Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 11C/157/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212203435
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Štiftová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1212203435.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II, v Bratislave, v právnej veci žalobcu: Mesto Levoča, Nám. Majstra Pavla 4,

Levoča, IČO: 00 329 321, zastúpeného: advokátskou kanceláriou Hovan, Hospůdka, s.r.o., Ing. Kožucha
1, Spišská Nová Ves, proti žalovanému: ZH Kredit, s.r.o., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 049
581, zastúpenému: JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Karadžičova 10, Bratislava, o zaplatenie
29.995,22 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 29.995,22-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75%
ročne z dlžnej sumy od 17.7.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V zostávajúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a náhrada trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 21.02.2012 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy
29.995,22 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 18.2.2010 do
zaplatenia a náhrady trov konania, titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnil tým, že na
základe poverenia vydaného Okresným súdom Spišská Nová Ves sp. zn. 8Er/107/2009 bolo voči
žalobcovi vykonané exekučné konanie EX 48/2009 vedené súdnym exekútorom O.. J. I., so sídlom

exekútorského úradu v Banskej Bystrici. Exekučné konanie bolo vykonané na základe exekučného
titulu, a to platobného výmeru č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vydaného O.. J. D., správcom
konkurznej podstaty úpadcu Z. B. Y. Z. v konkurze (ďalej ako "exekučný titul"). V exekučnom konaní bola
dňa 18.2.2010 vykonaná transakcia na úkor bankového účtu žalobcu, ktorou boli odčerpané finančné
prostriedky vo výške 37.410,73 eur v prospech súdneho exekútora O.. J. I., čím sa exekučné konanie
skončilo vymožením pohľadávky a trov exekúcie. Vykonaním exekučného konania sa žalovaný na
úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, nakoľko exekúcia prebehla na základe ničotného exekučného titulu,

správca konkurznej podstaty nebol oprávnený na základe zákona

č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní vydávať individuálne akty orgánu verejnej moci. Takéto
akty boli v čase vydania platobného výmeru oprávnené vydávať zdravotné poisťovne na základe
prenesenej pôsobnosti orgánu verejnej moci, nie však správcovia konkurzných podstát. Predmetný
platobný výmer tak nemohol byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie na majetok
žalobcu,čopodporujúajďalšierozsudkysúdovSlovenskejrepublikyaNajvyššísúdSRvuznesení1Cdo

51/2010. Na základe ničotného exekučného titulu došlo voči žalobcovi k bezdôvodnému obohateniu vo
výške29.995,22eur,ktorásumapozostávazvymoženejistiny29.528,18euratrovprávnehozastúpenia
žalovaného v exekúcií v sume 467,04 eur.2. Žalovaný sa bránil tým, že nárok uplatnený žalobcom nie je neoprávneným majetkovým prospechom
žalovaného a nenapĺňa obsah ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Exekúcia vedená voči
žalobcovi na základe platobného výmeru vydaného O.. D. bola vedená v zmysle právnych predpisov,

pričom súd s vykonávaním tejto exekúcie súhlasil vydaním poverenia. Exekúcia bola ukončená
vymožením pohľadávky, pričom podľa ust. § 61 Exekučného poriadku navrátenie do predošlého stavu
je v exekučnom konaní vylúčené, čo je vyjadrením zásady, že stav navodený exekučným konaním
nie je možné vrátiť späť. Žalovaný bol vlastníkom pohľadávky voči právnemu predchodcovi žalobcu
vyplývajúcej z nesplnenia si povinností a neuhradenia poplatku z omeškania v zmysle ustanovení

zákonač.273/1994Z.z.ozdravotnompoistení.VzmysleuvedenéhozákonavznikolZ.B.Y.Z.(ďalejako
"B.") nárok na zaplatenie poplatku z omeškania z nezaplateného poistného na zdravotné poistenie na
základe poistného vzťahu voči právnemu predchodcovi žalobcu priamo zo zákona. Tento hmotnoprávny
nárok žalovaného voči dlžníkovi existoval bez ohľadu na existenciu, resp. právoplatnosť platobného
výmeru. Platobný výmer bol len procesným rozhodnutím o hmotnoprávnom nároku voči žalobcovi, a
tentonepochybnevznikolaexistovalaždojehouhradenia.HmotnoprávnynárokB.bolriadnepostúpený

na žalovaného, voči žalobcovi existoval a bol vymožený v exekučnom konaní. Žalovaný preto nemohol
získať plnenie bez právneho dôvodu. V konaní vzniesol námietku premlčania.

3. Prvoinštančný súd vo veci rozsudkom zo dňa 28.11.2013, č.k.. 11C 157/2012 - 159 zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 29.995,22,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z

dlžnej sumy od 18.2.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že
dokazovaním, ktoré vo veci vykonal, zistil, že Perspektíva družstevná zdravotná poisťovňa (ďalej len
"B.") bola dňa 1.7.1999 zrušená a vstúpila do likvidácie, Krajský súd v Bratislave dňa 20.4.2001
vyhlásil na jej majetok konkurz. Konkurzný súd opatrením zo dňa 22.6.2005 súhlasil s predajom súboru
pohľadávok úpadcu, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.6.2005. Predmetom predaja boli

rôzne pohľadávky úpadcu voči zdravotníckym zariadeniam, ostatným platiteľom poistného a voči K. Y.
Z.. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 7.7.2005 uzatvorenou medzi O.. J. D., správcom konkurznej
podstaty úpadcu a odporcom, nadobudol odporca súbor pohľadávok úpadcu vrátane pohľadávky
tvoriacej predmet sporu. Exekúcia na podklade exekučného titulu - platobného výmeru č. XXX/XXXX
zo dňa XX.X.XXXX vydaného O.. J. D., správcom konkurznej podstaty úpadcu - Z. B. Y. Z., začala dňa

26.2.2009. Okresný súd Spišská Nová Ves vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 6.4.2009 pod č.
XXXX*XXXXXX, na vymoženie istiny 29.995,22 € s príslušenstvom. Uznesením sp. zn. 8Er/107/2009,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.1.2010 súd námietky povinného proti exekúcií zamietol. Podaním
doručeným Okresnému súdu Spišská Nová Ves dňa 25.2.2010 súdy exekútor vrátil poverenie z dôvodu,
že exekúcia skončila vymožením pohľadávky a trov exekúcie dňa 19.2.2010.

4. Po právnej stránke prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 18 ods. 8, §
23 ods. 1, 2, 4 a § 59 zákona č. 273/1994 Z.z., § 107 ods. 1, § 122 ods. 2, 3, § 451 ods. 1, 2,
§ 456 Občianskeho zákonníka tak, že exekúcia sa skončila vymožením pohľadávky a trov exekúcie
dňa 19.2.2010. V tento deň bola súdnemu exekútorovi pripísaná na jeho účet vymožená suma od

žalobcu. Koniec premlčacej lehoty pripadol na 19.2.2012, avšak nakoľko išlo o nedeľu, posledným
dňom premlčacej lehoty bol pondelok 20.2.2012. Žaloba bola podaná na súd faxom dňa 20.2.2012,
teda v posledný deň premlčacej lehoty a bola doplnený písomne dňa 21.2.2012. Preto súd prvej
inštancie námietku premlčania nevzhliadol ako dôvodnú. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že medzi
stranami nebolo sporné postúpenie pohľadávky B. na žalovaného. Spornými boli skutočnosti, či bola

exekúcia vykonaná na základe existujúceho exekučného titulu, a ak nie, či došlo k bezdôvodnému
obohateniu na strane žalovaného. Platobný výmer, ktorý bol exekučným titulom, bol vydaný správcom
konkurznej podstaty B., nie zdravotnou poisťovňou. Zo žiadneho právneho predpisu však nevyplýva
oprávnenie správcu konkurznej podstaty vydať akty aplikácie práva, t.j. individuálne akty orgánu verejnej
moci. Pod správou majetku úpadcu nemožno rozumieť výkon práv prislúchajúci orgánu verejnej moci

