Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, February 11, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/26/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816204408
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7816204408.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.
Aleny Mikovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s. so sídlom Hodžova
11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému Q. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, D., v spore o
zaplatenie 1.044,92 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava
zo dňa 21.8.2018, č.k. 9C/100/2016-87

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v časti výroku o povolení úhrady dlhu žalovanému v splátkach 40 € mesačne a
súvisiacom výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedeným v záhlaví uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.044,92 €, kapitalizované úroky z istiny 55,45 € a úroky z omeškania

1,10 €, úroky z omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy 1.044,92 € od 25.02.2016 až do zaplatenia,
ako aj úrok z omeškania z nezaplatených úrokov 55,45 € od 25.02.2016 až do zaplatenia, ktorý
záväzok povolil žalovanému uhrádzať v splátkach 40 € mesačne, vždy do 25-eho dňa v mesiaci, počnúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok. Procesne
úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2.Rozhodoltakonárokužalobcuzúverovejzmluvyč.0000000000062737zodňa29.7.2013,nazáklade
ktorej bol poskytnutý žalovanému úver v rozsahu 2.000 €. Vychádzajúc z obsahu úverovej zmluvy,
všeobecných obchodných podmienok, výzvy na predčasné splatenie úveru, prehľadu splácania dlhu
a vyčíslenia úrokov a úrokov z omeškania vyhodnotil ako preukázané, že žalovaný mal poskytnutý
úver uhrádzať v splátkach mesačne v sume 60,80 €, pričom jeho dlh ostal nesplnený vo výške,
ktorá bola predmetom žaloby, voči ktorému nároku žalovaný nenamietal. Zohľadňujúc uvedené, priznal

žalobcovi nárok podľa žalobného návrhu. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný sa nezúčastnil
pojednávania, lebo nemá finančné prostriedky a uviedol, že žalovanému povolil uhrádzať dlh v splátkach
40 € mesačne vzhľadom na jeho osobné a zárobkové pomery. O náhrade trov konania rozhodol podľa
zásad procesnej zodpovednosti za výsledok konania vyplývajúcej z § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku.

3. Proti výroku rozsudku, ktorým súd povolil žalovanému úhradu dlhu v splátkach, podal včas odvolanie
žalobcadôvodiacnesprávnymprávnymposúdenímvecipodľa§365ods.1písm.h/Civilnéhosporového
poriadku (CSP). Vychádzajúc z obsahu jeho odvolania uplatnil aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1
písm. d/ CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Žalobca poukázal na § 232 ods. 3 CSP, podľa ktorého ustanovenia lehota na plnenie povinnosti uloženej
súdom je určená na 3 dni, a plynie od právoplatnosti rozsudku, a súd len v odôvodnených prípadoch

môže určiť dlhšiu lehotu. Zdôraznil, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva, na základe akých
skutočností rozhodol o povolení úhrady dlhu v splátkach vo výške 40 € mesačne, s ktorou sumou splátokžalobca vyslovil nesúhlas vo svojich vyjadreniach v priebehu konania. Žalobca uviedol, že žalovaný
bude splácať iba istinu viac než 2 roky, a to za výhodnejších podmienok, ako boli dohodnuté v úverovej
zmluve, predmetom ktorej bola dohoda o splátkach vo výške 60,80 €. Takýto spôsob výkonu práva,

motivuje k nesplneniu zmluvných povinností, pričom žalobca má tiež právo, aby jeho pohľadávka bola
zaplatená v primeranej lehote, keď je dôvodné, aby súd prihliadal nielen na pomery žalovaného, ale
aj na záujmy žalobcu. Zdôraznil potrebu náležitého odôvodnenia rozhodnutia, keď podľa konštantnej
judikatúry, presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia je nielen formálnou požiadavkou, ale má
byť predovšetkým prameňom poznania úvah súdu pri zisťovaní skutkového stavu veci a právneho

posúdenia, čo zakladá aj možnosť kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Odkázal
na rozhodnutia iných krajských súdov zdôrazňujúc, že pri zmene paričnej lehoty na plnenie povinnosti
na lehotu dlhšiu ako troch dní je dôležité prihliadať nielen na pomery žalovaného, ale aj na záujmy
žalobcu tak, aby vyhovenie žiadosti žalovanému nebolo pre žalobcu zjavne nespravodlivé. Navrhoval,
aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť dlžnú sumu v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

4. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP a
z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov, pričom zistil, že nie sú dané dôvody na potvrdenie (§ 387
CSP), ani na zmenu (§ 388 CSP) rozsudku, preto rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil s poukazom
na § 389 ods. 1 písm. b/ CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody za predpokladu, že mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V súlade so zjednocujúcim stanoviskom Najvyššieho
súdu SR publikovaným v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. R 2/2016, za inú vadu
konania sa považuje aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

7. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis,

než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad.

8. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nemožno vyvodiť, na akých skutkových zisteniach založil svoj
právny záver o existencii dôvodov na určenie dlhšej, než trojdňovej lehoty na plnenie. Rozhodnutie

súdu prvej inštancie je tak vzhľadom na nedostatky v skutkových zisteniach predčasné a pre absenciu
dôvodov nepreskúmateľné, ktorá nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania. Týmto
nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento
nedostatok nemožno napraviť v konaní spred odvolacím súdom, čím je naplnený dôvod pre zrušenie

rozsudku v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.

