Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 2, 2018

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 8C/207/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2510212515
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2018:2510212515.30

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Dominikou Horváthovou v spore žalobcu: 1) J., 2) J.,
splnomocnený zástupca žalobkýň: JUDr. Jozef Melicháč, so Moyzesova 18, 921 01 Piešťany, proti
žalovanému: Trnavský samosprávny kraj, IČO: 37 836 901, so sídlom Starohájska 10, 917 01 Trnava,
právne zastúpený: Winton s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, o zriadenie vecného bremena k
nehnuteľnosti za náhradu, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyniam v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne sumu vo
výške 55.715,- eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalobkyni v 1. rade a žalobkyni v 2.
rade v rozsahu 1/3.

IV. Spoločnosť AUDING s.r.o., IČO: 36 301 892, so sídlom Bojnícka cesta č. 35, Prievidza m á p r á
v o na náhradu nákladov spojených s účasťou znalca: Ing. Adolfa Daubnera, evidenčné číslo: 915017,
na pojednávaní dňa 13.09.2017, v rozsahu 100%, a to voči žalobkyniam v 1. a v 2. rade v pomere 2/3
a voči žalovanému v pomere 1/3.

V. Súd p r i z n á v a znaleckému ústavu - Stavebná technická univerzita v Bratislave, IČO: 00
397 687, so sídlom Vazovova 5, Bratislava, náhradu nákladov spojených s vypracovaním znaleckého
posudku - znalecký úkon č. 11/2018 zo dňa 30.01.2018 vo výške 1.080,- eur.

Upravuje sa učtáreň Okresného súdu Piešťany, aby po právoplatnosti rozsudku vyplatila znaleckému
ústavu - Stavebná technická univerzita v Bratislave, IČO: 00 397 687, so sídlom Vazovova 5, Bratislava
sumu vo výške 1.080,- eur z preddavku zloženého žalovaným pod položkou registra D14 36/2017.

VI. Znalecký ústav - Stavebná technická univerzita v Bratislave, IČO: 00 397 687, so sídlom Vazovova
5, Bratislava m á p r á v o na náhradu nákladov spojených s vypracovaním znaleckého posudku -
znalecký úkon č. 11/2018 zo dňa 30.01.2018 vo výške 391,20 eur v rozsahu 100%, a to voči žalobkyniam
v 1. a v 2. rade v pomere 2/3 a voči žalovanému v pomere 1/3.

VII. Znalecký ústav - Stavebná technická univerzita v Bratislave, IČO: 00 397 687, so sídlom Vazovova
5, Bratislava m á p r á v o na náhradu nákladov spojených s účasťou znalca: doc. Ing. Nadi Antošovej
PhD. bytom Brižitská 63, Bratislava , ev. č. 913 983, na pojednávaní dňa 02.07.2018, v rozsahu 100%,
a to voči žalobkyniam v 1. a v 2. rade v pomere 2/3 a voči žalovanému v pomere 1/3. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa v 1. rade sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 19.10.2010 domáhala zriadenia
vecného bremena na parc. č. XXXX/X, LV č. XXXX, k.ú. Piešťany (ďalej aj ako „Pozemok“) v jej

podielovom spoluvlastníctve v 1/2-ici, na výmeru 5.050 m2 zastavenej plochy s cestným nadjazdom
II/499 v prospech žalovaného ako vlastníka stavby cestného objektu II/499 (ďalej aj ako „Cestný
nadjazd“) a uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni v 1. rade náhradu za zriadenie vecného
bremena na predmetnú nehnuteľnosť v sume určenej znaleckým posudkom Ing. Sekulu z júna 2010.
2. Na výzvu súdu žalobkyňa v 1. rade špecifikovala petit návrhu, ktorého zmenu súd pripustil uznesením
č.k. 8C/207/2010 -16 zo dňa 1.3.2011, a to tak, že žalobkyňa sa domáhala zriadenia vecného bremena

na Pozemku v prospech žalovaného ako vlastníka Cestného nadjazdu a náhrady za zriadenie vecného
bremena vo výške 44.572,- eur za obdobie od 01.01.2007 - 31.12.2010 a vo výške 11.143,- eur ročne
od 01.01.2011.
3. Písomným podaním doručeným súdu dňa 09.05.2011 sa vyjadril žalovaný, ktorý namietol, že
žaloba nemá opodstatnenie, nakoľko na zákl. zák. č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri

majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami (ďalej len „zák. č. 66/2009 Z.z.“) vzniklo na
pozemku vecné bremeno zo zákona. Namietol znalecký posudok Ing. Sekulu, ktorým žalobkyňa žiadala
stanoviť hodnotu nájomného Pozemku od 01.01.2007, následkom čoho z neho nie je možné vychádzať
pre účely stanovenia náhrady za vecné bremeno. Namietol aj to, že Pozemok nie je zastavený Cestným
nadjazdom celý.

4.Žalobkyňav1.radeprostredníctvomprávnehozástupcunapojednávanídňa29.11.2011navrhlavstup
ďalšej účastníčky do konania, a to J., na stranu žalobcu, ktorá na výzvu súdu so vstupom do konania
súhlasila. Súd uznesením č.k. 8C/207/2010 - 67 zo dňa 16.12.2011 pripustil vstup J. do konania na
stranu žalobcu.
5. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 19.04.2012 za prítomnosti všetkých strán konania, resp.

ich právnych zástupcov, súd pripustil zmenu petitu návrhu v znení, že súd zriaďuje vecné bremeno
na parc. č. XXXX/X, LV č. XXXX, k.ú. Piešťany v podielovom spoluvlastníctve navrhovateliek v 1. a
2. rade každej v podiele 1/2 na výmeru 5.050 m2 zastavenej plochy s cestným nadjazdom II/499 v
prospech odporcu ako vlastníka stavby cestného objektu II/499 a ukladá povinnosť odporcovi zaplatiť
navrhovateľkám v 1. a 2. rade náhradu za zriadenie vecného bremena na túto nehnuteľnosť vo výške

55.715 eur za obdobie od 1.1.2007 do 31.12.2011 a vo výške 11.143 eur každej osobitne ročne od
1.1.2012 vždy do konca mesiaca jún toho ktorého kalendárneho roku.
6. Zo štátneho archívu v Bratislave bolo do spisu predložené Kolaudačné rozhodnutie vydané Okresným
národným výborom - odbor dopravy v Trnave, č.k. Dopr.6022/1980-II. zo dňa 29.12.1980, ktorým bolo
povolené užívanie stavby: Mimoúrovňová križovatka št. c. II/499 so žel. traťou Bratislava - Žilina v

Piešťanoch.
7. Súd čiastočným rozsudkom č.k. 8C/207/2010 -129 zo dňa 23.8.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 13.9.2012, zamietol návrh žalobkýň v 1. a 2. rade na zriadenie vecného bremena k nehnuteľnosti z
dôvodu, že k vzniku vecného bremena k predmetnej nehnuteľnosti prišlo priamo zo zákona č. 66/2009
Z.z. podľa § 4 ods. 1 tohto zákona, a to dňom účinnosti tohto zákona, teda dňom 1.7.2009. Predmetom

konania tak ostal nárok žalobkýň na náhradu za zriadenie vecného bremena.
8. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 13.12.2012 za prítomnosti strán konania alebo ich
právnych zástupcov pripustil zmenu petitu návrhu v znení, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyniam
v 1. rade a v 2. rade každej osobitne náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku
parc. č. XXXX/X o výmere 5050 m2, S. Piešťany vo výške 33.429 eur za obdobie od 01.01.2010 do

31.12.2012 a za obdobie od 01.07.2009 do 31.12.2009 čiastku 5.571 eur, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobkyniam v 1. rade a v 2. rade každej osobitne ročnú náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho
práva k pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 5050 m2, S.. Piešťany vo výške 11.143 eur do 31.05., toho
ktorého kalendárneho roku nasledujúceho po 01.01.2013 pod následkami výkonu rozhodnutia.
9. Z dôvodu, že podanie žalobkýň prostredníctvom ich právneho zástupcu, o ktorom súd rozhodol

uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 13.12.2012, bolo v časti rozšírením návrhu na obdobie od
1.1.2013 a v časti späťvzatím žaloby ohľadom nároku na zaplatenie žalovanej sumy 22.286 eur každej
žalobkynizaobdobieod1.1.2007do31.12.2008asumy5.572eurzaobdobieod1.1.2009do30.6.2009,
súduznesenímč.k.8C/207/2010-203zodňa22.02.2013,ktorénadobudloprávoplatnosťdňa28.3.2013
konanie v časti o náhradu 27.858 eur tak žalobkyni v 1. rade ako aj žalobkyni v 2. rade zastavil.10. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 23.07.2013 za prítomnosti právnych zástupcov
účastníkov pripustil zmenu petitu návrhu v znení, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyniam v 1. a 2.
rade každej osobitne jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku parc.

