Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 19, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoP/38/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417214809
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4417214809.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej vo právnej veci navrhovateľa: V.. U. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R. mlynská ulica XXXX/XX, XXX XX G., zastúpeného JUDr. Gergelym Pšenákom, advokátom so
sídlom Štefánikova trieda 15, 949 01 Nitra, a manželky: Z. I. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. mlynská
ulica XXXX/XX, XXX XX G., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Mgr. Jozef Vida, s.r.o., so sídlom
Turecká 36, 940 01 Nové Zámky, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
na čas po rozvode k maloletým deťom: S. I., nar. XX.XX.XXXX, a S. I., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeným
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, o odvolaní otca proti

rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11P/279/2017-124 zo dňa 08.06.2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení výživného a vo výroku o trovách konania
p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo V.. U. I. a Z. I. Q., uzavreté dňa
16.05.2009, a na čas po rozvode zveril maloleté deti S., nar. XX.XX.XXXX, a S., nar. XX.XX.XXXX, do
osobnej starostlivosti matky. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého S. sumou 120 eur

mesačne a maloletého S. sumou 140 eur mesačne od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva vždy
do 15. dňa toho - ktorého mesiaca do rúk matky počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode. Zároveň
rozhodol, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Súčasťou rozsudku je
aj dohoda rodičov, v zmysle ktorej je otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň
v roku v nedeľu v čase od 9.00 hodiny do 18.00 hodiny a každý nepárny týždeň v roku v stredu v čase od
16.00 hodiny do 19.00 hodiny, pričom je oprávnený deti v určený čas prevziať v mieste bydliska matky
a po ukončení stretnutia je povinný v určenom čase maloleté deti matke v mieste bydliska odovzdať.

Matke súd uložil povinnosť maloleté deti na toto stretnutie pripraviť a v určený čas v mieste jej bydliska
ich otcovi odovzdať. Toto rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 23 ods.
1, 2, § 24 ods. 1, 3, § 25 ods. 1, 2, 3, 4, § 27 ods. 1, § 28 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, §, 75 ods.
1, § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon o rodine“). O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 16.05.2009
vo Svodíne a z ich manželstva pochádzajú uvedené dve maloleté deti S. a S.. U oboch účastníkov ide o
prvé manželstvo, navrhovateľ je maďarskej národnosti a manželka je národnosti slovenskej, posledné
spoločné bydlisko mali vo G.. Obaja rodičia sú bez ďalších vyživovacích povinností. Na pojednávanídňa 08.06.2018 sa účastníci a ich právni zástupcovia po vyhlásení rozsudku vzdali práva na podanie
odvolania v časti rozvodu manželstva, zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matke a v časti
úpravy styku mal. detí s otcom, a preto súd rozsudok v týchto častiach neodôvodňoval.

3. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že matka po skončení materskej dovolenky bola
nezamestnaná a bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 30.05.2017 do 22.10.2017.
Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 26.06.2017 jej bola priznaná dávka v nezamestnanosti vo
výške 50 % denného vymeriavacieho základu 15,0141 eura od 30.05.2017 na obdobie šesť mesiacov.

Za obdobie od 30.05.2017 do 31.08.2017 mala matka vyplatenú dávku v nezamestnanosti v priemernej
výške 230 eur. Podľa oznámenia zamestnávateľa matky AGROPEK - NZ, s.r.o., Nové Zámky, sa matka
u nich zamestnala od 23.10.2017 a jej priemerný mesačný čistý príjem je 419,72 eura. Okrem toho
matka poberá prídavky na dve deti vo výške 47,36 eura mesačne a inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Z dokladov o príjme otca mal súd preukázané, že otec poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške
194 eur mesačne. Okrem toho poberá príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so

zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla vo výške 33,32 eura. Otec je živnostník, z
daňového priznania otca za rok 2016 mal súd preukázané, že otec vykázal príjmy zo živnosti vo výške
2.000 eur, výdavky vo výške 800 eur a jeho základ dane bol 1.958,97 eura. Z daňového priznania otca
za rok 2017 mal súd preukázané, že otec vykázal príjmy z činnosti sprostredkovateľov, ktoré nie sú
živnosťou vo výške 7.491,31 eura, výdavky vo výške 5.621,22 eura a základ dane 18,96 eura. Podľa

otca jeho príjem zo živnosti je vo výške 500 eur mesačne.

4. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí a tiež zo schopností
a možností oboch rodičov. Za odôvodnené mesačné potreby maloletého S. súd považoval výdavky na
stravu v škole 20 eur, bežnú stravu 100 eur, družinu 10 eur, školské potreby 5 eur, oblečenie 20 eur,

cestovné20eur,bývanie63eur.CelkovénákladynamaloletéhoS.sú238eurmesačne.Zaodôvodnené
mesačné potreby maloletého S. súd považoval výdavky na stravu v škôlke 22 eur, ďalšiu stravu z dôvodu
intolerancienalaktózuvovýške90eurmesačneabežnústravuvovýške80eur,oblečenie20eur,školné
3 eurá, pomôcky do škôlky 2 eurá, lieky 5 eur, bývanie 63 eur. Celkové náklady na výživu maloletého
S. sú 285 eur mesačne. Podľa názoru súdu otec môže sumami 120 eur a 140 eur mesačne prispievať

na výživu svojich maloletých detí vzhľadom na svoj vek, svoje možnosti a schopnosti, bez ohrozenia
svojho životného minima a dotknutia svojej životnej úrovne. Životné minimum na jednu plnoletú fyzickú
osobu je 199,48 eura mesačne. Ak otec zo svojho celkového príjmu 727 eur mesačne zaplatí výživné
vo výške 260 eur mesačne spolu na obe deti, zostáva otcovi ešte 467 eur, čo je o 267,52 eura viac, ako
je životné minimum na jednu plnoletú fyzickú osobu podľa vyššie citovaného zákona (727 eur - 260 eur

= 467 eur - 199,48 eura = 267,52 eura). Otcovi zostane ešte dostatočne vysoká suma na pokrytie jeho
nákladov na výživu ako aj ďalších výdavkov. Súd zohľadnil aj príjem matky a aj skutočnosť, že okrem
financovania potrieb maloletých detí sa na ich výžive podieľa aj osobnou starostlivosťou. Výživným má
byť maloletým deťom zaistená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá sociálnemu postaveniu rodičov a
ktorú by rodičia deťom zabezpečovali, keby žili v spoločnej domácnosti. Súd považoval určenú výšku

výživného za primeranú veku detí a mal za to, že spolu s vyživovacou povinnosťou zo strany matky budú
dostatočne pokryté odôvodnené potreby maloletých detí.

5. Proti tomuto rozsudku vo výroku o určení výživného podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý
žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zmeniť tak, že súd ho zaviaže na výživné pre

každé maloleté dieťa len vo výške 60 eur. Argumentoval tým, že nemá finančné možnosti, ktoré by
odôvodňovali súdom určenú výšku výživného. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, pretože
uhrádza hypotekárny úver vo výške 255 eur a spotrebný úver vo výške 157 eur a tiež má náklady na
bývanie vo výške 150 eur. Hypotekárne úvery sa týkajú nehnuteľnosti, v ktorej žijú deti aj s matkou.
Pokiaľ by musel platiť výživné v súdom určenej výške, nebol by schopný platiť hypotekárny a spotrebný

úver a mohlo by dôjsť k strate bývania detí a ich matky. Z uvedeného dôvodu považoval výšku určeného
výživného v neprospech detí.

6. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správnypotvrdiť.Poukázalanaskutočnosť,žeodvolacímdôvodomjenesprávneprávneposúdenieveci,

ktorým sa rozumie skutočnosť, že súd prvej inštancie na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú
právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu normu alebo obsah správne aplikovanej právnej
normy nesprávne interpretoval alebo správne interpretovanú právnu normu na zistený skutkový stav
nesprávne aplikoval. Skutočnosti uvádzané v odvolaní však nemožno subsumovať pod deklarovanýodvolací dôvod, a preto je odvolanie zmätočné. Skutočnosti uvádzané v odvolaní sa nezakladajú na
pravde, keďže už mesiac pred vynesením rozsudku navrhovateľ nezaplatil splátku hypotéky a takisto
neplatí ani po vynesení rozsudku. Aj rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11P/256/2017-49

zo dňa 08.06.2018 bol otec zaviazaný na platenie výživného v rovnakých sumách 120 a 140 eur, avšak
aj po právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku naďalej platí len sumu 30 eur na každé dieťa. Spotrebný
úver vo výške 12.000 eur si zobral bez jej vedomia a nevie ani hodnoverne vysvetliť, na čo peniaze
použil. Tvrdil, že ich minul na potreby rodiny, ale pravdepodobne ich minu v internetových stávkových
kanceláriách a teraz ich žiada aj pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