(zdravotnej poisťovni). Prvoinštančný súd tiež zdôraznil, že predmetné pohľadávky na nezaplatenom
poistnom zrušenej poisťovne nepatrili do konkurznej podstaty, nakoľko v zmysle ust. § 34 ods. 3
zákona č. 273/1994 Z. z. prešli na K. Y. Z., prípadne na inú zdravotnú poisťovňu. Ak teda správca
konkurznej podstaty nemal zákonné oprávnenie vydávať platobné výmery, ktorým žalobcovi predpísal
poplatok z omeškania za neuhradené poistné, ide o právny akt nulitný, ktorý nikoho nezaväzuje a

hľadí sa na neho, akoby neexistoval, preto nemôže byť spôsobilým titulom na vykonanie exekúcie.
Nakoľko nejde o akt verejnej moci, neobstojí argument žalovaného, že žalobca mal podať žalobu
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Žalovaný ako oprávnený v exekučnom konaní vedenom na
Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 8Er/107/2009 a u súdneho exekútora O.. J. I., nikdynedisponoval materiálne vykonateľným (existujúcim) exekučným titulom, v dôsledku čoho sa žalovaný
bezdôvodneobohatilzískanímpeňažnýchprostriedkovzexekučnéhokonania.Natútoskutočnosťnemá
vplyv, že exekučný súd právoplatne zamietol námietky žalobcu (povinného) proti exekúcií. Rozhodnutie

exekučného súdu nevytvorilo prekážku res iudicata, pretože bolo vydané v rámci exekúcie vedenej na
podklade nulitného exekučného titulu. Pretože k porušeniu práv žalobcu už došlo, vo veci neprichádza
do úvahy určovacia žaloba o určenie neexistencie exekučného titulu, ktorá má preventívny charakter,
ale práve žaloba o plnenie, vydanie bezdôvodného obohatenia. Všetky peniaze vymožené exekúciou
vedenou na základe nevykonateľného exekučného titulu by mali byť žalobcovi vrátené s poukazom na

ust. § 451 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu prvého stupňa v danom prípade išlo o plnenie
bez právneho dôvodu. Argument žalovaného s poukazom na ust. § 61 Exekučného poriadku bol súdom
prvejinštancievyhodnotenýakoprávneirelevantný.Súdprvejinštancietiežposúdilakoneopodstatnenú
argumentáciu žalovaného, že hmotnoprávny nárok na zaplatenie poplatku z omeškania za neuhradené
poistné je napriek nulite exekučného titulu daný, preto k bezdôvodnému obohateniu nemohlo dôjsť.
Aby bolo subjektívne právo žalovaného na zaplatenie dlžného poistného priznané súdom, musí mať

formu nároku, ktorý je právne akceptovateľný. V danej veci mal prvostupňový súd za ustálené, že nárok
žalovanéhouplatnenýprostredníctvomplatobnéhovýmeruneboluplatnenývzákonomprípustnejforme,
preto došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Argumenty žalovaného o existencii jeho
hmotnoprávneho oprávnenia zostali len v teoretickej rovine, preto súd prvého stupňa v tomto smere
dokazovanie nevykonával.

5. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote v celom rozsahu odvolal žalovaný, ktorý žiadal aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo svojom
odvolaní poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa nestotožnil. Mal za to, že
rozsudok je zjavne nesprávny, nezákonný a arbitrárny, keďže je iba stroho, nenáležite a formalisticky

odôvodnený. Rozsudkom sa podľa žalovaného rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov a v
konaní existuje prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Žalovaný nadobudol pohľadávku voči žalobcovi
na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 7.7.2005, pričom mu bol postupcom odovzdaný
platobný výmer. Žalovaný na základe tohto exekučného titulu navrhol začať exekučné konanie, na
základe ktorého došlo k vymoženiu pohľadávky. Exekučné konanie bolo vedené v zmysle ustanovení

právneho poriadku, pričom súd s vykonávaním exekúcie súhlasil vydaním poverenia. Exekučné konanie
bolo ukončené vymožením pohľadávky a exekučný titul - platobný výmer, nebol vyhlásený za nulitný
správny akt a to ani v rámci správneho súdnictva, a ani v rámci exekučného konania. Podľa názoru
žalovaného súd vo vedenom konaní zjavne nemal právomoc opätovne preskúmavať platobný výmer
a to jednak z dôvodu, že bol už predmetom preskúmavania v rámci exekučného konania, ktorého

výsledkombolovydanieprávoplatnéhouznesenia(resiudicata)ajednakzdôvodu,žeuvedenýprieskum
by bolo možné realizovať len v rámci správneho súdnictva. Prvostupňový súd sa postavil skôr do pozície
súdu v rámci správneho súdnictva, keďže argumentoval preventívnym charakterom určovacej žaloby
o vyhlásenie neexistencie exekučného titulu. Súd v rámci konania o vydanie údajného bezdôvodného
obohatenia zjavne nemá právomoc revidovať právoplatné rozhodnutie správneho orgánu a už vôbec

nie právoplatné rozhodnutie súdu a dokonca suplovať pasivitu údajne dotknutého účastníka, ktorý ani
len nepoužil základné opravné prostriedky, ktoré mu právny poriadok núkal. Platobný výmer, ktorý
bol exekučným titulom, nebol do dňa vynesenia napadnutého rozsudku vyhlásený za nulitný právny
akt. Pritom žalovaný bol vlastníkom pohľadávky voči právnemu predchodcovi žalobcu a vyplývajúcej z
nesplnenia povinností a neuhradenia poplatku z omeškania v zmysle ustanovení zákona č. 273/1994

Z.z. V zmysle uvedeného zákona vznikol B. nárok na zaplatenie poplatku z omeškania z nezaplateného
poistného na zdravotné poistenie na základe poistného vzťahu voči právnemu predchodcovi žalobcu
(ako poistenému na zdravotné poistenie) priamo z tohto zákona. Tento hmotnoprávny nárok žalovaného
voči žalobcovi existoval bez ohľadu na existenciu resp. platnosť platobného výmeru. Platobný výmer
bol len procesným rozhodnutím o hmotnoprávnom nároku voči žalobcovi a tento nepochybne vznikol a

existoval až do jeho uhradenia. Ku dňu 24.5.2005 viedol pôvodný veriteľ B. voči právnemu predchodcovi
žalobcu dlh na nezaplatenom poplatku z omeškania z nezaplateného poistného na zdravotné poistenie
na základe zákona č. 273/1994 Z.z. vo výške 889 566,- Sk. Žalovaný celkom jednoznačne preukázal
aj oprávnenosť nadobudnutia pohľadávky, k čomu sa prvoinštančný súd vyjadril tak, že postúpenie
pohľadávky z B. na žalovaného nebolo medzi stranami sporné. Hmotnoprávny nárok B. voči žalobcovi,,

ktorý bol riadne postúpený na žalovaného, existoval a bol vymožený v exekučnom konaní. Žalovaný
nemohol získať plnenie bez právneho dôvodu. Bezdôvodným obohatením sa samozrejme môže stať
aj plnenie prijaté alebo vymožené na základe vykonateľného rozhodnutia, ktoré bolo následne zrušené
(v tomto prípade k zrušeniu platobného výmeru ani nedošlo). Pokiaľ sa ten, čo plnil na základepovinnosti mu uloženej súdom (prípadne správnym orgánom) domáha vrátenie plnenia, dôvodnosť
takejto požiadavky potom závisí na tom, či podľa hmotného práva, teda aj bez rozhodnutia, ktoré bolo
následne zrušené, plnil povinnosť, ktorú skutočne mal alebo ktorú nemal. Túto otázku rieši súd ako