č. XXXX/X. o výmere 5.050 m2, zapísaného na LV č. XXXX k.ú. Piešťany . vo výške 48.657 eur za
obdobie od 01.07.2009 do 31.07.2013 a nahradiť žalobkyniam trovy konania.
11. Z dôvodu, že podanie navrhovateliek prostredníctvom ich právneho zástupcu, o ktorom súd
rozhodol uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 23.07.2013, bolo zmenou ohľadom opakovaného
na jednorazové plnenie, ale súčasne aj čiastočným späťvzatím návrhu, súd so súhlasom odporcu

uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 23.07.2013 konanie v časti o náhradu 1.486 eur za obdobie
po 1.1.2013 tak žalobkyni v 1. rade ako aj žalobkyni v 2. rade zastavil.
12. Súd vo veci meritórne rozhodol rozsudkom č.k. 8C/207/2010 - 241 zo dňa 22.02.2013 tak, že žalobu
zamietol a zaviazal žalobkyne v 1. a 2. rade na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že súd ohľadom nároku navrhovateliek na zaplatenie finančnej
náhrady vykonal dokazovanie písomnými a ústnymi vyjadreniami právneho zástupcu navrhovateliek a

odporcu, vyjadrením Slovenskej správy ciest, identifikáciou parciel, výpisom z katastra nehnuteľností,
vyjadreniami zo štátnych inštitúcií, katastrálnymi mapami, geometrickými plánmi, fotodokumentáciou,
znaleckým posudkom č. 13/2010 Ing. MG., pripojeným spisom Okresného súdu Piešťany sp. zn.
5C/376/2008, rozpisom príjmov odporcu, správou Štátneho archívu, pobočka Trnava, kolaudačným
rozhodnutím, materiálom z programu rokovania vlády z 21.11.2012, potvrdením zo Správy katastra

Piešťany, rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 17C/24/2011 a zistil tento skutkový stav veci :
Pozemok, (pozemok registra „E“, parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 5.050 m2, pričom v skutočnosti
ide o zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XXXX k.ú. R... v podielovom spoluvlastníctve
navrhovateliek každej v 1/2-ici) sa nachádza pod stavbou - Cestným nadjazdom, teda cestou II/499 vo
vlastníctvežalovaného.ZpotvrdeniaSprávykatastravPiešťanochzodňa 30.1.2013vyplýva,žeparcela

registra „E“ č. XXXX/X o výmere 5050 m2 zapísaná v X.y na LV č. XXXX je súčasťou parcely registra „C“
č. XXXX/X . celou svojou výmerou, pričom parcela registra „C“ č. XXXX/X predstavuje, vychádzajúc aj
z príslušnej ortofotomapy, teleso komunikácie - cesty, a to tak aj z vlastného povrchu cesty ako aj svahu
cesty, ktorý tvorí s povrchom cesty celé cestné teleso. V danom prípade parcela registra „C“ č. XXXX/
X , ktorej súčasťou je celou svojou výmerou aj parcela „E“ č. XXXX/X o výmere XXXX m2 zapísaná

v k.ú. Piešťany na LV č. XXXX., predstavuje teleso pozemnej komunikácie. Zo znaleckého posudku
Ing. J. č. 13/2010 zo dňa 21.6.2010 vyplynulo, že znalec na objednávku žalobkyne v 1. rade stanovil
cenu nájomného k predmetnej nehnuteľnosti. Najskôr znalec stanovil všeobecnú hodnotu pozemku
vychádzajúc z toho, že ide o zastavený pozemok cestou v sume 197.707,50 eur. Ročnú výšku nájmu
k predmetnému pozemku určil v sume 22.285,65 eur zohľadniac 15 ročné obdobie predpokladanej

návratnosti investície. Právny zástupca navrhovateliek poukazoval na mimoriadnu strategickú dôležitosť
nadjazdu a cesty IZ., ktorá spája Piešťany s diaľnicou a priemyselnou časťou mesta, ako aj na výšku
daňových odvodov priamo odporcovi, ktoré odvádzajú daňové subjekty pôsobiace v priemyselnej
časti Piešťan. Vo veci bolo zo skutkového hľadiska preukázané, že predmetná nehnuteľnosť je v
podielovom spoluvlastníctve žalobkýň, pričom do právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Piešťany

č.k. 5C/376/2008 - 341 zo dňa 3.9.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.10.2009, bol v katastri
nehnuteľností na predmetnú nehnuteľnosť duplicitný zápis vlastníckeho práva v prospech Slovenskej
republiky - Slovenskej správy ciest. V súčasnosti je na predmetnej nehnuteľnosti, teda pozemku,
vybudované cestné teleso, teda cesta II/499 vo vlastníctve žalovaného, pričom do jeho vlastníctva
prešli cesty II. triedy od 1.1.2004 zákonom č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z

orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky v znení neskorších predpisov, ktorým sa
menil a dopĺňal zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Čo sa týka rozsahu, v akom je
predmetná nehnuteľnosť, teda pozemok, zastavaná cestným telesom, z potvrdenia Správy katastra,
z geometrického plánu č. XXX/XXXX Ing. R. z 8.7.2008 ako aj z kópií katastrálnej mapy je zrejmé,
že predmetná nehnuteľnosť, teda pozemok, celou svojou výmerou predstavuje teleso pozemnej

komunikácie. Zákonom č. 66/2009 Z.z., a to podľa § 4 ods. 1 tohto zákona, vzniklo s účinnosťou od
1.7.2009 k predmetnej nehnuteľnosti vecné bremeno. V danom prípade obmedzenie vlastníckeho práva
k celej výmere predmetnej nehnuteľnosti vznikom vecného bremena zo zákona dosahuje intenzitu
vyvlastnenia, pričom aj takáto forma trvalého a úplného obmedzenia vlastníctva musí byť s poukazom
na Ústavu Slovenskej republiky i Občiansky zákonník za primeranú náhradu. V zmysle § 7 ods. 1

zákona č. 330/1991 Zb. pozemkové úpravy možno začať, ak o to požiada účastník podľa osobitného
predpisu (zákon č. 66/2009 Z.z.), teda v danom prípade žalovaný ako vlastník stavby, avšak ustanovenie
§ 7 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. umožňuje pozemkové úpravy začať aj v prípade, ak o to požiada
vlastník pozemku ako účastník (§ 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 330/1991 Zb.) z iných dôvodov, tedav danom prípade s odkazom na zákon č. 66/2009 Z.z., nakoľko žiadosť nepodal vlastník stavby. Je
zrejmé, že domáhať sa začatia konania o pozemkových úpravách má tak žalovaný ako vlastník stavby
s poukazom na § 3 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. ako aj žalobkyne ako podielové spoluvlastníčky

pozemku s poukazom na § 7 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. V prípade, že medzi účastníkmi nedošlo
k dohode formou zámennej zmluvy o poskytnutí náhradného pozemku, navrhovateľky môžu v konaní
o pozemkových úpravách s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 66/2009 Z.z.
požiadať o finančnú náhradu namiesto náhradného pozemku. Zákonnom upravená náhrada, či už
vo forme náhradného pozemku alebo finančnej náhrady dáva možnosť plnej kompenzácie hodnoty

pôvodného pozemku, či už vo forme porovnateľného pozemku alebo finančnej náhrady za pozemok
ako taký. Až v konaní o pozemkových úpravách sa bude riešiť, či si navrhovateľky uplatnia nárok na
náhradný pozemok alebo na finančnú náhradu, ktorá musí primerane kompenzovať špecifiká daného
pozemku pred zastavaním. O tejto finančnej náhrade je však oprávnený rozhodovať príslušný správy
orgán v rámci správneho konania, pričom aj v rámci tohto správneho konania majú navrhovateľky právo
na zákonnom prípustné opravné prostriedky voči takémuto rozhodnutiu, ktoré však doposiaľ nebolo

vydané, nakoľko nebola podaná ani žiadosť o vykonanie pozemkových úprav. Vzhľadom k tomu, že
súd z vykonaného dokazovania vyhodnotil, že žalobkyne nemajú nárok na jednorazovú náhradu za
obmedzenie ich vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti v zmysle Občianskeho zákonníka, súd
žalobu zamietol.
13. Uznesením č.k. 8C/207/2010 - 278 zo dňa 28.07.2014 súd zaviazal žalobkyne v 1. a 2. rade na

náhradu trov konania žalovanému vo výške 5.883,42 eur.
14. Voči rozsudku zo dňa 22.02.2013 a uzneseniu zo dňa 28.07.2014 podali žalobkyne v 1. a 2. rade
odvolanie.
15. Uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 10Co/480/2014-326, 10Co/481/2014 zo dňa 30.12.2015,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.02.2016, odvolací súd napadnutý rozsudok a uznesenie zrušil

a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Z odôvodnenia vyplynulo: pretože žalovaný
(ako vlastník stavby reprezentovanej cestným nadjazdom) v konaní neprodukoval žiadne dôkazy na
existenciu celkom konkrétneho zmluvne dohodnutého práva, zakladajúceho dôvod užívania ním aj
pozemku žalobkýň (nepochybne spadajúceho do zákonného definičného vymedzenia pozemku pod
stavbou) a patriaceho vlastníkovi stavby aj v deň nadobudnutia účinnosti čl. I zákona č. 66, zásadne

niet dôvodu polemizovať s tým čiastkovým záverom súdu prvého stupňa, podľa ktorého práve dňom
nadobudnutia účinnosti čl. I zákona č. 66 došlo k vzniku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (na
strane vlastníka stavby, ktorým bol v intenciách prejednávanej veci žalovaný) i k paralelnému vzniku
súvisiacej povinnosti výkon takéhoto práva trpieť (na strane vlastníka pozemku pod stavbou, ktoré
postavenie tu prislúchalo obom žalobkyniam) a to až do vykonania pozemkových úprav v príslušnom

katastrálnom území (tu por. i čl. I § 4 ods. 2 zákona č. 66). Takýto záver mal za následok i správnosť
ďalšieho čiastkového záveru súdu prvého stupňa - toho, že z časového hľadiska požiadavku uplatnenú
žalobou v jej skoršom znení (požiadavku na náhradu za praktické vylúčenie žalobkýň z možnosti
užívania ich pozemku tým, že tento je zastavaný stavbou žalovaného, ktorý ju /stavbu/ aj s pozemkom
zahŕňajúcim i pozemok žalobkýň užíva a zjavne v tom hodlá pokračovať i naďalej) bolo treba rozčleniť

na obdobie do 30. júna 2009 vrátane a po takomto čase. Z týchto v tom prvom nebol preukázaný žiaden
právny dôvod, oprávňujúci žalovaného užívať pozemok žalobkýň a v tom druhom (počnúc 1. júlom 2009)
tu síce právny dôvod (založený zákonom) bol, súdom oboch stupňov však bola zároveň predložená na
vyriešenie otázka, či po vzniku vecného bremena (a jemu zodpovedajúceho práva) zo zákona možno
pripustiť, aby zákonom konštituované vecné bremeno obmedzovalo vlastníka pozemku pod stavbou

bez toho, aby za takéto obmedzenie patrila náhrada a ak toto pripustiť nemožno, aké sú možnosti
pri poskytovaní (ale tiež požadovaní) náhrady. Odvolací súd pritom nemôže akceptovať argumentáciu
založenú na úprave zo zákonov č. 66 a 330 a drukujúcu v prospech neexistencie iného práva žalobkýň
na náhradu za užívanie ich pozemku pod stavbou, než práva na náhradný pozemok alebo finančnú
náhradu podľa prvého z tu spomínaných zákonov, nakoľko práve stotožnenie sa s podstatou takejto

argumentácie by malo za následok ústavne nekonformnú situáciu, v ktorej by vlastnícke právo žalobkýň
k ich pozemku bolo prakticky degradované na úroveň tzv. holého vlastníctva. Pri nazeraní na problém
práva na náhradu za nútené obmedzenie vlastníckych práv vlastníkov pozemkov pod stavbami aj z
tohto uhla pohľadu potom rozhodne nemôže byť bez významu, že 1. zákon č. 66 poskytnutie náhrady
vlastníkovipozemkupodstavbouvpodobenáhradnéhopozemkupodmienilochotouvlastníkastavby(tu

vyššieho územného celku) na uzavretie zámennej zmluvy a tiež ďalšou podmienkou, ktorou je existencia
pozemku vo vlastníctve vlastníka stavby, súceho na zámenu (čl. I § 2 ods. 1 zákona a v ňom najmä výraz
„môže“); 2. neuplatnenie práve priblíženého postupu (z akéhokoľvek dôvodu) je dôvodom usporiadania
pomerov k pozemku pod stavbou v rámci konania o nariadení pozemkových úprav - s možnosťou vtejto veci do úvahy neprichádzajúcich jednoduchých pozemkových úprav (čl. I § 2 ods. 2 a 3 zákona);
3. osobou oprávnenou požiadať o nariadenie pozemkových úprav je len vlastník stavby (zákon č. 66 je
pre vzťahy druhovo totožné s tým v prejednávanej veci a takto i v pomere k zákonu č. 330 lex specialis,

vylučujúci použitie všeobecnej úpravy v zákone č. 330 i pominúc to, že zákonom č. 330 predpokladaná
a aj okresným súdom v prejednávanej veci zmieňovaná úprava žiadosti o vykonanie pozemkových
úprav nezaväzuje pozemkový úrad, aby vykonanie pozemkových úprav aj nariadil) a pri usporiadaní
sa má prihliadnuť na jeho potreby (čl. I § 3 ods. 1 zákona) a 4. aj v rámci nariadených pozemkových
úprav sa usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou vykoná buď formou poskytnutia

náhradného pozemku v obvode úprav, alebo formou finančnej náhrady, tej však len za kumulatívneho
splnenia troch podmienok, ktorými je to, že a/ v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely
poskytnutia náhrady, b/ ide o pozemok pod stavbou v maximálnej zákonom ustanovenej alebo nižšej
výmere a c/ o usporiadanie formou finančnej náhrady požiada vlastník pozemku. Výklad nasvedčujúci
neexistencii práva vlastníka pozemku pod stavbou na náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho
práva nie je a ani nemôže byť súladným ako s úpravou v Ústave, tak ani v O. z. Odvolací súd takto musel

dospieť i k záveru, že nadobudnutím účinnosti zákona č. 66 síce skoršie takýmto zákonom regulované a
predtým neupravené vzťahy užívania pozemkov pod stavbami vlastníkmi stavieb získali potrebný právny
rámec a nároky vlastníkov pozemkov pod stavbami tak prestali byť vzťahmi posudzovateľnými podľa
zákonných ustanovení o bezdôvodnom obohatení, to však nemohlo vlastníkov pozemkov obmedzených
uzákonením vecných bremien zbaviť práva i v takomto čase požadovať náhradu za pretrvávajúce (a

zákonodarcom zlegalizované) obmedzenie. Ak potom súčasťou ústavne konformného výkladu úpravy
v zákone č. 66 musí byť tiež hľadanie aj nájdenie vyváženejšieho modelu práv a povinností oboch
strán takýmto zákonom nastoľovaného vzťahu (než by šlo dovodiť iba mechanickým vyjdením z
obsahu tzv. pozitívneho práva) vrátane mechanizmu schopného čeliť možnosti diktovania podmienok
vlastníkovi pozemku pod stavbou zo strany vlastníka stavby, je to práve možnosť požadovania náhrady

zaobmedzenievlastníckehoprávavlastníkapozemkuvecnýmbremenom,ktorámôžeprispieťkriešeniu
uspokojivému aj pre vlastníka pozemku (náhrada za nútené obmedzenie vlastníckeho práva, vyjadrená
vo forme všeobecného ekvivalentu, teda v peniazoch). Povinnosťou súdu prvého stupňa sa tak stalo
v ďalšom konaní riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 226 O. s. p. viazaný, v
naznačenom smere a úmerne procesnej aktivite účastníkov konania doplniť dokazovanie, podľa § 132

