Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Zrušujúce Judgement was issued on Friday, September 13, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/286/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108237409
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1108237409.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: F. Z. Q. L. D. P. H. Q. , bytom G., N. Č.. X, zastúpený
JUDr. Libušou Dočkalovou, advokátkou v Bratislave, Lachova č. 32, proti odporcovi: I. G. F. D. X. F. H. ,
naposledy bytom G., U. Č.. X, zastúpený opatrovníkom S. Č. G. - N. S., G., I. J. Č.. XX, o zaplatenie sumy
8.099,32 €, s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I.
zo dňa 8. apríla 2011, č.k. 25 C 14/2009-86, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r
a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo dňa 8.4.2011, č.k. 25 C 14/2009-86, zamietol návrh. Pôvodne
označená navrhovateľka Z.. Z. U. sa návrhom na začatie konania zo dňa 11.11.2008 domáhala uloženia
povinnosti odporcovi zaplatiť jej istinu v sume 8.099,32 € (244.000,-- Sk) spolu s úrokom z omeškania

vo výške 8,5 % z dlžnej sumy od 25.4.2007 do zaplatenia titulom zmluvnej pokuty za porušenie právnej
povinnosti. S odporcom uzavrela dňa 15.4.2008 zmluvu o poskytovaní
právnych služieb za účelom zabezpečenia predaja nehnuteľnosti špecifikovanej v zmluve, na báze
exkluzivity navrhovateľky. Odporca dojednania zmluvy nedodržal, nakoľko nehnuteľnosť previedol na
kupujúceho bez vedomia navrhovateľky, čím jej vzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
6 % z kúpnej ceny 162.650,20 € (4.900.000,-- Sk) v sume 9.759,01 € (294.000,--

Sk). Odporca navrhovateľke dňa 13.10.2008 uhradil časť zmluvnej pokuty v sume 1.659,70 € (50.000,--
Sk), avšak jej zvyšok v sume 8.099,32 € do podania návrhu nezaplatil. Podaním zo dňa 8.12.2008
právna predchodkyňa navrhovateľa zobrala návrh v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 3.319,40 €
(100.000,-- Sk) späť dôvodiac, že odporca túto sumu navrhovateľke uhradil. Súd preto uznesením zo
dňa 6.4.2009, č. k. 25 C 14/2009-32, konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 3.319,40 € zastavil.
Podanímzodňa5.1.2009,doplnenýmdňa9.1.2009,pôvodnánavrhovateľkasúduoznámila,žezmluvou

o postúpení pohľadávky zo dňa 22.12.2008 postúpila pohľadávku voči odporcovi na F. Z., ktorý tak
vstúpil do konania na jej miesto. Vzhľadom na obsah zmluvy o postúpení pohľadávky a
súhlas F. Z. so vstupom do konania ako účastník na strane navrhovateľa, súd uznesením zo dňa
20.8.2009, č. k. 25 C 14/2009-34, postupom podľa ustanovenia § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. rozhodol, že
pôvodne označená navrhovateľka Z.. Z. U. z konania vystúpi a na jej miesto ako navrhovateľ vstúpi F. Z..
Odporcajenaadresetrvaléhopobytuneznámy.SúdvykonalšetreniepobytuodporcupomocouRegistra

obyvateľov Slovenskej republiky, lustráciou v registri Sociálnej poisťovne, dopytom Mestskej časti G. -
N. S., Ústrednej evidencie väzňov ZVJS SR, avšak nepodarilo sa mu zistiť inú adresu pobytu odporcu
ako je uvedená v súdnom spise. Preto uznesením zo dňa 19.11.2010, č. k. 25 C 14/2009-67, ustanovil
odporcovi opatrovníka pre celé konanie. Súd pojednával v neprítomnosti odporcu a jeho opatrovníka,
ktorý súhlasil s konaním a rozhodnutím v jeho neprítomnosti, a vzhľadom na súhlas
navrhovateľa aj v neprítomnosti jeho právnej zástupkyne podľa § 101 ods. 2 O.s.p.Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako mal preukázaný nasledovný skutkový stav veci. Právna
predchodkyňanavrhovateľauzavrelasodporcomdňa19.5.2008zmluvu oposkytovaníprávnych
služieb, ktorej predmetom bolo poskytovanie právnych služieb odporcovi pri predaji nehnuteľností

