Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 18, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 10C/127/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414216360
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Oswaldová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1414216360.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

sp. zn.: 10C/127/2014

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Miriam Oswaldovou v právnej veci
navrhovateľky - matky: Q. D., R.. XX.XX.XXXX, D. Na K. X, XXX XX D., zastúpená: JUDr. Barbora
Vrbová, so sídlom Bernolákova 1, 811 07 Bratislava, proti odporcovi - otcovi: N. C., R.. XX.XX.XXXX, D.
Š. XX, N. a dieťaťu o určenie otcovstva a o úprave práv a povinností k maloletej C. D., R.. XX.XX.XXXX,
zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí, ul.

Vazovova č. 7/A, 811 07 Bratislava takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že odporca - V. N. C.I., R.. XX.XX.XXXX je otcom maloletej C. D., R.. XX.XX.XXXX,
narodenej z matky - navrhovateľky Q. D., R.. XX.XX.XXXX.

X.. Súd určuje, že maloletá C. D., R.. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky -
navrhovateľky Q. D., R.. XX.XX.XXXX s tým, že styk otca s maloletou C. D., R.. XX.XX.XXXX je na
základe dohody rodičov dieťaťa neobmedzený.

III. Súd určuje, že odporca - otec maloletej je povinný prispievať na výživu maloletej C. D., R..
XX.XX.XXXX sumou 100,-eur mesačne od 29.07.2014, ktoré je povinný platiť k rukám matky -
navrhovateľky maloletej vždy do 15-teho dňa toho ktorého dňa v mesiaci vopred, na účet matky -
navrhovateľky.

IV. Súd určuje, že odporca - otec maloletej je povinný zaplatiť zročné výživné za obdobie od narodenia
maloletej C. D. XX.XX.XXXX do 18.10.2016 vo výške 2 751,60 euro, a to v pravidelných mesačných

splátkach po 20,-eur mesačne, pod hrozbou straty výhody splátok, spolu s bežným výživným, na účet
matky - navrhovateľky.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

VI. Súd priznáva znalcovi Doc. RNDr. Vladimírovi Ferákovi, CSc. nárok na náhradu trov konania titulom
znalečného v plnom rozsahu.

VII. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :1. Navrhovateľka - matka návrhom zo dňa 04.11.2014 doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa
05.11.2014 požiadala, aby súd určil, že odporca - otec je otcom maloletej Q. D., R.. XX.XX.XXXX a
zároveň aby rozhodol o úprave práv a povinností k maloletej a zaviazal odporcu - otca dieťaťa, by

prispieval na mal. Viktóriu sumou 200 ,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že v roku 2011 sa
prostredníctvom kamarátkinho priateľa spoznala s odporcom, a to na diskotéke. Neskôr sa párkrát s
ním stretla ešte v sprievode kamarátky a jedenkrát boli spolu na posední v hotely W hotel. V septembri
2013 navrhovateľku kontaktoval odporca prostredníctvom internetu a začali sa stretávať a neskôr aj
intímne stýkať, a to do novembra 2013. V januári 2014 navrhovateľka zistila, že je v 8 týždni tehotenstva.

Odporca odmietal prijať fakt, že to môže byť jeho dieťa a navrhovateľku nahováral, aby tehotenstvo
prerušila, čo ona odmietla. Následne s ňou odporca prerušil akékoľvek styky. Navrhovateľka v návrhu
uviedla, že v rozhodnom čase pre počatie dieťaťa udržiavala pohlavný styk iba s odporcom - otcom
dieťaťa. Neskôr opakovane kontaktovala odporcu a požiadala ho, aby sa dal zapísať ako otec dieťaťa
a informovala ho, že bude vec riešiť cestou súdu, odporca však nijako nereagoval. Po narodení mal.
Viktórie navrhovateľka oznámila odporcovi - otcovi dieťaťa, že dieťa je na svete, ale odporca jej iba

zagratuloval a podotkol, že či je otec sa ešte uvidí.
2. Odporca - otec doručil súdu dňa 05.12.2014 písomné vyjadrenie k návrhu v ktorom uviedol, že sa s
navrhovateľkou párkrát stretol v roku 2011 ale vždy v spoločnosti viacerých ľudí. Neskôr v roku 2013 sa
skontaktovali prostredníctvom internetu a následne začala ich dvojmesačná známosť. uviedol, že to bol
sexuálny pomer, nechceli spolu zakladať rodinu. V novembri vzťah ukončili. Neskôr ho navrhovateľka