7. Kolízny opatrovník maloletých detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že otec je schopný
plniťsisvojuvyživovaciupovinnosťvustanovenejvýškebezohrozeniajehoživotnejúrovne.Vyživovacia
povinnosť voči maloletým deťom má prednosť pred všetkými inými výdavkami. Na strane otca neboli
preukázané žiadne závažné prekážky, pre ktoré by nemohol zlepšiť svoj príjem a finančnú situáciu.

8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), bez viazanosti rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 65, § 66 CMP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením
rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok
súdu prvej inštancie vo výroku o určení výživného je vecne správny. Preto tento rozsudok podľa § 387
ods. 1 CSP v napadnutej časti potvrdil a zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého

ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s
napadnutým výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením, pretože súd urobil
správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním citovanými ustanoveniami Zákona

o rodine.

9. Podľa obsahu spisu navrhovateľ žiadal, aby bolo rozvedené jeho manželstvo, ktoré bolo uzatvorené
dňa 16.05.2009 a s ktorým je spojená aj úprava práv a povinností k maloletým deťom pochádzajúcim
z tohto manželstva na čas po rozvode. V tomto prípade rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch

o rozvode manželstva, zverení detí do osobnej starostlivosti matky, o zastupovaní maloletých detí
a spravovaní ich majetku ako aj o úprave styku otca s deťmi nadobudol v dôsledku absencie
odvolania právoplatnosť. Preskúmaniu napadnutého výroku nebránila ani tá skutočnosť, že navrhovateľ
v podanom odvolaní uviedol ako odvolací dôvod nesprávne právne posúdenie veci, pričom namietané
skutočnosti pod takýto odvolací dôvod nemožno zahrnúť. Nesprávnym právnym posúdením veci sa

rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá
v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne
posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že odvolací súd použje nesprávnu právnu normu, alebo síce
aplikuje správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretuje, a napokon právnu normu síce správne
vyloží, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikuje. V zmysle ustanovenia § 66 CMP odvolací súd

vo všeobecnosti v mimosporových konaniach nie je odvolacími dôvodmi viazaný, ale môže rozhodnutie
preskúmať z pohľadu všetkých prípustných odvolacích dôvodov.

10. Keďže v tomto prípade odvolací súd konštatoval, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je
správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením

§ 387 ods. 2 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí. Podľa
názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie dostatočne zaoberal primeraným určením výšky
výživného na obe maloleté deti z hľadiska príslušných ustanovení Zákona o rodine a zistený skutkový
stav správne posúdil po právnej stránke. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na konštatovanie
správnosti napadnutého rozsudku a na dôvažok dodáva nasledovné:

11. V zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo
rodičovmaloletéhodieťaťa,upravísúdvýkonichrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťuna
časporozvode,najmäurčí,komumaloletédieťazverídoosobnejstarostlivosti,ktohobudezastupovaťa
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej

starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ustanovenie
§ 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine uvádza, že súčasťou rodičovských práv a povinností je najmä
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletých detí. Obaja
rodičia majú k dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť, a preto pri svojom životnom smerovaní musiarobiť všetko pre to, aby v rámci zodpovednosti za všestranný vývoj svojich detí dokázali uspokojovať
všetky ich základné životné potreby. Čo sa týka výživného, z ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že
konkrétna výška je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou odkázaného oprávneného, jednak

na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa súd skúma jeho odôvodnené potreby,
pričom vo všeobecnosti možno za opodstatnené potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti
považovaťnielennákladyspojenésvýživou,ošatením,bývaním,starostlivosťouozdravie,aleajnáklady
súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím. Medzi odôvodnené potreby nepatria
len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom

oprávneného, ako sú napr. liečebné náklady, náklady na špeciálnu stravu. Súd musí pri určovaní výšky
výživného na to prihliadať. U povinného rodiča je nevyhnutné prihliadať na okruh osôb, ktorým je povinný
poskytovať výživné, ako aj na výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež
starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť.

12. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie vychádzajúc z vyššie opísaných zásad po prejednaní

veci dospel k záveru, že výživné v určenej výške 120 eur a 140 eur mesačne je primerané k veku
maloletých detí a tomu zodpovedajúcim odôvodneným potrebám a je primerané aj s ohľadom na
možnosti a schopnosti otca, ktorý nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Námietky uvedené v odvolaní
odvolací súd nepovažoval za právne významné do tej miery, aby jeho odvolaniu vyhovel, pretože výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov, teda aj pred splácaním hypotekárneho a spotrebiteľského

úveru. Stanovenie nižšieho výživného by malo za následok ohrozenie zabezpečenia základných
životných potrieb maloletých detí, lebo nie je možné ponechať zodpovednosť prevažne na matku,
ktorá sa o deti sama aj osobne stará, aby uspokojovala všetky ich potreby len zo svojho príjmu aj po
stránke finančnej. Potreby maloletých detí vyčíslené matkou v predmetom konaní považoval súd prvej
inštancie za primerane vyčíslené a opodstatnené vzhľadom na ich vek a potreby spojené s bývaním,

stravou, ošatením a vzdelaním. S prihliadnutím na zdravotný stav maloletého S., ktorý trpí intoleranciou
na laktózu a lieči sa na hematológii, s čím sú evidentne spojené vyššie výdavky nielen na špeciálnu
bezlaktózovú stravu, ako aj na lieky, sa odvolací súd stotožnil s určením vyššieho výživného ako na jeho
staršieho brata S.. Odvolací súd sa v predmetnej veci stotožnil aj s vyčíslením mesačných príjmov matky
i otca a stanovenie výšky výživného považoval za správne.

13. Námietku otca o strate bývania maloletých detí a ich matky z dôvodu, že nebude schopný splácať
hypotekárny úver vzťahujúci sa k nehnuteľnosti, v ktorej deti s matkou bývajú, považoval odvolací súd za
účelovú s cieľom dosiahnuť zníženie výživného zo strany otca, ktorý si musí byť vedomý toho, že výživné
má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami. Navyše matka vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na

to, že otec už hypotekárny úver neplatí, k čomu otec nezaujal žiadne stanovisko. Výška výživného, akú
otec navrhoval v priebehu konania a aj v odvolaní, sa menila. Z jeho návrhu vyplýva, že bol ochotný platiť
deťom výživné v sume po 30 eur mesačne, ale v záverečnej reči navrhol určiť výživné vo výške 100 eur
na každé dieťa a v odvolaní to už bolo 60 eur na každé z detí. Pri takýchto značných rozdieloch v sumách
výživného navrhnutých otcom odvolací súd usudzoval, že tieto neodrážajú reálne príjmy otca, ale zrejme

sú len prejavom jeho momentálneho nastavenia voči plneniu si vyživovacej povinnosti. O tom, že otec
akceptoval výživné vo výške 120 eur na mal. S. a vo výške 140 eur na mal. S. svedčí aj rozhodnutie
Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11P/256/2017-49 zo dňa 08.06.2018, ktorým bolo určené výživné na
čas do rozvodu. Proti tomuto rozhodnutiu súdu otec odvolanie nepodal a výšku vyživovacej povinnosti
nenamietal, z čoho bolo možné usúdiť, že si bol vedomý toho, že je v schopnostiach a možnostiach plniť

výživné vo vyššej výške, ako to v konaní napokon prezentoval. Otec má k deťom zákonnú vyživovaciu
povinnosť, a preto pri svojom životnom smerovaní musí robiť všetko pre to, aby v rámci zodpovednosti
za všestranný vývoj svojich detí dokázal uspokojovať všetky ich základné životné potreby, t. j. nielen
fyzické potreby ale aj potreby duševné. Preto nemôže byť v záujme maloletých detí stanovenie nižšieho
výživného, ktoré by nezodpovedalo ich odôvodneným potrebám a možnostiam a schopnostiam otca, s

prihliadnutím aj na vyživovaciu povinnosť matky, ktorá navyše zabezpečuje aj ich každodennú osobnú
starostlivosť.

14. Odvolací súd teda stotožňujúc sa s právnymi a skutkovými závermi súdu prvej inštancie, na ktoré v
podrobnostiach odkazuje, napadnutý výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie, vrátane výroku o trovách

konania, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419,
§ 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).