Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 30, 2019

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 4T/110/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6418011621
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Medveď

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2019:6418011621.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Medveďa a

prísediacich Róberta Búciho a Ing. Jána Mišíka, na hlavnom pojednávaní dňa 30.1.2019 v trestnej veci
proti obž. O. C., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm.
b/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný O. C., nar. XX.X.XXXX v Z., trvale bytom A. W. XXX/XX, R. nad C., t. č. Ústave na výkon
väzby a v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica,

uznáva sa za vinného, ž e

od presnejšie nezisteného dňa roku 2008, v mieste trvalého bydliska, sa správal vulgárne a agresívne
voči svojej manželke O. C., nar. XX. XX. XXXX, trvalo bytom R. nad C., A. W. XXX/XX tým spôsobom, že
jej opakovane vulgárne nadával, vyhrážal sa jej, že ju zabije, že ju vyhodí z okna, keď ich bude umývať,
asi osem krát ju vymkol tak, že nechal zvnútra kľúč a ona sa nemohla dostať do bytu, vždy keď sa
vrátil domov z krčmy, otvoril izbu, v ktorej spala, začal jej nadávať, po čom mala problémy so zaspaním,
dvakrát vyhodil z balkóna na ulicu jedlo, ktoré uvarila, vyhrážal sa jej, že do nej vypáli dvanásť rán a

trinástu si nechá pre seba, pravidelne vykonával v byte veľkú aj malú potrebu na podlahu, vyhrážal sa
jej, že ak cekne, tak ju podpáli, dňa 16.09.2018, vo večerných hodinách, vošiel do izby za O. C., kde
jej uviedol, že ak mu do 10 minút nevyloží hriankovač, tak uvidí, čo spraví, a keď mu nevyhovela, tak
sa vrátil do izby, v rukách držal mikrovlnnú rúru, ktorú vzal z kuchynskej linky z kuchyne a hodil ju na
podlahu v izbe, ďalej uviedol, že ak mu nevyloží hriankovač na stôl, tak uvidí čo spraví, na čo sa O. C.
zľakla a zavolala políciu, nakoľko mala zo správania obv. O. C. obavu o svoj život a zdravie,

t e d a

- blízkej osobe spôsobil psychické utrpenie ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním,
vyvolávaním strachu a stresu a bezdôvodným odopieraním spánku a spáchal taký čin závažnejším
spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

- zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. d/
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :Podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona, v spojení s § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3
Trestného zákona, v spojení s § 39 ods. 4 Trestného zákona per analogiam na trest odňatia slobody vo
výmere 4 ( štyri ) roky a 8 ( osem ) mesiacov.

Podľa§48ods.2písm.a/Trestnéhozákonasúdobžalovanéhonavýkontrestuodňatiaslobodyzaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona v spojení s § 74 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému

ukladá ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokurátorka Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom podala dňa 21.12.2018 na tunajšom
súde obžalobu sp. zn. 2 Pv 306/18/6613 zo dňa 20.12.2018 na obvineného O. C., nar. XX.X.XXXX v Z.,
pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1
písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona,

ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe ako je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku.

Senát Okresného súdu Žiar nad Hronom vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom
obžalovaného O. C. ako i prečítaním znaleckých posudkov podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku a listinných
dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise, podľa § 269 Tr. poriadku.

Obžalovaný O. C., nar. XX.X.XXXX v Z. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich
právach v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku vyhlásil podľa ust. § 257 ods. 1 písm. b/
Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne predseda senátu postupoval
podľa § 257 ods. 5 Tr. por. a obžalovanému kládol otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a

h/ Tr. por., na ktoré obžalovaný odpovedal :

c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
odpoveď obžalovaného : áno

d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
odpoveď obžalovaného : áno

f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku podľa obžaloby - zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby

podľa § 208 ods. X písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr.
zákona,
odpoveď obžalovaného : áno

g) či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený

za vinu,
odpoveď obžalovaného : áno

h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin - zločin
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona

s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona,
odpoveď obžalovaného : áno

Nakoľko obžalovaný odpovedal na všetky uvedené otázky slovom „áno“ a súd nemal pochybnosti
o pravdivosti jeho priznania, po zistení stanoviska prokurátora, poškodenej a obhajcu vyhlásenie

obžalovaného o vine podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal a súčasne podľa ods. 8 rozhodol, že dokazovanie
v rozsahu priznanej viny nevykoná a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a ochrannom
opatrení.