predbežnú. Zrušením rozhodnutia, podľa ktorého bolo plnené, dochádza k bezdôvodnému obohateniu
len v prípade že právny dôvod plnenia nespočíval v hmotnom práve. Hmotnoprávny nárok žalovaného
na vymožené plnenie existoval. Pokiaľ by došlo k procesným pochybeniam na strane súdu, je za
takýto postup zodpovedný jedine súd, a teda štát. Povinnosť platiť poistné vzniká ex lege a na jej
vznik nie je potrebná žiadna ďalšia právna skutočnosť (ako napr. predpísanie poistného alebo poplatku

z omeškania). Prípadná nulita platobného výmeru by sa nijako nedotkla povinnosti platiť poistné či
poplatok z omeškania. Podľa názoru žalovaného by k bezdôvodnému obohateniu došlo jedine vtedy,
ak by žalobca namietal a následne preukázal, že jeho dlh voči B. nevznikol, bol už splnený alebo
zanikol iným spôsobom. Žalovaný má zároveň za to, že o uplatnenom nároku žalobcu mal právomoc
rozhodnúť jedine Úrad pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou, nakoľko podľa ust. § 19 ods. 16 zákona
č. 580/2004 Z.z. si platiteľ poistného, jeho právny nástupca alebo poistenec, ktorému vznikol preplatok,

môže uplatniť nárok na tento preplatok na úrade. Najvyšší súd SR v spore o právomoc uznesením sp.
zn. 6 Rks 1/2010 zo dňa 21.4.2010 rozhodol tak, že na rozhodnutie o nároku žalobcu na zaplatenie
poplatku z omeškania podľa § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z.z. je daná právomoc Úradu pre dohľad
na zdravotnou starostlivosťou. Prvostupňový súd rozsudkom prisúdil žalobcovi aj úrok z omeškania od
18.8.2010, pričom počítanie úroku od práve tohto dátumu nijako nezdôvodnil.

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

7. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2) a dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené

podmienky na potvrdenie ani na zmenu rozsudku.

8. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že pokiaľ ide o nulitu platobného výmeru, ktorý bol vydaný
správcom konkurznej podstaty B., v tomto smere sa aj s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR
( sp. zn. 3 M Cdo 20/2008, sp. zn. 5 Cdo 109/2010) stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že

správca konkurznej podstaty DZP nemal postavenie orgánu verejnej moci a nemal právomoc vydávať
individuálne správne akty - platobné výmery. Úlohou správcu bolo nakladať s majetkom úpadcu, neprešli
však na neho právomoci úpadcu ako orgánu verejnej moci. Odvolací súd preto považuje platobný výmer
vydaný správcom za nulitný právny akt, ktorý nikoho nezaväzuje a je potrebné naň hľadieť, ako keby
neexistoval. Nulita právneho aktu je stav objektívne existujúci, prirodzene naň nemá vplyv rozhodnutie

exekučného súdu, ktorým zamietol námietky žalobcu (povinného) proti exekúcií, ktorá bola na základe
tohto platobného výmeru vykonaná, navyše exekučný súd sa pri svojom rozhodovaní vôbec nezaoberal
oprávnenímsprávcuvydaťplatobnývýmer,vodôvodnenírozhodnutiariešilibaotázku,čiplatobnývýmer
vo všeobecnosti môže byť exekučným titulom a či žalobca (povinný) proti nemu podal odvolanie.

9. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospechzískanýznepoctivýchzdrojov.Bezdôvodnesaobohatilajten,zakohosaplnilo,čopodľapráva
malplniťsám.Vzmysleustálenejjudikatúrypodstatoubezdôvodnéhoobohateniajezákonomstanovená
povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol

predmet bezdôvodného obohatenia získaný ( Rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 Cdo 92/2010). Bezdôvodné
obohatenie vzniká za splnenia určitých zákonom stanovených podmienok, a teda na jeho vznik stačí, že
k obohateniu došlo bez právom uznaného dôvodu, alebo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva.
Súdu rozhodujúcemu o žalobe na splnenie povinnosti na jeho vydanie naisto nepostačuje zistenie, že
rozhodnutie, na základe ktorého bolo plnené (nie je rozhodujúce, či plnenie bolo dobrovoľné alebo bolo

vymožené v exekučnom konaní), bolo následne zrušené, resp. došlo podľa procesných predpisov k
strate jeho účinnosti (Rozhodnutie NS SR sp. zn.5 M Cdo 17/2009). Súd prvej inštancie vo svojom
odôvodnenísprávneskonštatoval,žeplatobnývýmer,ktorýbolexekučnýmtitulom,bolnulitnýmprávnym
aktom, pričom však tento platobný výmer považoval za základ pre existenciu pohľadávky žalovaného
(oprávneného v exekučnom konaní) voči žalobcovi. Nezohľadnil pritom skutočnosť, že platobný výmer

je iba deklaratórnym rozhodnutím, ktorým poisťovňa predpíše dlžníkovi dlžné poistné alebo dlžné
poplatky z omeškania, pričom pohľadávka dlžníka voči poisťovni existuje aj bez vydania platobného
výmeru, nakoľko povinnosť platiť poistné a súvisiace plnenia vyplýva povinným subjektom priamo zo
zákona. Právnym dôvodom plnenia preto nemožno rozumieť samotný exekučný titul (v tomto prípadeplatobný výmer), právny dôvod plnenia spočíva v hmotnom práve. Preto pre posúdenie otázky vzniku
bezdôvodnéhoobohatenianastranežalovanéhonepostačujezaoberaťsalenotázkouexistencie(nulity)
platobného výmeru tak, ako to urobil súd prvej inštancie. Žalobca sa domáha vydania plnenia, ktoré bolo

od neho exekučne vymožené, a ku ktorému bol zaviazaný nulitným platobným výmerom. Posúdenie
jeho nároku je závislé od skutočnosti, či pre jeho plnenie existoval právny dôvod vyplývajúci z hmotného
práva. Ak na strane žalobcu existovala povinnosť plniť majúca základ v hmotnom práve, potom táto
existuje nezávisle od rozhodnutia, ktorým bola deklarovaná a ani prípadné neskoršie zrušenie alebo (v
tomto prípade) právna neexistencia rozhodnutia ex tunc neznamená jej zánik. Nie je pritom dôležité, či

povinný subjekt plnil dobrovoľne alebo bola pohľadávka voči nemu vymožená exekučne. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie sa nijakým spôsobom nezaoberal otázkou, či
mal žalobca podľa hmotného práva povinnosť plniť žalovanému. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 7 Cdo 85/2013). Pritom práve posúdenie otázky existencie hmotnoprávnej povinnosti žalobcu plniť
žalovanému, je rozhodujúce pre určenie, či sa žalovaný bezdôvodne obohatil alebo nie. Odvolací súd
preto rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil (§ 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.) a vec mu

vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).

10. Úlohou súdu prvej inštancie bude ďalším dokazovaním vyriešiť podľa ust. § 23 ods. 1, ods. 2 zákona
č. 273/1994 Z.z. ako predbežnú otázku existenciu (hmotnoprávnej) povinnosti žalobcu voči žalovanému
plniť poplatok z omeškania s tým, že prvoinštančný súd musí najmä ustáliť, či a v akom rozsahu

vznikla pohľadávka B. voči právnemu predchodcovi žalobcu a posúdiť či došlo k platnému postúpeniu
pohľadávkyzB.nažalovaného.Povyriešenítejtoprejudiciálnejotázkymôžesúdprvejinštanciepristúpiť
k vyhodnoteniu dôvodnosti nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451
Občianskeho zákonníka.