9. Podľa § 232 ods. 2, 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

10. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.11. Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie v súlade s citovaným zákonným ustanovením, pretože
povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorým sa vyporiada i so špecifickými námietkami

strany sporu. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie musí byť tak stranám sporu, ako aj odvolaciemu
súdu konajúcemu o opravnom prostriedku zrejmé, ktoré pre spor významné skutočnosti boli
predmetom rozhodovacej činnosti súdu v zmysle vykonávania dokazovania, aké závery z vykonaného
dokazovaniasúdvyvodil,akýmimyšlienkovýmiúvahamisaspravovalpriaplikáciiprávnychnoriem,ktoré
odôvodnenie rozhodnutia musí byť do takej miery zrozumiteľné, aby nevyvolávalo pochybnosti o tom,

ktoré skutočnosti boli súdom prvej inštancie považované za rozhodujúce a akým spôsobom vyhodnotil
ich právnu relevanciu.

12. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že sa odklonil od zákonnej lehoty na plnenie (paričnej
lehoty), ktorá je podľa § 232 ods. 3 CSP obmedzená lehotou troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, z
dôvodu osobných a zárobkových pomerov žalovaného, o ktorých však v rozhodnutí súdu prvej inštancie

nieježiadnazmienka.Ajkeďzvyjadreniažalovanéhodoručenéhodosúdnehospisu(č.l.50-51)vyplýva,
že v roku 2016 bol vo väzbe a výkone trestu a súčasne tvrdí, že nie je v jeho možnostiach splniť dlh, preto
žiada o povolenie splátok vo výške 40 €, z obsahu spisu ani z rozhodnutia súdu nemožno zistiť, aké
sú skutočné majetkové a osobné pomery žalovaného, ku ktorým súd prvej inštancie prihliadal. Uvedený
nedostatok je o to významnejší, že žalobca už v podaní zo dňa 2.5.2018 (č.l. 56 spisu) vyjadril nesúhlas s

úhradoudlhuvsplátkachdôvodiac,žejehoprávaveriteľanemôžubyťporušovanélenpreto,žežalovaný
berie na seba záväzky vo výške, v ktorej ich zjavne nie je schopný plniť. S uvedenou argumentáciou
žalobcu sa súd v odôvodnení nijako nevysporiadal.

13. Ustanovenie § 232 ods. 3 nevylučuje, aby súd stanovil dlhšiu lehotu na plnenie, avšak môže tak

urobiť len v odôvodnených prípadoch, čo súčasne kladie požiadavky na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia,zktoréhomusívyplývať,akéokolnostiprejednávanejvecisúdpovažovalzaopodstatňujúce
uplatnenie výnimky zo zásady vyjadrenej procesnou úpravou. Zákon expressis verbis nevymedzuje
požiadavky, ktoré musia byť splnené ako predpoklad rozhodnutia o dlhšej lehote na splnenie záväzku
vyplývajúceho zo súdneho rozhodnutia. Súdna judikatúra však dovodila, že táto výnimka predstavujúca

výhodu pre povinného dlžníka nesmie neprimerane zasahovať do rozhodnutím priznaných práv
oprávneného veriteľa. Východiskom pre úvahy súdu tak bude najmä výška priznaného plnenia, platobná
schopnosť žalovaného, žalovaným prejavená snaha o splnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať
sa plnenia splátok v prípade ich nedodržania, keď výška splátok musí odrážať nielen osobné pomery
žalovaného, ale tiež zodpovedať výške priznaného plnenia tak, aby k uspokojeniu žalobcu došlo s

ohľadom na okolnosti prípadu v primeranej dobe (viď R 87/96, V/1968, NS SR sp. zn. 7Cdo/116/2012).

14. Vychádzajúc zo základných princípov upravených Čl. 6 CSP, súd zohľadňuje špecifické potreby strán
sporu vyplývajúce z ich zdravotného stavu i sociálneho postavenia, čo sa môže odraziť tiež v rozhodnutí
o spôsobe plnenia dlhu v lehote dlhšej, než vyplývajúcej zo zákonnej úpravy. Avšak pre takýto záver

musí mať súd dostatok podkladov a jeho skutkové zistenia musia byť obsahom súdneho rozhodnutia.
V opätovnom konaní preto súd prvej inštancie doplní dokazovanie o zistenia skutočností významných
pre rozhodnutie o povolení splátok a ich výške pre splnenie dlhu, sledujúc vyššie zmienené kritéria
vyplývajúce zo súdnej judikatúry. V prípade, ak sa pre nečinnosť, či nespoluprácu žalovaného nezistia
dôvody umožňujúce stanovenie dlhšej než trojdňovej lehoty na splnenie záväzku, nebudú splnené

zákonné podmienky pre aplikáciu § 232 ods. 3 veta druhá CSP. Len nesúhlas žalobcu s povolením
splátok prirodzene nie je dôvodom, pre ktoré by splátky povolené byť nemohli, no na také námietky je
súd povinný v prípade povolenia splátok reagovať a predostrieť argumenty umožňujúce prijať záver, že
okolnosti vzniku záväzku,spôsobu jeho plnenia i situácie na strane žalovaného umožňujú prijať záver, že
povolenie dlhu v určených splátkach zodpovedá spravodlivému usporiadaniu pomerov medzi stranami

sporu i zásade vyváženosti záujmov dlžníka i veriteľa na úhrade dlhu.

15. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o trovách celého konania vrátane trov odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 posledná veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).