kontaktovala, že je tehotná ale zároveň mu oznámila, že po ich poslednom intímnom styku mala riadnu
menštruáciu. Odporca vyslovil názor, že si nie je istý, či navrhovateľka súložila iba s ním v rozhodnej
dobe počatia dieťaťa a vyslovil pochybnosť, že je otcom maloletej. Požiadal, aby súd vykonal dôkaz
znaleckým posudkom, ktorý potvrdí alebo vylúči jeho otcovstvo k maloletej Viktórii. Zároveň uviedol,
že je na čiastočnom invalidnom dôchodku, má postihnutú ruku a chrbticu a jeho mesačný dôchodok je

149,80 Eur. vzhľadom na jeho zdravotné obmedzenie nemá stálu prácu, pracuje iba brigádnicky. Žije s
matkou v 3izbovom byte v Pezinku, pričom na náklady na byt mu prispieva otec. odporca uviedol, že
je vyučený obrábač kovov, ale z dôvodu jeho invalidity nemôže vykonávať ťažké a namáhavé práce,
nemôže dlho sedieť, nakoľko ohybnosť jeho chrbtice aj ruky je obmedzená. Pomáha otcovi v autoservise
s pomocnými prácami ale odmenu za to nedostáva. Otec mu prispieva na platby spojené s bývaním a

na neočakávané výdavky. Je otcom dvoch detí, K. C., R.. XX.XX.XXXX a J. C., R.. XX.XX.XXXX, ktoré
sa mu narodili z 9 ročného vzťahu s ich matkou. Rozsudkom Okresného súdu v Pezinku, sp.zn.8Nc
89/03 zo dňa 27.02.2004 bol zaviazaný prispievať na výživu každého z detí sumou 33,19 eur (1.000,-
SK). O deti sa stará, podieľa sa na ich výchove. deti sú s ním v kontakte každý druhý víkend, často aj
cez týždeň. Náklady na jeho potreby sú cca 70 eur. Odporca uviedol, že vyživovaciu povinnosť vo výške

200,- eur mesačne, tak ako o ňu požiadala navrhovateľka považuje za neprimeranú a neodôvodnenú
potrebám dieťaťa. Požiadal, aby súd návrh navrhovateľky zamietol v celom rozsahu. V prípade ak bude
znaleckým posudkom preukázané jeho otcovstvo, navrhol, aby mu súd určil vyživovaciu povinnosť vo
výške 28,- eur mesačne.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 10.12.2015 na ktorom sa zúčastnila navrhovateľka, odporca

ako aj zástupkyňa Úradu práce sociálnych vecí a rodiny. navrhovateľka predložila súdu rozhodnutie z
Centra právnej pomoci zo dňa 10.03.2015, ktorou jej bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a
zároveň jej bol určený advokát JUDr. Barbora Vrbová, ktorá požiadala súd, aby, vzhľadom na vyjadrenie
odporcu vykonal dôkazný prostriedok na základe ktorého bude zrejmé, či odporca je. alebo nie je otcom
maloletej C. D.. Odporca potvrdil skutočnosť, že medzi ním a navrhovateľkou došlo k stretnutiam,

pričom asi 2-3x, mali intímny styk, ktorý bol nechránený. Uviedol, že sa nebránim sa tomu ísť na testy
DNA, pokiaľ to bude tak, že je otec, nebráni sa potom platiť výživné a veci okolo toho. Vyslovil súhlas
s vykonaním testu DNA.

4. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 10C/127/2014 -48 zo dňa 25.04.2016 nariadil

znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetika, odvetvie analýza DNA. Vypracovaním znaleckého
posudku súd poveril znalca Doc. RNDr. Vladimíra Feráka, CSc, Líščie údolie 57, DNA test, s. r. o.,
842 31 Bratislava.