11.Právnyzástupcažalobcuvosvojompredneseuviedol,ženemocnicaspoliklinikouLevočak1.1.2003
menila zriaďovateľa a prešla do zriaďovateľskej pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja. Podľa
§ 55d ods. 6 zákona č. 303/1995 Z.z. záväzky nemocnice týkajúce sa povinnosti platiť poistné za roky
1995 - 1999 zostali záväzkami pôvodného zriaďovateľa. Na tento režim záväzkov vydal Prešovský
samosprávny kraj metodický pokyn, v ktorom určil povinnosti jednotlivým zdravotníckym zariadeniam

ako postupovať pri doručovaní zoznamom záväzkov, ktoré vznikli k 31. 12. 2002. Skutočnosť, že
nemocnica nebola nositeľom záväzkov vyplývajúcich zo zdravotného poistenia vyplýva z toho, že zákon
číslo 303/1995 Z.z. ešte v čase prechodu nemocnice s poliklinikou Levoča do zriaďovateľskej pôsobnosti
Prešovského samosprávneho kraja, ponechal tieto záväzky pôvodnému zriaďovateľovi a to Ministerstvu
zdravotníctvaSlovenskejrepubliky.NáslednetietozáväzkypotomMinisterstvozdravotníctvaSlovenskej

republiky vo vzťahu k poisťovniam uhrádzala prostredníctvom spoločnosti Veriteľ, a.s.. Právny zástupca
žalobcu má dokonca za to, že spoločnosť Veriteľ a.s. uhradila aj záväzok na zaplatenie poplatku z
omeškania, ktorý bol predmetom exekučného konania zo strany žalovaného, teda v čase, kedy došlo k
vykonaniu exekúcie žalovaným, žalobca nebol nositeľom hmotnoprávnej povinnosti plniť za nemocnicu
s poliklinikou Levoča. Právny zástupca žalobcu ďalej poukázal na list nemocnice s poliklinikou zo dňa

18. 2. 2004 z obsahu, ktorého vyplýva, že Nemocnica s poliklinikou Levoča na základe metodického
usmernenia Prešovského samosprávneho kraja zaslala ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky
súpis záväzkov k 31. 12. 2002. Žalovaný síce v konaní preukazoval právne nástupníctvo mesta Levoča
avšak opomenul, že ešte predtým ako sa žalobca stal právnym nástupcom nemocnice s poliklinikou
došlo k prechodu práv a povinností z nemocnice s poliklinikou na Prešovský samosprávny kraj, pričom

zozákonač.446/2001Z.z.omajetkuvyššíchúzemnýchcelkov-§4avyplýva,žedovlastníctvavyššieho
územného celku neprechádzajú záväzky na úhradu povinných peňažných plnení podľa osobitných
predpisov, ktorým bol okrem iného aj zákon č. 273/1994 Z.z.. Nemocnica s poliklinikou Levoča si ani
nebola vedomá nejakého záväzku voči poisťovni a evidovala iba istinu pohľadávky v sume 153.661,-
Sk. Právny zástupca žalobcu teda zotrval na tom, že žalobca sa nestal nositeľom záväzku, ktorý

bol predmetom exekúcie nakoľko na žalobcu tento záväzok neprešiel a zostal záväzkom pôvodného
zriaďovateľa, ďalej poukázal na to, že pokiaľ ide o zmluvu o postúpení pohľadávky žalovaný síce
poukazuje na znenie článku 2 ods. 1 zmluvy, avšak v ustanovení článku 2 ods. 2 zmluvy o postúpení
pohľadávky je predmet zmluvy definovaný reálnou výškou postupovanej pohľadávky presne vyčíslenou
čo do istiny aj príslušenstva, ktoré sú presne špecifikované v prílohe zmluvy z obsahu, ktorej vyplýva,

že poplatok z omeškania, ktorý bol predmetom exekúcie a ktorý je predmetom sporu, bol na žalovaného
postúpený vo výške 0. Žalobca má teda za to, že predmetom postúpenia pohľadávky nebol poplatok z
omeškania. Dôležité však nie je ani to, či zmluva o postúpení pohľadávky je platným alebo neplatnýmprávnym úkonom, dôležité je, že pohľadávka, ktorá je predmetom sporu na žalovaného postúpená nikdy
nebola a teda žalovaný je povinný plnenie, ktoré mu žalobca zaplatil vrátiť.

12. Právny zástupca žalovaného vo svojom prednese uviedol, že žalobu považuje v celom rozsahu za
nedôvodnú a túto žiadal zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca nesporoval existenciu hmotnoprávneho
vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, keďže žiadal vydať bezdôvodné obohatenie len z dôvodu
neplatnosti právneho úkonu. V nadväznosti na argument žalobcu, ktorým spochybňuje existenciu
hmotnoprávneho vzťahu, t.j. že záväzok právneho predchodcu žalobcu prešiel na iný subjekt zo zákona,

právny zástupca žalovaného poukázal na zákonné ustanovenia, ktoré nič nehovoria o záväzkoch
právneho predchodcu žalobcu, ale len o záväzkoch jeho zriaďovateľa, respektíve zriaďovateľov. Je
nepochybné, že nemocnica s poliklinikou Levoča ako príspevková organizácia mala samostatnú právnu
subjektivitu v dôsledku čoho bola priamo zodpovedná za plnenie svojich záväzkov. Interné vzťahy medzi
zriaďovateľmi tejto príspevkovej organizácie nemali žiaden vplyv na existenciu jej záväzkov. Poisťovňa
Z. nemala pohľadávku voči zriaďovateľom nemocnice s poliklinikou Levoča ani voči ministerstvu

zdravotníctva ani voči vyššiemu územnému celku. Zmena zriaďovateľa nemala žiaden vplyv na záväzky
subjektu, ktorý prechádzal zmenou zriaďovateľa, čo vyplýva aj z viacerých súdnych rozhodnutí. Pokiaľ
ide o skutočnosť namietanú právnym zástupcom žalobcu, čo sa týka postúpenia pohľadávky, právny
zástupca žalovaného poukázal na to, že v rámci zmluvy o postúpení sa postupoval celý súbor
pohľadávok, iná zmluva s iným subjektom uzatvorená nebola a ak by malo platiť tvrdenie žalobcu, že

príslušenstvo v podobe poplatku z omeškania nebolo predmetom postúpenia, potom by muselo dôjsť v
výslovne k jeho vylúčeniu z postúpenia. Odhliadnuc od tejto argumentácie právny zástupca žalovaného
poukázal na to, že jeho aktívna legitimácia na vymáhanie pohľadávky vyplýva aj z oznámenia o
postúpení pohľadávky, kde bol okrem postúpeného poistného, špecifikovaný a vyčíslený aj poplatok z
omeškania.

13. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

14. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15.Podľa§23ods.1zákonač.273/1994Z.z.ozdravotnompoistení,financovanízdravotnéhopoistenia,
o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a

občianskych zdravotných poisťovní ak platiteľ poistného zistil, že poistné nebolo uhradené včas a v
správnej výške, je povinný zaplatiť poplatok z omeškania vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý
kalendárny deň omeškania odo dňa pôvodnej splatnosti poistného za príslušný kalendárny mesiac alebo
odo dňa skrátenia poistného za príslušný kalendárny mesiac do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná
na účet príslušnej poisťovne.

16. Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z.z. ak poisťovňa zistí nedostatky uvedené v odseku
1, predpíše platiteľovi poistného poplatok z omeškania vo výške 0,2 % z dlžnej sumy poistného za
každý kalendárny deň, prípadne odo dňa pôvodnej splatnosti poistného za príslušný kalendárny mesiac
alebo odo dňa skrátenia tohto poistného za príslušný kalendárny mesiac do dňa, keď bola dlžná suma

poukázaná na účet príslušnej poisťovne.

17. Podľa § 2c ods. 1 písm. a) zákona č. 138/1991 Zb. v znení zákona č. 522/2003 Z.z., o majetku obcí,
do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci v správe
právnických osôb v oblasti zdravotníctva, ku ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia na obec podľa

osobitných zákonov.