O. s. p. náležite zhodnotiť výsledky celého konania a až následne opätovne rozhodnúť o veci, o trovách
konania a tiež o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).
16. Na pojednávaní dňa 02.05.2017 po uvedení predbežného právneho posúdenia veci súdom,
žalobkyne v 1. a 2. rade zotrvávali na tom, že v konaní nežiadajú opakujúce plnenie, ale jednorazovú
odplatu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva. Žalovaný uviedol, že je nesporné, že náhrada má

byť jednorazová, ale musí byť ohodnotená znaleckým posudkom, táto náhrada je však vyčísliteľná
až momentom vykonania pozemkových úprav, inak nebude možné uviesť časový rámec obmedzenia.
Žalovaný naďalej zotrváva na tom, že zmenou petitu v konaní, keď sa žalobkyne najskôr domáhali
náhrady za zriadenie vecného bremena ako opakujúceho sa plnenia a až neskôr nárok prekvalifikovali
za jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva, pričom k zmene právnej kvalifikácie

došlo až po tom, ako bola podaná žaloba vo veci 8C/353/2012 a časové obdobia uplatneného nároku
sa čiastočne prekrývajú, ide o prekážku litispendencie, lebo nárok na jednorazovú náhradu za nútené
obmedzenie vlastníckeho práva bol tak v konaní 8C/353/2012 uplatnený skôr.
17. Písomným podaním doručeným súdu dňa 18.05.2017 sa žalovaný vyjadril k znaleckým posudkom
založeným do spisu. Vo vzťahu k posudku Ing. Mariána Sekulu č. 13/2010 namietol, že stanovuje

hodnotu nájomného Pozemku, nie hodnotu nehnuteľnosti alebo hodnotu núteného obmedzenia
vlastníckeho práva. Vo vzťahu k posudku AUDING s.r.o. č. 13/2015 namietol, že ním určená hodnota
vecného bremena vychádza z ceny nájmu a odvíja sa od dĺžky „nájmu“, smeruje teda k opakujúcej sa
forme náhrady.
18. Žalobkyne navrhli v konaní vykonať dôkaz Znaleckým posudkom č. 13/2015 vyhotoveným znaleckou

organizáciou AUDING, s.r.o. vypracovaným pre účely súdneho konania 8C/353/2012. Z posudku
vyplynulo, že úlohou znalca bolo: a) oceniť vecné bremeno zriadené v prospech žalovaného, ktoré
zaťažuje Pozemok tak, že určí hodnotu vecného bremena za časové obdobie od 01.11.2009 -
31.12.2012 a od 01.01.2013 do 30.09.2014, b) určiť hodnotu vecného bremena zriadeného v prospech
žalovaného mesačne od 01.01.2014 (ako opakujúce sa plnenie). Z posudku vyplynula aj všeobecná

hodnota Pozemku vo výške 234.017,- eur. Zo záveru posudku je zrejmé, že hodnota vecného bremena
za časové obdobie od 01.11.2009 - 31.12.2012 je 30.472,37 eur a od 01.01.2013 do 30.09.2014 suma
15.752,64 eur, od 01.01.2014 (ako opakujúce sa plnenie) suma 721,03 eur.19. Uznesením 8C/207/2010 - 576 zo dňa 19.10.2017 súd ustanovil vo veci znalecký ústav - Stavebná
technická univerzita v Bratislave, aby vypracoval znalecký posudok, pričom úlohou znaleckého ústavu
bolo: vypracovať znalecký posudok vo veci stanovenia jednorazovej náhrady za nútené obmedzenie

vlastníckeho práva na Pozemku, na ktorom ku dňu 01. júla 2009 vzniklo právo zodpovedajúce vecnému
bremenu i paralelne súvisiaca povinnosť výkon takéhoto práva trpieť, ktorého obsahom je: držba
a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, a to na
základe zák. č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov
pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, pričom náhrada má formu a charakter jednorazovú a nie ako opakujúce sa plnenie
za konkrétne obdobie.
20. Dňa 05.02.2018 bol súdu doručený Znalecký posudok č. 11/2018 vyhotovený znaleckým ústavom -
Stavebná technická univerzita v Bratislave. Zo záveru znaleckého posudku vyplynulo, že jednorazová
náhrada za nútené obmedzenie vlastníckeho práva na Pozemku, na ktorom vzniklo ku dňu 01.07.2009
vecné bremeno je stanovená sumou 103.986,06 eur.

21. Elektronickým podaním doručeným súdu dňa 09.04.2018 sa vyjadril k znaleckému posudku
žalovaný, ktorý uviedol, že so závermi znaleckého posudku nesúhlasí. Namietol nesprávnu výšku
určujúcu koeficient redukujúcich faktorov, zvolenie porovnávacej metódy neodpovedajúcej potrebám
znaleckého posudku, započítanie DPH do výslednej sumy. Navrhol znalca v konaní vypočuť.
22. Písomným podaním doručeným súdu na pojednávaní dňa 02.07.2018 žalovaný namietol, že

žalobkyne opakovane menili žalobný petit, pričom náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva až
13.12.2012 a z tohto dôvodu vzniesol námietku premlčania, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn.: 3Cdo/49/2014, nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 227/2012, rozhodnutie Krajského
súdu Bratislava 8Co/158/2015. Má za to, že v prípade zmeny žaloby, ktorým sa uplatňuje iné právo
než pôvodne, spočívanie premlčacej lehoty nastáva až právoplatnosťou uznesenia, ktorým súd pripustil

zmenu žaloby. Žiadal žalobu zamietnuť.
23. Na pojednávaní dňa 02.07.2018 bola vyslúchnutá znalkyňa Ing. Q. za znalecký ústav - Slovenská
technická univerzita. K námietkam žalovaného sa vyjadrila nasledovne: výška koeficientu je zdôvodnená
na strane 13 znaleckého posudku, je prípustné vychádzať z intervalu 0,2 a 0,99. Koeficient 0,95
zohľadňuje faktory zo škály, ktorá je prípustná podľa vyhlášky a objektivizuje tak východiskovú hodnotu

pozemku. Ide o faktory napr. tvar, druh pozemku, využitie ako dopravný koridor, veľkosť a výmera
pozemku. Výber metódy vykonáva vždy znalec, v danom prípade je jej použitie na strane 4 až 5 a
strane 18 znaleckého posudku kapitola 2.1.3, z ktorej vyplýva, prečo z hľadiska vhodnosti bola použitá
zvolená metóda. K povahe porovnávacieho materiálu uviedla, že iné podklady sa zabezpečiť nepodarilo,
vhodnosť porovnávacieho materiálu je zdôvodnená na strane 4 posudku. Vyhláška umožňuje použitie

3 porovnateľných podkladov, pokiaľ nie je k dispozícii viac alebo nie sú vhodné podklady, nie je dôvod
pracovaťsväčšímpočtom.Môžesapoužiťštatistikaakometóda,alevdanomprípadeneboli kdispozícii
dostatočné dáta a ich množstvo. Bližšie je to zdôvodnené na strane 16 posudku, kde je zdôvodnené
minimalizovanieodchýlky.Krozdielnostimedzipercentuálnymvyjadrenímhodnotypozemkovvrovnakej
lokalite, ktoré sú určené na komerčné využitie od takých, ktoré sú zastavané cestnou komunikáciou

uviedla, že v danom prípade bolo zohľadnené jednak to, že pozemková cestná komunikácia nie je
obchodovateľná, pričom na území SR prakticky neexistujú údaje, z ktorých by reálne vyplývali ceny
pozemkov zastavané takýmto spôsobom. V danom prípade stanovená cena odráža interval z hodnoty
pozemku pre komerčné využitie (30 - 50% z hodnoty pozemku pre komerčné využitie) z veľkosti mesta,
stavebnej pripravenosti atď. K pripočítaniu DPH uviedla: vychádzali sme z § 2 vyhlášky, kde je definícia

všeobecnej hodnoty majetku obvykle vrátane DPH, je to hodnota pre konečného užívateľa.
24. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho
práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú
náhradu.

25. Podľa § 128 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vo verejnom záujme
možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na
základe zákona, len na tento účel a za náhradu.

