Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 29, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/433/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115226946
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8115226946.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: Accentus s.r.o., so

sídlom Nové Záhrady I 13/A, 821 05 Bratislava, IČO: 44 731 744, zapísaná v obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č.: 58542/B, právne zastúpený advokátskou kanceláriou
Juhás, Marják & Ferenci s.r.o., so sídlom Mojmírova 12, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto,
IČO: 50 164 988, proti žalovanej: K. Š., C.. XX. X. XXXX, D. S. Š. XXXX/XX, XXX XX M., M.. L.. S. XXX,
štátny občan SR, o zaplatenie 556,12 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.11.2015 sa žalobca domáhal na žalovanej zaplatenia
sumy556,12EURspolusúrokomvovýške18,90%ročnezosumy120EURod5.11.2014dozaplatenia
a úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo stolných 120 EUR od 5. 11. 2014 do zaplatenia a
náhrady trov konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 33 EUR a trov právneho
zastúpenia.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že Československá obchodná banka, a.s., bola univerzálnym právnym

nástupcom ISTROBANKA a.s. a to na základe zlúčenia uskutočneného dňa 23. 4. 2009. Žalobca ako
postupník uzatvoril dňa 4. 11. 2014 zmluvu o postúpení pohľadávok s Československou obchodnou
bankou, a.s., ako postupcom, na základe, ktorej nadobudol žalobca pohľadávku voči žalovanej.
Postupca oznámil postúpenie žalovanej listom zo dňa 3. 12. 2014. Právny predchodca postupcu so
žalovanou uzatvoril dňa 29. 2. 2008 ako dlžníčkou zmluvu o bežnom účte o poskytovaní MAXIKONTA,
v znení dodatku č. 1 zo dňa 16. 7. 2009. Na základe predmetnej zmluvy bolo žalovanej umožnené
čerpať z úverového limitu vo výške 500 EUR s možnosťou povoleného prečerpania na bežnom účte

žalovanej. Žalovaná sa dostala do omeškania preto postupca vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy,
keďže nedošlo k dobrovoľnej úhrade po zosplatení úveru ku dňu 31. 10. 2012. Celková pohľadávka
žalobcu ku dňu 4. 11. 2014 (oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 4. 11. 2012) predstavovala sumu
556,12EURatonaistine120EUR,úrokuzúveru172,27EUR,úrokuzomeškania148,85EUR,poplatky
115 EUR. v zmysle čl. III bod 4 podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu bola výška úrokovej
sadzbypohybliváabankabolaoprávnenámeniťvýškuúrokovejsadzby.Aktuálnavýškaúrokovejsadzby
platnej od 1. 10. 2014 bola vo výške 18,9 % ročne. Podľa čl. III bod 3 podmienok sumy, s ktorými bol

dlžník v omeškaní sa úročili aktuálnou úrokovou sadzbou a súčasne bola banka oprávnená uplatňovať
aj úrok z omeškania. Žalobca v ďalšom poukázal na ustanovenia Obchodného zákonníka č. 513/1991
Zb. § 497, a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, na podklade ktorej postupca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver.3. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila, pričom uznesením, ktoré si prevzala dňa 31.12. 2015
bola súdom vyzvaná aby sa v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia písomne vyjadrila k žalobe

a oznámila, či nárok uznáva, pripojila k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvoláva, označila dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení a v prípade, ak nárok uplatnený v návrhu v celom rozsahu neuznáva, uviedla
vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu.

4. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 30.08.2016 doplnil svoju žalobu a poukázal na to, že