5. Dňa 17.08.2016 bol tunajšiemu súdu doručený znalecký posudok z odboru genetiky (analýza

DNA), vypracovaný Doc. RNDr. Vladimírom Ferákom, CSc., súdnym znalcom z odboru genetika,
odvetvie analýza DNA, z obsahu ktorého vyplýva, že na základe vykonaného dokazovania a súčasných
poznatkov genetiky nemožno vylúčiť otcovstvo otca - N. C. voči šetrenému dieťaťu- maloletej C. D., čím
možno pokladať otcovstvo odporcu - otca za prakticky dokázané.6. Na pojednávanie dňa 18.10.2016 sa dostavila navrhovateľka - matka dieťaťa ako aj jej právna
zástupkyňa, otec dieťaťa - muž, ktorého otcovstvo bolo určené na základe znaleckého posudku a

aj zástupkyňa Úradu práce sociálnych vecí a rodiny. Navrhovateľka, ako aj odporca - otec dieťaťa,
muž, ktorého otcovstvo bolo určené zhodne uviedli, že nedošlo k žiadnym mimosúdnym rokovaniam a
odporca - otec dieťaťa napriek znaleckému posudku neprejavuje záujem o maloletú Viktóriu. Právna
zástupkyňa navrhovateľky - matky maloletej predložila pred otvorením pojednávania súdu kópie dvoch
fotografií preukazujúcich, že odporca - otec maloletej prevádzkuje spol. PM - auto odťah servis a

vykonáva živnosť v predmetnej oblasti. Zároveň uviedla, že navrhovateľka zotrváva na podanom návrhu
a navrhla, aby maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky, a aby otec maloletej bol zaviazaný
naplatenievýživnéhoododňanarodeniamal.vovýške200,-eur.Styknavrhlaneupravovaťvzhľadomna
okolnosti. Odporca - otec maloletej uviedol, že výživné budem platiť v rámci jeho možností, ale 200,-eur/
mes.jeveľa.Uviedol,ževdanejsituáciiniejeschopnýplatiť200,-eur,vsúčasnostiprispievamesačnena
výživu svojich dvoch detí mesačne sumou 50,-eur na každé. Syn dokončuje maturitné štúdium a dcéra

je študentka strednej školy. Nakoľko nie sú schopné samé sa živiť, prispieva im sumou 50,-eur/mes.
Odporca - otec mal. zároveň uviedol, že žije s matkou, ktorej mesačne prispieva na úhradu nákladov
spojených s bývaním sumou 220,-eur. Zároveň predložil súdu potvrdenie zo Sociálnej poisťovne zo
dňa 03.12.2015, na základe ktorého poberá mesačne invalidný dôchodok vo výške 153,50 euro od
01.01.2016. Zástupkyňa Úradu práce sociálnych vecí a rodiny navrhla, aby súd zveril maloletú do

osobnej starostlivosti matky, styk s dieťaťom neupravil vzhľadom na súčasnú situáciu. K výške výživného
uviedla, že napriek skutočnosti, že otec je na čiastočnom invalidnom dôchodku, z predložených
listinných dôkazov je ale zrejmé, že pracuje, je schopný sa živiť a zarobiť finančné prostriedky. Výšku
výživnéhoponechalanarozhodnutísúdu.Odporca-otecmal.Viktórienaotázkusúdu, čisavbudúcnosti
chcestretávaťsmaloletouapodieľaťsanajejvýchoveajosobneuviedol,ženechce.Právnazástupkyňa

navrhovateľky, titulom záverečnej reči uviedla, že v tomto konaní bolo jednoznačne preukázané, že
odporca je otec maloletej Viktórie. K výške výživného doplnila, že v konaní bolo preukázané, že otec je
schopný plniť si vyživovaciu povinnosť vo výške 200,-eur/mes. a aj napriek tomu, že predložil potvrdenie,
že je čiastočný invalidný dôchodca, dokázal si otvoriť živnosť, kde zabezpečuje odťahy áut, na čo
potrebuje prípadné inštrumenty, autá, stroje a mechanizmy , ktoré nie sú to lacné. Otec maloletej podľa

zástupkyne navrhovateľky potvrdil, že má dve vyživovacie povinnosti voči už dospelým deťom, ktoré
vzhľadom na ich vek sú už schopné si určitú časť nákladov zabezpečiť aj samy a taktiež odporca potvrdil,
že napriek tomu, že svojim dvom deťom každý mesiac finančne prispieva, napriek tomu v akom sú veku,
dá sa povedať dospelom, tak im ešte pomáha nad rámec vyživovacej povinnosti. Zároveň sa vyjadrila k
nákladovej položke, a to je náklad na bývanie 220,-eur. Poukázala na fakt, že odporca - otec v byte býva

