Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, December 4, 2008

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/341/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719201742
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2008:6719201742.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci navrhovateľa

C. J. K., S. D., so sídlom S. N. č. XX,. K., IČO: XXXXXX/XXX,. proti odporcovi D. K., nar. XX.XX.XXXX,.
trvale bytom O. L. č. XX, IČO: XXXXXXXX,. prechodne bytom M. B., Česká republika, H. XXXX,. o
zaplatenie 27.343,- Sk s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 27.343,- Sk so 17,6% ročným úrokom
z omeškania od 1.7.1999 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu vo Zvolene štátom preddavkované trovy vo

výške 223,10 Sk, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, ktorý došiel na tunajší súd dňa 14.6.2000 si navrhovateľ uplatňoval sumu 27.343,- Sk z
titulu nedoplatku na nájomnom uzavretej zmluvy o nájme nebytových priestorov vo výške 16.500,- Sk,
zálohy za elektrickú energiu vo výške 9.646,- Sk, v zmysle daňových dokladov - faktúr č. 268, 39 a 281
za spotrebu elektrickej energie. Po námietkach odporcu, že zmluva o nájme nebytových priestorov je
neplatná, nakoľko nebol daný súhlas na prenájom týchto priestorov Obce O. L. požadoval vyplatenie

dlžnej sumy titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo odporcovi. Zároveň doložil zmluvy o nájme
nebytových priestorov, kde bolo dohodnuté nájomné rozdielne v letnom a zimnom období.

Okresný súd vo Zvolene rozhodol vo veci rozsudkom dňa 25.10.2001, proti ktorému podal v zákonom
stanovenej lehote odporca odvolanie. Uznesením Krajského súdu spisová značka 15Co 389/02-98
zo dňa 27.3.2002 bol rozsudok Okresného súdu zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Z
odôvodnenia rozhodnutia druhostupňového súdu bolo zistené, že nájomná zmluva uzavretá medzi

účastníkmi dňa 26.1.1995 je podľa § 3 ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb. v platnom znení absolútne
neplatná. Pokiaľ odporca nehnuteľnosť navrhovateľa užíval aj v období od septembra 1998 do
júna 1999, pričom neplatil nájomné ani úhradu za spotrebovanú elektrinu vzniklo na jeho strane
bezdôvodné obohatenie, ktoré musí podľa § 451 ods. 1 OZ vydať. Odvolací súd považoval za
správne zistenie prvostupňového súdu ohľadom obvyklého nájomného rovnajúceho sa dohodnutému
nájomnému účastníkmi v neplatnej zmluve v znení dodatku zo dňa 20.12.1996. V ďalšom však poukázal
na pohľadávku, ktorú uplatnil odporca počas konania voči navrhovateľovi a uložil okresnému súdu,

aby sa zaoberal touto pohľadávkou, ktorá bola vznesená ako kompenzačná námietka. Po predložení
špecifikácie prác, na ktoré mal byť odporca vyzvaný úlohou súdu bude posúdiť, či išlo o náklady na
nutnú opravu alebo údržbu objektu navrhovateľa alebo o úpravy a opravy, ktorými by sa zhodnotila
nehnuteľnosť navrhovateľa. Ďalej je potrebné posúdiť, či nárok odporcu predstavuje pohľadávku zozmluvy alebo či ide o nárok z bezdôvodného obohatenia, ak odporca stavebnými prácami zhodnotil
nehnuteľnosť navrhovateľa. Ak budú tvrdenia účastníkom rozporné po podrobnom zistení charakteru
a rozsahu vykonaných prác bude musieť byť vo veci nariadené znalecké dokazovanie znalcom z

odboru stavebníctva na posúdenie, či stavebnými prácami, ktoré označí odporca došlo k zhodnoteniu
nehnuteľnosti navrhovateľa a v akom rozsahu.

S poukazom na vyššie konštatované súd opätovne predvolal a vypočul v konaní svedkov a to
pracovníkov navrhovateľa, ktorí potvrdili, že nikdy nerokovali s odporcom ohľadom stavebných úprav v

predmete prenájmu. Jednalo sa o Ing. P. K. a E. P.. Obaja potvrdili, že odporca prejavil záujem odkúpiť
predmetnú nehnuteľnosť, ale cena za ktorú ju chceli odpredať sa mu zdala byť neprimerane vysoká a
preto nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Jediné úpravy, ktoré mal povolené a ktoré odkonzultoval s
nimi boli úpravy zhruba v hodnote 5.000,- Sk, ohľadom ktorých predložil doklady cement a ďalšie veci
na nákup stavebného materiálu. Toto bolo zohľadnené a bolo aj upravené nájomné tak ako o tom svedčí
dohoda o vzájomnom zápočte pohľadávok zo dňa 29.2.1996 (čl.129 spisu). Rovnako aj E. P. potvrdila,

že jediná úprava sa týkala stavebných úprav vo výške 5.000,- Sk, ktoré boli započítané na nájomnom.
Jednalo sa o výmenu podlahy v jednej miestnosti, ktorú betónoval.