nachádzajúcich sa v katastrálnom území N. S., vedených v LV č. XXXX, za dohodnutú kúpnu cenu
4.900.000,-- Sk (162.650,20 €). Účastníci si dohodli za vykonanie predmetu zmluvy odmenu podľa
čl. III. vo výške 6 %, a to i v prípade dohody nižšej kúpnej ceny. Súčasne sa v tomto článku
dojednali na exkluzívnom práve navrhovateľky zabezpečiť predaj nehnuteľností záujemcovi o kúpu.
Pre prípad odstúpenia klienta od zmluvy bol odporca povinný uhradiť náklady spôsobené advokátskej

kancelárii navrhovateľky, a to na základe vyčíslenia nákladov a dohodnutej výške provízie, pričom ako
zmluvnú pokutu sa dohodli na sume rovnajúcej sa zmluvnej odmene počítanej podľa čl. III. Odporca
uhradil pôvodnej navrhovateľke dňa 13.10.2008 sumu 50.000,-- Sk (1.659,70 €). Podľa poznámky na
pokladničnom príjmovom doklade (č.l. 7) išlo o prvú časť zmluvnej pokuty; dňa 25.11.2008 odporca
zaplatil ďalšiu časť v sume 100.000,-- Sk (3.319,39 €). Pôvodná navrhovateľka ako postupca zmluvou
o postúpení pohľadávky zo dňa 22.12.2008 postúpila pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o právnej

pomoci vo zvyšku v sume 144.000,-- Sk (4.779,92 €) na F. Z. ako postupníka, pričom
túto skutočnosť oznámila odporcovi listom datovaným rovnakým dátumom. K odstúpeniu od zmluvy zo
strany odporcu nedošlo, odporca počas platnosti zmluvy predal nehnuteľnosť tretej osobe bez vedomia
Z.. Z. U.. Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach s poukazom
na ustanovenie § 132 O.s.p.

Zmluvná pokuta upravená v § 544 Občianskeho zákonníka je chápaná ako zabezpečovací prostriedok,
ako objektívny dôsledok nesplnenia určitej zmluvne dohodnutej povinnosti. Na jej platné dojednanie
sa vyžaduje písomná dohoda zmluvných strán, v ktorej musí byť určená výška zmluvnej pokuty alebo
aspoň spôsob jej určenia. Zároveň je však potrebné, aby z dojednania o zmluvnej pokute vyplývalo,

akú konkrétnu povinnosť zmluvná pokuta zabezpečuje. Platnosť dohody o zmluvnej pokute je napokon
podmienená všeobecnou požiadavkou zákona na určitosť a zrozumiteľnosť akéhokoľvek právneho
úkonu v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V danej veci dôvodnosť návrhu
navrhovateľa nepochybne závisí od posúdenia základnej otázky, a to, či obsah dojednania o
zmluvnej pokute obsiahnutý v článku IV. bod 4 zmluvy o poskytovaní právnych služieb je v zmysle

ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka určitý alebo je neurčitý a z tohto dôvodu je platný alebo nie.
Keďže neplatnosť právneho úkonu je neplatnosťou absolútnou, súd je povinný na ňu prihliadať vždy, a
to bez ohľadu na to, či niektorý z účastníkov v priebehu konania alebo pred začatím konania absolútnu
neplatnosť tohto právneho úkonu namieta alebo jeho neplatnosť žiada vysloviť určovacou žalobou. Z
obsahudojednaniazmluvnejpokutysadápochybovaťotom,naakýprípadporušeniaprávnejpovinnosti

dopadala. Z článku IV. bod 4 zmluvy totiž nie je zrejmé, aká konkrétna zmluvná povinnosť je
uvedenou sankciou zabezpečovaná. Použitím výkladu by sa dalo vyvodiť, že zmluvná pokuta sa viaže
na odstúpenie klienta, t.j. odporcu od zmluvy o poskytovaní právnych služieb. Pokiaľ by tomu tak bolo,
súd dôvodil, že odstúpenie od zmluvy nie je porušením zmluvnej povinnosti, ale výkonom práva, a preto
nemôže byť ako také sankcionované zmluvnou pokutou (k tomu aj R 58/2001 ZSP). Ak

teda prejavy vôle účastníkov zmluvy smerovali k dohode o zmluvnej pokute pre odstúpenie odporcu
od zmluvy, takéto dojednanie je neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom, pretože § 544
Občianskeho zákonníka spája zmluvnú pokutu s porušením povinnosti, a nie so zánikom
záväzkom, či už jeho zrušením alebo odstúpením od zmluvy. V prípade platného odstúpenia od zmluvy
sa zmluva od počiatku zrušuje. V takom prípade je potom vylúčené, aby zo strany účastníkov zmluvy

došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti a vzniku práva na zaplatenie zmluvnej pokuty. Navrhovateľ však
odvodzoval nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty tvrdiac, že mu naň vznikol nárok z dôvodu porušenia
práva exkluzivity, keď na úkony spojené s prevodom nehnuteľnosti odporca využil služby inej osoby,
a to bez vedomia právnej predchodkyne navrhovateľa, čím naplnil predpoklady na vznik nároku na
zmluvnú pokutu. Táto skutočnosť však z obsahu zmluvy nevyplýva. Povinnosť zaplatenia zmluvnej

pokuty totiž nie je viazaná na porušenie nejakej konkrétnej právnej povinnosti zo strany odporcu, tobôž
nie na porušenie práva exkluzivity, ako sa mylne domnieva navrhovateľ. Ak navrhovateľ vyvodzuje
zmluvnú pokutu dohodnutú podľa článku IV. bod 4 zmluvy od odkazu tohto článku na článok III. bod 1
zmluvy, ktorej obsahom je aj dojednanie o práve exkluzivity, súd dôvodil, že predmetný odkaz sa netýka
porušenia právnej povinnosti, ale spôsobu určenia výšky zmluvnej pokuty. Podľa názoru súdu prvého

stupňa táto nie je určito stanovená. Zo slovného spojenia "zmluvná odmena 6%" totiž nie je zrejmé, z
akého základu sa má vypočítať. Preto dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v zmluve o
poskytovaní právnych služieb nebolo dojednaním jasným, určitým a zrozumiteľným, preto nespĺňalo
požiadavky Občianskeho zákonníka kladené na právne úkony, keďže tak výška zmluvnej pokuty, ako ajzmluvná povinnosť, pre prípad porušenia ktorej bola zmluvná pokuta dojednaná, nespĺňali požiadavky
určitosti (v tejto súvislosti zdôraznil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M Obdo V
4/2003). Súd preto nemohol zaviazať odporcu na zaplatenie žalovanej sumy a návrh navrhovateľa v

celom rozsahu zamietol. Na tento záver nemá vplyv to, že odporca navrhovateľovi dobrovoľne čiastočne
plnil, z ktorej skutočnosti právna zástupkyňa navrhovateľa vyvodila záver, že svoj záväzok odporca
uznal. Pre uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka je totiž potrebná písomná forma, ako aj
uznanie záväzku čo do výšky a dôvodu. Z obsahu spisu však taký uznávací prejav odporcu nevyplýva.
Rozsudok odôvodnil ustanovením § 544 ods. 1, 2, § 37 ods. l, § 39 Občianskeho zákonníka.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, keďže odporcovi žiadne trovy
nevznikli, ani si ich neuplatňoval. Pokiaľ ide o späťvzatie návrhu v časti týkajúcej sa zaplatenia
3.319,40 € neboli zistené podmienky, na podklade ktorých by patrila navrhovateľovi v tejto časti konania
náhrada trov podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., keďže návrh ako taký, bol súdom posúdený ako

nedôvodný. Na tejto skutočnosti nič nemení to, že odporca dobrovoľne určitú peňažnú čiastku plnil.

Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie navrhovateľa dôvodiac tým, že súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie
prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d/, f/

O.s.p.). Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa v tom, že dojednanie o výške zmluvnej pokuty je
neurčité, nakoľko údajne zo spojenia zmluvná odmena 6 % nie je zrejmé, z akého základu sa má
vypočítať. V zmluve o poskytovaní právnych služieb uzavretej medzi pôvodnými účastníkmi konania
dňa 19.5.2008 bola v bode 2. čl. II. dohodnutá výška kúpnej ceny nehnuteľnosti v sume 4.900.000,--
Sk, ku ktorej sa viaže výška zmluvnej odmeny 6 % v čl. III. zmluvy. Táto suma ako základ pre

výpočet zmluvnej odmeny je uvedená v zmluve ako jediná a z hľadiska bežnej praxe realitných
kancelárií, ktoré za realizáciu obchodu stanovujú províziu určenú percentuálne z hodnoty nehnuteľnosti,
je nezameniteľná s akýmkoľvek iným údajom. Pre prípad odstúpenia od zmluvy o poskytovaní právnych
služieb sa odporca zaviazal zaplatiť jej právnej predchodkyni zmluvnú pokutu vo výške rovnajúcej sa
zmluvnej odmene dohodnutej podľa čl. III. Evidentne ani sám odporca nepopieral nárok (pôvodnej)