18. Podľa § 80e ods. 2 zákona č. 277/1994 Z.z., v znení účinnom od 1.1.2003, zriaďovateľská funkcia
krajskéhoúradukštátnymzdravotníckymzariadeniamuvedenýmv§24ods.1písm.d)azriaďovateľská
funkcia ministerstva zdravotníctva k štátnym zdravotníckym zariadeniam uvedeným v § 24 ods. 1

písm. h) a i) prechádza na príslušnú obec. Zriaďovateľská funkcia ministerstva zdravotníctva k štátnym
zdravotníckym zariadeniam uvedeným v § 24 ods. 1 písm. f) a j), okrem nemocnice s poliklinikou III.
typu, prechádza na príslušný samosprávny kraj.19. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 277/1994 Z.z., sústavu zdravotnícky zariadení tvoria písm.
f) polikliniky,
h) nemocnica 1. typu,

i) nemocnice s poliklinikou I. typu.
j) nemocnice s poliklinikou II. a III. Typu.

20. Podľa § 4b ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb., do vlastníctva obcí prechádzajú s majetkom Slovenskej
republiky podľa § 2c aj súvisiace majetkové práva a do hodnoty nadobúdaného majetku a majetkových

práv aj súvisiace záväzky.

21. Podľa § 4b ods. 2 zákona č. 138/1911 Zb., na obec neprechádzajú
a) záväzky na úhradu za dodávky tovarov, prác a iných výkonov prevzaté správcom majetku Slovenskej
republiky, súvisiace s majetkom, ktorý prechádza do vlastníctva obce podľa § 2c ods. 1, ktoré sú po
lehote splatnosti alebo neboli uhradené ku dňu prechodu majetku Slovenskej republiky na obec podľa

tohto zákona,
b) záväzky na úhradu peňažných plnení podľa osobitných zákonov, ktoré bol povinný uhradiť správca
majetku Slovenskej republiky podľa osobitných zákonov do dňa prechodu majetku Slovenskej republiky
na obec podľa tohto zákona.

22. Podľa § 23 ods. 3 zákona č. 303/1995 Z.z. účinného do 31.12.2004, ak k zániku rozpočtovej
organizácie alebo príspevkovej organizácie dochádza rozdelením, zlúčením alebo splynutím,
zriaďovateľ určí v rozhodnutí termín, vecné a finančné vymedzenie majetku vrátane súvisiacich práv
a záväzkov, ktoré prechádzajú na novú, prípadne nástupnícku organizáciu. Ak organizácia zaniká
zrušením bez právneho nástupcu, práva a povinnosti prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ak

osobitný zákon neustanoví inak.

23. Podľa § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z.z., účinného od 1.1.2005, ak k zániku rozpočtovej
organizácie alebo príspevkovej organizácie dochádza rozdelením, zlúčením alebo splynutím,
zriaďovateľ určí v rozhodnutí termín, vecné a finančné vymedzenie majetku vrátane súvisiacich práv a

záväzkov, ktoré prechádzajú na právneho nástupcu, ktorým môže byť len rozpočtová organizácia alebo
príspevková organizácia. Ak rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zaniká zrušením
bez právneho nástupcu, práva a povinnosti prechádzajú dňom bezprostredne nasledujúcom po dni
zrušenia na zriaďovateľa, ak osobitný zákon neustanoví inak.

24. Podľa § 55d ods. 6 zákona č. 303/1995 Z.z. v účinnom od 1.1.2002, záväzky štátu, ktoré pri prechode
zriaďovateľských funkcií podľa osobitného predpisu neprešli na obec alebo vyšší územný celok pri
prechode majetku podľa osobitného predpisu, sú záväzkami pôvodného zriaďovateľa alebo orgánu,
ktorý plnil funkciu zriaďovateľa. Pôvodný zriaďovateľ alebo orgán, ktorý plnil funkciu zriaďovateľa, môže
tieto záväzky

a) uhradiť priamo z prostriedkov štátneho rozpočtu,
b) uhradiť priamo z prostriedkov Fondu národného majetku Slovenskej republiky poskytnutých v súlade
s osobitným predpisom, 36)
c) previesť na právnickú osobu založenú ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky alebo
FondomnárodnéhomajetkuSlovenskejrepubliky,ktorejpredmetomčinnostijeodkupovaniepohľadávok

veriteľov, ktoré zodpovedajú týmto záväzkom.

25. Podľa § § 6 ods. 1 zákona č. 138/1191 Z.z., obec hospodári so svojím majetkom samostatne alebo
prostredníctvom správcu majetku obce (ďalej len "správca"), ktorým je jej rozpočtová organizácia alebo
príspevková organizácia zriadená podľa osobitného predpisu.

26. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 446/2001 Z.z., vyšší územný celok hospodári so svojím majetkom
samostatne alebo prostredníctvom správcu majetku vyššieho územného celku (ďalej len "správca"),
ktorým je jeho rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zriadená podľa osobitného
predpisu.

27. Vychádzajúc z citovaných zákonných a doplneného dokazovania, súd viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu, dospel k záveru, že plnenie, ktoré žalovaný získal v exekučnom konaní vedenom na
Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 8Er 10/2009, je plnením bez právneho dôvodu, ktoréje žalovaný povinný žalobcovi vydať, preto žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie dlžnej
sumy.

28. V zmysle záverov odvolacieho súdu, bol súd prvej inštancie povinný posúdiť otázku hmotnoprávnej
existencie záväzku Nemocnice s poliklinikou Levoča (ďalej len NsP Levoča), t.j. či NsP Levoča vznikla
hmotnoprávna povinnosť platiť poisťovni poplatok z omeškania. Pokiaľ má byť v konaní posudzovaná
otázka, či NsP Levoča vznikla povinnosť zaplatiť poisťovni poplatok z omeškania je potrebné, aby
v konaní bolo preukázané, že NsP Levoča bola v omeškaní s platením dlžného poistného, nakoľko

poplatok z omeškania tvorí príslušenstvo pohľadávky a bez toho, aby bolo preukázané, že nemocnica
bola povinná platiť poistné a že s platením tohto poistného sa dostala do omeškania, nemôže existovať
ani hmotnoprávna povinnosť nemocnice zaplatiť poplatok z omeškania. Dôkazné bremeno spočívajúce
v povinnosti preukázať existenciu tohto záväzku spočíva na žalovanom. Žalobca poukazoval na to, že
NsP Levoča si nebola vedomá svojho záväzku voči poisťovni na neuhradenom poplatku z omeškania,
reálnou sumou evidovanou ako záväzok NsP Levoča voči poisťovni bola suma nezaplateného poistného

153.661,-Sk. Vychádzajúc z listinných dôkazov založených žalobcom (zoznam záväzkov na poistné k
31.12.2002) a listinných dôkazov založených žalovaným (rozpis dlžných súd poistného, dohoda medzi
poisťovňou a NsP Levoča zo dňa 16.9.2003, žiadosť o odsúhlasenie záväzkov zo dňa 12.8.2003 a jej
príloha), vyplýva, že NsP Levoča mala dlh za nezaplatenom poistnom na zdravotné poistenie za obdobie
od 11/98 do 5/99 v sume 154.988,-Sk. Pokiaľ aj žalobca tvrdil, že nemocnica mala reálny záväzok

voči poisťovni v sume 153.661,-Sk, zo zoznamu záväzkov vyplýva, že záväzok nemocnice skutočne
predstavoval sumu 154.988,-Sk, pričom zo zoznamu záväzkov síce vyplýva, že za mesiac jún 1999
NsP Levoča evidovala preplatok voči poisťovni v sume 1.327,-Sk, avšak žalobca ničím nepreukázal,
že záväzok na nezaplatenom poistnom v sume 154.988,-Sk sa znížil o sumu 1.327,-Sk na základe
právnerelevantnéhoprávnehoúkonuučinenéhonemocnicouvočipoisťovni,čikzníženiuzáväzkuvtejto