Rovnako súd v konaní vypočul aj J. Ď. svedka, ktorého navrhol odporca, ktorý mal prevádzkovať úpravy
aopravyuskutočnenévobjektevlastníckypatriacomnavrhovateľovi,ktorýužívalodporca.Tentopotvrdil,

že si vyfaktúroval okolo 10.000,- Sk s tým, že robil najskôr drobné opravy, zakladal mreže, omietky a
robil niečo s vodou. Vzhľadom na dĺžku času si už konkrétne nespomenul na činnosti, ktoré pre odporcu
vykonával. Po čase ho opätovne mal osloviť odporca s tým, že je potrebné upraviť podlahu v miestnosti,
ktorá je vedľa výčapu. Táto podlaha bola pôvodne z PVC, bola splesnená a preto bola zabetónovaná. Za
túto prácu si vyúčtoval približne 30.000,- Sk. Nevedel však doložiť žiadne listiny preukazujúce tieto jeho

tvrdenia, ani konkrétne si spomenúť o aké činnosti sa jednalo. Na otázku zo strany súdu, či upravoval
podlahu vedľa výčapu v roku 1996 toto poprel s tým, že táto podlaha vedľa výčapu bola drevená, mohla
byť od vojny, bola natretá čiernom dechtom, splesnetá a na niektorých miestach sa prelamovala. Určite
nebola prerábaná a opravovaná v roku 1996.

S poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici súd vyzval odporcu, aby špecifikoval
práce, náklady, za ktoré si uplatňuje v tomto konaní proti navrhovateľovi a to jednak z hľadiska vecného
o aké práce išlo a tiež z hľadiska časového kedy boli vykonané. Odporca opätovne na výzvu súdu
doložil len tie listiny, ktoré produkoval aj pred rozhodovaním krajského súdu s tým, že doložil daňový
doklad - faktúru č. 01/11-1996 v kópii splatnú 7.11.1996, kde faktúroval Ď. - stavebno - montážne práce

O. L. za vykonané stavebné práce podľa odsúhlaseného súpisu práce cenu 10.600,- Sk. K tomuto bol
pripojený súpis vykonaných prác a dodávok za október 1996 a to zabetónovanie vybúraných podláh
820,-Sk,montáž,odpady,demontážvodovodnéhoodpadu,vodovodovavysekaniestavajúcehoodpadu
z betónových podláh. Spolu vo výške 10.000,- Sk. Súpis vykonaných prác je vystavený 1.11.1996
a fakturačné číslo 01/11-1996. Ďalším daňovým dokladom - faktúrou doloženou do spisu splatnou

14.10.1995 stavebno - montážne práce Ď. J. vyfaktúroval za vykonané stavebné montážne práce v
objekte H. v O. L. sumu 9.524,- Sk. Súčasťou je súpis vykonaných prác a dodávok vyhotovených
20.10.1995, kde sa jednalo o konštrukcie kovové, mreže ochranné, oprava ostenia po MTZ kovových
konštrukciách, spolu 8.985,- Sk. K tomu je aj pripojená potvrdenka zo dňa 24.10.1995 o vyplatení 9.524,-
Sk.

Ďalším dokladom faktúrou č. 031998 vystavenou 12.3.1998 splatnou 26.3.1998 vyfaktúroval J. Ď.
stavebno - montážne práce odporcovi za prevedené stavebné práce na úprave priestorov pohostinstva
P. L., vodovodné konštrukcie, zvislé konštrukcie, úprava povrchov, presun hmôt čiastku 39.395,- Sk.
Súčasťou je aj popis vodorovných konštrukcií, ktoré boli do uvedenej nehnuteľnosti montované. Ako aj

doklad - potvrdenka zo dňa 17.3.1998 o vyplatení čiastky 39.395,- Sk.

Ďalšou listinou doloženou zo strany odporcu je kópia inšpekčného záznamu zo dňa 1.10.1998, kde boli
zistené nedostatky a to nutné vybudovanie WC v tomto zariadení do 30.6.1999.