so svojou matkou, ktorá poberá starobný dôchodok a čiže aj na domácnosť v ktorej existuje a nachádza
sa, na jej náklady sú dvaja ľudia, ktorí majú pravidelný príjem. Po zvážení všetkých skutočností právna
zástupkyňa navrhovateľky uviedla súdu, že že odporca - otec mal. je schopný si plniť svoju vyživovaciu
povinnosť vo výške 200,-eur. odporca - otec uviedol, že výživné vo výške 200,-eur, je veľa vzhľadom
na jeho momentálnu situáciu. Pokiaľ sa mu situácia zlepší, nevidí dôvod, prečo by sa nemohlo upraviť

výživné. Navrhol výživné na mal. Viktóriu vo výške 50,-eur/mes., nakoľko náklady na štvorročné dieťa,
ktoré predložila navrhovateľka považuje za prehnane vysoké.
Zástupkyňa Úradu práce sociálnych vecí a rodiny titulom záverečnej reči uviedla že výživné, ktoré
navrholotecjeveľminízkevzhľadom napotrebymaloletej,nakoľkotentobysimaluvedomiťskutočnosť,
že vyživovaciu povinnosť by mal uprednostniť pred všetkými ostatnými výdavkami.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: návrh navrhovateľky zo dňa 04.11.2014,
doručený súdu dňa 05.11.2014; vyjadrenie odporcu - otca k návrhu doručené súdu dňa 05.12.2014,
Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 10C/127/2014-18 zo dňa 03.02.2015 o ustanovení
opatrovníka ÚPSVaR Bratislava maloletej C. D., R.. XX.XX.XXXX; žiadosť navrhovateľky o oslobodenie

od súdneho poplatku doručená súdu dňa 17.02.2015; informácia o schválení žiadosti o právnu pomoc,
doručená navrhovateľkou súdu dňa 08.04.2015; Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn.
10C/127/2014-36 zo dňa 28.09.2015 o oslobodení navrhovateľky od súdnych poplatkov, rozhodnutie
Centra právnej pomoci zo dňa 10.03.2015, ktorou bol navrhovateľke priznaný nárok na poskytnutie
právnej pomoci a zároveň jej bol určený advokát JUDr. Barbora Vrbová, zápisnica o pojednávaní

zo dňa 10.12.2015, Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 10C/127/2014 -48 zo dňa
25.04.2016 o nariadení znaleckého dokazovania znalcom z odboru genetika, odvetvie analýza DNA,
znalecký posudok z odboru genetiky (analýza DNA), vypracovaný Doc. RNDr. Vladimírom Ferákom,
CSc, súdnym znalcom z odboru genetika, odvetvie analýza DNA doručený súdu dňa 17.08.2016, kópiarodného listu maloletej C. D.Č., mesačné výdavky na maloletú, mesačný rozpočet nákladov za rok
2016 navrhovateľky, potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku za rok 2015 zo dňa 04.10.2016,
potvrdenieopoberanírodičovskéhopríspevkuzarok2016zodňa04.10.2016,kópiefotografiíodťahovej

služby odporcu - otca, daňové priznanie z príjmov fyzickej osoby za rok 2015 odporcu - otca, účtovná
závierka k 31.12.2015, zápisnica o pojednávaní zo dňa18.10.2016, výsluchom navrhovateľky, odporcu
- otca maloletej. Súd po vyhodnotení jednotlivých dôkazov, a to každého dôkazu jednotlivo a všetkých v
ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo a obsah súdneho spisu,
ustálil nasledovný skutkový stav:

8. Podľa ust. § 90 Zákona o rodine, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela
matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

9. Podľa ust. § 91 ods. 1 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené

súhlasným vyhlásením rodičov.

10. Podľa ust. § 91 ods. 2 Zákona o rodine, súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred
matričným úradom alebo pred súdom. Lehota na urobenie vyhlásenia rodičov o určení otcovstva nie
je v zákone stanovená, je neobmedzená. Súd vypočul odporcu - otca na okolnosť, či uznáva , že je

otcom, vypočul matku, koho označuje za otca jej dieťaťa, ale z dôvodu, že odporca odmietol súhlasným
vyhlásením oboch rodičov uznať otcovstvo, súd na jeho návrh nariadil znalecké dokazovanie znalcom
z odboru genetika.

11. Podľa ust. § 94 ods. 1 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením

rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

12. Podľa ust. § 94 ods. 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v
čase , od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho
otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Súd určil otcovstvo odporcu - otca k maloletej C. D. R.. XX.XX.XXXX z matky navrhovateľky Q. D., R..
XX.XX.XXXX.