26. Podľa § 151n ods. 1 OZ, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho

iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným
bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.27. Podľa § 151o ods. 1 vety prvej OZ vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu
v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného
orgánu alebo zo zákona.

28. Podľa čl. I § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom
usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, (ďalej aj ako „zákon č. 66“), tento zákon upravuje usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku,

ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane
priľahlej plochy, ktorá svojím
umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou").

29. Podľa čl. I § 2 ods. 1 vety prvej zákona č. 66, obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal
podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho

usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len "vlastník stavby"), môže poskytnúť zámennou zmluvou
vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve (inak za podmienok
bližšie rozvedených v ďalších dvoch vetách rovnakého článku, paragrafu, odseku a i zákona - pozn.
odvolacieho súdu); podľa odseku 2 potom ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa

osobitného predpisu a podľa odseku 3 ak bol v katastrálnom území do účinnosti tohto zákona (pozn. t.j.
do 30. júna 2009 vrátane), schválený projekt pozemkových úprav, usporiadanie vlastníckych vzťahov k
pozemku pod stavbou sa vykoná formou jednoduchých pozemkových úprav.

30. Podľa čl. I § 3 ods. 1 a 3 zákona č. 66, konanie o nariadení pozemkových úprav z dôvodu

usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť
vlastníka stavby a pri usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom podľa tohto zákona sa prihliada na
potrebyvlastníkastavby.Podľaodseku3rovnakéhoparagrafupotomusporiadanievlastníckychvzťahov
k pozemku pod stavbou sa vykoná formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode pozemkových
úprav v tom istom katastrálnom území, a ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný

pozemok sa poskytne v rámci územia obce, v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol
pôvodne pozemok pred zastavaním, alebo formou finančnej náhrady, ak v obvode pozemkových úprav
nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady (písm. a/), ide o pozemok pod stavbou vo výmere do 400
m2 (písm. b/), o to požiada vlastník pozemku (písm. c/).

31. Podľa čl. I § 4 ods. 1 zákona č. 66, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k
pozemkupodstavbouzmluvnedohodnutéinéprávo,vznikávoverejnomzáujmekpozemkupodstavbou
užívanémuvlastníkomstavbydňomúčinnostitohtozákona(pozn.t.j.1.júlom2009)vprospechvlastníka
stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod
stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných

právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom
na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku
ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

32. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej

(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

33. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

34. Nútené obmedzenie vlastníckeho práva žalobkýň k Pozemku nastalo v dôsledku výstavby cestného
nadjazdu, ktorého strategický význam je nepochybný a opakovane zdôrazňovaný aj samotnými
žalobkyňami. Verejný záujem je potrebné chápať ako záujem, ktorý možno označiť ako všeobecne
prospešný záujem. Toto obmedzenie vlastníckych práv je výrazom prevahy verejného záujmu

vzťahujúceho sa k určitému chodu alebo zariadeniu nad záujmom jednotlivca bez toho, aby toto
zasahovanie bolo podmienené súhlasom zo strany dotknutého vlastníka a bez toho, aby existencia
obmedzenia vyplývajúca z vecného bremena bola zrejmá zo zápisu v katastri nehnuteľností. Medzi
požiadavkami verejného záujmu spoločnosti a požiadavkami ochrany základných práv jednotlivca musíbyť dosiahnutá „spravodlivá rovnováha“. Na jednej strane stojí Ústavou chránené vlastnícke právo
žalobkýň,ktoréjenepochybnetrvaloobmedzenézastavanímPozemkucestnýmtelesom,pričombybolo
v rozpore ústavnoprávnymi princípmi hľadieť na toto obmedzenie bez nároku na primeranú náhradu.

Na strane druhej stojí verejný záujem spoločnosti na strategicky významnom cestnom prepojení, tento
záujem však nemožno chápať v kontexte nároku znemožniť žalobkyniam užívať pozemok akýmkoľvek
spôsobom bez toho, aby z neho mali akýkoľvek prospech. Na to, aby oba záujmy - spoločnosti aj
žalobkýň ostali vyvážené, bolo úlohou súdu určiť, či si žalobkyne uplatnili dôvodne a včas nárok na
náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, ak áno, či je táto náhrada primeraná a zodpovedajúca

obmedzeniu ich vlastníckeho práva a v neposlednom rade vysporiadať sa s námietkami strán v konaní.

35. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne len čiastočne. V
konaní bolo ustálené a medzi stranami sporu nesporné, že na Pozemku vzniklo zákonné vecné bremeno
v zmysle zák. č. 66/2009 Z.z. Priamo zo zákona vznikajú vecné bremená v prípadoch, v ktorých to
osobitný právny predpis výslovne ustanovuje, pričom ich obsah je určený kogentnou právnou normou.

Keďže úprava zákonných vecných bremien nie je komplexná, nie je vylúčené použitie všeobecnej
úpravy občianskeho práva o vecných bremenách. Z tohto teda vyplýva, že v prípade že špeciálne
predpisy nemajú osobitnú úpravu, riadi sa režim všeobecnou úpravou občianskeho práva. Pri vzniku
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa poskytne za obmedzenie vlastníctva pozemku primeraná
náhrada zodpovedajúca rozsahu tohto obmedzenia. Náhrada sa poskytuje v peniazoch, pokiaľ zákon

neustanoví, že ju možno poskytnúť aj inou formou.

36. Obsah vecného bremena je daný zákonom č. 66, pričom spočíva v držbe a užívaní Pozemku
pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby. Pôvodná námietka žalovaného,
že Pozemok nie je celý zastavaný cestným telesom bola vykonaným dokazovaním vyvrátená a

vyplynula nielen z Potvrdenia Správy katastra v Piešťanoch zo dňa 30.01.2013 (pozn. č. l. 197), ale aj
Geometrického plánu č. 25/2015 (súčasť znaleckého posudku č. 11/2018, č. l. 660). Po vrátení veci
prvostupňovému súdu na opätovné prejednanie žalovaný túto námietku už neuplatňoval. Žalobkyne si
preto správne uplatňovali náhradu za celý Pozemok.

37. Charakter náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva bol spočiatku jednoznačne sporný. Námietky
žalovaného smerovali k tomu, že náhrada vo forme finančného plnenia žalobkyniam nepatrí vôbec,
v prípade, že by patrila, či ide o opakované plnenie, alebo jednorazovú náhradu, za aké obdobie
žalobkyniam patrí. Súd dospel k záveru, že za vzniknuté zákonné vecné bremeno žalobkyniam patrí
jednorazová náhrada za nútené obmedzenie vlastníckeho práva, ktorú bolo potrebné kvalifikovane

ohodnotiť znaleckým posudkom. Z charakteru jednorazovej náhrady nepriamo vyplýva, že nárok
na ňu vznikol dňa 01.07.2009, čo korešponduje so dňom vzniku zákonného vecného bremena, a
nie je možné ju viazať na konkrétne časové obdobie (čo by ostatne poprelo význam a charakter
jednorazovosti náhrady). Je zjavné, že zákon č. 66, ako právna norma, pomerne stručne zakotvuje
vznik zákonného vecného bremena, pričom o odplate za vecné bremeno sa právna norma „nezmieňuje“

vôbec. Čiastočne je možné charakterovo pripodobniť iné zákonné vecné bremená, napr. podľa §
23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastnícke bytov a nebytových priestorov alebo zákonné vecné
bremeno podľa zákona o energetike, avšak v žiadnom prípade ich nie je možné zamieňať, alebo
vychádzať z uvedených osobitných predpisov upravujúcich tieto zákonné bremená ako smerodajných.
Podstata vzniku zákonného vecného bremena zaťažujúceho Pozemok je zák. č. 66 vymedzená ako

povinnosť vlastníka Pozemku strpieť výkon tohto práva, pričom momentom vzniku vecného bremena
(01.07.2009) vzniklo aj právo na náhradu za vecné bremeno. Z právnej normy je zjavné, že vecné
bremeno bude Pozemok zaťažovať nepretržite a bez časového vymedzenia, preto ani náhrada nemôže
mať charakter opakujúceho sa plnenia, alebo plnenia viažuceho sa ku konkrétnemu časovému obdobiu
(samozrejme po 01.07.2009). K naznačenému právnemu posúdeniu sa v pokročilom štádiu konania

priklonil aj žalovaný a svoju obranu založil na tom, že síce nespochybňuje existenciu nároku žalobkýň
na jednorazovú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, ale pre prekážku litispendencie a námietku
premlčania, tento nárok nemôže byť žalobkyniam priznaný.