Vzhľadom na inšpekčný záznam z kontroly súd vyzval Regionálny úrad verejného zdravotníctva so
sídlom Z. o podanie správy. Dňom 28.4.2005 doručil Regionálny úrad verejného zdravotníctva kópiu
inšpekčného záznamu zo dňa 1.10.1998. Z uvedeného záznamu bolo zistené, že v prevádzkovej
jednotkehygieneavostatnýchpriestorochzariadeniachnebolizistenépodstatnéhygienickénedostatky.Čo sa týka sťažnosti jedná sa o suché záchody cca 40 m od miestnosti skladových priestorov. Čo sa týka
čistoty boli upratané, čisté a žumpa bola čistá. Okolie suchých záchodov bolo pokosené bez zápachu.
Ako nápravné opatrenie bolo uvedené, že je nutné zabezpečiť splachovacie WC muži a ženy ako aj

priestory na umývanie rúk. Z tohto dôvodu je nutné zabezpečiť vybudovanie WC v tomto zariadení. V
závere je podpis súhlasím s obsahom záznamu.

Navrhovateľ k návrhu pripojil znalecký posudok vyhotovený J. T. znalcom z odboru stavebníctvo,
odvetvie pozemné stavby a oceňovanie nehnuteľností zo dňa 19.8.1999 ohľadom ocenenia predmetnej

nehnuteľnosti, kde zo záveru a rekapitulácie sa zisťuje, že budova je v cene 257.694,74 Sk a spolu s
vonkajšími úpravami a pozemkom je zistená cena 283.110,- Sk. Zároveň navrhovateľ doplnil aj znalecký
posudok Ing. A. B. ohľadom ocenenia mreží na uvedenej nehnuteľnosti, z ktorého bolo zistené, že cena
mreží je 1.810,- Sk.

Vzhľadom k tomu, že vyjadrenia navrhovateľa a odporcu boli rozporné s tým, že odporca neuviedol

s kým rokoval ohľadom súhlasu na prevádzku danej nehnuteľnosti a navrhovateľ popieral akékoľvek
stavebné práce, ktoré by zhodnotili spornú nehnuteľnosť, pričom ani svedok J. Ď. neprodukoval v
rámci konania žiaden listinný dôkaz preukazujúci skutočne vykonané stavebné práce, poukazoval len
na listiny doložené odporcom s tým, že to sú listiny, ktoré on má a ktoré mu poskytol, súd vo veci
nariadil znalecké dokazovanie. Znalkyňa Ing. D. K. znalkyňa z odboru oceňovania nehnuteľností podala

dňa 29.9.2008 vo veci znalecký posudok. Zo záveru znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že
zhodnotenie spornej nehnuteľnosti s poukazom na vyjadrenie odporcu ohľadom prerábky miestnosti
vedľa miestnosti s výčapom v roku 1998 z dôvodu stavebných prác nebolo vykonané, nakoľko sa
jednalo o stavebné práce v rozsahu bežnej údržby objektu, ktorých vykonaním nedošlo k žiadnemu k
technickému zhodnoteniu objektu a na základe vyjadrenia terajšieho majiteľa nehnuteľnosti odporcom

uvedené práce v rozsahu prerábky podlahy miestnosti vedľa výčapu neboli prevedené v dostatočnej
kvalite, teda terajší vlastník konkrétnu podlahu po čiastočnej demontáži bol nútený nahradiť novými
betónovými potermi v roku 2000-2001 po nadobudnutí nehnuteľnosti do vlastníctva v pomerne krátkom
čase od vyhotovenia podlahy odporcom, teda cca do 2-3 rokov po vyhotovení podlahy odporcom.

S poukazom na vyššieuvedené súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu
dôvodný. Po zistení charakteru a rozsahu prác tak ako bolo uložené krajským súdom v uznesení zo
dňa 27.3.2002 súd dospel k názoru, že nedošlo k zhodnoteniu spornej nehnuteľnosti. Z popisu prác
vyhotoveného svedkom Ď. vyplýva, že došlo k výmene drevených podláh, avšak tieto zodpovedali v
zmysle znaleckého posudku rozsahu bežnej údržby a opravy. Nedošlo v žiadnom prípade k zhodnoteniu

nehnuteľnosti a preto kompenzačná námietka vznesená zo strany odporcu voči navrhovateľovi nebola
akceptovaná. Nebol totižto preukázaný nárok odporcu na vyplatenie takejto čiastky. Navyše odporcom
nebolo preukázané, že na tieto práce získal súhlas od navrhovateľa, resp. že by si tento súhlas žiadal.
Jediné akceptované práce, ktoré boli zohľadnené sa týkali výmeny podláh v roku 1995 čo bolo v
čiastke 5.000,- Sk zohľadnené na nájomnom. Pokiaľ išlo o mreže boli osadené staré pôvodné mreže

