Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 30, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/137/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201080
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6015201080.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. (sudca spravodajca), a JUDr. Silvie
Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej veci žalobcu: A. T. PERLA PLAST, so sídlom Stredné Plachtince 189,
991 24 Stredné Plachtince, IČO: 33 252 823, právne zast.: Ondrušek & Partners, s. r. o., so sídlom
Koceľova 25, 821 08 Bratislava, zast. Mgr. Ľubomírom Ondruškom, advokátom, IČO: 36 867 942, proti
žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného, sp. zn. OPS/BEZ/2015/3210 zo dňa 7.5.2015, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného Národného inšpektorátu práce č. OPS/BEZ/2015/3210

O-152/2015 zo dňa 7. mája 2015 a rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra č. k. 598/14/práv zo dňa 16.
februára 2015 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu v sume, aká bude
vyčíslená v uznesení vydanom po právoplatnosti tohto rozsudku tunajším súdom, a to v lehote 15 dní
od právoplatnosti uznesenia o výške trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Inšpektorát práce Nitra sp. zn. 598/14/práv. zo
dňa 16.2.2015 bola podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 Zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcií práce

a o zmene a doplnení Zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci, a nelegálnom zamestnávaní, v
znení neskorších predpisov uložená žalobcovi pokuta vo výške 3.500,- Eur. Účastník konania (v tomto
konaní žalobca) v pozícii zamestnávateľa, porušil podľa prvostupňového správneho orgánu zákaz
nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 12.8.2014 o 9.00 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby
J. D., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom S. Z. XXX, XXX XX S. Z., pričom s uvedenou fyzickou
osobou nemal založený pracovno-právny vzťah podľa osobitného predpisu, čím porušil ustanovenie § 3
ods. 2, v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ Zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom

zamestnávaní, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

2. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie. Na základe podaného
odvolania rozhodol druhostupňový správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím sp. zn. OPS/
BEZ/2015/3210 zo dňa 7.5.2015 napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zmenil
tak, že znížil výšku uloženej pokuty z pôvodných 3.500,- Eur na 2.000,- Eur. Odvolací správny
orgán konštatoval, že prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal, že účastník konania, ako

zamestnávateľ, porušil povinnosti vyplývajúce mu z ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2
ods. 2 písm. a) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Žalovaný v odvolaní svojho
rozhodnutia tiež konštatoval, že prvostupňový správny orgán dospel k správnym skutkovým zisteniam,
keď s ohľadom na zistené dôkazy posúdil konanie účastníka konania ako nelegálne zamestnávaniefyzickej osoby J. D., ktorého sa dopustil tým, že dňa 12.8.2014 o 9.00 hod. využíval jeho závislú prácu
bez uzavretej pracovnej zmluvy, či niektorých z typov dohôd o prácach vykonaných mimo pracovného
pomeru. Vo vzťahu k námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového

správnehoorgánužalovanýuviedol,žeprvostupňovýsprávnyorgánvychádzalzosprávnychskutkových
zistení a zo správneho právneho posúdenia veci, keď na základe obstaraných dôkazov vyhodnotil
postup účastníka konania vo vzťahu k fyzickej osobe, pánovi J. D., ako porušenie zákazu nelegálneho
zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. a) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní,
ktoré následne sankcionoval v zmysle príslušného ustanovenia kompetenčného zákona, konkrétne

ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 Zákona o inšpekcii práce. Hoci sa národný inšpektorát práce
stotožnil s právnymi úvahami prvostupňového orgánu ohľadne právnej kvalifikácie skutku, mal za to, že
pokuta ustálená na sumu 3.500,- Eur, ktorú inšpektorát práce uložil účastníkovi konania, nie je vzhľadom
na jednotlivé okolnosti prípadu primeraná. Odvolací správny orgán ustálil, že v danom prípade skutočne
existuje reálna potreba prehodnotiť výšku uloženej pokuty, a tú úmerne znížil tak, aby bola adekvátna
nie len závažnosti zistenia porušenia povinnosti a jeho následkom, ale aj iným vyššie spomínaným

okolnostiam zohľadňovaným v súlade s § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce.

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca žalobu, ktorou navrhol napadnuté rozhodnutie
žalovaného a prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca
svoju žalobu odôvodnil v podstate tým, že svedkovia, ktorí sa zúčastnili kontroly, môžu svedeckými

výpoveďami potvrdiť, že povereným zamestnancom inšpektorátu žalobca predložil všetky požadované
písomnosti, ako aj riadne odôvodnil nesprávnosť ich postupu. Zároveň vyslovil názor, že uložená výška
pokuty je neprimeraná, a že inšpektorát pri rozhodovaní o výške pokuty neprihliadol na závažnosť a
rozsah porušenia povinností, na okolnosti, ktoré viedli k tomuto porušeniu a na čas trvania protiprávneho
stavu. Podľa jeho názoru, žalovaný bez toho, aby doplnil dokazovanie a overil namietané skutočnosti,

zmenil a znížil výšku pokuty na sumu 2.000,- Eur. Rozhodnutie žalobca považoval za vadné, vydané v
rozpore s ustanovením § 59 ods. 1 Správneho poriadku. Žalovaný správny orgán bez toho, aby doplnil
dokazovanie a bez toho, aby overil správnosť tvrdených zistený v záujme zistenia skutkového stavu,
rozhodnutie síce zmenil, ale nevyhovel jeho odvolaniu v plnom rozsahu.

4. K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom navrhol žalobu zamietnuť. Vo vzťahu k uloženej
pokute vo výške 2.000,- Eur uviedol, že žalobcovi bola uložená za porušenie zákazu nelegálneho
zamestnávania pokuta v zmysle § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 Zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii
práce, ktorá sa viaže k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania s uložením pokuty najmenej
vo výške 2.000,- Eur, a je teda neprípustné, aby sa správny orgán od znenia tohto ustanovenia

odchýlil. V súvislosti so žalobnou námietkou, že nebolo doplnené dokazovanie za účelom overenia
správnosti skutkových zistení, žalovaný uviedol, že ako odvolací orgán v čase rozhodovania vo
veci disponoval dostatočným dôkazovým materiálom, o ktorý oprel svoje závery o porušení zákazu
nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu. Žalovaný v tejto súvislosti tiež uviedol, že jasne
uviedol, akými úvahami bol vedený, keď odmietol argumentáciu žalobcu o procesnom pochybení

prvostupňového orgánu spočívajúcom v nevykonaní ním navrhovaných dôkazov (konkrétne malo ísť o
výsluchy svedkov), čo s poukazom aj na dikciu § 34 ods. 4 Správneho poriadku, nemôže zakladať dôvod
na zrušenie napadnutého aktu ako nezákonného.

5. Pojednávanie konané dňa 10.2.2016 súd uskutočnil v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho

zástupcu. Právny zástupca žalobcu svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil. Žalobcom
bolo dňa 9.2.2016 doručené súdu ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní z dôvodu pracovnej
neschopnosti. Zároveň z tohto dôvodu žalobca požiadal o odročenie pojednávania a o vytýčenie nového
termínu pojednávania. Krajský súd oznámením zo dňa 9.2.2016, adresovaným právnemu zástupcovi
žalobcu oznámil, že žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovuje. Skutočnosť, že oznámenie o

nevyhovení návrhu o odročenie pojednávania bolo právnemu zástupcovi doručené dňa 9.2.2016,
potvrdil právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 10.2.2016, ktoré bolo súdu doručené 12.2.2016.

6. Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa druhej
hlavy piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupu žalobu žalobcu zamietol, pretože dospel

k záveru, že v danom prípade nedošlo k porušeniu zákona, ktoré by malo mať za následok
zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. rozsudkom č.
23S/137/2015-46 zo dňa 10.02.2016.7. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z rovnakých dôvodov, ako
v podanej žalobe, a síce, že krajský súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z týchto dôvodov

žiadal, aby Najvyšší súd SR napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec vrátil späť na ďalšie
konanie.

8. Najvyšší súd SR ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.)
preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a

medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.);
odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. v spojení
s § 214 ods. 2 O.s.p.) s poukazom na § 492 ods. 2 SSP a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu
je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie uznesením č. 7Sžo/86/2016 zo dňa 01.08.2018.

9. Najvyšší súd konštatoval, že krajský súd pri hodnotení činnosti p. D., ktorý mal pracovať pre žalobcu

nelegálne, nevzal do úvahy naplnenie všetkých znakov závislej práce v zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka
práce, konkrétne poskytnutie mzdy alebo odmeny zamestnávateľom. Krajský súd vyhodnotil odmenu
za vykonanú prácu (bezplatné namontovanie okien u žalobcu) ako naturálnu mzdu, bližšie sa však
nezaoberal inštitútom naturálnej mzdy v zmysle ust. § 127 Zákonníka práce, resp. podmienkami,
splnenie ktorých sa vyžaduje na jej poskytovanie zamestnávateľom. Zároveň uložil povinnosť krajskému

súdu prejednať vec na pojednávaní, na ktorom sa zúčastní minimálne právny zástupca žalobcu.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici po zrušení rozhodnutia a vrátení veci pokračoval v konaní aplikujúc
ustanovenia Správneho súdneho poriadku s poukazom na ustanovenie § 491 ods. 1 SSP.

11. Správny súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1 písm. d) SSP.

12. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval v celom rozsahu na podanej žalobe a uviedol,
že základom právneho sporu je posúdenie otázky, či J. D. bol a vôbec mohol byť považovaný za
zamestnanca žalovaného. Navrhol zrušiť rozhodnutie aj v intenciách záverov Najvyššieho súdu SR

vyslovených v zrušujúcom rozhodnutí. Z jeho pohľadu bolo sporné to, či J. D. bol zamestnancom a ako
mal byť odmeňovaný. Poukázal na skutočnosť, že pozornosti žalovaného ušlo, že J. D. sa mal vyjadriť,
že podpisoval nejakú dohodu o vykonaní práce, aj s určenou dohodnutou odmenou, ale ako vyplynulo
zo zápisnice zo dňa 03.10.2014, takúto dohodu mal podpisovať v minulosti za predchádzajúce obdobie,
a teda sa nevzťahovala na obdobie vykonanej inšpekcie v dňoch 12.08.2014. Poukázal na to, že J. D. v

zápisnici zo dňa 03.10.2014 uvádzal, že za vykonanie práce mu mala byť dohodnutá odmena v podobe
kosenia, rúbania dreva, či potenciálneho namontovania okien a zo strany právneho zástupcu žalobcu
je teda otáznym, či to vôbec mohla byť naturálna mzda v zmysle ust. § 127 Zákonníka práce. Zároveň
poukázal na skutočnosť, že v roku 2014 predstavovala minimálna mzda 352 Eur mesačne, t. j. 2,023
Eur na hodinu, a preto nebolo možné, aby bola dohodnutá hodinová mzda na 1,50 Eur.

13. Poverený zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní podaním zo dňa
28.01.2019, pričom súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti.

14. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zák. č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní,

nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je
podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah
alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.

15. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, právnická

osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3.
Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.

16. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce č. 125/2006 Z.z., Inšpektorát práce uloží
pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2

000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne,
najmenej 5 000 eur.17. Podľa § 1 ods. 2 a 3 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce z znení účinnom k 12.08.2014, závislá
práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca,
osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom

čase určenom zamestnávateľom, za mzdu alebo odmenu. Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne
v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v
tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom
občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

18. Podľa § 127 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce z znení účinnom k 12.08.2014;
zamestnancovi možno poskytovať časť mzdy, s výnimkou minimálnej mzdy, formou naturálnej mzdy.
Naturálnu mzdu môže zamestnávateľ poskytovať len so súhlasom zamestnanca a za podmienok s ním
dohodnutých.

19. Správny sud mal za to, že podstata sporu medzi žalobcom a žalovaným spočívala v rozdielnom

hodnotení vykonaných dôkazov, konkrétne výpovedí p. D. a samotného žalobcu spísaných v
zápisniciach o podaní informácií, teda z akého dôvodu sa p. D. nachádzal v priestoroch pracoviska
žalobcu„výstavbanájomnýchbytov,Central-bytovávýstavba“.Žalobcahodnotilvykonanédokazovanie
odlišne od toho, ako to urobil v správnom konaní žalovaný. Úlohou správneho súdu v konaní bolo
preskúmať, či napadnuté rozhodnutie je z dôvodov uvedených v žalobe a v zmysle vysloveného názoru

Najvyššieho súdu SR v súlade so zákonom.

20. Tvrdenie o nezákonnosti spočívajúce v tom, že žalovaný dospel k nesprávnemu zisteniu prítomnosti
p. D. na pracovisku „výstavba nájomných bytov, Central - bytová výstavba“ a teda na mieste výkonu
inšpekcie práce, je dôvodné. Pán D. do zápisnice o podaní informácie zo dňa 12.08.2014 uviedol, že

od predchádzajúceho dňa, teda pravdepodobne od 11.08.2014, vykonával pomocné práce pri montáži
okien, s vedomím žalobcu, ktorý mu volal či pre žalobcu pôjde pracovať. Zároveň uviedol, že sa dohodli
na odmene 1,50 Eur na hodinu. Neskôr p. D. do zápisnice o podaní informácie zo dňa 03.10.2014
uviedol a upresnil, že pomáhal žalobcovi ako susedovi pri montáži okien na predmetnej stavbe za to,
že mu namontuje zadarmo okná. Na výzvu žalovaného, aby žalobca predložil pracovnú zmluvu alebo

dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, žalobca odpovedal, že z dôvodu, že p. D.
nie je u neho v trvalom pracovnom pomere a ani v žiadnom obdobnom pomere, nie je schopný predložiť
žalovanému akúkoľvek dokumentáciu. V preskúmavanom prípade možno konštatovať, že predmetný
skutkový stav bol zistený dostatočne čo do prítomnosti pána D. na pracovisku, avšak správny orgán,
ktorý hodnotil uvedené výpovede a vyhodnotil odmenu za vykonanú prácu ako naturálnu mzdu sa

bližšie nezaoberal inštitútom naturálnej mzdy v zmysle ust. § 127 Zákonníka práce, resp. podmienkami,
splnenie ktorých sa vyžaduje na jej poskytnutie zamestnávateľom. Vzhľadom k tomu, že práve od
splnenia všetkých znakov závislej práce pána D. sa odvíja aj naplnenie všetkých znakov skutkovej
podstaty správneho deliktu, za ktorý bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 2 000 Eur.

21. Z týchto dôvodov sa síce správny orgán domnieval, že v súlade so zákonom, konkrétne § 1 ods. 2
zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce účinného v čase vykonávania inšpekcie, t.j. 12.08.2014, podľa
ktorého závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti
zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho
mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, za mzdu alebo odmenu, vyhodnotil vzťah ako

závislú prácu. Avšak tak ako konštatoval Najvyšší súd SR pri hodnotení činnosti pána D., ktorý mal
pracovať pre žalobcu, nevzal do úvahy, či došlo k naplneniu všetkých znakov závislej práce v zmysle
ust. § 1 ods. 2 Zákonníka práce, konkrétne poskytnutie mzdy, alebo odmeny zamestnávateľom.

22. Ak žalovaný vyhodnotil odmenu za vykonanú prácu (bezplatné namontovanie okien u žalobcu, ako

naturálnu mzdu) tak sa mal bližšie zaoberať inštitútom naturálnej mzdy v zmysle ust. § 127 Zákonníka
práce, resp. podmienkami, splnenie ktorých sa vyžaduje na jej poskytnutie zamestnávateľom.

23. Dôvodná bola z tohto dôvodu žalobná námietka žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu
resp. o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia.

24. Inšpektorát práce zistil skutkový stav na základe výpovední zachytených v zápisniciach, popísal
skutkový stav, čo vyplýva hlavne z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Avšak prvostupňový
správny orgán sa tiež v odôvodnení svojho rozhodnutia nedostatočne vysporiadal so znakmi závislejpráce vo vzťahu k odmene, ktorá mala byť poskytnutá vo forme naturálnej mzdy a s prihliadnutím na
výsledok zistenia nedostatočne posúdil, či bola naplnená skutková podstata správneho deliktu podľa §
3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii.

25. Zamestnávateľ zamestnáva fyzickú osobu vtedy, ak zamestnanec pre zamestnávateľa vykonáva
závislú prácu. Práve od splnenia všetkých znakov závislej práce p. Kadleca, sa odvíja aj naplnenie
všetkých znakov skutkovej podstaty správneho deliktu, za ktorý bola žalobcovi uložená pokuta vo výške
2.000,- Eur.

26. Správny súd teda opakovane posúdil sporné otázky v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR č.
k. 7Sžo/86/2016 zo dňa 01.08.2018 a preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného
ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, vrátane postupu,
ktorý týmto rozhodnutiam predchádzal, pričom dospel k záveru, že správna žaloby je dôvodná, pretože
rozhodnutie žalovaného aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa sú nepreskúmateľné

pre nedostatok dôvodov. Správny súd, preto rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce
prvostupňové rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. d) zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho
stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 3 písm. a) a ods. 4 SSP.

27. Pre jednoznačný záver považuje správny súd potrebné doplniť dokazovanie výsluchom navrhnutých

svedkov, pričom po ich vyhodnotení nie je vylúčené, že dospeje k rovnakému záveru.

28. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý mal v
konaní úspech, priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú aj z trov odvolacieho konania, ktorých
výška bude určená v uznesení vyššieho súdneho úradníka, vydanom po právoplatnosti tohto rozsudku

v súlade s § 175 ods. 2 SSP.

29. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej
podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej

sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.