čerpanie úveru a jeho splácanie je podrobne zdokumentované postupcom Československá obchodná
banka, a.s., ktorý evidoval mesačný prehľad dní omeškania úveru, dlžnej pohľadávky aj štruktúry. Z
identifikovaného prehľadu vyplýva výška istiny, úrokov a úrokov z omeškania úveru a zároveň výška
úrokových sadzieb v zmysle, ktorých sa vyčísľovala žalovaná suma úroku. Banka podľa čl. III bod 6
obchodných podmienok pre povolené prečerpania účtu bola oprávnená účtovať klientovi za svoje služby
priposkytovanípovolenéhoprečerpaniaodplatu,ktorúpredstavujúpoplatkybankypodľasadzobníkapre

fyzickéosoby-občanov.Sumapoplatkovpredstavovalasúčetneuhradenýchpoplatkovzaupomienkyvo
výške 10 EUR, sumy vo výške 35 EUR za výzvy na zaplatenia v zmysle sadzobníka poplatkov ČSOB pre
fyzické osoby pre spotrebiteľské úvery na strane 13, ktoré neboli uhradené ani čiastočne. Vzhľadom na
čiastočné späťvzatie žalobcu v čl. II uvedeného podania žalobca špecifikoval žalobu tak, že si uplatňuje
120 EUR, úrok vyčíslený ku dňu 4. 11. 2014 vo výške 143,63 EUR (172,27 EUR zníženého o premlčanú

časť úroku 28,64 EUR) , úrok z omeškania vyčíslený ku dňu 1. 11. 2014 vo výške 140,28 EUR (148,85
EUR znížený o premlčanú časť úroku z omeškania 8,57 EUR ) a poplatku 0 EUR (115 EUR znížený
o premlčaný časť poplatku vo výške 115 EUR spolu 403,91 EUR a úroku z omeškania 8,75 % ročne
zo sumy 120 EUR od 5. 11. 2014 do zaplatenia a zmluvný úrok vo výške 18,90 % ročne zo sumy 120
EUR od 5. 11. 2014 do zaplatenia.

5. Žalobca súdu predložil listinné dôkazy a to výpis z obchodného registra, oznámenie o postúpení
pohľadávky zo dňa 3. 12. 2014, kópiu doručenky, zmluvu o bežnom účte a poskytovaní MAXIKONTA,
dodatok zo dňa 16. 7. 2009, obchodné podmienky ISKROBANKY a.s., oznámenie o zosplatnení úveru
zo dňa 4. 11. 2012, kópiu doručenky, obchodné podmienky pre povolené prečerpanie bežného účtu,

doplnenie vyjadrenia zo dňa 26. 8. 2016 žalobcu, výpis z účtu.

6. Súd vec prejednal a rozhodol rozsudkom č.k. 12C/433/2015 - 61 zo dňa 20.10.2016 tak, že konanie
v časti o zaplatenie 152,21 EUR zastavil, a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 267,55 EUR
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 120 EUR od 5. 11. 2014 do zaplatenia

a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná, o ktorom rozhodol
odvolací súd uznesením č.k. 23Co/42/2017 zo dňa 27.06.2018 tak, že rozsudok vo výroku o povinnosti
žalovanej zaplatiť žalobcovi 267,55 EUR spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 120 EUR

od 05.11.2014 do zaplatenia, vo výroku o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Uviedol, že preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil,
že rozhodnutie je potrebné zrušiť. Žalovaná v podanom odvolaní predložila dôkazy relevantné pre

posúdenie toho, či a v akej výške má žalovaná dlh voči žalobcovi. Odvolací súd bol toho názoru, že tieto
dôkazy je možné zohľadniť aj v odvolacom konaní (podľa § 295 môže súd v spotrebiteľskej veci vykonať
akýkoľvek dôkaz nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci). Odvolací súd vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k
tomu, či žalovaná dlh už splatila, žalobca na výzvu nereagoval. Z dôkazov, ktoré sú založené v spise
nebolo možné bez súčinnosti žalobcu (alebo ďalšieho dokazovania) zistiť, či žalovaná uhradila dlh voči

žalobcovi. Odvolací súd preto rozsudok zrušil v napadnutých výrokoch postupom podľa § 389 ods. 1
písm. b) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uložil súdu prvej inštancie zistiť z
navrhnutých dôkazov, či žalovaná žalovanú pohľadávku uhradila, čo len čiastočne a v závislosti od toho
vo veci rozhodnúť.

9. Súd prvej inštancie vyzval žalobcu, prostredníctvom právneho zástupcu, aby sa vyjadril k tomu, či
platby žalovanej sú alebo nie sú platbami dlhu, ktorého sa v tomto konaní domáha a oznámil súčasne
výšku pohľadávky voči žalovanej, žalobca na výzvu nereagoval.10. Súd sa vo veci oboznámil so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

11. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá Zmluva o bežnom účte a

poskytovaní MAXIKONTA. Na základe Zmluvy o bežnom účte sa právny predchodca žalobcu zaviazal
zriadiť a viesť pre žalovanú bežný účet v mene EUR. Dňa 16. 7. 2009 uzatvorili právny predchodca
žalobcu a žalovaný Dodatok č. 1 k zmluve o bežnom účte, ktorým sa mení a dopĺňa Zmluva o bežnom
účte. V zmysle uvedeného Dodatku žalobca umožnil žalovanej prečerpanie peňažných prostriedkov na
bežnom účte s maximálnym debetným rámcom 500 EUR

12. Žalovaná svoje oprávnenie prečerpať účet využila. Následne, po prečerpaní účtu, však neplnila
náležitosti stanovené zmluvou a dlžnú čiastku neuhradila podľa obchodných podmienok pre povolené
prečerpanie. Právny predchodca žalobcu ku dňu 31. 10. 2012 určil splatnosť úveru. Žalobca požaduje
uhradenieúrokovpodľaposlednejzmenyvovýške18,90%p.a.znesplatenejčasti120EURvyčísleného
ku dňu 4. 11. 2014 vo výške 143,63 EUR a odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru do zaplatenia

a úroky z omeškania vo výške 140,28 EUR vyčíslenej ku dňu 4. 11. 2014, a následne od 5. 11. 2014 vo
výške 8,75 % ročne a samotnú istinu úveru vo výške 120 EUR, ktoré bola žalovaná povinná zaplatiť
z peňažných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy.

13. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

14. Podľa § 708 ods.1, ods.2 Obchodného zákonníka /účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy/ zmluvou
obežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

15. Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

18. Podľa § 502 ods.1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

19. Podľa § 503 ods.1, ods.2, ods.3 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu
so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných

prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď
samá vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa
poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj
úroky z tejto splátky.

20. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je
povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

21. Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

22. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.23. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

25. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa(ďalejlen"neprijateľnápodmienka").Toneplatí,akideopredmetplnenia,cenuplneniaalebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

26. Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

27.Podľa§53aods.1Občianskehozákonníkaaksúdurčilniektorúzmluvnúpodmienkuvspotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,

dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

28. Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

29. Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a

to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

30. Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.1.2009, výška úrokov z
omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. Posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným
spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca respektíve jeho právny predchodca bol od uzavretia zmluvy v
postavení dodávateľa a žalovaný v postavení spotrebiteľa.

32. Právny predchodca žalobcu vstúpil so žalovanou do záväzkového vzťahu poskytnúc mu
možnosť čerpať peňažné prostriedky v rozsahu prevyšujúcom sumu vlastných prostriedkov k žalovanej
na bežnom účte čím mu poskytol úver závislý na bežnom účte. Povinnosťou žalovanej bolo
plniť povinnosti zmluvou dohodnuté, predovšetkým zabezpečiť na bežnom účte dostatok vlastných

peňažných prostriedkov čo by žalobcovi umožnilo uhrádzať z nich automaticky splácanie záväzkov zo
zmluvy.

33. Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že žalovaná svoje povinnosti neplnila, preto žalobca vyhlásil úver
za splatný dňa 31.10.2012. Žalobca si predmetnou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie istiny vo výške

200 EUR, úrok vo výške 143,63 EUR vyčíslený ku dňu 04.11.2014, úrok z omeškania vo výške 140,28
a EUR vyčíslený ku dňu 04.11.2014.34. Súd považoval žalobu pôvodne za dôvodnú iba v časti istiny vo výške 120 EUR, dohodnutého úroku
ku dňu k 31. 10.2012 vyčísleného vo výške rozdielu 35,91 EUR a premlčanej časti k 30.10.2012 28,64
EUR t.j. 7,27 EUR, teda len za 31.10.2012, úroku z omeškania vo výške 140,28 EUR vyčísleného ku dňu

4.11.2014 , t.j. spolu 267,55 EUR a úroku z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 120 EUR od 5.11.2014
do zaplatenia, odvolací súd však uvedené rozhodnutie zrušil.

