvolacích námietok odvolateľa preto odvolací súd dopočul Doc. PhDr. C. D.,
CSc. - znalca z odboru Psychológia - Klinická psychológia dospelých, ako i Prof. MUDr. I. T., DrSc. a
MUDr. G. V. - znalcov z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria a to najmä za účelom
jednoznačného zistenia, či je alebo nie je nádej, že by odvolateľa ako páchateľa bolo možné napraviť

trestom odňatia slobody na dobu do 25 rokov

V konaní - a to najmä - o trestnom čine vraždy sú spravidla priberaní znalci (samozrejme okrem iných) z
odboru psychiatrie a psychológie, kde skutočne je potrebné uvážiť dôsledne, k akým otázkam sa majú
alebo môžu v posudkoch znalci z týchto odborov vyjadriť.

Všeobecne, rozmedzie medzi psychiatrickým a psychologickým posudkom možno vidieť v tom, že
otázky riešené psychiatrom sa dotýkajú oblasti psychopatologickej, pričom psychológovi je vyhradená
oblasť psychológie páchateľa, ktorého duševný stav je v podstate v norme a to vo sfére interpersonálnej,
pri rozbore a objasňovaní motivačných faktorov, pri skúmaní subjektívnych podmienok a príčin konania

páchateľa, psychologických faktorov urýchľujúcich či retardujúcich , resp. vôbec znemožňujúcich
proces resocializácie páchateľa. Zo záverov psychologických posudkov môže teda vyplynúť objasnenie
osobnostných rysov, inteligencie páchateľa, jeho sklonov k afektívnemu konaniu, odpoveď na otázkysúvisiace so spôsobmi jeho myslenia, dôsledkov životného prostredia na vytváranie osobnosti páchateľa
a jeho prístupnosť k výchovnému pôsobeniu.

Naopak, len znalci psychiatri sa môžu vyjadriť k tomu, či a akou duševnou poruchou trpel páchateľ
v dobe činu a k tomu, aby určili jej vplyv na rozpoznávaciu a ovládaciu schopnosť páchateľa. Znalec
psychiater však môže dať i odpovede na otázky, ktoré nemusia dospieť k hraničným záverom, ako je
príčetnosť, nepríčetnosť, či zmenšená príčetnosť.

Preto je na mieste, aby sa v medzných prípadoch vyjadrili znalci z oboch odborov - ako tomu bolo
i v prejednávanom prípade, pričom psychiatri prihliadajú k čiastočným záverom posudku psychológa.
Psychologickáexpertízamôžebyťtak,amnohokrátje,nevyhnutnýmdoplnkomkomplexnéhoposúdenia
duševného stavu páchateľa.

Záver o tom, či nie je nádej, žeby páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do 25

rokov(podmienkauvedenáv§47ods.1písm.b/Tr.zák.)jeprávnouotázkou,ktorejriešeniepatrívýlučne
do právomoci súdu. Na tomto nič nemení skutočnosť, že súd vychádza aj zo znaleckého posudku
znalca z odboru Psychológia - Klinická psychológia dospelých, ktorého úlohou je na podklade určenia
osobnostných, symptomatických (kriminogénnych) a spoločenských (sociálnych) faktorov poskytnúť
súdu závery pre vyhodnotenie resocializačnej prognózy páchateľa.

Formuláciou tejto podmienky - „nie je nádej“ - zákon stanovuje, že nestačí nedostatok istoty, že
sa páchateľ napraví trestom kratšieho trvania, ale naopak, vyžaduje sa rozumná istota (prognóza)
vychádzajúca zo súčasných znalostí o možnosti nápravy páchateľa trestom odňatia slobody na dobu
do 25 rokov.

Pri posúdení otázky, či nie je nádej, žeby odvolateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody
na dobu do 25 rokov, bolo potrebné vychádzať zo znaleckého posudku znalca z odboru Psychológia
- Klinická psychológia dospelých. Znalec sa pritom mal vyrovnať so skutočnosťou, či vzhľadom na
zistenú osobnostnú štruktúru odvolateľa ide o stav relatívne trvalý, vývojom ukončený a terapeuticky

ovplyvniteľný. Ďalej bolo potrebné vyjadrenie znalca k závažnosti spáchanej trestnej činnosti, k možnosti
jej recidívy a k spôsobu emočného spracovania spáchanej trestnej činnosti zo strany odvolateľa.

Z hľadiska osoby odvolateľa bolo preto nutné najskôr skúmať, či k dosiahnutiu účelu trestu nepostačuje
miernejšia alternatíva a až po negatívnom závere, že miernejší výnimočný trest odňatia slobody

nepostačuje k dosiahnutiu účelu Trestného zákona, možno za splnenia ostatných podmienok prikročiť
k uloženiu trestu odňatia slobody na doživotie. V zmysle ustanovenia § 47 ods. 1 písm. b/ Tr.zák., ide
o individuálnu prevenciu.