navrhovateľky na zmluvnú odmenu za poskytnuté právne služby, pretože dlh sčasti zaplatil vo dvoch
splátkach, v dôsledku čoho došlo aj ku zmene návrhu. V návrhu na začatie konania sa uvádza konkrétny
výpočet zmluvnej odmeny, z ktorého je zrejmé, akým spôsobom bola vypočítaná dlžná suma. Zmluva
o poskytovaní právnych služieb zo dňa 19.5.2008 je právne relevantná, konkretizuje práva a povinnosti
účastníkov oboch zmluvných strán a zaväzuje ich. Jej účastníci v bode 3. čl. IV. konštatujú, že si

zmluvu prečítali, jej obsah im je jasný a zrozumiteľný, zaväzujú sa ju rešpektovať a na znak súhlasu s
jej obsahom ju slobodne a vážne vlastnoručne podpísali. Odporcovi teda bola známa jeho povinnosť,
akceptoval následky nedodržania záväzku. V priebehu uzavretia zmluvy, ani neskôr sa odporca vôbec
nedovolával neplatnosti právneho úkonu, nepopieral existenciu svojich zmluvných záväzkov. Zdôraznil,
že sumu 100.000,-- Sk, o ktorú sa znížil základ istiny, odporca zaplatil ešte jeho právnej predchodkyni v

mesiaci november 2008, súc si pritom vedomý svojich zmluvných záväzkov a existujúcej dohody medzi
zmluvnými stranami s poukazom na čl. III. zmluvy. Súd prvého stupňa na jednej strane nerešpektoval
dohodu zmluvných strán a na druhej strane ani ustanovenia § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Aj
vo vysvetlivkách k ustanoveniu § 37 Občianskeho zákonníka je uvedené, že právny úkon je len vtedy
nezrozumiteľný, ak jeho obsah je vyjadrený tak nejasne, že ani pomocou výkladu v zmysle ustanovenia

§ 35 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka nemožno ustáliť, čo sa ním chcelo vyjadriť. Zmluvná odmena
bola medzi účastníkmi riadne dojednaná a ani jedna zo zmluvných strán nemala pochybnosti o tom,
na čom sa dohodli; spôsob jej určenia je jednoznačný. Zmluvná pokuta sa viaže k porušeniu práva
exkluzivity, ktoré bolo medzi účastníkmi dohodnuté v čl. III. zmluvy. Za odstúpenie odporcu od zmluvy
sa považuje porušenie práva exkluzivity, ku ktorému sa odporca zaviazal. Keďže odporca svoj záväzok

nedodržalanehnuteľnostipredalmimoabezvedomiajehoprávnejpredchodkyne,týmakobyodstúpilod
zmluvy, pretože právna predchodkyňa už nemohla realizovať úkony smerujúce k predaju nehnuteľností,
na ktoré sa zaviazala. Odporca neodstúpil od zmluvy v predpísanej forme, preto toto odstúpenie nemá
charakter odstúpenia s poukazom na ustanovenie § 448 ods. l, 2 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že
v zmluve o poskytovaní právnych služieb nebolo dohodnuté odstúpenie od zmluvy žiadneho účastníka,

a teda ani jeho okolnosti a podmienky. Je nesporné, že jeho právna predchodkyňa, advokát, nevykonáva
činnosť v prospech tretích subjektov bezodplatne, ale jej činnosť je honorovaná a výška odmeny je
spravidla dohodnutá v zmluve. Správaním sa odporcu vznikla jeho právnej predchodkyni majetková
ujma, ktorá predstavuje stratu majetkového prínosu, ktorý mohla od odporcu očakávať pri obvyklomslede udalostí, keby odporca neporušil právo exkluzivity a neuzavrel obchod mimo nej. Odporca vedome
zmaril činnosť jeho právnej predchodkyne, na ktorú ju splnomocnil, smerujúcu k predaju nehnuteľností
v zmluve označenej. Pokiaľ sa odporca rozhodol ďalej nevyužívať služby právnej predchodkyne, porušil

tým zmluvu a v dôsledku toho spôsobil škodu; ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je
objektívne vyjadriteľná peniazmi, je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia - peniazmi. Je
zrejmé, že rozhodujúcim ukazovateľom na stanovenie výšky škody je dohodnutá výška odmeny, ktorú je
odporca povinný zaplatiť ako ušlý zisk. Za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním
proti dobrým mravom. Ide o také konanie, ktoré síce neodporuje zákonu ani v jeho užšom zmysle, ale