časti došlo iným právne relevantným spôsobom. Zároveň však možno uviesť, že nakoľko zo zoznamu
záväzkov predložených žalobcom vyplýva, že NsP Levoča v mesiaci jún 1999 evidovala voči poisťovni
preplatok v sume 1.327,-eur, čo však nezodpovedá rozpisu dlžných súm predložených žalovaným
a teda v tejto časti si listiny predložené stranami sporu odporovali, bolo povinnosťou žalovaného
preukázať dôvodnosť svojho nároku v tejto časti, čo však nepreukázal. Rovnako žalovaný nepreukázal

aniskutočnosť,žeNsPLevočasadostaladoomeškaniasplatbamipoistnéhozaobdobie06/96,1-6/97,
10 - 9/98, čo predstavuje vyčíslený poplatok z omeškania v sume 183.433,-Sk (6.088,86,-eur), pričom
len samotný rozpis dlžných súm predložených žalovaným v prípade spornosti, jeho nárok nepreukazuje,
keď tento záväzok nevyplýva ani z iných listinných dôkazov založených ním samotným, a keď zároveň
aj vzhľadom na rozpor listiny - rozpis dlžných súm, založenou žalovaným a listiny - zoznam záväzkov

na poistné k 31.12.2002, založenou žalobcom, z obsahu ktorej vyplýva, že NsP Levoča evidovala voči
poisťovni za obdobie jún 1999 preplatok v sume 1.327,-Sk, pričom poisťovňa evidovala na základe
rozpisuplatiebvuvedenomobdobívočiNsPLevočanedoplatoknapoplatkuzomeškaniazaoneskorene
uhradenú úhradu poistného v sume 1.014,-Sk, možno mať o vierohodnosti a pravdivosti obsahu tejto
listiny dôvodné pochybnosti. Nakoľko v predmetnej veci nebol oprávneným subjektom vydaný platobný

výmer, ktorý by bolo možné považovať za verejnú listinu a rozpis dlžných súm založených žalovaným má
iba povahu listiny súkromnej, dôkazné bremeno pri spochybnení obsahu takejto listiny spočíva na tom,
kto listinu na preukázanie svojho práva predložil. Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že NsP Levoča
mala preukázateľne dlh na nezaplatenom poistnom za obdobie od 11/98 - 05/99 v sume 154.988,-Sk.

29. Vychádzajúc potom z uvedeného, súd za nespornú a preukázanú považoval skutočnosť, že NsP
Levočavobdobíod11/98-5/99bolanapoistnomdlžnásumu154.988,-Skatútosumuvlehotesplatnosti
neuhradila. Nakoľko neuhradením dlžnej sumy poistného sa dostala do omeškania, vznikla jej povinnosť
zaplatiť poplatok z omeškania. Výška poplatku z omeškania a teda aj hmotnoprávna povinnosť NsP
Levoča zaplatiť poplatok z omeškania však závisela od toho, či poplatok z omeškania vyrubila poisťovňa

platobným výmerom na základe autoritatívneho rozhodnutia poisťovne v postavaní správneho orgánu,
vydaného v správnom konaní, proti ktorému mal povinný subjekt právo podať odvolanie, uplatniť všetky
námietky, vrátane námietky premlčania, mal právo podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia súdom
(§ 58 zákona č. 273/1994 Z.z.), príp. po právoplatnom rozhodnutí o uložení tejto povinnosti, žiadať
o odpustenie povinnosti platiť poplatok z omeškania, a keď jedine v tomto prípade poisťovňa mala

právo na zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 0,2% z dlžnej sumy denne. V prípade, ak poistné
nebolo uhradené včas alebo v správnej výške, a túto skutočnosť zistil samotný platiteľ poistného, bol
povinný zaplatiť poisťovni poplatok z omeškania vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy. Nakoľko poisťovňa
právo na vyrubenie poplatku z omeškania vo výške 0,2% denne nevyužila (čo podľa rozpisu dlžnýchsúm žalovaného zodpovedalo sume 701.170,-Sk, t.j. sume 23.274,58,-eur) a o poplatku z omeškania
nerozhodla platobným výmerom, hoci tak bola povinná urobiť, pričom neexistuje ani žiaden iný platobný
výmervydanýoprávnenýmsubjektom,ktorýmjeohľadomnárokovnadlžnépoistné,nárokovnapoplatok

z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré vznikol
nárok podľa predpisov účinných do 31.12.2004, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, potom
hmotnoprávna povinnosť NsP Levoča zaplatiť poplatok z omeškania môže predstavovať najviac 0,1%
denne, čo za rozhodné obdobie (6/1996, 1 - 6/97, 10 - 9/98, 6/99 do 30.4.2005), predstavuje sumu
11.637,30,-eur (350.588,-Sk). Súd má teda za to, že ak NsP Levoča mala vzniknúť voči poisťovni

hmotnoprávna povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania, táto predstavovala sumu 11.637,30,-eur.

30. Ďalšou otázkou, ktorú súd v konaní riešil bola otázka, či záväzok, ktorý NsP Levoča vznikol voči
poisťovni, prešiel po zániku NsP Levoča na žalobcu. Uznesením Mestského zastupiteľstva v Levoči
zo dňa 1.12.2007, bola príspevková organizácia Nemocnica s poliklinikou Levoča, Probstnerova cesta
2/6566, Levoča, IČO: 00 610 542 ku dňu 31.12.2007 zrušená bez právneho nástupcu s tým, že práva a

povinnosti NsP Levoča prechádzajú dňom zrušenia na mesto Levoča ako zriaďovateľa.

31. Žalobca v konaní namietal, že nie je nositeľom záväzku zrušenej nemocnice na neuhradenom
poistnom ako aj poplatku z omeškania a to s poukazom na ust. § 4a zákona č. 446/2001 Z.z. o majetku
vyšších územných celkov. K uvedeným skutkovým tvrdenia je potrebné uviesť, že v období rokov 2001

až 2004 prebiehala reforma verejnej správy, resp. jej decentralizácia v nadväznosti na ktorú boli prijaté
viaceré zákony ako napr. zákon č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o
samosprávnych krajoch), zákon o 446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných ako aj novely existujúcich
zákonov ako napr. zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, zákona č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových
pravidlách a pod.. Cieľom týchto zákonov a noviel bol presun pôsobnosti z jednotlivých úsekov štátnej

správy na územnú samosprávu (obec alebo vyšší územný celok). V nadväznosti na uvedené, podľa §
80e) ods. 2 zákona č. 277/1994 Z.z. "zriaďovateľská funkcia krajského úradu k štátnym zdravotníckym
zariadeniam uvedeným v § 24 ods. 1 písm. d) a zriaďovateľská funkcia ministerstva zdravotníctva k
štátnym zdravotníckym zariadeniam uvedeným v § 24 ods. 1 písm. h) a i) prechádza na príslušnú obec.
Zriaďovateľská funkcia ministerstva zdravotníctva k štátnym zdravotníckym zariadeniam uvedeným v §

24 ods. 1 písm. f) a j), okrem nemocnice s poliklinikou III. typu, prechádza na príslušný samosprávny
kraj." Zriaďovateľské kompetencie k NsP Levoča na základe citovaného zákonného ustanovenia a
vyjadrenia žalobcu tak k 1.1.2003 prešli na Prešovský samosprávny kraj a následne k 1.1.2004 na
mesto Levoča. V súvislosti s prechodom zriaďovateľskej pôsobnosti na obce a vyššie územné celky
v oblasti zdravotníctva, pri ktorých k prechodu zriaďovateľskej funkcie došlo podľa zákona č. 277/1994