13. Podľa ust. § 104 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku
(ďalej len „CMP“), ak sa narodí dieťa, u ktorého nie je otcovstvo určené zákonnou domnienkou

svedčiacou manželovi matky ani súhlasným vyhlásením rodičov pred orgánom, ktorý vedie matriku,
vyslúc1414216360
hne súd, ktorý je príslušný na konanie vo veciach určenia rodičovstva, matku a toho, koho matka označí
za otca, či uznáva, že je otcom.

14. Podľa ust. § 106 CMP, na konania vo veciach určenia rodičovstva je miestne príslušný súd, v ktorého
obvode má dieťa bydlisko. Ak takého súdu niet, je príslušný všeobecný súd matky, inak všeobecný súd
toho, koho otcovstvo má byť určené alebo zapreté.

15. Podľa ust. § 107 CMP, konanie sa začína len na návrh.

16.Podľaust.§108ods.2CMP,účastníkomkonaniaourčenieotcovstvajenavrhovateľpodľapredpisov
rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.

17. Podľa ust. § 110 CMP s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

18. Podľa ust. § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti
vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.19. Podľa ust. § 28 ods. 1 písm. a/ Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä :
a/ sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.

20.Podľaust.§62ods.1Zákonaorodine,plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopná samé sa živiť.

21. Podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

22. Podľa ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

23. Podľa ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

24. Podľa ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

25.Podľaust.§63ods.1Zákonaorodine,rodič,ktorýmápríjmyzinejnežzávislejčinnostipodliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových

pomerovaumožniťsúdusprístupnenieúdajovchránenýchpodľaosobitnéhopredpisuzistenieajďalších
skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výska
jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsať násobok sumy životného minima.

26. Podľa ust. § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej

povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

27. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

28. Výživné je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre
svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov.

29. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým
deti nie sú schopné samé sa živiť. To znamená, že rodič sa tejto svojej povinnosti nemôže zbaviť.
Vyživovacia povinnosť k dieťaťu nie je obmedzená dosiahnutím určitého veku t.j. ani dosiahnutím

plnoletosti, či presiahnutím veku 25. roku života, ale vyživovacia povinnosť rodičov k deťom tak, ako ju
vníma Zákon o rodine trvá do času, pokiaľ dieťa nie je schopné sa samé živiť. Táto okolnosť je taktiež
individuálna. Dieťa môže byť schopné sa samostatne sa živiť po ukončení strednej školy (ak mu to
podmienky na trhu práce umožňujú), alebo prípadne až po ukončení štúdia na vysokej škole.

30. Určenie výšky vyživovacej povinnosti vychádza zo skutočnosti, že obaja rodičia prispievajú na
výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a že dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Z uvedeného je zrejmé, že vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu
majú obaja rodičia dieťaťa, pričom platí, že súd individuálne skúma schopnosti, možnosti a majetkové
pomery každého z rodičov. Dôležité je, že pod pojmom „svojich schopností a možností“ sa nerozumie

len čistý priemerný mesačný príjem rodiča (mzda a ostatné príjmy za predchádzajúci kalendárny rok),
ale súd komplexne posudzuje schopnosti a možnosti rodiča. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd
vychádza z vyčíslenia celkových nákladov na dieťa a to tak, aby výška výživného pokrývala oprávnené
potreby dieťaťa ku dňu rozhodovania o výške výživného.28. Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,

ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

29. Podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

S ohľadom na citované ustanovenia súd má za to, že právo na výživu dieťaťa vzniká narodením dieťaťa.
Výška životného minima od 01.07.2014 bola podľa Ministerstva , práce, sociálnych vecí a rodiny SR v
sume 90,42 € mesačne ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa. Maloletá C. D., R.. XX.XX.XXXX má zo
zákona právo na výživu, je to jej zákonný nárok. Základ vyživovacej povinnosti je zakotvený v rámci
citovaného ust. § 28 ods. 1 písm. a/ Zákona o rodine. Dieťaťu je zo zákona priznané právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov a navrhovateľ nepatrí k osobám, ktoré nedosahujú ani štandard

životnej úrovne. Výživou dieťaťa, na ktorú obidvaja rodičia prispievajú, je zaobstarávanie, uspokojovanie
všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa., uspokojovanie potrieb
bývania.