38. K námietke litispendencie: na tunajšom súde prebieha konanie sp. zn.: 8C/353/2012 medzi

žalobkyňami v 1. a 2. rade a žalovaným, predmetom konania je náhrada za nútené obmedzenie
vlastníckeho práva k Pozemku za obdobie od 01.11.2009 do 30.09.2014 vo výške 54.785,56 eur
a od 01.10.2014 vo výške 928,57 eur za každý kalendárny mesiac do budúcna. Žaloba bola
podaná dňa 02.11.2012, súd rozhodol rozsudkom zo dňa 08.06.2015. Uznesením 8C/207/2010-347zo dňa 18.04.2016 súd prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp.
zn. 8C/353/2012. Toto uznesenie napadol riadnym a včasným odvolaním žalovaný s návrhom na
jeho zrušenie a zastavenie konania a vo veci samej, z dôvodu prekážky už prebiehajúceho konania

(litispendencie) medzi tými istými sporovými stranami o totožnom nároku (takýmto konkurujúcim
konaním malo byť práve konanie vedené na Okresnom súde Piešťany pod spisovou značkou
8C/353/2012), kde v oboch konaniach je uplatňovaný nárok žalobkýň voči žalovanému na finančnú
náhraduzazriadenievecnéhobremenakpozemkuzaobdobieod1.novembra2009do1.augusta2013.

39. Uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn.: 26Co/163/2016 zo dňa 17.01.2017 odvolací
súd uznesenie prvostupňového súdu o prerušení konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Z
odôvodnenia vyplynulo: z pripojeného čiastočného rozsudku Okresného súdu Piešťany z 8. júna 2015
č.k. 8C/353/2012-234 odvolací súd zistil, že na Okresnom súde Piešťany pod spisovou značkou
8C/353/2012 prebieha medzi tými istými sporovými stranami konanie, kde sa žalobkyňa v 1. rade a
žalobkyňa v 2. rade domáhajú uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť každej zo žalobkýň samostatne

náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva k tej istej nehnuteľnosti za obdobie od 1. novembra
2009 do 30. septembra 2014 vo výške 54.785,56 eur a ďalej uloženia povinnosti žalovanému platiť
od 1. októbra 2014 žalobkyni v 1. rade a žalobkyni v 2. rade, každej samostatne, náhradu za nútené
obmedzenie vlastníckeho práva k tomuto pozemku vo výške 928,57 eur za každý kalendárny mesiac
s tým, že splatnú sumu v čase právoplatnosti tohto rozsudku bude žalovaný povinný zaplatiť do troch

dní od právoplatnosti rozsudku. Citovaným čiastočným rozsudkom (rozhodujúc o náhrade za nútené
obmedzenie vlastníckeho práva žalobkýň k sporného pozemku vecným bremenom za obdobie od 1.
augusta 2013 do 30. septembra 2014 a za obdobie od 1. októbra 2014) súd prvej inštancie I. žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 8.074,68 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
II. žalovanému uložil povinnosť platiť žalobkyni v I. rade sumu 360,52 eur mesačne s účinnosťou

od 1. júna 2015, vždy do posledného dňa príslušného mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku,
III. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu 8.074,68 eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, IV. žalovanému uložil povinnosť platiť žalobkyni v 2. rade sumu 360,52 eur
mesačnesúčinnosťouod1.júna2015doposlednéhodňapríslušnéhomesiacapočnúcprávoplatnosťou
rozsudku a V. vo zvyšku tejto časti žalobu zamietol. Z uznesenia Krajského súdu v Trnave z 26.

októbra 2016 č.k. 23Co/627/2015-321 (ktorým Krajský súd v Trnave rozhodoval o odvolaní voči práve
citovanému čiastočnému rozsudku Okresného súdu Piešťany) odvolací súd zistil, že Krajský súd v
Trnave predmetný čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z
dôvodu, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s prekážkou už skôr začatého konania medzi
tými istými sporovými stranami o tom istom nároku „ náhrady za zriadené vecné bremeno“ (vedeného

na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 8C/207/2010, ktoré začalo skôr) vysloviac právny názor, že
vlastník vecným bremenom zaťaženého pozemku (v prípade, že vecné bremeno k pozemku vzniklo zo
zákona a na dobu neurčitú - ako tomu bolo aj v tomto prípade) má nárok len na jednorazovú finančnú
náhradu za obmedzenie jeho vlastníckeho práva vecným bremenom (poukazujúc v tejto súvislosti na
rozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyvyhlásenývkonanívedenompodsp.zn.7Cdo26/2014

ako aj R 73 a rozhodnutie Ústavného súdu SR v konaní sp. zn. I. ÚS 474/2013). Krajský súd v Trnave
predmetnýmrozhodnutímzároveňuložilsúduprvejinštanciepovinnosťskúmať,čisúvzhľadomnapráve
citovaný právny názor odvolacieho súdu vôbec dané podmienky konania vedeného na Okresnom súde
Piešťany pod spisovou značkou 8C/353/2012, (keď predmetom konania prebiehajúceho medzi tými
istýmisporovýmistranamiakosúsporovéstranyvkonanívedenompodspis.zn.8C/207/2010,jeplnenie

aj z totožného právneho nároku - zaplatenie odplaty za vecné bremeno, pričom konanie vedené pod
spis.zn.8C/207/2010začaloskôr)avprípadezisteniaprekážkylitispendencietotokonanie(vedenépod
spis. zn. 8C/353/2012) postupom podľa ust. § 161 ods. 1 C.s.p. zastaviť. Uznesením Okresného súdu
Piešťany č.k. 8C/353/2012 - 434 zo dňa 23.01.2018 bolo konanie 8C/353/2012 zastavené, uznesenie
bolo napadnuté opravnými prostriedkami.

40. V prejednávanej veci 8C/207/2010 sa žalobkyne domáhajú, po pripustenej zmene žaloby,
jednorazovej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva (s časovým vymedzením od 01.07.2009 do
31.12.2012 a po 01.01.2013), v konaní 8C/353/2012 sa domáhajú náhrady za zriadenie vecného
bremena ako opakujúce sa plnenie (viď vyššie bod 39.). Je zrejmé, že súd je viazaný žalobným návrhom,

avšak právne posúdenie veci je vecou súdu. Súd však nemôže prisúdiť žalobkyniam viac, než čoho
sa domáhajú. Žalobkyne sa spočiatku domáhali zriadenia vecného bremena na Pozemku a náhrady
zaň. Túto náhradu počas konania argumentačne odôvodňovali rôzne a súd tu musí dať za pravdu
žalovanému, že právna argumentácia žalobkýň prešla počas konania výraznými zmenami. Žalovanýtvrdí, že zmena právnej argumentácie smerujúca k tomu, že žalobkyne sa spočiatku domáhali náhrady
za zriadenie vecného bremena za časové obdobie a ako opakujúce sa plnenie a až neskôr sa domáhali
jednorazovej náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva je natoľko zmenou právneho dôvodu,

že je daná prekážka litispendencie vo vzťahu ku konaniu 8C/353/2012. S týmto sa súd nemôže stotožniť.
Náhrada za zriadenie vecného bremena či už zriadeného súdom alebo zákonom nie je ničím iným,
než náhradou za obmedzenie vlastníckeho práva. Obmedzenia spočívajúce v povinnosti žalobkýň
strpieť stavbu na Pozemku sú samotným obsahom a podstatou vecného bremena. Je vylúčené, že
keď súd v priebehu konania čiastočným rozsudkom rozhodol, že v časti, ktorou sa žalobkyne domáhali

zriadenia vecného bremena, žalobu zamieta, lebo k vzniku vecného bremena došlo zo zákona, mal
by byť nárok žalobkýň na finančnú náhradu automaticky posudzovaný striktne ako nárok viažuci
sa k vecnému bremenu zriadenému rozhodnutím súdu. Pre súd je v danom smere nepodstatné, či
žalobkyne argumentačne odôvodňovali svoj nárok spočiatku odlišne, podstatné je len to, či v rozhodnom
období mali žalobkyne uplatnený nárok spočívajúci v tom, že žiadajú finančnú náhradu za obmedzenie
vlastníckeho práva. Nakoľko obmedzenie vlastníckeho práva je samotnou podstatou vecného bremena,

súd konštatuje že takýto nárok žalobkyne uplatnený mali (k forme náhrady viď odôvodnenie nižšie).
Bolo by príliš formalistické a v rozpore s ústavnoprávnymi princípmi a so zásadami CSP, keby každú
argumentačnú zmenu žalobkýň súd vykladal ako upustenie od toho, čoho sa domáhali od začiatku
súdnehokonania,atofinančnejnáhradyzaobmedzenievlastníckehopráva,ktoréje,aajvčasepodania
žaloby bola, svojou podstatou odškodnením za vznik vecného bremena na ich Pozemku zo zákona.