Z.z., novelou zákona č. 446/2001 Z.z. (§ 3a/ ods. 1 písm. a/) ako aj novelou zákona č. 138/1991 Zb. (§ 2c
ods.1písm.a/)účinnýchod1.1.2004zároveňdošloajkzákonnémuprechodumajetkuštátu(Slovenskej
republiky) na orgány územnej samosprávy. Zároveň oba zákony vymedzili v akom rozsahu majetkové
hodnoty, pohľadávky a záväzky z majetku štátu prechádzajú do vlastníctva vyššieho územného celku
(obce) a to jednak pozitívne tým, že na vyšší územný celok (obec) prechádzajú:

- pohľadávky a iné majetkové hodnoty v správe právnických osôb v oblasti zdravotníctva, ku ktorým
prechádza zriaďovateľská funkcia na vyšší územný celok (obec) podľa zákona č. 277/1994 Z.z. a
- záväzky súvisiace s majetkom, ktorý prechádza do majetku vyššieho územného celku podľa týchto
zákonov a to do hodnoty nadobudnutého majetku.
A jednak negatívne (§ 4a ods. 2 písm. c/ zákona č. 446/2001 a § 4b ods. ods. 2 písm. b/ zákona

č. 138/1991 Zb.) tým, že vymedzili záväzky, ktoré do vlastníctva vyššieho územného celku (obce)
neprechádzajú:
- záväzky na úhradu peňažných plnení podľa osobitných zákonov, ktoré bol povinný uhradiť správca
majetku Slovenskej republiky podľa osobitných zákonov do dňa prechodu majetku Slovenskej republiky
na obec podľa tohto zákona.

Osobitnými predpismi, podľa ktorých vznikla povinnosť povinných peňažných plnení sa rozumie zákon
o dani z príjmov, zákon o zdravotnom poistení, zákon o zamestnanosti, zákon o Sociálnej poisťovni
atď.. V nadväznosti na citované zákonné ustanovenia zároveň došlo aj k novele zákona č. 303/1995
Z.z., ktorou bol zákon doplnený o ust. § 55d ods. 6, podľa ktorého: "Záväzky štátu, ktoré pri prechode
zriaďovateľských funkcií podľa osobitného predpisu neprešli na obec alebo vyšší územný celok pri

prechode majetku podľa osobitného predpisu, sú záväzkami pôvodného zriaďovateľa alebo orgánu,
ktorý plnil funkciu zriaďovateľa."
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že záväzok, ktorý bol predmetom exekúcie, po zrušení
NsP Levoča neprešiel a nemohol prejsť na mesto Levoča, mesto Levoča sa nestalo nositeľom tohozáväzku, záväzok ostal záväzkom pôvodného zriaďovateľa, t.j. Ministerstva zdravotníctva SR, keď
zároveň v zmysle zákona č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách účinného do 31.12.2004 (§ 23
ods. 3) tak aj podľa zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy účinného od

1.1.2005 (§ 21 ods. 13), ak rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zaniká zrušením bez
právneho nástupcu, práva a povinnosti prechádzajú dňom bezprostredne nasledujúcim po dni zrušenia
na zriaďovateľa, ak osobitný zákon neustanoví inak, pričom týmto osobitným zákonom je bezpochyby
zákon č. 446/2001 Z.z. ako aj zákon č. 138/1991 Zb., ktoré určujú rozsah, v akom majetok štátu a
záväzky rozpočtovej a príspevkovej organizácie prešli resp. neprešli na nového zriaďovateľa.

32. Pokiaľ ide o námietky žalovaného, že NsP Levoča ako príspevková organizácia je samostatný
právny subjekt a naďalej zostala nositeľom práv a záväzkov a v dôsledku zákonného prechodu majetku
štátu na vyššie územné celky neprestala existovať ani nezmenila právnu formu, došlo len k zmene jej
zriaďovateľa, k tomuto možno uviesť, že s tvrdením žalovaného bezpochyby možno súhlasiť. Avšak v
prejednávanej veci NsP Levoča ako príspevková organizácia zanikla zrušením bez právneho nástupcu,

t.j. zanikla ako subjekt práva a pre posúdenie veci bolo podstatné, či žalobca po zániku tejto príspevkovej
organizácie sa stal nositeľom záväzku, ktorý bol predmetom exekúcie. V tejto súvislosti možno uviesť,
že rozpočtové a príspevkové organizácie majú medzi právnickými osobami osobitné postavenie, ktoré
vyplýva najmä z toho, že ide o právnické osoby štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktoré
sú svojimi príjmami a výdavkami zapojené na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo rozpočet vyššieho

územného celku resp. sú zapojené na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo vyššieho územného
celku príspevkom. Rozpočtové a príspevkové organizácie sa zriaďujú na plnenie úloh štátu, obce
alebo vyššieho územného celku. Zákon im síce priznáva právo vo vlastnom mene nadobúdať práva
a zaväzovať sa, avšak majú iba postavenie správcu majetku štátu, obce alebo vyššieho územného
celku (§ 6 ods. 1 zák. č. 138/1991 Z.z., § 6 ods. 1 zákona č. 446/2001 Z.z.). Rozpočtové s príspevkové

organizácie štátu, obce a vyššieho územného celku ako správcovia tohto majetku preto nemôžu
nadobúdať majetok do svojho vlastníctva. Majetok, ktorý správca nadobúda, je vlastníctvom štátu,
obce alebo vyššieho územného celku. Dôsledkom ich osobitného právneho postavenia potom je, že po
ich zániku zrušením bez právneho nástupcu, práva a povinnosti prechádzajú na zriaďovateľa. Pokiaľ
teda zriaďovateľom Nemocnice s poliklinikou v Levoči do 1.1.2003 bolo Ministerstvo zdravotníctva

ako rozpočtová organizácia, majetok nadobudnutý v súvislosti s činnosťou nemocnice, rovnako ako aj
záväzky príspevkovej organizácie boli majetkom a záväzkami štátu, na čom nič nemení skutočnosť,
že príspevková organizácia mala vlastnú právnu subjektivitu a teda aj zodpovednosť za úhradu týchto
záväzkov. Pokiaľ zákonom č. 277/2005 Z.z. došlo k zmene zriaďovateľskej pôsobnosti a následne
zákonom č. 446/2001 Z.z. ako aj zákonom č. 138/1991 Zb. k prechodu majetku a záväzkov štátu na vyšší

územný celok resp. obec, s tým, že zo zákona nedošlo k prechodu tých záväzkov, ktorých povinnosť
úhrady vyplývala z osobitných právnych predpisov, potom sa tieto záväzky zo zákona nestali záväzkom
nového zriaďovateľa, pretože na nového zriaďovateľa neprešli, čo bolo výslovne vyjadrené aj v ust. §
55d ods. 6 zákona č. 303/1995 Z.z. a čo jednoznačne vyplýva aj z dôvodovej správy podľa ktorej "sa
predpokladá, že neprejdú záväzky, ktoré sú starými dlhmi a navrhovaná úprava má zabezpečiť, aby tieto

záväzky uhradil štát prostredníctvom pôvodného zriaďovateľa." Záväzok, ktorý bol predmetom exekúcie
tak nebol záväzkom mesta Levoča, ale zostal záväzkom Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky
ako záväzok pôvodného zriaďovateľa.