Kdoterazuvedenémujepotrebnéuviesť,žeodvolateľsíceoľutovalspáchaniežalovanéhoskutku,avšak

na priebeh a okolnosti jeho spáchania si v podstate nepamätá, pričom jeho ľútosť je až následná, nič
nemeniaca na následku jeho konania.

Pokiaľ sa týka osobnosti odvolateľa, stupeň intelektu a celkové rozumové schopnosti, tieto sa
nachádzajú v pásme podpriemeru (IQ = 84), teda ide o horný limit hraničného pásma mentálnej

retardácie. Ako už bolo uvedené, ide o osobnosť s extrémnymi osobnostnými faktormi, motivácia
je pre výpadok pamäte na dobu skutku prakticky nezistiteľná, avšak i minimálne podnety úzko
naviazané na jeho emocionálne prežívanie môžu spustiť nepredvídateľne agresívnu reakciu. Otázka
jeho prevýchovy, ako i prognóza budúceho správania je nepriaznivá. U osoby odvolateľa, i po výkone
trestu odňatia slobody v trvaní 25 rokov podľa doterajších poznatkov, je potrebné sa obávať recidívy.

Naviac, ak vzhľadom na zistenú poruchu osobnosti u odvolateľa /osobnosť geneticky vulnerabilná
- predisponovaná, viac extrovertne orientovaná, závislá osobnosť s extrémnymi osobnostnými
faktormi neuroticizmom (emocionálna instabilita) a psychoticizmom, antisociálnym - protispoločenským
správaním (kriminalitou) a návykovosťou so sklonom k sociálne nežiadúcemu správaniu, sklonom
klamať(zvýšenélžiskóre)avýraznouafektívnoupsychopatológiou/,výchovnépôsobenietrestuodpadá,

trest má u neho vyslovene izolačný a represívny charakter. Odvolateľ má osobnostnú zložku kriminality
veľmi zvýraznenú, čo je geneticky dané a prakticky nemenné, neovplyvniteľné dĺžkou výkonu trestu,
teda i podľa názoru odvolacieho súdu nie je prístupný k výchovnému pôsobeniu.Právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 7.3.2001 , sp.zn. 1T 1/2001 bol odvolateľ
uznaný vinným z trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1 Tr.zák. - zák. č. 140/1961 Zb. v znení
neskorších predpisov a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov, pričom bol

podmienečne prepustený z výkonu tohto trestu uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 28.10.2008,
sp.zn. 8 Pp 238/2008 po výkone časti uloženého trestu odňatia slobody v trvaní 8 rokov a 16 dní.

Vzhľadom na uvedené, odvolací súd považuje za potrebné pripomenúť vyjadrenie MUDr. G. V. - znalca z
odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria na verejnom zasadnutí, kde okrem iného uviedol,

že u dlhodobejších trestov odňatia slobody po jeho korektívnom vplyve nastávajú obavy z prípadného
návratu do výkonu trestu. Ale, ako je tomu i v prejednávanom prípade, trest odňatia slobody vykonaný
odvolateľom v trvaní 8 rokov a 16 dní nekorigoval jeho správanie v pozitívnom zmysle, pričom aj táto
skutočnosť potvrdzuje správnosť uloženého trestu.

Odvolací súd preto - v zhode so súdom prvého stupňa - dospel k záveru, že vychádzajúc zo

súčasných znalostí o možnosti nápravy odvolateľa (ako konkrétnej osoby opätovného páchateľa
obzvlášť závažného zločinu) nie je rozumná istota (prognóza), že sa odvolateľ napraví trestom odňatia
slobody v trvaní do 25 rokov. Vychádzal pri tom predovšetkým zo zistenia, že porucha osobnosti
odvolateľa je trvalá, terapeuticky prakticky neovplyvniteľná a riziko recidívy v jeho prípade mimoriadne
vysoké.

Odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti tak zistil, že výrok o uloženom treste odňatia slobody na
doživotie, za použitia ustanovenia o ukladaní súhrnného trestu, výrok o zaradení odvolateľa na výkon
trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia,
výrok o uložení trestu prepadnutia veci a napokon výrok o náhrade škody, sú v súlade so zákonom

a zisteným skutkovým stavom, pričom tieto súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku dostatočne a
vecne správne odôvodnil.

Z výrokov napadnutého rozsudku prvostupňového súdu podľa zistení krajského súdu vyplýva
jednoznačný záver nevzbudzujúci dôvodné pochybnosti, že žalovaný skutok spáchal odvolateľ -

obžalovaný T. G., zisteným spôsobom, z preukázaného motívu, a preto postupom v zmysle ustanovenia
§ 319 Tr.por. odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti uzneseniu sťažnosť nie je prípustná (§ 185 ods. 2 Tr.por.).