pánom Ď., ale hodnotu týchto prác odporca nežiadal započítať v pohľadávke, ktorú uplatňoval v konaní
ako kompenzačnú. Vzhľadom a s poukazom na závery znaleckého dokazovania bolo jednoznačne
preukázané, že nehnuteľnosť zo strany odporcu nebola zhodnotená, jednalo sa len o bežnú údržbu
a úpravu interiéru a teda že na strane odporcu nedošlo k vzniku protipohľadávky voči navrhovateľovi.
Keďže už v predchádzajúcom rozhodnutí súd konštatoval, že návrh navrhovateľa titulom vyplatenia

bezdôvodného obohatenia je dôvodný a v zmysle záverov druhostupňového rozhodnutia jednoznačne
vyplýva, že navrhovateľovi vznikol nárok na vyplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške priznanej
súdom. Súd potom odporcu zaviazal na úhradu dlžnej istiny. Okrem istiny bol priznaný aj úrok z
omeškania s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3
Vládneho nariadenia č. 87/95 Z.z. Keďže obrana odporcu proti navrhovateľovi nebola dôvodná a súd ho

zaviazal aj na zaplatenie istiny ako aj príslušenstva od 1.7.1999. Ku dňu 30.6.1999 končilo užívanie, teda
dňomnasledujúcimsadostalodporcadoomeškaniaavznikolnavrhovateľovinárokajnapriznanieúroku
z omeškania od uvedeného dňa. Pokiaľ vzniesol navrhovateľ v konaní námietku premlčania uplatneného
nároku odporcom súd k tejto námietke neprihliadol jednak z dôvodov, že nebolo preukázané právo na
vyplatenie tejto čiastky, resp. podľa názoru súdu odporcovi nevznikol nárok na vyplatenie tejto čiastky

a navyše nárok nebol premlčaný, pretože bola uplatnená na pojednávaní dňa 25.1.2001, pričom bola
splatná v zmysle daňového dokladu - faktúry 031998 dňa 12.3.1998. To znamená, že bola uplatnená
táto čiastka v lehote, avšak nebola preukázaná oprávnenosť požadovať túto sumu a ani vykonanýchprác. Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd potom návrhu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal odporcu
na zaplatenie dlžnej istiny spolu s príslušenstvom.

O štátom preddavkovaných trovách bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p. Štátom
preddavkovanétrovyvzniklilentitulomvyplatenéhosvedočnéhoJ.Ď.,nazaplateniektorýchsúdzaviazal
neúspešného odporcu vo výške 223,10 Sk.

Pokiaľ sa odporca nezúčastnil dňa 4.12.2008 na pojednávaní súd konštatuje, že mal doručenie riadne a

na čas vykázané. Dňa 3.11.2008 prevzal predvolanie na pojednávanie. O svojich právach bol poučený.
Dňom 26.11.2008 doručil súdu žiadosť o odročenie pojednávania, kde uviedol, že pracuje v zahraničí a
z pracovných dôvodov sa nemôže zúčastniť pojednávania dňa 4.12. Nedoložil žiaden relevantný dôkaz
preukazujúci existenciu práce v zahraničí, resp. nemožnosti zúčastniť sa na uvedenom pojednávaní.
Keďže súd mal za to, že odporca prevzal predvolanie v súlade s ustanovením § 46 ods. 2 O.s.p. a
v spojení s ustanovením § 115 O.s.p. považoval predvolanie doručené riadne a na čas, postupoval

podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol. V zmysle tohto ustanovenia je možné
odročiť pojednávanie z dôležitého dôvodu. Súd mal za to, že odporca mal dostatočne dlhý čas na to,
aby si zabezpečil náhradu alebo pracovné povinnosti tak, aby sa mohol zúčastniť pojednávania dňa
4.12.2008. Podľa názoru súdu náležite neboli preukázané skutočné dôvody, pre ktoré žiadal odročiť
pojednávanie. Súd vychádzal jednak z jeho žiadosti o odročenie pojednávania, ktorá nebola ničím

doložená a neprodukoval odporca žiaden taký relevantný listinný dôkaz, ktorý by skutočne odôvodňoval
dôležitý dôvod, pre ktorý by súd pojednávanie odročil. Vzhľadom k tomu súd potom postupoval podľa
ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol.

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným

počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedotastočne zistil skutkový stav
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,
10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).