33. Odhliadnuc od predchádzajúcich záverov, sa súd v zmysle pokynov odvolacieho súdu zaoberal aj

otázkou platnosti postúpenia pohľadávky na žalovaného, pričom dospel k záveru, že otázka, či došlo k
platnému postúpeniu pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, bola vyriešená v konaní
vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 10 Cb 118/2008, ktorým súd zamietol žalobu
právneho nástupcu žalovaného, ktorým sa v konaní domáhal zaplatenia nedoplatku na dlžnom poistnom
(istiny), v sume 154.998,-Sk (5.144,99,-eur), keď pôvodne predmetom tohto konania bol aj poplatok z

omeškania, pričom k späťvzatiu žaloby v časti čo do poplatku z omeškania došlo zo strany žalobcu
(v tomto konaní žalovaného) z dôvodu, že tento bol vymožený v exekučnom konaní 8 Er 107/2009,
keď zároveň dospel k záveru, že žalobca (jeho právny nástupca), v tomto konaní žalovaný, z hľadiska
hmotného práva nie je nositeľom pohľadávky z dôvodu neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky
uzavretej medzi správcom konkurznej podstaty úpadcu - Perspektíva družstevná zdravotná poisťovňa v

konkurze a spoločnosťou ZH Kredit, a.s., dňa 7.7.2005. Rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves
zo dňa 21.8.2012, č.k. 110 Cb 118/2008 - 353, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo
dňa 28.2.2013, č.k. 2 Cob 179/2012 - 393, nadobudol právoplatnosť dňa 3.4.2013.34. V nadväznosti na uvedené treba uviesť, že otázkou prejudiciálneho účinku právoplatného
rozhodnutia sa zaoberala nielen judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (porovnaj najmä
uznesenie z 29. apríla 2010 sp. zn. 1 Cdo 133/2009), ale aj judikatúra Ústavného súdu Slovenskej

republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze II. ÚS 349/09-36 z 20. januára 2010 rozhodol o
porušení základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
"ústava") a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej "dohovor"), zdôrazniac, že vzhľadom na zásadu prejudiciality
vyplývajúcu z ustanovenia § 135 ods. 2 O.s.p. (teraz 194 ods. 2 CSP), ako aj na zásadu viazanosti

súdu právoplatnými rozhodnutiami vydanými v inom konaní podľa § 159 ods. 2 O.s.p. (teraz 228 ods.
1 CSP), všeobecný súd nemá možnosť výberu v otázke, či bude rešpektovať právoplatné rozhodnutie
vydanévinomkonaní,ktorériešiotázkujaviacusaprejudiciálnouvsúvislostisriešenímdanéhoprípadu.
Pre posúdenie významu prejudiciálnej otázky vyriešenej v inom, svojim predmetom súvisiacom konaní
medzi tými istými stranami, resp. ich právnymi nástupcami platí, že ani súd nemôže vychádzať z iného
záveru o (ne)existencii nároku, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a túto otázku nemôže sám

v inom konaní znovu posudzovať ani ako otázku predbežnú. Pre súdy je totiž výrok právoplatného
rozsudku záväzný, ak posudzujú ako predbežnú otázku medzi stranami právne vzťahy, ktoré už boli
právoplatne vyriešené súdnym rozhodnutím. Súd nemôže ako predbežnú otázku znovu riešiť to, o
čom už bolo právoplatne rozhodnuté v osobitnom spore strán, pričom nie je rozhodujúce, či súd v
právoplatne skončenom konaní vec správne alebo nesprávne posúdil. So zreteľom na právoplatnosť

a z toho plynúcu záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia nesmie byť táto otázka
položená a akékoľvek jej "nové" právne posudzovanie v inom (ďalšom) konaní tých istých strán (ich
právnych nástupcov) je neprípustné. V konaní vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves bolo
právoplatne rozhodnuté, že žalovaný/ jeho právny nástupcu, nie je nositeľom pohľadávky na zaplatenie
dlžného poistného, pretože nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Predmetom tohto konania je

žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré žalobca zaplatil žalovanému a ktoré bolo exekučne
vymožené na základe nulitného platobného výmeru, pričom žalovaný právo na plnenie - zaplatenie
poplatku z omeškania, ktoré predstavuje príslušenstvo pohľadávky, preukazuje zmluvou o postúpení
pohľadávky, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté tak, že žaloba na zaplatenie dlžného poistného
(istiny) voči žalovanému (v tomto konaní žalobcovi), bola z dôvodu neplatnosti zmluvy o postúpení

pohľadávky, zamietnutá. Pokiaľ už bola v občianskom súdnom konaní právoplatne vyriešená určitá
otázka hmotnoprávneho vzťahu strán sporu, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť
ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením (uznesenie NS SR 1Cdo 44/2010). S tým súvisí aj
otázka ústavného princípu právnej istoty. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keď bolo v konaní
pred iným súdom právoplatne medzi stranami sporu/ich právnymi nástupcami rozhodnuté, že žalovaný

(jeho právny nástupca) sa nestal nositeľom práva na zaplatenie dlžného poistného (istiny) na základe
zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi správcom konkurznej podstaty úpadcu Perspektíva
družstevná zdravotná poisťovňa v konkurze a žalovaným dňa 7.7.2005, súd v tomto konaní nemôže
prijať opačný záver, na základe ktorého by právo na zaplatenie poplatku z omeškania z neexistujúceho
práva na zaplatenie istiny (dlžného poistného) žalovanému z tej istej zmluvy o postúpení pohľadávky

priznal, nakoľko právo na zaplatenie príslušenstva pohľadávky je spojené s právom na zaplatenie
samotnej pohľadávky. Ak neexistuje právo na zaplatenie pohľadávky, potom nemôže existovať ani
právo na zaplatenie jej príslušenstva. Pokiaľ teda bolo v inom konaní právoplatne rozhodnuté, že
postupníkovi nepatrí právo na zaplatenie pohľadávky (dlžného poistného) z dôvodu neplatnosti zmluvy
o postúpení pohľadávky, potom mu nemôže patriť ani právo na zaplatenie jej príslušenstva, ibaže by toto

príslušenstvo bolo samostatným predmetom postúpenia, na základe samostatnej zmluvy o postúpení
pohľadávky, čo však v konaní nebolo preukázané ani žalovaným tvrdené.

35. Záverom treba uviesť, že z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky ani nevyplýva, že by predmetom
postúpenia bol aj poplatok z omeškania, ktorý bol predmetom exekúcie, a to najmä s poukazom

na skutočnosť, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky boli iba konkrétne vyčísliteľné sumy
poistného a konkrétne vyčísliteľné sumy poplatkov z omeškania voči jednotlivým, konkrétnym dlžníkom,
pričom pohľadávka na zaplatenie poplatku z omeškania voči žalobcovi/jeho právnemu predchodcovi,
bola na žalovaného postúpená vo výške "0". Aj uvedená skutočnosť minimálne spochybňuje zaradenie
tejto konkrétnej pohľadávky do súpisu konkurznej podstaty a tým aj oprávnenie správcu konkurznej

podstaty s touto pohľadávkou nakladať.36. Žalovaný sa s plnením peňažného dlhu dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal tiež na zaplatenie
úroku z omeškania. Keďže splatnosť pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia nie je stanovená
zákonom a nebola dohodnutá ani stranami sporu, za deň splatnosti sa považuje deň, ktorý nasleduje

potom, ako bol dlžník na plnenie veriteľom vyzvaný (§ 563 Obč. zákonníka). Nakoľko žalobca súdu
nepreukázal, že pred podaním žaloby žalovaného vyzval na zaplatenie dlžnej sumy, k omeškaniu
žalovaného potom došlo v deň, ktorý nasledoval po uplynutí lehoty na plnenie uvedenej v žalobe, potom
ako žaloba bola doručená žalovanému, t.j. od 17.7.2012. V zostávajúcej časti úroku z omeškania súd
žalobu zamietol.

37.Otrováchkonaniažalobcubolorozhodnutépodľa§255zákonač.160/2015Civilnýsporovýporiadok
(ďalej len "CSP"), podľa ktorého v konaní úspešnému žalobcovi patrí proti žalovanému náhrada trov
konania v celom rozsahu.

38. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava II, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci(365ods.1CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na exekúciu.