Nemôže dať preto súd za pravdu žalovanému, že v danom prípade ide o prekážku skôr začatej veci voči
8C/353/2012, keď v prejednávanej veci (8C/207/2010) sa žalobkyne finančnej náhrady za obmedzenie
vlastníckeho práva domáhali skôr, že sa začalo konanie 8C/353/2012.

41. K námietke premlčania: žalovaný v rámci procesnej obrany zdôraznil, že pokiaľ súd pripustil

uznesením na pojednávaní dňa 23.07.2013 zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobkyniam v 1. a 2. rade každej osobitne jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho
práva k pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 5.050 m2, zapísaného na LV č. XXXX k.ú. Piešťany. vo
výške 48.657 eur za obdobie od 01.07.2009 do 31.07.2013, ich nárok je premlčaný, lebo je uplatnený po
trojročnej premlčacej dobe, kedy bolo možné náhradu za vecné bremeno zriadené zákonom si uplatniť,

t.j. do 3 rokov od vzniku vecného bremena - 01.07.2012. (por. napr. aj rozsudok Najvyššieho súdu SR,
sp. zn.: 7 Cdo/26/2014)

42. Právo na zaplatenie finančnej náhrady za zriadenie vecného bremena je majetkovým právom, ktoré
podlieha premlčaniu v zmysle § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to vo všeobecnej premlčacej

dobe v trvaní troch rokov, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo po prvý raz vykonať,
za ktorý deň v danom spore treba považovať deň nadobudnutia účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z.,
ktorým bolo vecné bremeno zriadené, t.j. 01.07.2009. Na základe uvedeného dospel k záveru, že
trojročná všeobecná premlčacia doba v danej veci uplynula dňa 01.07.2012. Pre účely posúdenia
premlčania nárokov uplatnených podanou žalobou v preskúmavanej veci bolo rozhodujúce v prvom

rade zodpovedanie otázky, či nárok na náhradu za zriadenie zákonného vecného bremena podľa zák. č.
66/2009 Z.z. treba považovať za jednorazový, alebo ide o opakované plnenie, ako v spore argumentovali
žalobcovia. V tomto smere ide o náhradu jednorazovú. Zákon č. 66/2009Z.z. totiž otázku náhrady
za obmedzenie vlastníka pozemku zaťaženého zákonným vecným bremenom neupravuje vôbec, a
preto, pokiaľ ide o obsah práv a povinností zo zriadeného vecného bremena, je nevyhnutné použitie

všeobecnej úpravy občianskeho práva o vecných bremenách, z ktorých vyplýva, že peňažná náhrada
za vznik vecného bremena je jednorazová a nemá charakter opakovaného plnenia. (por. rozsudok
Krajského súd v Bratislave, zo dňa 28.03.2017, sp. zn.: 8Co/158/2015)

43. V danom smere nie je možné inak, ako stotožniť sa so závermi vyššie cit. rozhodnutia Krajského

súdu v Bratislave, vyslovené v obdobnej veci. Nárok za náhradu za zriadenie vecného bremena zo
zákona je majetkovým právom a premlčuje sa v 3 ročnej premlčacej dobe. V prejednávanej veci
žalobkyne svoj nárok postupne rozširovali. V uplatnenej námietke premlčania súd musí dať za pravdu
žalovanému, ale len čiastočne. Akékoľvek rozšírenie žalobného nároku na finančnú náhradu čo do
kvantity po 01.07.2012 je premlčané, avšak nárok žalobkýň na finančnú náhradu ako taký premlčaný

byť nemôže, keď žalobkyne sa náhrady domáhali už samotnou podanou žalobou. Pred uplynutím
premlčacej doby mali žalobkyne pripustenú zmenu žaloby týkajúcej sa finančnej náhrady nasledovne
(uznesením na pojednávaní dňa 19.04.2012 - pozn. č.l. 81: žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyniam
v 1. a 2. rade náhradu za zriadenie vecného bremena na túto nehnuteľnosť vo výške 55.715 eurza obdobie od 1.1.2007 do 31.12.2011 (pozn. žaloba v časti týkajúcej sa plnení do budúcna bola
vzatá späť). Je nepochybné, že žalobkyne sa domáhali náhrady spoločne a nerozdielne a až neskôr
(zmenapripustenáuznesenímzodňa13.12.2012napojednávaní,pozn.č.l.163),každáosobitne.Podľa

názoru súdu to však nebráni súdu priznať žalobkyniam finančnú náhradu ako takú obom žalobkyniam
spoločne a nerozdielne. Solidarita žalobkýň vyjadrená tým, že sa domáhali finančnej náhrady spoločne
a nerozdielne má svoje opodstatnenie nielen v tom, že obe žalobkyne sú podielovými spoluvlastníčkami
Pozemku v podiele 1-ina, ale aj v tom že plnením ktorejkoľvek z nich sa žalovaný zbaví svojho dlhu voči
druhej spoluvlastníčke. Samotná skutočnosť, že žalobkyne neskôr svoj nárok kvantitatívne rozšírili a

rozdelili tak, že sa domáhajú náhrady každá osobitne nie je prekážkou toho, aby súd priznal žalobkyniam
náhradu spoločne. Solidárny spôsob plnenia náhrady podľa názoru konzumuje oba nároky žalobkýň -
každej osobitne, súd má preto za to, že neprekročil, čoho sa žalobkyne domáhali a nepriznal viac, než
bolo uplatnené.

44. Na základe vyššie uvedeného súd žalobe čiastočne vyhovel a rozhodol, že žalovaný je povinný

zaplatiť žalobkyniam v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne sumu vo výške 55.715,- eur, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku (výrok I). K výške priznanej náhrady viď odôvodnenie nižšie.

45. Vo zvyšku súd žalobu zamietol (výrok II.). K zamietajúcej časti rozsudku súd uvádza, že nárok
žalobkýň prevyšujúci priznanú sumu bol zamietnutý nielen z dôvodu vznesenej námietky premlčania, ale

aj čo do časového vymedzenia náhrady. Žalobkyniam patrí jednorazová náhrada za nútené obmedzenie
vlastníckeho práva, je vylúčené, aby sa viazala na časové ohraničenie, čo by evokovalo dojem, že do
času, kým prebehnú pozemkové úpravy a Pozemok a stavba na ňom sa majetkoprávne usporiadajú,
vzniká žalobkyniam nárok na jednorazovú náhradu opätovne. Uvedené má súvis najmä so zákonnou
požiadavkou primeranosti náhrady. Pri pripustení výkladu, že by nárok na jednorazovú náhradu mal

vzniknúť v budúcnosti žalobkyniam opätovne, náhrada za vecné bremeno by mohla značne prevýšiť
hodnotu samotného Pozemku. Súd preto konštatuje, že sumu 55.715,- eur súd priznal žalobkyniam ako
finančnú náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva k Pozemku zaťaženého zákonným vecným
bremenom jednorazovo, nie ako opakujúce sa plnenie, či plnenie viažuce sa k časovému obdobiu,
pričom nárok na náhradu vznikol dňa 01.07.2009, a po tomto dni žalobkyniam akékoľvek opakovaná

náhrada z tohto istého titulu nepatrí.