V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré

boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa§ 2 ods. 12 Tr. por. hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd,
orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr. zák., v zmysle ktorých
trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasneinýchodradíodpáchaniatrestnýchčinov.Trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľa

spoločnosťou. Z uvedených ustanovení Trestného zákona vyplýva, že základnými funkciami trestu sú
funkcie represívna, výchovná ako aj preventívna, vo forme individuálnej a generálnej prevencie. Súd
prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pokiaľ ide o osobu páchateľa súd mal preukázané, že obž. O. C. má podľa aktuálneho odpisu registra

trestovdoposiaľjedenzáznamzroku1985,pričomsajednáorozhodnutieVojenskéhoobvodovéhosúdu
Banská Bystrica sp. zn. 2T/14/85 ( trestný čin podľa § 9 ods. 2, § 132 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. č. 140/1961
Zb. ). Uvedené odsúdenie je zahladené a preto sa na obžalovaného musí hľadieť ako keby nebol
odsúdený. Podľa lustrácie evidencie priestupkov bol doposiaľ trikrát postihnutý za spáchanie priestupku,
vrátane priestupku voči občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e/ Zákona č. 372/1990 Zb.,

ktorého sa dopustil dňa 3.6.2017 voči synovi O. C., tak že ho udrel päsťou do tváre a spôsobil mu ľahký
úraz s dobou liečenia do 5 dní, pričom mu bola uložená pokuta vo výške 40,-Eur. Súd u obžalovaného
nezistil žiadne priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Tr. zákona a prihliadal na jednu poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona tzn., že ku spáchaniu činu sa pred súdom priznal a svoje konanie úprimne
oľutoval. S prihliadnutím na osobu obžalovaného, jeho predchádzajúci život, prevahu poľahčujúcich

okolností i vyhlásenie obžalovaného o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, súd pri ukladaní
trestu aplikoval ust. § 39 ods. 4 Tr. zákona s použitím prípustnej analógie v prospech páchateľa ( s
poukazom na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Tpj 55/2016 )
a uložil mu trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Zločin
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zákona nepochybne predstavuje spoločensky

nebezpečnú ( závažnú ) trestnú činnosť. V prejednávanej veci sa konanie obžalovaného prejavovalo
výlučne psychickým týraním poškodenej, bez brachiálneho ( fyzického ) násilia. U poškodenej zároveň
nedošlo v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného ku vzniku posttraumatickej stresovej poruchy
resp. symptómov, ktoré by mohli byť posúdené ako „syndróm týranej osoby“, čo síce nie je obligatórnym
znakom skutkovej podstaty tohto trestného činu, ale ide o skutočnosť významnú z hľadiska posúdenia

jeho následku. Ako vyplýva z uvedeného stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, dôvodom
použitia analógie je podmienenosť mimoriadneho zníženia trestu oboma procesnými úpravami na
rovnakom princípe, ktorý umožňuje obvinenému ( obžalovanému ) vzdať sa dokazovania na hlavnom
pojednávaní. Je namieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine mal možnosť pristúpiť
na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody

o vine a treste. Súd pritom dodáva, že obvinený sám pri preštudovaní spisu vyjadril záujem konať
o dohode o vine a treste, ktorý však nebol akceptovaný. Základná trestná sadzba uvedená v §
208 ods. 3 Tr. zákona predstavuje výmeru 7 rokov ( t.j. 84 mesiacov ) až 15 rokov. O jednu tretinu
znížená dolná hranica trestnej sadzby potom predstavuje 56 mesiacov. Po vyhodnotení osoby páchateľa
ako aj okolností prípadu, najmä spôsobu spáchania činu a následku dospel súd k záveru, že na jeho

prevýchovu bude i mimoriadne znížený trest odňatia slobody dostatočný a primeraný. Ako vyplynulo
z výsledkov znaleckých vyšetrení obžalovaného, podstatnou príčinou jeho protiprávneho konania bola
rozvinutá chorobná závislosť na alkohole. Súd preto v súlade s odporúčaním znalkyne z odvetvia
psychiatrie ( znalecký posudok č. 179/2018, vypracovaný O.. M. N. ) a s poukazom na ust. § 73 ods.
2 písm. d/ Tr. zákona v spojení s § 74 ods. 1 Tr. zákona obžalovanému uložil popri treste aj ochranné

opatrenie - ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, ktoré potrvá kým to bude vyžadovať
jeho účel. Trest odňatia slobody v spojitosti s ochranným opatrením podľa súdu dostatočne naplní tak
prevýchovný ako i represívny účel trestu. Uložený trest súd považuje za zodpovedajúci aj hľadisku
preventívneho pôsobenia, či už vo vzťahu k osobe poškodenej, ako i z pohľadu generálnej prevencie
t.j. zabezpečenia ochrany spoločnosti pred páchateľom. Keďže obžalovaný pred spáchaním trestného

činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho s poukazom na ust. § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Žiari nad Hronom
do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je

jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,

ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť.