Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Thursday, November 22, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Sd/190/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201385
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milota Tóthová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1014201385.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave samosudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci navrhovateľa V. Q., Z.

B.Á. XX, Č., zastúpeného JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom so sídlom Sibírska 4, Bratislava proti
odporkyni Sociálnej poisťovni ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava o starobný dôchodok takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 28. mája 2014 zrušuje podľa § 250j ods. 2
písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania na účet právneho zástupcu
navrhovateľa v sume 216,62 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 28. mája 2014 odporkyňa podľa § 142 ods. 4 písm. b)
zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 259 ods. 1 zákona

č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa
o priznanie starobného dôchodku od 16. októbra 2010. Rozhodla tak s odôvodnením, že v konaní o
starobnom dôchodku bolo potvrdením Úradu sociálneho zabezpečenia Slovenskej informačnej služby
číslo 39/56-3-624/2013 z 30. septembra 2013 preukázané, že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový
príspevok podľa § 210 a § 211 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,
Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej
polície v znení neskorších predpisov od 1. decembra 2000. Pre nárok na výsluhový príspevok a jeho

výšku bola zhodnotená základná vojenská služba od 4. októbra 1968 do 24. septembra 1970 a doba
služobného pomeru od 1. októbra 1972 do 30. novembra 2000. Doba služobného pomeru bola zaradená
do I. kategórie funkcií. Pretože navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania a vykonával najmenej
20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 132
ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. od 10. septembra 2000, t.j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č.
328/2002 Z.z. S poukazom na ustanovenie § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
v znení zákona č. 721/2004 Z.z. a § 142 ods. 4 písm. b) a § 176a zákona č. 100/1988 Zb. uviedla, že

Sociálna poisťovňa je príslušná na rozhodovanie o nároku na starobný dôchodok v zmysle zákona č.
461/203 Z.z. a nakoľko navrhovateľ nesplnil podmienku podľa § 261 ods. 1 zákona, nakoľko v období
od 10. septembra 2000, t.j. od vzniku nároku na starobný dôchodok nebol nepretržite zamestnaný
do 31. decembra 2003, nevznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v
znení neskorších predpisov. Pretože Sociálna poisťovňa nie je oprávnená na rozhodnutie o starobnom
dôchodku navrhovateľa, jeho žiadosť zo 16. októbra 2013 bola zamietnutá. Záverom uviedla, že o
ďalšom trvaní nároku na starobný dôchodok, ktorý bol navrhovateľovi priznaný rozhodnutím číslo XXX

XXX XXXX zo dňa 29. mája 2007 od 10. marca 2007, rozhodne po ukončení konania o starobnom
dôchodku, o ktorom je príslušný rozhodnúť Úrad sociálneho zabezpečenia Slovenskej informačnej
služby a žiadosť o starobný dôchodok odstúpila Úradu sociálneho zabezpečenia Slovenskej informačnej
službe.Navrhovateľ návrhom zo dňa 30.6.2014 žiadal preskúmať toto rozhodnutie a uviedol, že v roku 2007
dostal rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX zo 29. mája 2007, kde v odôvodnení bolo uvedené, že ku dňu
10.3.2007 získal 4 867 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky nároku na starobný

dôchodok a starobný dôchodok mu bol priznaný vo výške 2 330 Sk mesačne. Poukázal na to, že mu
bol orgánom sociálneho zabezpečenia Slovenskej informačnej služby rozhodnutím č.j.: PZ-273-4/00 zo
dňa 20.11.2000 od 1.12.2000 priznaný výsluhový príspevok, ktorý sa od 1.4.1998 podľa § 211 ods. 3, §
284 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. považoval za výsluhový príspevok a od 1.7.2002 sa podľa § 124 ods.
4 zákona č. 328/2003 Z.z. iba považuje za výsluhový dôchodok podľa tohto zákona, avšak vzhľadom na

iný spôsob výpočtu príspevku za služby nie je rovnocenný výsluhovému dôchodku priznanému podľa
§ 39 zákona č. 328/2002 Z.z. a príspevok za službu je naďalej príspevkom za službu podľa zákona
č. 100/1970 Zb. a za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. sa iba považuje, najmä na
účely trvania nároku na dávku výsluhového zabezpečenia. Zastával názor, že nakoľko navrhovateľ
dôchodkový vek dovŕšil pred 1.1.2004, o jeho nároku na starobný dôchodok sa má rozhodnúť podľa
§ 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. Poukázal

na ustanovenie § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a mal za to, že pre navrhovateľa nie je možné
použiť iné, menej výhodné podmienky na posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok, resp. na
jeho nové prepočítanie. Uviedol, že dňa 10.9.2000 dosiahol vek 55 rokov, bol zamestnaný najmenej
25 rokov a v I. kategórii funkcií odpracoval 29 rokov a 89 dní, v III. pracovnej kategórii odpracoval
14 rokov a 95 dní a vo výkone služby celkove celkovo odslúžil 30 rokov a 59 dní. Uviedol, že do

starobného dôchodku odišiel dňa 10.3.2007, t.j. vo veku 61 rokov a 6 mesiacov a splnil podmienku
veku, nakoľko podľa zákona o sociálnom poistení mohol ísť do starobného dôchodku vo veku 55 rokov.
Nesúhlasil s tým, že splnil všetky podmienky na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona
č. 100/1988 Zb. dňa 10.9.2000, kedy dosiahol vek 55 rokov a domnieval sa, že vzhľadom na zotrvanie
v pracovnom pomere aj po dobe po priznaní starobného dôchodku je potrebné starobný dôchodok

znovu prepočítať. podľa kritérií sa právnych noriem, ktoré platili v čase jeho služby a mal za to, že iný
spravodlivejší výpočet starobného dôchodku by vznikol pri posudzovaní všetkých odpracovaných dôb
až v skutočnom termíne odchodu zo služby, t.j. 31.11.2000 a vykonávaní pracovnej činnosti v trvalom
pracovnom pomere aj po tomto odchode. Uviedol, že po zohľadnení všetkých dôb je potrebné vykonať
výpočet dôchodkovej dávky vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme a to

v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, vyhláseného v
Zbierke zákonov pod číslom 416/1991 Z.z. Záverom uviedol, že odporkyňa si doteraz neosvojila názor
a ustálenú judikatúru najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných sporoch.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 21.11.2014 a 19.5.2015 v celom rozsahu zotrval na
námietkach uvedených v jeho návrhu a poukazoval na to, že odporkyňa mu nerátala obdobie základnej

vojenskej služby ako I. kategóriu funkcií a v I. kategórii funkcií odpracoval podľa neho celkove 29 rokov a
98 dní a tiež nedôsledne posudzovala odpracované obdobie od 1.9.1962 do 30.9.1972, t.j. pred vznikom
policajnej kariéry a tiež po jej ukončení od 1.12.2000 do 30.6.2006, ktoré predstavuje 14 rokov a 95
dní, ktoré nie je možné prehliadnuť. Poukazoval na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
v obdobných prípadoch, z ktorých vyplýva, že pre priznanie starobného dôchodku a jeho výpočet

je rozhodujúca celá doba sociálneho poistenia a z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky tiež vyplýva, že ustanovenie § 1 ods.3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nebráni
vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi
ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek, splnil podmienky nároku a niektorú výsluhovú dávku
a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme poistenia.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 15.8.2014 a 18.3.2015 uviedla, že navrhovateľ
žiadosťou spísanou dňa 16. októbra 2003 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 16. októbra
2010. Uviedla, že potvrdením Úradu sociálneho zabezpečenia Slovenskej informačnej služby číslo
39/56-3-624/2013 z 30. septembra 2013 bolo preukázané, že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový
príspevok podľa § 210 a § 211 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,

Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej
polície v znení neskorších predpisov od 1. decembra 2000. Pre nárok na výsluhový príspevok a jeho
výšku bola zhodnotená základná vojenská služba od 4. októbra 1968 do 24. septembra 1970 a doba
služobného pomeru od 1. októbra 1972 do 30. novembra 2000. Doba služobného pomeru bola zaradená
do I. kategórie funkcií. Pretože navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania a vykonával najmenej

20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 132
ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. od 10. septembra 2000, t.j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona
č. 328/2002 Z.z. Poukázala na ustanovenie § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
v znení zákona č. 721/2004 Z.z. a § 142 ods. 4 písm. b) a § 176a zákona č. 100/1988 Zb. a uviedla,že Sociálna poisťovňa je príslušná na rozhodovanie o nároku na starobný dôchodok v zmysle zákona
č. 461/203 Z.z. a pretože navrhovateľ nesplnil podmienku podľa § 261 ods. 1 zákona, nakoľko v období
od 10. septembra 2000, t.j. od vzniku nároku na starobný dôchodok nebol nepretržite zamestnaný

do 31. decembra 2003, nevznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v
znení neskorších predpisov. Poukázala ďalej na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.
9So/103/2011 zo dňa 26. septembra 2012 a zdôraznila, že podľa zosúladeného názoru najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vznik nároku na starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. súčasne
vylučuje možnosť vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok podľa § 26a zákona č. 100/19888

Zb. ako aj vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Uviedla, že
nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004,
ktoré vzhľadom na uvedené ustanovenia príslušnosť Sociálnej poisťovne na rozhodnutie o tomto nároku
vylučujú. Ďalej poukázala aj na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9So/134/2010 zo dňa
24. novembra 2011, č. 9So/129/2010 zo dňa 24. novembra 2011, č. 7So/24/2011 zo dňa 29. februára
2012 a 9So/43/2011 zo dňa 29. marca 2012 ako aj na rozsudok č. 9So/103/2011 zo dňa 26. septembra

2012.Taktiežpoukázalanato,žeoďalšomtrvanínárokunastarobnýdôchodok,ktorýbolnavrhovateľovi
priznaný rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX zo dňa 29. mája 2007 od 10. marca 2007, Sociálna
poisťovňa rozhodne po ukončení konania o starobnom dôchodku, o ktorom je príslušný rozhodnúť Úrad
sociálnehozabezpečeniaSlovenskejinformačnejslužby.Poukázalanaustanovenie§259ods.1zákona
č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z. a uviedla, že ani zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom

zabezpečenípolicajtovavojakovaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov
a ani žiaden iný právny predpis nestanovil zánik nároku na dávky dôchodkového zabezpečenia podľa
V. časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktoré neboli
doteraz uplatnené a právo na dávky dôchodkového zabezpečenia, na ktoré už raz vznikol nárok podľa
zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov podľa § 1 ods. 2 zákona

č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov nezaniká uplynutím času. Napadnuté rozhodnutie číslo
XXX XXX XXXX X zo dňa 28. mája 2014 žiadala ako vecne správne potvrdiť.
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 250l a nasl. O.s.p., prejednal návrh navrhovateľa a
dospel k záveru, že návrh je dôvodný.
Súdvykonaldokazovanievýsluchomúčastníkov,oboznámilsasdávkovýmspisomodporkynečísloXXX

XXX XXXX X, dôchodkovým spisom navrhovateľa vedeným Úrade sociálneho zabezpečenia Slovenskej
informačnej služby, Bratislava a spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav.
Navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 16.10.2013 požiadal o priznanie starobného dôchodku od
16.10.2010. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 28. mája 2014 odporkyňa podľa § 142 ods.
4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 259

ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť
navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 16. októbra 2010.
Právny zástupca navrhovateľa pri výsluchu v súdnom konaní zotrval na podanom návrhu a písomných
vyjadreniach, poukazoval na to, že navrhovateľovi bol priznaný starobný dôchodok od 10.3.2007,
pričom 60 rokov mal navrhovateľ skôr a uviedol, že nevidí dôvod, aby tento starobný dôchodok nebol

prepočítaný ako žiadal a dokonca mu bol odňatý.
Zástupkyňa odporkyne sa v plnom rozsahu pridŕžala písomných vyjadrení a žiadala napadnuté
rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
uverejnený pod č. R 41/2016 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky, z
ktorého vyplýva, že o takomto nároku odporkyňa nie je oprávnená rozhodovať, čo aj odôvodňuje ďalšie

konanie odporkyne.

Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. v
konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia,
o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody

spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného
pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len "peňažná náhrada") a o nároku na podporu
v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne
rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným
úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom

2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti
už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s
odchýlkami ďalej ustanovenými.Podľa § 1 ods. 2 cit. zákona právo na dávky sociálneho zabezpečenia nezaniká uplynutím času.

Podľa § 132 ods. 1 písm. a) cit. zákona vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol

zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu
zaradenú do I. kategórie funkcií

Podľa § 94 ods. 1 cit. zákona nárok na dávku dôchodkového zabezpečenia a sociálnej starostlivosti
(ďalej len "dávka") vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, prípadne

vykonávacími predpismi.

Podľa § 94 ods. 2 cit. zákona nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených pre
vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky, pokiaľ nie
ustanovené, že taká žiadosť nie je potrebná.

Podľa § 142 ods. 4 písm. b) cit. zákona o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú, pokiaľ ide
príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a o vojakov z povolania v pôsobnosti Federálneho ministerstva
vnútra, orgán príslušného ministerstva.

Podľa § 176a cit. zákona na príslušníka Slovenskej informačnej služby sa tento zákon vzťahuje rovnako

ako na príslušníka ozbrojených bezpečnostných zborov. Sociálne zabezpečenie príslušníkov Slovenskej
informačnej služby vykonáva Slovenská informačná služba.

Podľa § 261 ods. 1 veta prvá zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov suma starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na tento dôchodok pred

1. januárom 2004, je po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru
2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich časť, sa určí podľa tohto zákona.

V preskúmavanej veci súd zistil, že na základe žiadosti navrhovateľa spísanej dňa 16.10.2013 o
priznanie starobného dôchodku od 16.10.2010 odporkyňa rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo

dňa 28. mája 2014 podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
v znení neskorších predpisov a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 16.
októbra 2010 s odôvodnením, že v konaní o starobnom dôchodku bolo potvrdením Úradu sociálneho
zabezpečenia Slovenskej informačnej služby číslo 39/56-3-624/2013 z 30. septembra 2013 preukázané,

že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový príspevok podľa § 210 a § 211 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej
službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže
Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov od 1. decembra 2000. Pre nárok
na výsluhový príspevok a jeho výšku bola zhodnotená základná vojenská služba od 4. októbra 1968
do 24. septembra 1970 a doba služobného pomeru od 1. októbra 1972 do 30. novembra 2000. Doba

služobného pomeru bola zaradená do I. kategórie funkcií. Pretože navrhovateľ získal najmenej 25 rokov
zamestnania a vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, vznikol mu nárok
na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. od 10. septembra 2000, t.j. pred
dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. S poukazom na ustanovenie § 259 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. a § 142 ods. 4 písm. b) a §

176a zákona č. 100/1988 Zb. uviedla, že Sociálna poisťovňa je príslušná na rozhodovanie o nároku na
starobný dôchodok v zmysle zákona č. 461/203 Z.z. a nakoľko navrhovateľ nesplnil podmienku podľa §
261 ods. 1 zákona, nakoľko v období od 10. septembra 2000, t.j. od vzniku nároku na starobný dôchodok
nebol nepretržite zamestnaný do 31. decembra 2003, nevznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa
zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Pretože Sociálna poisťovňa nie je oprávnená

na rozhodnutie o starobnom dôchodku navrhovateľa, jeho žiadosť zo 16. októbra 2013 bola zamietnutá
a o ďalšom trvaní nároku na starobný dôchodok, ktorý bol navrhovateľovi priznaný rozhodnutím číslo
XXX XXX XXXX zo dňa 29. mája 2007 od 10. marca 2007, rozhodne po ukončení konania o starobnom
dôchodku, o ktorom je príslušný rozhodnúť Úrad sociálneho zabezpečenia Slovenskej informačnej
služby a žiadosť o starobný dôchodok odstúpila Úradu sociálneho zabezpečenia Slovenskej informačnej

službe.
Z dávkového spisu navrhovateľa vedeného na Úrade sociálneho zabezpečenia Slovenskej informačnej
služby, Bratislava súd zistil, že navrhovateľovi bol rozhodnutím Slovenskej informačnej služby, orgán
sociálneho zabezpečenia Bratislava Č.p. PZ-273-4/00 zo dňa 20.11.2000 podľa § 210 ods. 1 a § 211ods. 1 písm. d) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení
neskoršíchpredpisovpriznanýod1.decembra2000výsluhovýpríspevokvovýške19061Skmesačnes

odôvodnením, že personálnym rozkazom riaditeľa sekcie K Slovenskej informačnej služby č. 479 zo dňa
29.9.2000 navrhovateľ bol dňom 31.11.2000 uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka Slovenskej
informačnej služby. Pre nárok na výsluhový príspevok a jeho výšku navrhovateľovi bola zhodnotená
bola zhodnotená základná vojenská služba od 4.10.1968 do 24.9.1970 v I. kategórii funkcií a doba
služobného pomeru od 1.10.1972 do 30.11.2000 v I. kategórii funkcií.

Z dávkového spisu odporkyne číslo XXX XXX XXXX X súd zistil, že podľa potvrdenia Úradu
sociálneho zabezpečenia Slovenskej informačnej služby Č. p. PZ-273-15/2007 zo dňa 30.3.2007 a z
potvrdenia Úradu sociálneho zabezpečenia Slovenskej informačnej služby Č. p. 39/56-3-624/2013 zo
dňa 30.9.2013 navrhovateľovi pre nárok na výsluhový príspevok a pre jeho výšku bola zhodnotená
doba trvania služobného pomeru podľa § 217 zákona č. 73/1998 Z.z. od 4.10.1968 do 24.9.1970, t.j.
1 rok a 356 dní základná vojenská služba, od 1.10.1972 do 31.12.1993, t.j. 21 rokov a 97 dní trvanie

služobného pomeru na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky a od 1.1.1994 do 30.11.2000, t.j. 6 rokov
a 336 dní trvania služobného pomeru k Slovenskej informačnej službe, celkom 30 rokov a 59 dní. Z
potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sekcia systemizácie a mzdovej politiky číslo SSMP-
OMP-62-214/2013 zo dňa 19.9.2013 súd zistil, že navrhovateľ bol v služobnom pomere príslušníka
Policajného zboru od 1.10.1972 do 31.12.1993 zaradenej do I. kategórie funkcií.

V preskúmavanej veci súd mal za preukázané, že navrhovateľ narodený dňa XX.X.XXXX splnil všetky
podmienky na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení v znení neskorších predpisov dňa 10.9.2000, kedy dovŕšil vek 55 rokov, t.j. ešte pred
účinnosťou zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení

policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nadobudol
účinnosť dňa 1.7.2002. Podľa § 143a zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.9.2002 od 1. júla 2002
sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú 1. § 130 až 145 zákona č. 100/1988 Zb.
o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov 2. § 157 až 160 a § 167 až 174 vyhlášky

Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o
sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods.
1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. navrhovateľovi jednoznačne vznikol ku dňu 10.9.2000 a zostal
navrhovateľovi zachovaný podľa § 1 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení
neskorších predpisov v spojení s § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Súd

konštatuje, že na rozhodnutie o nároku na starobný dôchodok, ako aj o nároku na jeho zvýšenie za doby
poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok nie je oprávnená rozhodovať Sociálna poisťovňa, ale
je daná právomoc príslušného orgánu Slovenskej informačnej služby
Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že nakoľko navrhovateľ nebol po vzniku nároku na starobný
dôchodok nepretržite zamestnaný, nevzťahuje sa naňho ustanovenie § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003

Z.z. o sociálnom poistení. Vzhľadom na túto skutočnosť kompetencia príslušných orgánov Slovenskej
informačnej služby rozhodnúť o starobnom dôchodku navrhovateľa a jeho prípadnom zvýšení za dobu
ďalšieho poistenia v tomto prípade ustanovením § 143a bod. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. nie je dotknutá,
nakoľko navrhovateľ od vzniku nároku na starobný dôchodok nebol nepretržite zamestnaný. Z tohto
dôvodu odporkyňa nie je oprávnená na rozhodnutie o žiadosti o starobný dôchodok navrhovateľa a

kompetencia na rozhodnutie o starobnom dôchodku a o jeho prípadnom zvýšení je daná príslušnému
orgánu Slovenskej informačnej služby.
Vzhľadom na to, že zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
neupravuje postup odporkyne v prípade, že odporkyňa nemá kompetenciu na rozhodnutie o
dôchodkovej dávke je potrebné, aby bolo postupované podľa všeobecného predpisu o správnom konaní

(§ 20 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok), t.j. odporkyňa nemala rozhodnúť o žiadosti navrhovateľa
a žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok mala postúpiť vecne príslušnému orgánu na konanie a
rozhodnutie, t.j. orgánu sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9So/141/2014
zo dňa 27. januára 2016, uverejnený v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 5/2016 pod číslom 41.

SúdknavrhovateľomuvádzanémuprávnemunázoruNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyuvedeného
v jeho rozhodnutiach, podľa ktorých je potrebné o nároku navrhovateľa rozhodnúť s prihliadnutím na čl.
33 Dohovoru č. 128 poukazuje na to, že tento právny názor nie je možné aplikovať na konkrétny prípad
navrhovateľa, nakoľko sa týkajú inej právnej situácie.Súd konštatuje, že odporkyňa síce správne zistila skutkový stav veci ako aj správny orgán, ktorý je
príslušný na rozhodnutie o starobnom dôchodku navrhovateľa, avšak nesprávne postupovala, keď
rozhodla napadnutým rozhodnutím o zamietnutí starobného dôchodku navrhovateľa.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 28. mája 2014
s prihliadnutím na § 250l ods. 2 v spojení s 250j ods. 2 písm. a) podľa § 250q ods. 2 O.s.p. zrušil a vec
jej vrátil na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní odporkyňa žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok postúpi vecne príslušnému
orgánu na konanie a rozhodnutie, ktorým v tomto prípade je príslušný orgán Slovenskej informačnej

služby v zmysle ustanovenia § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
v znení neskorších predpisov.
V novom konaní je odporkyňa viazaná názorom súdu (§ 250r O.s.p.).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.
Navrhovateľ bol v konaní úspešný, a preto súd priznal náhradu trov konania, ktoré vznikli na nákladoch
právneho zastúpenia a to za 2 úkony v roku 2014 vo výške 1/13 výpočtového základu podľa § 11 ods.

4 veta druhá vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (1. príprava a prevzatie zastúpenia, 2. písomné podanie na súd
dňa 21.11.2014), t.j. 2 x 61,85 eur a režijný paušál 2 x 8,04 eur (§ 16 ods. 3) a za 1 úkon v roku 2017
vo výške 1/13 výpočtového základu podľa § 11 ods. 4 veta druhá vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (1. účasť na
pojednávaní dňa 22.14.2017) t.j. 1 x 68 eur a režijný paušál 1 x 8,84 eur (§ 16 ods. 3), celkove suma trov
právneho zastúpenie za rok 2014 a rok 2017 predstavuje 216,62 eur. Trovy konania odporkyňa zaplatí

na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V danom prípade súd postupoval podľa ustanovenia § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny
súdny poriadok, podľa ktorého konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajskom súde v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./