46. K výške priznanej náhrady a otázke primeranosti náhrady: vychádzajúc z obmedzenia základných
právaslobôd,tedaajzákladnéhoprávavlastniťmajetok,Ústavnýsúduviedol,že„všetkyzákladnépráva
aslobodysachránialenvtakejmierearozsahu,dokiaľuplatnenímjednéhoprávaaleboslobodynedôjde

k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného základného práva a slobody. Rovnováha
verejného a súkromného záujmu je dôležitým kritériom na určenie primeranosti obmedzenia každého
základného práva a slobody.“ (II. ÚS 28/96).
47. V konaní žalobkyne žiadali vychádzať zo znaleckého posudku Ing. Mariána Sekulu č. 13/2010 a
spoločnosti AUDING s.r.o. č. 13/2015. Súd však pri stanovení finančnej náhrady nemohol vychádzať ani

z jedného z nich, nakoľko oba znalecké posudky neboli vyhotovené za účelom stanovenia jednorazovej
náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva k Pozemku. Dňa 05.02.2018 bol súdu doručený
Znalecký posudok č. 11/2018 vyhotovený znaleckým ústavom - Stavebná technická univerzita v
Bratislave (úlohou znalca bolo: vypracovať znalecký posudok vo veci stanovenia jednorazovej náhrady
za nútené obmedzenie vlastníckeho práva na Pozemku, na ktorom ku dňu 01. júla 2009 vzniklo právo

zodpovedajúce vecnému bremenu i paralelne súvisiaca povinnosť výkon takéhoto práva trpieť, ktorého
obsahom je: držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu
stavby, a to na základe zák. č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, pričom náhrada má formu a charakter jednorazovú a nie ako opakujúce

sa plnenie za konkrétne obdobie). Zo záveru znaleckého posudku vyplynulo, že jednorazová náhrada
za nútené obmedzenie vlastníckeho práva na Pozemku, na ktorom vzniklo ku dňu 01.07.2009 vecné
bremeno je stanovená sumou 103.986,06 eur.
48. Žalovaný voči znaleckému posudku vzniesol výhrady, ku ktorým bola vypočutá znalkyňa (viď bod
23.). Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo, že odhad všeobecnej hodnoty pozemku bol

stanovený metódou polohovej diferenciácie vo výške 194.806,53 eur a metódou porovnávacou vo
výške 195.586,38 eur. Odhad výšky náhrady bol vo výške 103.986,06 eur. Súd má za to, že znalkyňa
dostatočne zdôvodnila faktory objektivizujúce východiskovú hodnotu pozemku, ktoré mali dopad na
hodnotu koeficientu redukujúcich faktorov. Námietky žalovaného smerujúce k rozsahu k podkladov,započítania DPH a zvolenia porovnávacej metódy neodpovedajúcej potrebám znaleckého posudku,
znalkyňa vyvrátila pri výsluchu, pričom závery znaleckého posudku presvedčivo zdôvodnila. Žalovaný
nepredložil súdu také dôkazy, ani neprezentoval také argumenty, ktoré by súd mohol vyhodnotiť ako

spochybňujúce znalecký posudok. Napriek tomu, že náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva bola
znaleckým ústavom stanovená na sumu 103.986,06 eur, súd s prihliadnutím na námietku premlčania
nemohol žalobkyniam priznať viac, než mali v konaní riadne a včas uplatnené, preto žalobkyniam priznal
náhradu len vo výške 55.715,- eur.
49. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

50. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

52. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

53.Onáhradetrovkonaniasúdrozhodolpodľa§262ods.1CSPvspojenís§255ods.1a2CSPa§256

ods. 1 CSP tak, že prevažne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
1/3. Žalobkyne mali v konaní uplatnené tri ucelené nároky: prvým z nich sa domáhali zriadenia vecného
bremena k Pozemku. V tejto časti žaloby boli žalobkyne neúspešné, nakoľko čiastočným rozsudkom zo
dňa 23.8.2012 bola žaloba v tejto časti zamietnutá. Druhým nárokom žalobkýň bol nárok na jednorazovú
náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, o ktorej súd rozhodol rozsudkom vo veci samej. Tretím

nárokom bola uplatnená náhrada na vecné bremeno do budúcna, v tejto časti žalobu vzali žalobkyne
späť a konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 23.07.2013. Späťvzatie žaloby bližšie neodôvodnili,
nemožno preto zastavenie konania v tejto časti pričítať na ťarchu žalovanému. Druhovo ide o nároky,
z ktorých prvý je typom nároku, pri ktorom nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch
a zvyšné dva nároky naopak je možné kvantifikovať. S prihliadnutím na konkurenciu druhovo odlišných

uplatnených nárokov, súd ich považoval za rovnocenné. Nakoľko úspech v konaní možno čo do prvého
nároku pričítať žalovanému, čo do druhého nároku žalobkyniam v 1. a 2. rade a čo do tretieho nároku
opäť žalovanému, hrubý úspech žalovaného v konaní bol v rozsahu 2/3 a hrubý úspech žalobkýň v 1.
a 2. rade 1/3, čo činí čistý úspech žalovaného v rozsahu 1/3. (výrok III)

54.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

55. V zmysle čl. IV ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré

upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia
niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a
to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak,
aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej
náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

56. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

57. Podľa § 258 ods. 2 CSP, náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených

výdavkov súd prizná aj znalcovi, ak bol vyslúchnutý podľa § 208 ods. 3.

58. Podľa § 260 CSP, ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov
spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.

59. Znalecká organizácia AUDING s.r.o. vyúčtovala daňovým dokladom č. 0-2017/076 náklady spojené
s výsluchom znalca Ing. Daubnera na pojednávaní dňa 13.09.2017.60. V danom prípade k výsluchu znalca došlo na návrh strany v konaní, pričom znalcovi vznikol nárok na
náhradu výdavkov spojených s jeho účasťou na pojednávaní dňa 13.09.2017. Pri rozhodovaní o nároku
sa náhradu výdavkov sa súd riadil princípom procesnej úspešnosti v konaní žalobkýň a žalovaného.

V danom prípade nie je možné vychádzať z princípu pomernej úspešnosti strán v konaní, ktorý sa
zohľadňuje pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov medzi stranami v konaní, preto súd rozhodol tak,
že spoločnosť AUDING s.r.o., má právo na náhradu nákladov spojených s účasťou znalca: Ing. Adolfa
Daubnera, v rozsahu 100%, a to voči žalobkyniam v 1. a v 2. rade v pomere 2/3 a voči žalovanému v
pomere 1/3 (výrok IV.).

61. Znalecký ústav - Stavebná technická univerzita v Bratislave vyúčtovala daňovým dokladom zo dňa
12.02.2018 znalečné vo výške 1.471,20 eur.

62. Uznesením 8C/207/2010 - 576 zo dňa 19.10.2017 bolo uložené žalovanému, aby zložil preddavok
na trovy dôkazu v sume 1.080,- eur. Preddavok bol zložený a je vedený pod položkou registra D14

36/2017. Súd má vždy povinnosť použiť zložený preddavok na účely, pre ktorý bol zložený.

63. Súd preto priznal znaleckému ústavu - Stavebná technická univerzita v Bratislave, náhradu
nákladov spojených s vypracovaním znaleckého posudku (znalečné) - znalecký úkon č. 11/2018 zo dňa
30.01.2018 vo výške 1.080,- eur z preddavku zloženého žalovaným pod položkou registra D14 36/2017.

(výrok V.)

64. V prevyšujúcej časti znalečného (nepokrytom preddavkom) súd rozhodol, že Znalecký ústav má
právo na náhradu nákladov spojených s vypracovaním znaleckého posudku - znalecký úkon č. 11/2018
vo výške 391,20 eur v rozsahu 100%, a to voči žalobkyniam v 1. a v 2. rade v pomere 2/3 a voči

žalovanému v pomere 1/3. (výrok VI.) Čo sa týka nároku znaleckého ústavu voči jednotlivým stranám,
súd vychádzal opäť z princípu procesnej úspešnosti v konaní žalobkýň a žalovaného.

65. Na pojednávaní dňa 02.07.2018 bola vyslúchnutá znalkyňa doc. Ing. Q., PhD. za znalecký ústav -
Stavebná technická univerzita v Bratislave, čím vzniklo znaleckému ústavu právo na náhradu nákladov

spojených s účasťou znalca na pojednávaní dňa 02.07.2018, v rozsahu 100%, a to voči žalobkyniam
v 1. a v 2. rade v pomere 2/3 a voči žalovanému v pomere 1/3, o ktorých súd rozhodol podľa princípu
procesnej úspešnosti v konaní žalobkýň v 1. a 2. rade a žalovaného. (výrok VII.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).