ktoré poškodzuje záujmy fyzických alebo právnických osôb spôsobom, ktorý sa vo všeobecnosti medzi
poctivými ľuďmi považuje za neprípustný. Ušlý zisk je aj akákoľvek strata na zárobku či odmene, ak
poškodený nemohol vykonávať činnosť vedúcu k dosiahnutiu prospechu, ktorý mu prislúcha a ktorého
by sa mu dostalo v prípade, žeby škodná udalosť nenastala. V tejto súvislosti zdôraznil ustanovenie §
420, § 442 ods. l Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa svojím rozhodnutím spochybnil aj plnenie,
ktoré už odporca na tom istom skutkovom a právnom základe poskytol a jeho právna predchodkyňa

prijala. Súd prvého stupňa analyzoval zmluvu, zmluvnú pokutu a právne vzťahy ohľadom odstúpenia,
o ktoré však on, ani jeho právna predchodkyňa, neopieral svoj nárok; mohol sa súd rovnako zaoberať
aj náhradou škody, čo opomenul. Odvolaciemu súdu navrhol preto napadnutý rozsudok zmeniť a jeho
návrhu vyhovieť; žiadal náhradu trov konania vzniknutých pred súdom prvého stupňa i pred odvolacím
súdom, ktoré súčasne vyčíslil.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec (§ 212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.5.2013, ďalej len O.s.p.), túto
prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok

nemožno potvrdiť a ani zmeniť.

Vo veci sú dané navrhovateľom uvádzané odvolacie dôvody vyplývajúce z ustanovenia § 205 ods. 2
písm. d/, f/ O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam; rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), avšak

z iných dôvodov ako navrhovateľ uvádzal. Totiž právna predchodkyňa navrhovateľa Z.. Z. U. svoj
nárok odvíjala od zmluvy uzavretej s odporcom dňa 15.4.2008, ako to vyplýva z návrhu na začatie
konania, avšak spolu s návrhom predložila zmluvu uzavretú s odporcom dňa 19.5.2008. Hoci mala byť
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy zo dňa 19.5.2008 (len) plná moc zo dňa 15.4.2008 (čl. IV. bod 6),
spolu s návrhom na začatie konania a ani neskôr predložená nebola. Návrh na začatie konania je preto

doteraz neúplný, nepresný; aj z ďalšieho dôvodu, keď navrhovateľka, neskôr jej právny nástupca, v
ňom neuvádzala, presne akú povinnosť odporca porušil, v čom jeho povinnosť presne spočívala, z čoho
vyplývala, kedy sa dozvedela o porušení povinnosti odporcom, ktorú nehnuteľnosť odporca previedol
bez jej vedomia, na koho, za akých skutkových okolností sa tak stalo. Hoci tento nedostatok odstránený
nebol, súd prvého stupňa konal a pri rozhodovaní vychádzal zo zmluvy zo dňa 19.5.2008 predloženej

pôvodnou navrhovateľkou. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že ide o konanie, v ktorom je súd
viazaný návrhom a nemôže prisúdiť viac, niečo iné, konať o niečom inom, než čoho sa navrhovateľ
domáha (§ 153 ods. 1, 2 O.s.p.).

Už len tieto skutočnosti odôvodňujú zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa a vrátenia mu veci späť

na ďalšie konanie (§ 221 ods. l písm. h/, ods. 2 O.s.p.). V ďalšom konaní súd prvého stupňa poskytne
v prvom rade navrhovateľovi priestor na odstránenie vád návrhu naznačeným smerom, navrhovateľ
predloží všetky právne úkony (v originále), o ktoré bude svoj opravený, doplnený, návrh (nárok)
odvíjať. Opätovne súd vykoná úkony za účelom zistenia terajšieho pobytu odporcu, vykoná dokazovanie
výsluchom účastníkov, predloženými listinnými dôkazmi; osobitne na okolnosť, či odporca od zmluvy

odstúpil, resp. či porušil zmluvnú povinnosť a posúdi na to nadväzujúce právne dôsledky. Vykoná
dokazovanie aj iné, potreba ktorého v konaní vyvstane (§ 120 ods. l O.s.p.). Rozsudok bude obsahovať
všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. Stručne, jasne a výstižne súd vysvetlí, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. V novom

rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne i o náhrade trov konania pred súdom prvého stupňa i pred
odvolacím súdom (§ 224 ods. 1, 3, § 142 a nasl. O.s.p.).V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s
účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za
peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a

ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona).

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.