30. Pri rozhodovaní o výživnom súd taktiež vychádzal zo stavu, aký bol v jednotlivých časových úsekoch

počas celého obdobia, za ktoré súd o výživnom rozhodol / t.j. od narodenia dieťaťa ku dňu rozhodnutia /.
Z citovaných ustanovení je zrejmé, že zmeškané výživné možno požadovať od otca najviac za obdobie
troch rokov späť odo dňa začatia súdneho konania. Nedoplatok súd prisúdil podľa konkrétnych okolností
tohto prípadu a to od narodenia maloletej C. D., R.. XX.XX.XXXX, do vyhlásenia rozsudku 18.10.2016
vo výške 2 751,60 euro, a to v pravidelných mesačných splátkach po 20,-eur mesačne, pod hrozbou

straty výhody splátok. Týmto plnením vyživovacej povinnosti budú uspokojované potreby maloletého
dieťaťa v rozsahu, ktorý zodpovedá jeho odôvodneným potrebám, ako aj schopnostiam a možnostiam
a majetkovým pomerom oboch rodičov.
31. Súd pri určovaní výživného súd rátal aj s vypočítanými nákladmi, odôvodnenými potrebami
maloletého dieťaťa / kočík, postieľka, plienky, strava / s tým, že určeným výživným sa hradí aj príspevok

odporcu ako otca na tieto náklady. Súd posúdil matkou uplatnené výživné v sume 200,- eur od narodenia
dieťaťa, s poukazom na reálne možnosti odporcu -otca, jeho schopnosti s poukazom na skutočnosť,
že hoci je na čiastočnom invalidnom dôchodku prevádzkuje spol. N. C. N. - O. odo dňa 20.10.2015
a vykonáva živnosť v predmetnej oblasti s ohľadom na vek odporcu - otca, jeho fyzickú zdatnosť
a s prihliadnutím na potreby dieťaťa ako neprimerané a ustálil výšku výživného v sume 100,- eur

mesačne. Pri určení výšky výživného súd vychádzal aj zo skutočnosti, že odporca - otec maloletej
prispieva mesačne na výživu svojich ďalších dvoch detí mesačne sumou 50,-eur na každé, pričom syn
už dokončuje maturitné štúdium a dcéra je študentka strednej školy. Matke s ktorou žije v spoločnej
domácnosti odporca mesačne prispieva na úhradu nákladov spojených s bývaním sumou 220,-eur.
32. Súd má zato, že odporca -otec dieťaťa je povinný podieľať na výkone rodičovských práv a povinností,

ktorými sú najmä: a/ sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj
maloletého dieťaťa, pričom obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Z výpovede
odporcu - otca maloletej Viktórie mal súd preukázané, že nemá záujem podieľať sa vôbec na výchove
svojej maloletej dcéry Viktórie, nakoľko nejaví o ňu žiaden záujem. Je zrejmé, že odporca - otec maloletej

Viktórie nemá záujem o svoje maloleté dieťa, a to i napriek skutočnosti, že je jej biologickým otcom.
Uvedená skutočnosť, ale nesmie byť v neprospech maloletej Viktórie, ktorá ma právo, aby jej potreby
boli uspokojované primerane a dostatočne. Nakoľko otec nejaví o svoje maloleté dieťa žiaden záujem,
súd má zato, že v jeho záujme by malo byť poskytnúť svojej maloletej dcére aspoň primeranú finančnú
pomoc formou pravidelného mesačného výživného. Suma 100,- eur mesačne ktorú mu určil súd je

primeraná potrebám maloletej a schopnostiam odporcu - otca.

33. V rámci spojeného konania o výchove a výžive maloletého súd určil, že maloletú zveruje do osobnej
starostlivosti matky - navrhovateľky Q. D., R.. XX.XX.XXXX s tým, že styk otca s maloletou C. D., R..
XX.XX.XXXX je na základe dohody rodičov dieťaťa neobmedzený.

34. Podľa ust. § 52 C.m.p., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.35. Na základe vyššie uvedeného s prihliadnutím na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
36. Ustanovenie § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku

predpokladá rozhodovanie súdu o
trovách konania v dvoch fázach ( v prvej fáze v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, je rozhodnuté
o tom, komu sa priznáva nárok na náhradu trov konania a v druhej fáze bude rozhodnuté o samotnej
výške náhrady trov konania, a to po právoplatnosti predmetného rozhodnutia, ktorým sa konanie končí).
V danom prípade súd priznal znalcovi Doc. RNDr. Vladimírovi Ferákovi, CSc. nárok na náhradu trov

konania titulom znalečného v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1

CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).