35. Žalovaná predložila, prehľad splátok spolu s poštovými podacími poukážkami, podľa ktorých
uhradila na pohľadávku od 11.12.2014 do 13.04.2017 sumu 800 EUR, teda viac ako bolo uplatnené

žalobou. Žalovaný na výzvu súdu, aby uviedol, ako platby žalovanej na dlh započítal a aká je v
súčasnosti výška pohľadávky nereagoval.

36. Základnou povinnosťou žalobcu v civilnom súdnom konaní je povinnosť tvrdenia a dôkazná
povinnosť.

37. Žalobca je nielen povinný tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých svoj nárok odvodzuje a ktoré sú určené
obsahom hmotnoprávnej normy, ale je zároveň povinný označiť a predložiť súdu dôkazy na preukázanie
pravdivosti svojich tvrdení.

38. Treba zdôrazniť, že obsah dôkaznej povinnosti, ako povinnosti označiť a predložiť dôkazy, nie je

totožný s pojmom dôkazného bremena. Dôkazné bremeno predstavuje súhrn pravidiel umožňujúcich
súdu rozhodnúť vo veci, ak nastane stav tzv. objektívnej neistoty nazývaný aj „non liquet“ („nie je jasné“),
ktorý nedovoľuje súdu rozhodnúť v súlade s hmotnoprávnym stavom, pretože výsledky vykonaného
dokazovania nedávajú súdu podklad pre prijatie záveru či už o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdení
strany sporu, prípadne je tento stav dôsledkom nepredloženia dôkazov alebo situáciou, kedy sa strana

sporu dostáva do dôkaznej núdze (porovnaj Karel Svoboda, Dokazování, str. 37 a nasl.). Ide v podstate
o procesnú zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto
dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech (Macur Jozef, Dukazní břemeno v civilním
soudním řízení, 1.vydání, Brno, Masarykova Univerzita v Brňe, 1995).

39. Pokiaľ ale súd na základe vykonaných dôkazov zistí skutkový stav a v rámci voľnej úvahy dospeje
k záveru o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdení strany v spore, rozhodne vo veci samej na základe
zisteného skutkového stavu, t.j. neuplatnia sa pravidlá dôkazného bremena.

40. Dôsledky neunesenia dôkazného bremena vyplývajú zo samotného rozdelenia dôkazného bremena

medzi stranami v spore, ktoré vychádza z teórie preukazovania skutočností právo zakladajúcich.
Každá strana tvrdí a dokazuje tie skutkové okolnosti, z ktorých jej právo vyplýva a protistrana naopak
tvrdí a dokazuje skutočnosti, ktoré toto právo vylučujú alebo zabraňujú jeho uplatniteľnosti. Dôsledky
neunesenia dôkazného bremena sa potom riadia jednoduchým pravidlom neúspechu v spore stíhajúcim
tú stranu, ktorá bola zodpovedná za preukázanie práva v jej prospech. Pokiaľ teda žalobca v konaní

nepreukáže pravdivosť ale ani nepravdivosť skutočností svedčiacich o existencii jeho hmotnoprávneho
nároku, súd nemôže rozhodnúť na základe ľubovôle, ale len cestou aplikácie princípov dôkazného
bremena, t.j. žalobu zamietne pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Keďže v danej právnej
veci žalobca nepreukázal nepravdivosť tvrdení žalovanej, že pohľadávku uhradila súd žalobu (resp. v
jej zostávajúcej časti) zamietol.

41. O náhrade trov konania, postupoval súd podľa týchto právnych predpisov:

42. Podľa § 251 CSP - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

43. Podľa § 255 ods.1 CSP - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 CSP - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

44. Nakoľko žalobca bol v konaní neúspešný a žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila a z obsahu
súdneho spisu ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku jej žiadne trovy konania zo súdneho spisu nevyplynuli,
súd ani jej nárok na náhradu trov konania nepriznal. Z uvedeného dôvodu tento rozsudok predstavuje
z pohľadu trov konania konečné rozhodnutie.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.